Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-14-2018.pdf
PDF · 87.2 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/14/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky veci pobočky Prievidza, so sídlom Prievidza, Matice slovenskej 10, proti povinnému: JAMALL s. r. o., so sídlom Nitrianske Rudno, Seč 141, IČO: 36 338 338, o vymoženie 135,90 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. novembra 2016, č.k. 9Er/3951/2012-20, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku II. o d m i e t a .
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 Ex. por. Uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 29.10.2012 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 135,90 Eur s príslušenstvom, na podklade rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočky Prievidza zo dňa 04.09.2012, č. 700-1011524512-GC04/12, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.09.2012. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi Mgr. Jozefovi Pavlíkovi udelené súdom dňa 26.11.2012. Súdny exekútor v podnete na zastavenie exekúcie, doručenom súdu prvej inštancie dňa 25.01.2016 v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. uviedol, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie na základe opakovane vykonaných lustrácii. Súdny exekútor počas trvania exekučného konania opakovane uskutočňoval zisťovanie majetkových pomerov povinného. Povinný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok a nie je vlastníkom ani motorového vozidla, v roku 2012 poštu preberal, no od roku 2013 sa pošta vracala s označením - neprebratá v odbernej lehote. Pošta vrátane výzvy na poskytnutie súčinnosti bola zasielaná aj konateľovi spoločnosti U. D., ktorý bol na adrese uvedenej v Obchodnom registri neznámy. Súdny exekútor ďalej uviedol, že firemný účet v S. banke, a.s. bol zablokovaný, no do dnešného dňa neeviduje žiadne úhrady. Podľa elektronickej súčinnosti s bankami, povinný nevedie v súčasnosti účet v žiadnej inej banke, je dlžníkom v Sociálnej poisťovni aj vo Q. zdravotnej poisťovni. Súd prvej inštancie mal z úradnej činnosti preukázané, že na povinného je vedených 24 exekučných konaní. Vzhľadom na preukázanú nemajetnosť povinného bol súd prvej inštancie názoru, že sú splnené podmienky predpokladané ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por., t. j. majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a preto exekúciu zastavil. Nárok na náhradu trov exekúcie (výrok II.) odôvodnil § 196, § 199, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2 Ex. por., § 262 ods. 1 a § 470 ods. 1 CSP. Nakoľko súd prvej inštancie zastavil konanie, v zmysle § 262 ods. 1 CSP, ktorý je vo vzťahu k Ex. por. lex generalis, rozhodoval o nároku na náhradu trov konania. V zmysle § 203 ods. 2 Ex. por. priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom uviedol, že po právoplatnosti uznesenia v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.
2. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý nesúhlasil s výrokom o trovách ani s výrokom o zastavení exekúcie, keď ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti. Vzhľadom na existenciu povinného, nie je v budúcnosti možné vylúčiť opätovné pokračovanie povinného v podnikateľskej činnosti alebo nadobudnutie hnuteľných, či nehnuteľných vecí do vlastníctva povinného, čo by umožňovalo poverenému súdnemu exekútorovi pokračovať vo vymáhaní pohľadávky oprávneného. Zároveň oprávnený poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na plynutie premlčacej lehoty po prípadnom zastavení uvedenej exekúcie sa dostane do nevýhodného postavenia z dôvodu možného premlčania pohľadávky. Na podloženie svojich tvrdení oprávnený poukázal na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.11.2008, č.k. I. ÚS 377/08-13 a zo dňa 24.01.2008, sp. zn. IV. ÚS 27/08, podľa ktorého nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie v ustanoveniach práva hmotného. Ako ďalej ústavný súd poznamenal, skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti tiež poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23.11.1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Oprávnený žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že exekúciu nezastavuje a poverenému súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
3. Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že oprávnená strana vo svojom odvolaní uviedla, že ani pri náležitej opatrnosti nemala a nemohla mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti povinného. V ustanovení § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zákon jasne udáva povinnosť oprávneného znášať náhradu trov exekúcie, bez ohľadu na to, či nemajetnosť povinného mohol predvídať. Názor oprávnenej strany sa k posudzovaniu nemajetnosti povinnej firmy v zákone nevyžaduje. Exekútor zistil, resp. nezistil absolútne žiaden majetok, z ktorého by bolo možné predmetnú pohľadávku uspokojiť a vzhľadom na túto skutočnosť zákon dáva len jednu možnosť, a tou je zastavenie exekúcie. Zákon neobsahuje možnosti, že v budúcnosti snáď firma bude mať nejaký majetok. Majetok firmy bol posudzovaný v súčasnosti, bola zistená nemajetnosť a z toho vyplýva jednoznačné zastavenie exekúcie a nie len možnosť zastavenia. Majetok povinnej firmy nie je potrebné prešetrovať roky. Ak sa nemajetnosť ukáže v priebehu mesiaca a je preukázaná, je to dostatočné. Podľa § 57 ods. 4 Ex. por. je exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Na základe toho, že firma nie je vlastníkom nehnuteľnosti ani motorového vozidla, je dlžná na poistnom voči VZP (1.137,63 Eur) aj Sociálnej poisťovni (3.283,10 Eur), na dani dlží 3.809,06 Eur, nevedie žiadne účty, firma nepreberá zásielky, konateľ je na adrese neznámy, a na základe toho, že na firmu je v súčasnosti vedených až 25 exekučných konaní, súdny exekútor trvá na podaní návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Ak oprávnený má za to, že ďalšie pokračovanie v exekúcii môže viesť k uspokojeniu vymáhanej pohľadávky, súdny exekútor navrhol, aby sám oprávnený označil majetok povinného, z ktorého je možné uspokojiť túto pohľadávku. V prípade Mihal vs. Slovenská republika, ktorý oprávnený vo svojom odvolaní uvádza, sa jednalo o náhradu trov exekúcie, počas vykonávania ktorej došlo k zániku oboch účastníkov, teda oprávneného aj povinného. Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že profesia súdneho exekútora so sebou prináša aj riziko nezaplatenia odmeny a hotových výdavkov v prípade zániku oprávneného aj povinného subjektu. Na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Van der Mussele proti Belgicku (bezplatná právna pomoc advokáta ex offo) oprávnený poukázal účelovo a bez nadväznosti na obsah celého napadnutého rozhodnutia.
4. Vyjadrenie k vyjadreniu súdneho exekútora nebolo podané.
5. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa tým, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.
6. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
10. Podľa § 243b ods. 1 Ex. por., exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
11. Podľa § 243b ods. 3 Ex. por., o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
12. Podľa § 200 ods. 2 Ex. por. v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. V predmetnej veci oprávnený napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním uznesenie súdu prvej inštancie aj vo výroku II. o priznaní nároku na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi voči oprávnenému, pričom v tejto súvislosti žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznať.
14. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie, preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie v tejto časti (výroku II.) ako neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.
15. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd následne preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku o zastavení exekúcie (výroku I.) ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
16. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 17. Podľa § 58 ods. 1 Ex. por. v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
18. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013) upravuje jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie, pre ktorý musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Dôvodom zastavenia exekúcie je kvalifikovaný nedostatok majetku povinného, t. j. taký nedostatok majetku, ktorý nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Existencia nedostatku majetku musí byť podložená šetrením súdneho exekútora. Preto, ak súd dospeje k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, exekúciu aj bez návrhu zastaví.
19. V prejednávanej veci (exekúcii) je z obsahu spisu zrejmé, že existencia nedostatku majetku povinného je preukázaná na základe dôsledného šetrenia zo strany súdneho exekútora. Oprávnený
v podanom odvolaní namieta, že vzhľadom na existenciu povinného nie je v budúcnosti možné vylúčiť opätovné pokračovanie povinného v podnikateľskej činnosti alebo nadobudnutie hnuteľných či nehnuteľných vecí do vlastníctva povinného. Tieto odvolacie námietky (založené na tvrdení o tom, že povinný môže v budúcnosti pokračovať v podnikateľskej činnosti, či nadobudnúť hnuteľné a nehnuteľné vecí do vlastníctva), čo by umožňovalo poverenému súdnemu exekútorovi pokračovať vo vymáhaní pohľadávky oprávneného, neobstoja. Majetkové pomery povinného sa v rámci exekúcie zisťujú v čase vedenia exekúcie, a nie do budúcnosti, pretože takýto spôsob zisťovania majetku ani nie je možný.
20. Pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného teda nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, nakoľko pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 veta prvá v spojení s § 234 ods. 2 CSP). Uvedená skutočnosť by bola významná iba z toho hľadiska, že oprávnený v budúcnosti môže podať nový návrh na vykonanie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné vymáhanú pohľadávku uspokojiť, lebo zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného netvorí prekážku rozhodnutej veci (§ 230 CSP). K uvedenému odvolací súd uvádza, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza zo dňa 04.09.2012, č. 700-1011524512-GC04/12 (exekučný titul) nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.09.2012, pričom ho možno vykonať do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti (§ 148 ods. 2 zákona č. 416/2003 Z. z. o sociálnom poistení), t. j. do dňa 29.09.2022.
21. Ak súd prvej inštancie výrokom I. zastavil exekúciu pre nedostatok majetku povinného, pričom vychádzal z dostatočne vykonaného šetrenia súdnym exekútorom o majetkových pomeroch povinného, ktorý zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, rozhodol správne. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že súdnemu exekútorovi bol doručený návrh na vykonanie exekúcie dňa 31.05.2012, t. j. exekúcia trvá takmer 6 rokov, pričom počas tohto obdobia sa súdnemu exekútorovi nepodarilo zistiť majetok povinného, ktorý by umožnil vykonať exekúciu. Z uvedeného dôvodu, odvolací súd nepovažuje odvolanie oprávneného, vo vzťahu k výroku o zastavení exekúcie (výroku I.), za dôvodné.
22. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správne.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).