Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Cob-209-2017.pdf
PDF · 101.13 KB
Case nature
Subarea
41Cob/209/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu FROM, s.r.o., so sídlom F.M.Dostojevského 2038/2, 984 01 Lučenec, IČO: 44 522 363, zastúpeného Lion Law Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Komenského 14/A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, proti žalovanému Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 1.326,37 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 62Cb/28/2016-153 zo dňa 11. septembra 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 62Cb/28/2016-153 zo dňa 11. septembra 2017 v napadnutej časti trov konania mení tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.
II. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 62Cb/28/2016-153 zo dňa 11. septembra 2017 v napadnutej časti znalečného mení tak, že súd priznáva znalcovi L.. S. G., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX Z. nárok na znalecné voči žalobcovi a žalovanému vo výške po 50 %, pričom o výške znalečného bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Prvým výrokom napadnutého rozsudku súd žalobu zamietol, druhým výrokom rozhodol, že priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia a tretím výrokom priznal znalcovi L.. S. G., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX Z., voči žalobcovi nárok na znalečné, o výške ktorého bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia.
2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca si uplatnil proti žalovanú sumu 1.326,37 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla v dôsledku poistnej udalosti pri dopravnej nehode spôsobenej motorovým vozidlom zn. O. N. ev.č. N. XXX I.. Žalobca odôvodňoval žalobu tým, že dňa 18.11.2015 došlo v N. N. k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené jeho motorové vozidlo zn. S. P. Y. X.X H. X x X, ev.č. LC XXX CN, kde vinníkom dopravnej nehody bol O. G., poistený v spoločnosti žalovaného na základe povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX. Poistná udalosť bola u žalovaného vedená pod č. XXXXXXXXXX, pričom žalovaný listom zo dňa 21.12.2015 oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a poukázal na účet žalobcu poistné plnenie v sume 780,-Eur, pričom pre výpočet poistného plnenia bola ku dňu vzniku škody na vozidle vypočítaná všeobecná hodnota vozidla v sume 3.380,-Eur. Na základe predžalobnej výzvy žalobcu žalovaný poskytol žalobcovi dodatočné plnenie vo výške 1.457,63 Eur s tým, že pri jeho výpočte vychádzal zo sumy všeobecnej hodnoty vozidla 4.837,63
Eur. Žalovaný poskytol žalobcovi celkom plnenie vo výške 2.237,63 Eur. Žalobca s poskytnutou sumou poistného plnenia nesúhlasil, nakoľko znaleckým posudkom č. 1/2016, vypracovaným znalcom L.. H. Z. - G. bola všeobecného hodnota poškodeného motorového vozidla ku dňu škodovej udalosti určená sumou 6.164,-Eur. Žalobca si preto uplatnil v žalobe rozdiel medzi všeobecnou hodnotou vozidla určenou znalcom, po odpočítaní hodnoty použiteľných zvyškov 2.600,-Eur a poskytnutého plnenia 2.237,63 Eur a tiež žiadal priznať úrok z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur.
3. Žalovaný sa v konaní bránil, že pri výpočte všeobecnej hodnoty vozidla znalec nevychádzal z reálneho stavu najazdených kilometrov , t.j. 262.483 kilometrov, ale vychádzal z počtu 175.000 kilometrov, skutočnosť ktorá mala v konečnom dôsledku vplyv na stanovenie správnej všeobecnej hodnoty vozidla. Žalovaný tiež uviedol, že stav najazdených kilometrov predmetného vozidla bol pri šetrení poistnej udalosti zisťovaný v autorizovanom servise pre značku S., kde na základe záznamov o danom vozidle zistil, že v deň 23.2.2012 bol na predmetnom vozidle zaevidovaný stav 208.906 najazdených kilometrov. Spochybnil preto tvrdenie žalobcu, že ak predmetné vozidlo malo v roku 2012 najazdených 208.906 kilometrov, nie je možné, aby v roku 2015 v čase škodovej udalosti mal najazdených 175.000 kilometrov.
4. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca ako kupujúci nadobudol predmetné vozidlo dňa 4.5.2015 do vlastníctva s vedomím, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy bol stav ubehnutých kilometrov na predmetnom vozidle 162.300 kilometrov. Podľa overenia technickej kontroly vozidla bol stav tachometra ku dňu 4.5.2015 na predmetnom vozidle 162.331 kilometrov a podľa potvrdenia vykonaného poverenou technickou službou kontroly originality bol ku dňu 2.4.2015 stav tachometra 160.898 kilometrov. Z vyžiadanej správy autorizovaného servisu ŠKODA AUTO Slovensko s.r.o., so sídlom Sabinovská 6, 981 02 Bratislava zo dňa 28.11.2016 súd zistil, že predmetné vozidlo bolo v minulosti pravidelne servisované v autorizovanom značkovom servise, pričom podľa histórie vozidla ku dňu 23.12.2012 bol stav najazdených kilometrov na predmetom vozidle 208.932 kilometrov.
5. Súd v konaní ustanovil znalca, pričom na základe zistených skutočností žalobu žalobcu zamietol.
6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd mal za to, že pokiaľ žalobca v konaní poukazoval na skutočnosť, že nemal vedomosť o reálnom stave najazdených kilometrov a vzhľadom na existujúcu kontrolu originality, takýto vývoj udalostí nepredpokladal a spoliehal sa na doklady majúce k dispozícii, súd na túto skutočnosť neprihliadal. Bol toho názoru, že žalobca mal už ako vlastník motorového vozidla možnosť preveriť si stav najazdených kilometrov v autorizovanom servise potom, čo toto vozidlo nadobudol do svojho vlastníctva, a to ešte pred podanou žalobou. Podľa názoru súdu žalovaný nemôže znášať trovy konania, keďže žalobca bol uvedený do omylu. Podľa názoru súdu nemožno uvedené okolnosti považovať za dôvody hodné osobitého zreteľa, ako to má na mysli ustanovenie § 257 CSP. Súd tiež uviedol, že nemožno žalovanému náhradu trov konania nepriznať len preto, že tento sa v konaní bránil účinným spôsobom, keď navrhol vykonať dôkazy, ktoré vyvrátili odôvodnenosť nároku žalobcu, keďže žalovaný na vzniknutej situácii na strane žalobcu nemal žiadny podiel. Z uvedených dôvodov, keďže v konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie súd priznal znalcovi znalečné voči žalobcovi, ako strane neúspešnej v tomto konaní. Súd uviedol, že o výške priznaného znalečného bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
7. Proti rozsudku vo výroku o náhrade trov konania a vo výroku o nároku na znalečné v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia a zároveň, aby súd priznal znalcovi L.. S. G., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX Z., voči žalovanému nárok na znalečné, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odvolaní uviedol, že žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie spolu vo výške 2.237,63 Eur, pričom pri jeho výpočte vychádzal zo všeobecnej hodnoty vozidla žalobcu vo výške 4.837,63 Eur. Žalobca si dal za účelom určenia všeobecnej hodnoty vozidla vypracovať znalecký posudok č. 1/2016 znalcom L.. H. Z. - G., ktorý všeobecnú hodnotu motorového vozidla ku dňu škodovej udalosti určil na sumu 6.164,-Eur. Žalobca si tak v konaní uplatňoval sumu určenú ako rozdiel medzi všeobecnou hodnotou vozidla určenou znalcom a hodnotou použiteľných zvyškov vo výške 2.600,-Eur a poskytnutého poistného plnenia vo výške 2.237,63 Eur, ako aj príslušenstvo pohľadávky. Žalovaný až v konaní pred súdom vo svojom vyjadrení zo dňa 2.8.2016 predložil kompletnú servisnú
históriu vozidla, z ktorého vyplývalo, že dňa 23.2.2012 bol zaevidovaný stav 208.923 najazdených kilometrov, z čoho vyvodil záver, že reálny stav najazdených kilometrov pre motorové vozidlo v čase nehody predstavoval 262.483 kilometrov. Z tejto skutočnosti žalovaný ďalej odvodzoval nesprávnosť záverov znaleckého posudku predloženého žalobcom, keďže znalec pri určení všeobecnej hodnoty vozidla vychádzal z počtu najazdených kilometrov 175.000. Keďže až v priebehu súdneho konania vyšlo najavo, že s tachometrom predmetného vozidla bolo v priebehu jeho histórie manipulované a stav najazdených kilometrov nebolo možné s určitosťou zistiť, súd ustanovil za účelom výpočtu výšky škody znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 3/2017, pričom súd sa priklonil k variantu č. 3 výpočtu obsiahnutého v predmetom znaleckom posudku, v rámci ktorého znalec určil všeobecnú hodnotu vozidla na sumu 2.328,- Eur. Na základe týchto záverov súd prvej inštancie nárok žalobcu nepovažoval za dôvodný a žalobu zamietol.
8. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie pochybil, keď pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania postupoval striktne v zmysle zásady úspechu, bez zohľadnenia špecifických okolností prípadu a procesného postupu žalovaného. Po skončení likvidácie poistnej udalosti bol žalobca prvýkrát informovaný listom žalovaného zo dňa 18.11.2015, v ktorom žalovaný všeobecnú hodnotu vozidla v čase poistnej udalosti určil na sumu 5.380,-Eur, pričom sa žalovaný nijakým spôsobom nevyjadril k metodike výpočtu všeobecnej hodnoty vozidla. Následne žalobca vyzval prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného výzvou zo dňa 8.3.2016 na úhradu sumy vo výške 2.784,-Eur, pri výpočte ktorej vychádzal zo znaleckého posudku znalca L.. H. Z. - G.. Na túto výzvu žalovaný odpovedal listom zo dňa 8.4.2016, v ktorom uviedol, že všeobecnú hodnotu vozidla vyčíslil na sumu 4.837,63 Eur, a to na základe vykonanej obhliadky a v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty, v dôsledku čoho žalovaný doplatil žalobcovi poistné plnenie vo výške 1.457,63 Eur. Žalovaný vo svojej odpovedi tiež uviedol, že v znaleckom posudku predloženom žalobcom nie je zohľadnený reálny stav najazdených kilometrov, a preto doložený znalecký posudok nie je možné akceptovať, žalovaný však na preukázanie tvrdenia o nesprávnom počte najazdených kilometrov opäť nepredložil žiadny dôkaz. Vzhľadom na uvedené žalobca podal žalobu na súd a vychádzal z kúpnej zmluvy zo dňa 4.5.2015, podľa ktorej malo vozidlo ubehnutých 162.300 kilometrov, overením technickej kontroly zo dňa 4.5.2015, podľa ktorého bol stav tachometra 162.331 kilometrov a údajmi poverenej technickej služby kontroly originality vozidiel, podľa ktorých bol pri vykonaní kontroly dňa 2.4.2015 zistený počet najazdených kilometrov 160.898. Ak teda žalobca v čase, kedy došlo ku škodovej udalosti, t.j. dňa 18.11.2015 evidoval na vozidle 175.000 najazdených kilometrov, nemal dôvod pochybovať o správnosti tohto údaju.
9. Žalobca v odvolaní tiež poukázal na to, že žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu opätovne uviedol, že znalec nevychádzal z reálneho stavu najazdených kilometrov, avšak ani k odporu nepredložil žiadny dôkaz na preukázanie tohto svojho tvrdenia. Až do vyjadrenia zo dňa 2.8.2016 žalovaný nepredložil prehľad histórie vozidla, z ktorého vyplývalo, že vozidlo malo vyšší počet najazdených kilometrov než bolo uvedené v listinách, ktoré mal k dispozícii žalobca. Žalovaný neozrejmil, akým spôsobom získal informáciu o počte najazdených kilometrov vozidla žalobcu, pričom túto skutočnosť nevedel vysvetliť ani poverený zamestnanec žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že žalobca pred podaním žaloby postupoval s primeranou mierou starostlivosti, poctivo si zaobstaral všetky dôkazy potrebné na to, aby vyhodnotil opodstatnenosť svojho nároku, pričom pred podaním žaloby sa pokúsil vec vyriešiť mimosúdne. Zo všetkých dostupných dôkazov sa žalobca opodstatnene domnieval, že jeho žaloba je dôvodná. Žalobca má za to, že objektívne nemohol získať prehľad servisnej histórie vozidla, ktorý predložil žalovaný na podporu svojich tvrdení, pričom ani samotný žalovaný nevedel uviesť, akým spôsobom sa k takejto listine dopracoval a žalobcovi sa doposiaľ nepodarilo identifikovať žiadny verejne dostupný zoznam, či katalóg, z ktorého by bolo možné získať údaj o kompletnej servisnej histórii vozidla. Z priebehu procesu likvidácie poistnej udalosti je zrejmé, že žalovaný už v čase, kedy ukončil šetrenie poistnej udalosti, disponoval dokumentom preukazujúcim počet najazdených kilometrov, keďže práve touto skutočnosťou odôvodnil vyplatenie nižšieho poistného plnenia, než požadoval žalobca. Je nepochybné, že predloženie takéhoto dokumentu by malo zásadný vplyv na ďalší postup žalobcu v súvislosti s vymáhaním jeho pohľadávky, pričom je veľmi pravdepodobné, že k podaniu žaloby a ku vzniku trov, by v takom prípade nedošlo. V súvislosti s výrokom o náhrade trov konania preto nemožno ignorovať skutočnosť, že hoci žalovaný od začiatku disponoval dôkazom, ktorý malo pre celé konanie zásadný význam, tento nepredložil ani v reakcii na predžalobnú výzvu žalobcu, ani v odpore proti platobnému rozkazu, ale až v neskoršom priebehu súdneho konania. Podľa názoru žalobcu je preto v tomto prípade namieste aplikácia zásady procesnej zodpovednosti vyjadrenej v § 256 ods. 2 CSP, nakoľko vznik trov konania bol v danom prípade zbytočne zavinený správaním a procesným postupom
žalovaného. Žalovaný musel vedieť, že absencia dôkazu o ním tvrdenom počte najazdených kilometrov bude viesť k potrebe ďalšieho dokazovania, a to aj vo forme znaleckého dokazovania, napriek tomu však predmetnú listinu predložil až v pokročilom štádiu súdneho konania. Žalobca sa teda nemôže stotožniť s úvahou súdu prvej inštancie, že žalovaný žiadnym spôsobom nezavinil vznik trov konania, a preto ich nemôže znášať. Žalobca má za to, že práve žalovaný zavinil, že v konaní bolo potrebné vykonať ďalšie procesné úkony spôsobujúce vznik trov konania. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol napadnutý rozsudok v napadnutých výrokoch zmeniť podľa § 388 CSP.
10. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako vecne správne potvrdil. Vo vyjadrení uviedol, že sa s rozhodnutím plne stotožňuje a považuje ho za vecne správne. Dôvody, tvoriace obsah odvolania žalobcu podľa názoru žalovaného neobstoja, nakoľko žalobca ako vlastník motorového vozidla mal ako jediný možnosť overiť si stav skutočne najazdených kilometrov v autorizovanom servise potom, čo toto vozidlo nadobudol do svojho vlastníctva, a to ešte pred podanou žalobou. Skutočnosť, že tak neučinil, nemôže mať za následok to, že trovy konania v tomto konaní by znášal žalovaný, ktorý žiadnym spôsobom nezavinil, že žalobca bol pri kúpe motorového vozidla uvedený do omylu. Zároveň na stav najazdených kilometrov 262.483 a nie 175.000 kilometrov bol žalobca upozornený už dňa 24.6.2016 ( odpor žalovaného voči platobnému rozkazu ), dňa 28.7.2016 ( písomné podanie žalovaného ), kedy žalobca mal možnosť overiť si túto skutočnosť a zvážiť svoje zotrvanie v súdnom konaní. Žalobca však bezdôvodne trval na podanom žalobnom návrhu, čím procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli.
11. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa 4.12.2017, v ktorom oproti podanému odvolaniu na základe vyjadrenia žalovaného poukázal na názor znalca L.. G., ktorý uviedol pri výsluchu na pojednávaní zo dňa 11.9.2017, kde na otázku právneho zástupcu žalobcu jednoznačne uviedol, že „ budúci vlastník nemá dôvod, aby takéto niečo skúmal náročným spôsobom, niet dôvodu, má na to kontrolu originality, ktorá sa tu vykonáva“. Nebolo teda možné spravodlivo očakávať od žalobcu, aby v tejto situácii, keď disponoval zhodnými údajmi o počte najazdených kilometrov vyplývajúcich z kúpnej zmluvy, z osvedčenia o technickej kontrole a z kontroly originality vykonával za týmto účelom ďalšie šetrenie v autorizovanom servise, či u importéra vozidla. Žalobca si teda stojí za svojím názorom uvedeným v podanom odvolaní, že žalovaný je procesne zodpovedný za vznik trov konania zavinených jeho procesným postupom a jeho správaním.
12. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu podaním zo dňa 11.12.2017, v ktorom zotrval na všetkých svojich predchádzajúcich vyjadreniach a uviedol, že rozsudok považuje za spravodlivý a správny.
13. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ustanovenie § 385 ods. 1 CSP ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
14. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitého zreteľa.
15. Predmetom odvolacieho konania sú výroky napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania a o nároku na náhradu znalečného. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si uplatňoval náhradu škody vzniknutú na motorovom vozidle následkom dopravnej nehody, kde žalobca ustálil výšku náhrady škody na základe vypracovaného znaleckého posudku, z tejto sumy odpočítal vyplatené poistné a cenu upotrebiteľných zvyškov a rozdiel si uplatnil na súde. V rámci súdneho konania žalovaný navrhol vypracovať znalecký posudok a predložil doklady potvrdzujúce, že stav odjazdených kilometrov na motorovom vozidle bol iný - vyšší, o akom mal žalobca vedomosť. Žalovaný listinné dôkazy preukazujúce históriu motorového vozidla predložil súdu až v rámci konania, pričom súd podľa varianty tri súdom nariadeného znaleckého posudku žalobu zamietol a na trovy konania aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP.
16. Odvolací súd sa s právnym názorom súdu prvej inštancie ohľadne rozhodnutia o trovách konania nestotožňuje. Poukazuje na to, že súd striktne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nezohľadnil však špecifické
skutočnosti, ktoré v rámci konania vyšli najavo, a to skutočnosť, že žalobca bol pri kúpe motorového vozidla dostaný do omylu a žalovaný mal o stave odjazdených kilometrov vedomosť ešte pred podaním žaloby na súd a aj napriek tomu nepredložil žalobcovi listinné dôkazy preukazujúce túto skutočnosť. Odvolací súd má za to, že v prípade, ak by žalovaný svoje tvrdenia vierohodne žalobcovi aj preukázal, mohol tak predísť vzniku súdneho sporu. Z tohto dôvodu odvolací súd má za to, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitého zreteľa, pre ktoré súd výnimočne nemal žalovanému náhradu trov konania priznať.
17. Odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie. V danom prípade boli splnené obidve kumulatívne podmienky pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP, a to, že sú dané dôvody hodné osobitého zreteľa a ide o výnimočné okolnosti. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom žalobcu, že mu mal súd prvej inštancie priznať plnú náhradu trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP, nakoľko takéto rozhodnutie by bolo v rozpore so zásadou spravodlivosti. Odvolací súd považuje za spravodlivé vzhľadom na okolnosti sporu, aby si každá strana znášala svoje trovy konania, a aby sa podieľala na vzniknutých nákladoch spojených s vypracovaním znaleckého posudku každý po 50 %. Takéto rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania a o nároku na znalečné považuje odvolací súd v súlade s článkom 2 ods. 1 CSP, t.j. za spravodlivé rozhodnutie.
18. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch o nároku na náhradu trov konania a o nároku na náhradu znalečného podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 262 ods. 1 CSP s tým, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
20. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).