Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/7/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobcu Ľ.S. U., A.. XX.XX.XXXX, W. Š. XXX/XX, XXX XX F., právne zastúpený JUDr. Oľgou Liškovou, advokátkou so sídlom Štefánikova 882/39, 058 01 Poprad, proti žalovanému Správa mestských komunikácií Poprad, príspevková organizácia, so sídlom Levočská 3312/37, 058 01 Poprad, IČO: 00 696 463, právne zastúpený JUDr. Martinom Bašistom, advokátom so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, za účasti intervenienta na strane žalovaného Allianz

- Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu škody s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 21C 191/2013-132 zo dňa 08. septembra 2017, takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„1. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 7.519,45 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 16.06.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

3. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 9, § 9a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (ďalej len „Cestný zákon“); § 12 odsek 4 až 6 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (ďalej len „Vyhláška“); § 100 odsek 1, § 106 odsek 1 a 2, § 444 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca dňa 04.12.2010 v dôsledku úrazu pádom na zľadovatenej a neposypanej miestnej komunikácii na Š. J. Q. F., utrpel zlomeninu oboch kostí pravého predkolenia, v dôsledku čoho bol práceneschopný od XX.XX.XXXX T. XX.XX.XXXX. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 30.03.2012 bol celkový počet bodov 315. Podľa lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 16.05.2012 bol celkový počet bodov 190. Pri

citovanej hodnote bodu 14,89 Eur náhrada za bolesť predstavuje 4.690,35 Eur (315 bodov x 14,89 Eur) a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje 2.829,10 Eur (190 bodov x 14,89 Eur), spolu teda žalovaná suma 7.519,45 Eur. Objektívna zodpovednosť za škodu je stanovená v § 9a odsek 2 a 3 Cestného zákona s uvedením liberačného dôvodu - „okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Nárok na náhradu škody na zdraví vznikol dátumom vyhotovenia lekárskeho posudku, ktorý bol vyhotovený po ustálení zdravotného stavu (R 68/2003). O tom, že za škodu zodpovedá žalovaný, sa žalobca dozvedel až v tomto konaní, kde na pojednávaní dňa 29.05.2014 bolo právnej zástupkyni žalobcu doručené vyjadrenie Mesta F.. Nakoľko nárok žalobcu nebol premlčaný, na základe objektívnej zodpovednosť žalovaného za škodu pri nepreukázaní liberačných dôvodov zo strany žalovaného, súd prvej inštancie žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s úrokmi z omeškania v zákonnej výške za obdobie omeškania od 16.06.2014 do zaplatenia, nakoľko voči žalovanému si žalobca uplatnil nárok výzvou zo dňa 03.06.2014 s určenou lehotou na plnenie do 15.06.2014, uplynutím ktorej sa žalovaný dostal do omeškania.

4. Proti rozsudku s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zamietol. Uviedol, že zo strany žalovaného boli využité všetky dostupné technické možnosti na odstránenie následkov nepriaznivého počasia, preto nedošlo k porušeniu žiadnych povinností, v dôsledku čoho by mal byť žalovaný zodpovedný za vzniknutý úraz. Má zato, že žalobca mohol a mal predpokladať riziko a tomu sa prispôsobiť. Nesúhlasí s tým, že za schodnosť ciest a chodníkov je zodpovedné mesto. Ustanovenie § 9 odsek 2 Cestného zákona neuvádza zodpovednosť mesta. Preto žalobca žaloval oprávnený subjekt po uplynutí premlčacej lehoty. Žalobca sa o skutočnosti, že žaluje nesprávny subjekt dozvedel z vyjadrenia Mesta Poprad už dňa 05.11.2013 a napriek tomu podal návrh na zmenu subjektu až 04.07.2014.

5. K odvolaniu žalovaného podal vyjadrenie intervenient na strane žalovaného. Má za to, že podané odvolanie je dôvodné. Uviedol, že pri práve na náhradu škody na zdraví je stanovená iba subjektívna premlčacia doba, ktorá je dvojročná a ktorej začiatok sa viaže k okamihu, kedy sa poškodený dozvedel o tom, že na jeho úkor došlo ku škode a kto za škodu zodpovedá. O škode spočívajúcej v bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v dobe, keď možno objektívne vykonať bodové hodnotenie a sťaženie spoločenského uplatnenia a od tohto okamihu plynie premlčacia doba. Preto sa nie je možné stotožniť s tvrdením, že nárok na náhradu škody na zdraví vzniká dátumom vyhotovenia lekárskeho posudku. Ak aj bolo v konaní preukázané, že skutočne dňom 16.05.2012 došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu pre hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (o výške bolestného dňa 30.03.2012), tak aj v tomto prípade márne uplynula premlčacia lehota na uplatnenie nároku ku dňu 04.07.2014, kedy si žalobca uplatnil nárok voči žalovanému.

6. K odvolaniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca. Žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalovaný v konaní nepreukázal žiadnymi dôkazmi svoje tvrdenie o využití všetkých dostupných technických možnostiach na odstránenie následkov nepriaznivého počasia. Žalovaný predložil iba plán zimnej údržby, z ktorého možno usúdiť, že v čase úrazu (cca po 9.30 hod.) nebola komunikácia vôbec upravená a taktiež nepreukázal, aby dňa 04.12.2010 nastala kalamitná situácia. Žalobca ani pri žiaducej prirodzenej obozretnosti nemohol vedieť, že na komunikácii je ľadový podklad. Ďalej uviedol, že žalobcovi bolo vyjadrenie Mesta F., ktorým mesto poprelo svoju pasívnu legitimáciu, doručené až na pojednávaní dňa 29.05.2014.

7. K vyjadreniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný. Uviedol, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s otázkou skutkových okolností v konkrétnom prípade a bez ďalšieho uznal zodpovednosť žalovaného.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

11. Z obsahu spisu vplýva, že dňa 04.12.2010 utrpel žalobca úraz po páde na zľadovatenom teréne miestnej komunikácie na ulici Š. Q. F.. Následkom pádu utrpel žalobca zlomeninu oboch kostí pravého predkolenia a bol práceneschopný od XX.XX.XXXX T. XX.XX.XXXX. V zmysle lekárskeho posudku zo dňa 30.03.2012 vyhotoveného P.. P. D., bolo bolestné ohodnotené na 315 bodov. V zmysle lekárskeho posudku zo dňa 16.05.2012 vyhotoveného P.. P. D., bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené na 190 bodov. Vyššie uvedené skutočnosti neboli v konaní sporné.

12. Podľa ustanovenia § 9 odsek 1 Cestného zákona účinného v čase nehody, závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Podľa odseku 2, závady v schodnosti priechodov pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez obce, ako aj závady v schodnosti miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov, sú povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií. Závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou, sú povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom.

13. Podľa ustanovenia § 9a odsek 2 Cestného zákona, správcovia miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priechodoch pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce, miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov a na chodníkoch, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

14. Podľa ustanovenia § 12 odsek 4 Vyhlášky, schodnosť priechodov pre chodcov na miestnych komunikáciách a na prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce a miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov je taký stav týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú chôdzu prispôsobenú ich stavebnému stavu, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže chodec predvídať. Podľa odseku 5, závadami v schodnosti chodníkov, miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov a priechodov pre chodcov na prejazdných úsekoch ciest v zastavanom území sú závady obdobné závadám v zjazdnosti, pokiaľ tieto závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov. Podľa odseku 6, poveternostnými podmienkami, ktoré môžu podstatne zhoršiť alebo aj prerušiť zjazdnosť, prípadne schodnosť komunikácie, sú najmä a) fujavice a intenzívne dlhodobé sneženie, d) vznik súvislej poľadovice pri poklese teploty a pri vyššej vlhkosti vzduchu.

15. Cestný zákon v ustanovení § 9a upravuje objektívnu zodpovednosť správcu miestnych komunikácií (žalovaného) za škodu, ktorej príčinou sú závady v schodnosti miestnych komunikácií. V uvedenom prípade však nejde o absolútnu objektívnu zodpovednosť, nakoľko zákon pripúšťa možnosť liberácie. Cestný zákon ako liberačný dôvod uvádza preukázanie, že nebolo v medziach možností správcu miestnej komunikácie tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Nakoľko v konaní nebolo sporné, že ku škode žalobcu došlo v dôsledku pádu na zľadovatenej miestnej komunikácii, dôkazné bremeno bolo na žalovanom, aby sa v zmysle Cestného zákona liberalizoval. Žalovaný na podporu tvrdení o splnení si svojich zákonných povinností predložil súdu prvej inštancie „Operačný plán zimnej údržby rok 2010/2011“, z ktorého však nijakým spôsobom nevyplýva, žeby žalovaný dňa 04.12.2010 využil na ulici Š. Q. F. všetky možnosti na odstránenie závad, v dôsledku ktorých utrpel žalobca úraz. Preto je potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie v tom smere, že žalovaný nepreukázal naplnenie liberačných dôvodov.

16. Z výpovede ošetrujúceho lekára P.. P. D. vyplýva, že vzhľadom na charakter a typ zlomeniny boli potrebné viaceré operácie. Žalobca bol operovaný v deň úrazu, t.j. dňa XX.XX.XXXX, kedy bola zlomenina riešená vnútrodreňovým klincom. Dňa 21.01.2011 bola vybratá jedna skrutka z klinca a po

zahojení zlomeniny bola dňa 06.03.2012 vykonaná ďalšia operácia, kedy bol kovový materiál z pravého predkolenia odstránený. Následne na to dňa 30.03.2012 vypracoval ošetrujúci lekár lekársky posudok za účelom bodového ohodnotenia bolestného. Podľa názoru odvolacieho súdu dospel prvoinštančný súd k správnemu záveru v tom smere, že lekársky posudok za účelom ohodnotenia bolestného bol v danom konkrétnom prípade vyhotovený po ustálení zdravotného stavu žalobcu. Rovnako aj lekársky posudok zo dňa 16.05.2012 vypracovaný za účelom ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia bol vyhotovený bezprostredne v čase ustálenia stavu žalobcu.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že listom zo dňa 05.11.2013 (doručený súdu prvej inštancie dňa 06.11.2013) pôvodný žalovaný (P. F.) namietal svoju pasívnu legitimáciu s tým, že žalovaným subjektom by mala byť príspevková organizácia Mesta F., S..U.. X. P. O.. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že uvedené podanie pôvodného žalovaného bolo žalobcovi doručené až na pojednávaní dňa 29.05.2014. Žalobca následne dňa 04.07.2014 doručil prvoinštančnému súdu návrh na pripustenie ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného. Na základe uvedeného sa preto nie je možné stotožniť s tvrdením odvolateľa o tom, že žalobca sa o skutočnosti, že žaluje nesprávny subjekt dozvedel už 05.11.2013.

18. Nakoľko sa žalobca o skutočnosti, kto zodpovedá za škodu mu spôsobenú dozvedel až z podania pôvodného žalovaného (P. F.) zo dňa 05.11.2013 (čo v konečnom dôsledku odvolateľ nespochybnil), nárok žalobcu na náhradu škody (vzhľadom na to, že podanie pôvodného žalovaného zo dňa 05.11.2013 bolo žalobcovi doručené až dňa 29.05.2014) nie je premlčaný.

19. Odvolací súd, ktorý nie je povinný ísť nad rozsah podaného odvolania konštatuje, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

20. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdzuje ako vecne správny (§ 387 C.s.p.).

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek 1 C.s.p..

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).