Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-93-2017.pdf
PDF · 208.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10Csp/93/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpeného: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: R., o zaplatenie 2.374,34 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 210,- eur a v časti o zaplatenie úroku vo výške 60,- eur z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 287,76 eur a úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.122,76 eur od 27. 5. 2014 do 19. 8. 2014, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.102,76 eur od 20. 8. 2014 do 18. 9. 2014, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.082,76 eur od 19. 9. 2014 do 20. 10. 2014, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.062,76 eur od 21. 10. 2014 do 18. 11. 2014, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.042,76 eur od 19. 11. 2014 do 17. 12. 2014, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.022,76 eur od 18. 12. 2014 do 19. 1. 2015, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.002,76 eur od 20. 1. 2015 do 18. 3. 2015, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 982,76 eur od 19. 3. 2015 do 20. 4. 2015, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 962,76 eur od 21. 4. 2015 do 19. 5. 2015, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 942,76 eur od 20. 5. 2015 do 18. 6. 2015, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 922,76 eur od 19. 6. 2015 do 21. 7. 2015, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 902,76 eur od 22. 7. 2015 do 18. 9. 2015, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 882,76 eur od 19. 9. 2015 do 19. 10. 2015, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 862,76 eur od 20. 10. 2015 do 18. 11. 2015, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 842,76 eur od 19. 11. 2015 do 18. 1. 2016, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 822,76 eur od 19. 1. 2016 do 18. 2. 2016, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 802,76 eur od 19. 2. 2016 do 17. 3. 2016, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 782,76 eur od 18. 3. 2016 do 18. 4. 2016, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 762,76 eur od 19. 4. 2016 do 18. 5. 2016, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 742,76 eur od 19. 5. 2016 do 22. 6. 2016, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 722,76 eur od 23. 6. 2016 do 15. 7. 2016, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 702,76 eur od 16. 7. 2016 do 15. 8. 2016, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 682,76 eur od 16. 8. 2016 do 14. 9. 2016, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 662,76 eur od 15. 9. 2016 do 14. 10. 2016, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 642,76 eur od 15. 10. 2016 do 14. 11. 2016, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 622,76 eur od 15. 11. 2016 do 14. 12. 2016, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 602,76 eur od 15. 12. 2016 do 13. 1. 2017, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 582,76 eur od 14. 1. 2017 do 14. 3. 2017, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 562,76 eur od 15. 3. 2017 do 13. 4. 2017, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 542,76 eur od 14. 4. 2017 do 16. 5. 2017, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 522,76 eur od 17. 5. 2017 do 17. 7. 2017, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 502,76 eur od 18. 7. 2017 do 17. 8. 2017, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 482,76 eur od 18. 8. 2017 do 19. 9. 2017, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 462,76 eur od 20. 9. 2017 do 17. 10. 2017, úrok z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 437,76 eur od 18. 10. 2017 do 16. 11. 2017, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 412,76 eur od 17. 11. 2017 do 18. 12. 2017, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 387,76 eur od 19. 12. 2017 do 18. 1. 2018, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 362,76 eur od 19. 1. 2018 do 16. 2. 2018, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 337,76 eur od 17. 2. 2018 do 16. 3. 2018, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 312,76 eur od 17. 3. 2018 do 13. 4. 2018 a úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 287,76 eur od 14. 4. 2018 do zaplatenia a to v mesačných splátkach po 25,- eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 15. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do 15. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18. 4. 2017 sa pôvodný žalobca - Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2.374,34 eur, úroky vo výške 1.531,85 eur, úroky vo výške 19,5 % ročne zo sumy 2.374,34 eur od 2. 4. 2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.374,34 eur od 2. 4. 2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 17. 6. 2011 zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXXX, neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky žalobcu, Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery a sadzobník poplatkov na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 3.000,- eur. V žalobe tvrdil, že žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky, zaplatiť úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov, no úver riadne a včas nesplácal, preto žalobca úver dňa 9. 5. 2014 vyhlásil za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaný podľa tvrdenia žalobcu zaplatil len časť dlžnej sumy tak, ako je to uvedené v listine „Aktuálny stav úveru“, pričom po poslednej úhrade dňa 14. 3. 2017 so splácaním prestal. V žalobe uviedol, že žalovaný svoj dlh nevyrovnal, preto žiada, aby ho k tomu zaviazal súd.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu, Obchodné podmienky účinné ku dňu uzatvorenia zmluvy, Všeobecné obchodné podmienky účinné ku dňu uzatvorenia zmluvy, Sadzobník účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy, Oznámenie žalobcu o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, upozornenie žalobcu na vznik práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo dňa 23. 4. 2014 a listinu „Aktuálny stav úveru“ ku dňu vyhotovenia žaloby.
4. Žalovaný po doručení mu žaloby doručil tunajšiemu súdu doklady vo vzťahu ku ktorým pri výsluchu dňa 12. 10. 2017 uviedol, že žalobcovi uhrádza v pravidelných splátkach každý mesiac sumu 20,- eur a v prípade že by súd žalobe čo i len čiastočne vyhovel, žiada aby aj naďalej mohol splácať dlžnú sumu v takýchto splátkach.
5. Uznesením zo dňa 9. 10. 2017 č. k. 10Csp/93/2017-58 súd vyhovel návrhu žalobcu na zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom sporu z pôvodného žalobcu na obchodnú spoločnosť R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297 a pripustil aby vstúpila do konania na miesto žalobcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 10. 2017 a súd tak ako so žalobcom ďalej konal s obchodnou spoločnosťou R Collectors s.r.o. (ďalej len „žalobca“).
6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 25. 4. 2018, na ktoré sa predvolaný právny zástupca žalobcu napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil, písomne vopred ospravedlnil svoju aj žalobcovu neúčasť na pojednávaní, o jeho odročenie nežiadal. V súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.
7. Pred pojednávaním zároveň písomným podaním zo dňa 4. 4. 2018 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu oznámil, že po dni 14. 3. 2017, čo bol posledný deň úhrady žalovaného zohľadnený v žalobe žalovaný uhradil mu sumu spolu 270,-eur z ktorej časť vo výške 60,- eur bola započítaná na úhradu vyčíslených úrokov a časť vo výške 210,- eur na úhradu istiny. Preto v časti o zaplatenie úroku vo výške 60,- eur a istiny vo výške 210,- eur berie žalobu späť. Žalobca uviedol, že voči žalovanému si tak ďalej uplatňuje už len nárok na zaplatenie sumy 2.164,34 eur, úrokov vo výške 1.471,85 eur, úrokov vo výške 19,5 % ročne zo sumy 2.374,34 eur od 2. 4. 2017 do 16. 7. 2017, zo sumy 2.354,34 eur od 17. 7. 2017 do 16. 8. 2017, zo sumy 2.334,34 eur od 17. 8. 2017 do 18. 9. 2017, zo sumy 2.314,34 eur od 19. 9. 2017 do 16. 10. 2017, zo sumy 2.289,34 eur od 17. 10. 2017 do 15. 11. 2017, zo sumy 2.264,34 eur od 16. 11. 2017 do 17. 12. 2017, zo sumy 2.214,34 eur od 18. 1. 2018 do 15. 2. 2018, zo sumy 2.189,34 eur od 16. 2. 2018 do 15. 3. 2018 a zo sumy 2.164,34 eur od 16. 3. 2018 do zaplatenia, a tiež zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.374,34 eur od 2. 4. 2017 do 16. 7. 2017, zo sumy 2.354,34 eur od 17. 7. 2017 do 16. 8. 2017, zo sumy 2.334,34 eur od 17. 8. 2017 do 18. 9. 2017, zo sumy 2.314,34 eur od 19. 9. 2017 do 16. 10. 2017, zo sumy 2.289,34 eur od 17. 10. 2017 do 15. 11. 2017, zo sumy 2.264,34 eur od 16. 11. 2017 do 17. 12. 2017, zo sumy 2.214,34 eur od 18. 1. 2018 do 15. 2. 2018, zo sumy 2.189,34 eur od 16. 2. 2018 do 15. 3. 2018 a zo sumy 2.164,34 eur od 16. 3. 2018 do zaplatenia. Žalobca v uvedenom písomnom vyjadrení zároveň uviedol, že v zmysle bodu 5.6 Obchodných podmienok platby od klienta sa voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná v nasledujúcom poradí: 1. na poplatky podľa sadzobníka, 2. úrok z omeškania, 3. úrok z úveru, 4. splátka istiny úveru.
8. Postup súdu nasledujúci v prípade, ak žalobca svoju žalobu vezme v priebehu konania sčasti späť upravuje § 145 CSP.
9. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
10. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
11. Vzhľadom k tomu, že žalobca svoju žalobu vzal sčasti späť skôr, než sa začalo pojednávanie, postupujúc podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP súd v prvom výroku rozsudku konanie v rozsahu späťvzatia žaloby žalobcom bez ďalšieho zastavil.
12. Predmetom posúdenia tak po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.164,34 eur, úrokov vo výške 1.471,85 eur, úrokov vo výške 19,5 % ročne zo sumy 2.374,34 eur od 2. 4. 2017 do 16. 7. 2017, zo sumy 2.354,34 eur od 17. 7. 2017 do 16. 8. 2017, zo sumy 2.334,34 eur od 17. 8. 2017 do 18. 9. 2017, zo sumy 2.314,34 eur od 19. 9. 2017 do 16. 10. 2017, zo sumy 2.289,34 eur od 17. 10. 2017 do 15. 11. 2017, zo sumy 2.264,34 eur od 16. 11. 2017 do 17. 12. 2017, zo sumy 2.214,34 eur od 18. 1. 2018 do 15. 2. 2018, zo sumy 2.189,34 eur od 16. 2. 2018 do 15. 3. 2018 a zo sumy 2.164,34 eur od 16. 3. 2018 do zaplatenia, a tiež zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.374,34 eur od 2. 4. 2017 do 16. 7. 2017, zo sumy 2.354,34 eur od 17. 7. 2017 do 16. 8. 2017, zo sumy 2.334,34 eur od 17. 8. 2017 do 18. 9. 2017, zo sumy 2.314,34 eur od 19. 9. 2017 do 16. 10. 2017, zo sumy 2.289,34 eur od 17. 10. 2017 do 15. 11. 2017, zo sumy 2.264,34 eur od 16. 11. 2017 do 17. 12. 2017, zo sumy 2.214,34 eur od 18. 1. 2018 do 15. 2. 2018, zo sumy 2.189,34 eur od 16. 2. 2018 do 15. 3. 2018 a zo sumy 2.164,34 eur od 16. 3. 2018 do zaplatenia.
13. Žalovaný sa k žalobe na pojednávaní vyjadril tak, že žalobcovi pravidelne mesačne spláca po 25,- eur, na dôkaz čoho označil a predložil poštové peňažné poukazy. Uviedol, že splácal po 20,- eur, ale potom mu telefonovali aby splácal viac, na čo uviedol, že súhlasil s tým, že mesačne bude platiť po 25,- eur lebo na väčšie splátky nemá prostriedky, keďže jeho príjmom je len dôchodok z ktorého spláca nielen náklady domácnosti, ale aj iné dlhy ktoré má voči Prvej stavebnej sporiteľni a ďalším veriteľom, o úhradách ktorým predložil na pojednávaní doklady. 14. Pri svojom výsluchu žalovaný potvrdil uzavretie zmluvy s právnym predchodcom žalobcu s tým, že v tom čase bol zamestnaný v inžinierskych stavbách a chodila mu pravidelne výplata na účet v Poštovej banke z ktorého úver bol splácaný. Uviedol, že v roku 2013 o zamestnanie prišiel a vtedy sa začali jeho
problémy so splácaním, lebo poberal len dávku vo výške 108,- eur mesačne a nemohol pokračovať v dohodnutých splátkach, dovtedy banka s ním žiaden problém nemala. Potvrdil, že bola mu vyplatená suma 3.000,- eur, ktorú použil na domácnosť a že zaplatil úhrady zaznamenané v spise, pričom okrem nich ešte zaplatil žalobcovi na daný úver dňa 13. 4. 2018 sumu 25,- eur o čom predložil poštový peňažný poukaz. Čo sa týka toho, koľko celkovo sa malo podľa zmluvy na úver zaplatiť, tvrdil, že mu povedali, že zaplatí sa celkovo suma 5.018,- eur. Žalovaný špecifikoval svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery a pre prípad že bude zaviazaný k plneniu, žiadal povoliť splátky vo výške 25,- eur mesačne, nakoľko jeho príjmom je len starobný dôchodok, pričom má dlh voči Prvej stavebnej sporiteľni vo výške cca 8.000,- eur, ktorý spláca po 20,-eur mesačne, má tiež dlh voči spoločnosti Bencont Collection ktorý spláca po 80,- eur mesačne, pričom po zaplatení všetkých splátok na život mu mesačne ostáva asi 50,- eur.
15. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 4. 4. 2018, vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, keďže ho považoval za nevyhnutný pre rozhodnutie tohto spotrebiteľského sporu (§ 295 CSP), oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovaným namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné, obsahom žalovaným predložených dokladov o jeho pomeroch a o uskutočňovaných úhradách na daný dlh a zistil tento skutkový stav:
16. Žalobca ako dôkaz na svoje tvrdenie o uzavretí zmluvy o úvere predložil súdu tlačivo označené ako „Zmluva o úvere dostupnápôžička“ (čl. 18 spisu). V ňom sú v článku 1. ako zmluvné strany označení banka- právny predchodca žalobcu, Poštová banka a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 a ako klient - dlžník je tam označený žalovaný. Pod týmto označením zmluvných strán je článok 2. zmluvy označený ako „zmluva o úvere“ a v ňom je uvedené, že číslo zmluvy je XXXXXXXXXX, výška úveru je 3.000,-eur, úroková sadzba je 19,50 % ročne, dátum prvej platby je do 17. 7. 2011, dátum každej ďalšej platby je k 17. dňu v mesiaci, výška mesačnej splátky je 76,29 eur, počet mesačných splátok úveru je 70. Ako dátum konečnej splatnosti je tam uvedený dátum 17. 4. 2017. Ďalej je tam uvedené, že RPMN je 21,34 % p.a., priemerná hodnota RPMN na trhu že je 17,62 % p.a. a celková výška nákladov že je 1.996,92 eur. Uvedené je tam aj poistenie „základný súbor poistenia“ a pod týmito údajmi o úvere je malým písmom uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Pri mieste určenom na podpis zmluvy sú uvedené podpisy s dodatkom, že banka aj žalovaný zmluvu podpísali v Poprade dňa 17. 6. 2011.
17. Právny predchodca žalobcu predložil súdu spolu s touto zmluvou aj Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička a tiež Všeobecné obchodné podmienky.
18. Z listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu 31. 3. 2017“ predloženej pôvodným žalobcom súd zistil, že žalovaný dňa 17. 6. 2011 vyčerpal sumu 3.000,- eur. Ďalej sú tam zaznamenané dátumy a výška úhrad splátok úveru žalovaným ako aj spôsob ich započítania z ktorých vyplýva, že žalovaný uhradil odo dňa 17. 7. 2011 do poslednej úhrady dňa 14. 3. 2017 v splátkach sumu spolu 2.437,24 eur z čoho na úhradu istiny úveru bola započítaná suma 625,66 eur, zvyšok bol započítaný na úhradu úrokov a poplatkov. Z tvrdenia v písomnom vyjadrení žalobcu zo dňa 4. 4. 2018 vyplýva, že po dni 14. 3. 2017, čo je posledný zaznamenaný deň úhrady v listine „Aktuálny stav úveru ku dňu 31. 3. 2017“ žalovaný ešte uhradil dňa 13. 4. 2017 sumu 20,- eur, dňa 16. 5. 2017 sumu 20,- eur, dňa 17. 7. 2017 sumu 20,- eur, dňa 17. 8. 2017 sumu 20,- eur, dňa 19. 9. 2017 sumu 20,- eur, dňa 17. 10. 2017 sumu 25,- eur, dňa 16. 11. 2017 sumu 25,- eur, dňa 18. 12. 2017 sumu 25,- eur, dňa 18. 1. 2018 sumu 25,- eur, dňa 16. 2. 2018 sumu 25,- eur a dňa 16. 3. 2018 sumu 25,- eur spolu teda v období od 13. 4. 2017 do 16. 3. 2018 sumu 250,- eur. Zo žalovaným na pojednávaní predloženého poštového peňažného poukazu zo dňa 13. 4. 2018 súd zistil, že v tento deň žalovaný žalobcovi poukázal sumu 25,- eur s variabilným symbolom 4305098411, čo je číslo tu prejednávanej úverovej zmluvy, súd preto aj uvedenú úhradu žalovaného považoval za úhradu na tu uplatňovaný nárok. Celkovo tak žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 2.712,24 eur (2.437,24 eur + 250,- eur + 25,- eur). Listom označeným ako Výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 9. 5. 2014 pôvodný žalobca žalovanému oznámil, že úverová pohľadávka sa ku dňu 9. 5. 2014 stala predčasne splatnou, pričom ho súčasne vyzval na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 2.781,38 eur v lehote do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Táto písomnosť bola vychádzajúc z predloženej doručenky na čl. 23 spisu žalovanému doručená na adresu J. dňa 16. 5. 2014.
19. Žalobou uplatnený nárok pôvodný žalobca v žalobe právne odôvodnil tak, že jedná sa o nárok na vrátenie úveru. Keďže pôvodný žalobca bol bankou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z
predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri bolo poskytovanie úverov, pričom zo zmluvy je zrejmé, že sa jednalo o spotrebiteľský úver (žalovaný v zmluve bol označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ) a aj v listine „Aktuálny stav úveru ku dňu 31. 3. 2017“ je ako druh úveru uvedené „spotrebný“, súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase, keď došlo k uzavretiu zmluvy ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Keďže žalobca tvrdil, že uplatňovanú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa- Poštová banka, a.s. postúpením v priebehu sporu, bolo potrebné aplikovať tiež príslušné zákonné ustanovenia o postúpení pohľadávky.
20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) v znení účinnom ku dňu 17. 6. 2011, čo je deň uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
21. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
22. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
23. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20110101> a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20110101>, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20110101>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20110101>, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20110101> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
24. Podľa § 11 ods. 1 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20110101> a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20110101>, r) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20110101> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20110101> a § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20110101>, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
25. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
27. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
28. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení /§ 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka/.
29. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/20170201> ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/483/20170201> Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
30. Podľa § 17 ods.1 a 2 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 13. 6. 2017 (deň uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky z ktorej súčasný žalobca vyvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu) práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20170601> na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170601>, banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. (2) Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu21aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170601> spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.
31. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá právnym predchodcom žalobcu so žalovaným je ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.
32. Žalobca predložením písomného vyhotovenia úverovej zmluvy zo dňa 17. 6. 2011 a predložením listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu 31. 3. 2017“, v ktorej je zaznamenané vyplatenie úveru žalovanému s potvrdením o prijatých splátkach preukázal, že poskytol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 3.000,-eur, čo sám žalovaný pred súdom potvrdil a že žalovaný na úhradu nárokov z tejto zmluvy zaplatil do dňa 14. 3. 2017 spolu sumu len 2.437,24 eur. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 4. 4. 2018 vyplýva, že po dni 14. 3. 2017 žalovaný 11 platbami od 13. 4. 2017 do 16. 3. 2018 uhradil žalobcovi sumu ešte 250,- eur, pričom z predloženého poštového peňažného poukazu žalovaného zo dňa 13. 4. 2018 vyplýva, že okrem toho uhradil žalovaný žalobcovi v období predchádzajúcom vyhláseniu rozsudku ešte sumu 25,- eur. Žalobca tvrdí, že uvedenými úhradami žalovaný nerealizoval svoju zmluvnú povinnosť v celom rozsahu, nakoľko neuspokojené ostali nároky špecifikované v žalobe. Súd preskúmal, či uplatnenie týchto nárokov čo do základu a výšky má oporu v zákone o spotrebiteľských úveroch, ako aj opodstatnenosť týchto uplatnených nárokov z hľadiska ich súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti. V danom prípade totiž na rozdiel od žalobcu súd je toho názoru, že spotrebiteľský úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý je z dôvodov rozvedených v ďalšej časti tohto odôvodnenia bezúročný a bez poplatkov, preto veriteľovi z neho vznikol iba nárok na vrátenie úverovej istiny rovnajúcej sa výške žalovanému poskytnutej sumy, t.j. 3.000,- eur. A keďže z tejto sumy žalovaný úhradami pred podaním žaloby aj po jej podaní do dňa vyhlásenia rozsudku vrátil časť vo výške 2.712,24 eur (2.437,24 eur + 250,- eur + 25,- eur), ako dôvodnú súd žalobu uznal iba v rozsahu zaplatenia nevrátenej časti tejto úverovej istiny, t.j. v časti zaplatenia istiny 287,76 eur (3.000,- eur - 2.712,24 eur) a úroku z omeškania z nevrátenej úverovej istiny v sadzbe 5,25 % ročne so začiatkom omeškania žalovaného odo dňa 27. 5. 2014.
33. Z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (17. 6. 2011), ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 9 ZoSÚ. O aké náležitosti ide a či ich zmluva obsahuje je pritom potrebné a možné posudzovať výlučne podľa právnej úpravy účinnej v čase jej uzavretia. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver pri ktorého dojednaní neboli tieto náležitosti splnené je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle už citovaného § 9 ods. 2 písm. j) tiež uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere mala v zmysle § 9 ods. 2 písm. y) obsahovať tiež uvedenie priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenej podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20110101> za príslušný kalendárny štvrťrok.
34. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženej úverovej zmluvy zo dňa 17. 6. 2011 súd konštatuje, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje. V zmluve síce je uvedený údaj o RPMN aj o priemernej hodnote RPMN, avšak nakoľko tie nie sú uvedené v správnej, požiadavke zákona zodpovedajúcej výške, nemožno na ne prihliadnuť a hľadí sa na ne ako keby tam neboli uvedené vôbec (k tomu podporne pozri napr. aktuálny rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13. 12. 2017 sp. zn. 10Co/27/2017, najmä body 36 a 37 jeho odôvodnenia, pričom ten sa týkal rovnako obdobného úveru pôvodného žalobcu - Poštovej banky, a.s.). Paragraf 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedený pod názvom - informácie a práva týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Jeho účelom teda je spotrebiteľa informovať o reálnych, skutočnosti zodpovedajúcich parametroch úveru a jeho právach. To že tam nestačí uviesť akýkoľvek údaj, aby požiadavka zákona bola formálne naplnená, ale
korektný, pravdivý údaj je zrejmé aj z toho, že zákon jednotlivé údaje jasne a konkrétne špecifikuje a definuje v § 2 - vymedzenie pojmov, pričom aj z § 4 zákona - poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že aby účel a požiadavka zákona bola naplnená, musí ísť o pravdivé a úplné informovanie spotrebiteľa. Koniec koncov, úplne jasne a výslovne to potvrdzuje priamo zákon, nakoľko v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch je úver bezúročný a bez poplatkov ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Po preskúmaní obsahových náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje zákonným spôsobom a správne uvedený údaj o RPMN a o priemernej hodnote RPMN a navyše a vôbec neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ide pritom o veľmi podstatné náležitosti zmluvy majúce vplyv na možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Úver poskytnutý žalovanému je preto bezúročný a bez poplatkov.
35. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že v zmluve nie sú tieto údaje uvedené v súlade so zákonnou požiadavkou a pokiaľ takéto údaje poskytuje veriteľ až v splátkovom kalendári, či inak po uzavretí zmluvy, nie sú tieto údaje obsiahnuté v zmluve v čase akceptácie zmluvy oboma zmluvnými stranami. Uvedené údaje pritom v žiadnom prípade nemôžu nahradiť všeobecné podmienky či iné individuálne nevyjednané obchodné podmienky. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch ako podstatnú náležitosť zmluvy predpisoval vyššie uvedené údaje tak je zrejmé, že tieto museli byť jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom uvedené v takejto zmluve a nemohli byť nahradené odkazmi na úverové či iné podmienky.
36. Uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere má podobu predtlačeného formulárového tlačiva, pripraveného bankou na jej hlavičkovom papieri. Je teda zrejmé, že aj nedodržanie zákonných náležitostí zmluvy tu ide najmä na vrub veriteľa, ktorý ako profesionál daný formulár pripravil a de facto sám zvolil spôsob, akým sa bude snažiť naplniť náležitosti zmluvy predpísané zákonom. To sa ale v súdenej veci nepodarilo, lebo časť tam uvedených zákonom predpísaných náležitostí je uvedená nesprávne (RPMN a priemerná RPMN) resp. nie je uvedená vôbec - údaj o celkovej čiastke ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
37. V zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch náležitosťou zmluvy musí byť aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“) a o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Veriteľ v zmluve neposkytol pravdivý údaj o RPMN, lebo parametrom úveru uvedeným v článku 2 zmluvy o úvere (t.j. výške úveru 3.000,- eur, dobe splácania 70 mesiacov a výške mesačnej splátky 76,29 eur) zodpovedá RPMN 24,27 %, teda vyššia RPMN ako je uvedená v zmluve. Niet tak pochýb, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, čo v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch samo osebe je dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Keďže súdu z jeho činnosti a z iných konaní je známa častá argumentácia veriteľov, že do RPMN by sa nemalo započítavať poistné, tak k tomu súd uvádza, že aj pri výpočte RPMN bez poistného (teda pri výške mesačnej splátky 73,- eur, nakoľko podľa listiny Aktuálny stav úveru výška splátky bez poistenia by bola 73,- eur) by hodnota RPMN bola 21,99 % a v žiadnom prípade nie v zmluve uvedená hodnota 21,34 % a teda nič by to nemenilo na tom, že úver je pre nesprávne uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa bezúročný a bezpoplatkov. Ani pri výpočte RPMN vychádzajúcom z výšky poskytnutého úveru (3.000,- eur) a z výšky sumy v zmluve samotným veriteľom uvedenej ako celková výška nákladov (1.996,92 eur), teda vychádzajúc z toho, že suma, ktorá mala byť spolu zaplatená by bola vo výške 4.996,92 eur (3.000,- eur + 1.996.92 eur) pri dobe splácania 70 mesiacov je výška RPMN 20,86 % a nie 21,34 % ako je uvedené v zmluve.
38. V zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch náležitosťou zmluvy musí byť aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Veriteľ v zmluve nikde neposkytol údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, uviedol tam len sumu celkovej výšky nákladov (1.996,92 eur) čo je nepostačujúce, keď navyše ani nie je zrejmé, ako k uvedenej sume celkových nákladov dospel, keď tá po pripočítaní k úverovej istine absolútne nekorešponduje s prepočtom výšky a počtu splátok úveru (70 x 76,29 eur). Ak by dlžník mal hradiť 70 splátok po 76,29 eur ako je to jasne a výslovne uvedené v článku 2 zmluvy, potom by mal zaplatiť po celú dobu trvania úverového vzťahu sumu spolu 5.340,30 eur a suma nákladov by tak pri úvere 3.000,- eur bola 2.340,30 eur. I pri výpočte vychádzajúcom z výšky splátky bez poistenia (70 x 73,- eur) by celková čiastka ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť bola 5.110,- eur a teda suma celkových nákladov by bola 2.110,- eur a nie veriteľom uvádzaných 1.996,92 eur. Ak by suma celkových nákladov
dlžníka spojených s úverom skutočne mala byť 1.996,92 eur tak, ako je to uvedené v zmluve, tak potom je zrejmé, že zmätočne a v rozpore s realitou je uvedená buď celková výška úveru alebo výška mesačnej splátky (či už s poistením alebo bez poistenia), čo by v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) resp. k) a § 11 ods. 1 písm. a) zákona bol len ďalší dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
39. Odhliadnuc od toho však nemožno mať žiadne pochybnosti, že v rozpore so zákonom veriteľ v zmluve absolútne nikde neposkytol údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Taký údaj sa tam totiž nenachádza a tak aj keby RPMN a priemerná RPMN boli uvedené v zmluve správne, čo nie sú, úver by aj tak bol bezúročný a bez poplatkov. Údaj o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom patrí nepochybne medzi hlavné body záujmu spotrebiteľa, keďže najjednoduchším spôsobom, bez potreby prepočtov percentuálnych sadzieb úrokov, či RPMN, čo môže byť pri uzatváraní zmluvy pre bežného spotrebiteľa značne komplikované má ponúknuť informáciu o výhodnosti úveru a o tom, koľko dlžník za celú dobu úverového vzťahu vlastne reálne zaplatí a teda o koľko sa reálne preplatí poskytnutá suma. V danom prípade tento údaj v zmluve chýba, nie je pri údajoch o podmienkach úveru vôbec uvedený. Preto o nedodržaní tejto zákonnej požiadavky podľa názoru súdu nemožno mať pochýb. Podľa rozsudku Súdneho dvora - tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti Q., článok 23 smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Podľa názoru súdu nemôže byť pochýb o tom, že neuvedenie celkovej čiastky k zaplateniu v zmluve môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah jeho záväzku, preto nenapĺňa požiadavku zákona ani Smernice, navyše v situácii keď nesprávne a v rozpore so skutočnosťou bol tu v zmluve uvedený aj údaj o RPMN, celkovej výške nákladov a o priemernej RPMN.
40. Podľa názoru súdu údaj predpísaný v § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch - celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, patrí medzi absolútne najdôležitejšie údaje zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tu pritom v zmluve úplne chýba. O tom, že ide o kľúčový údaj svedčí koniec koncov aj to, že aj po novele zákona o spotrebiteľských úveroch uskutočnenej zákonom č. 279/2017 Z.z. ktorá zohľadňuje závery Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Q., na ktorý veritelia často poukazujú a ktorá v nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a upravuje okolnosti, za ktorých sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to práve za účelom zabezpečenia súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica 2008/48/ES") ostáva správne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podmienkou vzniku nároku veriteľa na úroky a poplatky. Aj po tejto novele sa totiž za bezúročný a bez poplatkov bude považovať úver, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa a ak tam nie je uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
41. Navyše je treba uviesť, vzhľadom na častú argumentáciu veriteľov známu súdu z jeho činnosti, že poistné vzhľadom na jeho dobrovoľnosť nemá sa počítať do celkových nákladov úveru, že pokiaľ chcel veriteľ poistné celkom oddeliť od úveru vychádzajúc z tvrdenia v zmluve, že poistenie bolo „zvolené“, teda dobrovoľné, nemal ho potom uvádzať v sume výšky splátky (tu 76,29 eur) alebo mal potom v zmluve samostatne uviesť aj výšku splátky bez poistenia, pretože inak dochádza k zneisteniu a zavádzaniu spotrebiteľa čo všetko je v splátke zahrnuté, keď bežným prenásobením výšky splátok a ich počtu spotrebiteľ nemôže dostať údaj o veriteľom udávanej výške celkových nákladov úveru.
42. Výklad pojmov celkové náklady spotrebiteľa a celková čiastka ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je obsiahnutý v § 2 ZoSÚ. Podľa § 2 písm. g) a h) ZoSÚ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok. Celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
43. Vzhľadom na uvedené, súd je toho názoru, že ak bolo dojednané poistenie a priamo zahrnuté do jedinej výšky splátky uvedenej v zmluve (76,29 eur), tak potom mala byť táto suma buď premietnutá do uvádzanej čiastky celkových nákladov úveru, alebo ak sa tak nestalo, potom nemala byť poňatá do uvádzanej výšky splátky 76,29 eur, lebo inak ide o zmätočné a účelu zákona odporujúce uvádzanie náležitostí úveru, ak do celkovej výšky mesačnej splátky sa zahrnie poistné, ale do výšky celkových nákladov úveru nie. Navyše súd už uviedol, že aj pri výške splátky bez poistenia suma celkových nákladov uvedená v zmluve nie je uvedená správne a navyše vôbec nie je uvedená celkovo splatná suma. Súd pripomína, že takéto zmätočné, vzájomne si odporujúce vyjadrenie náležitostí zmluvy by i pri absencii výslovnej úpravy v zákone o spotrebiteľských úveroch spôsobovalo neplatnosť tejto časti zmluvy v zmysle ustanovení § 37 ods. 1 a § 41 Občianskeho zákonníka keďže použitie zákona o spotrebiteľských úveroch nijako nevylučuje aplikáciu kódexových ustanovení o vadnosti právnych úkonov (najmä § 37, § 39 Občianskeho zákonníka). Ten istý údaj (celková výška nákladov) je totiž potom vyjadrený v zmluve dvomi rozdielnymi sumami, a to sumou 1.996,92 eur pri údaji „Celková výška nákladov“ a sumou 2.340,30 eur získanou vynásobením počtu a výšky splátok po odpočítaní poskytnutej výšky úveru.
44. Dôvod, pre ktorý je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov je aj ten, že v zmluve je nesprávne uvedená hodnota priemernej RPMN. Údaj o priemernej RPMN je informatívny údaj, ktorého úlohou je poskytnúť spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere okamžitú informáciu o tom, či úver, ohľadom ktorého sa chystá uzavrieť úverovú zmluvu s ohľadom na jeho RPMN (ktorá musí byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako jej obligatórna náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.) je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu s úvermi výhodný alebo nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácii podmienok navrhovaných dodávateľom. Dodávateľ tak musí v zmysle citovaného § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere údaj o priemernej RPMN, ktorý je v zmysle citovaného ustanovenia zverejnený podľa § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Ministerstvom financií SR zo súhrnných údajov poskytnutých veriteľmi za príslušný kalendárny štvrťrok, resp. ak je zmluva uzavretá do 15 kalendárnych dní od takéhoto zverejnenia, tak za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená dňa 17. 6. 2011, pričom údaje o priemernej RPMN za 1. štvrťrok r. 2011 boli zverejnené MF SR dňa 29. 4. 2011. Vychádzajúc z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovanému mal byť poskytnutý úver 3.000,- eur so splatnosťou 70 mesiacov.
45. Priamo súčasťou zmluvy je v článku 2 bode 4 ustanovenie, podľa ktorého podpisom tejto zmluvy uzatvárajú zmluvné strany Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s príslušnými ustanoveniami OP pre úver.
46. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovací inštitút podľa § 551 Občianskeho zákonníka (5. oddiel 1. hlavy 8. časti OZ - zabezpečenie záväzkov) a nakoniec aj zo samotnej formulácie uvedeného ustanovenia je zrejmé, že ide o „Zabezpečenú pohľadávku“. Podľa MF SR zverejnených údajov o priemernej RPMN za 1. štvrťrok 2011 bola priemerná hodnota RPMN pri spotrebiteľských úveroch so zabezpečením alebo lízing vo výške od 1.500,- eur do 6.500,- eur vrátane so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov 20,36 %. Žalobca v zmluve uviedol, že priemerná hodnota RPMN je 17,62 %, čo je zjavne údaj nesprávny, zodpovedajúci tzv. ostatným spotrebiteľským úverom neuvedeným v r. 1 až 3 vo výške od 1.500,- do 6.500,- eur vrátane so zmluvnou splatnosťou 5 až 10 rokov. Podľa názoru súdu vzhľadom na obsah úverovej zmluvy a povahu úveru správne mal byť v zmluve uvedený údaj platný pre spotrebiteľské úvery so zabezpečením vo výške od 1.500,- eur do 6.500,- eur vrátane so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov, čo znamená že ako priemerná hodnota RPMN mal byť v zmluve uvedený údaj 20,36 %. Preto súd má za to, že ak je v úverovej zmluve uvedený ako údaj o priemernej hodnote RPMN taký údaj, ktorý je nesprávny, pre spotrebiteľa zavádzajúci, keďže prezentuje inú priemernú hodnotu RPMN ako pre daný typ úveru v skutočnosti platila, potom aj uvedenie takéhoto nesprávneho údaja v neprospech spotrebiteľa spôsobuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 9 ods. 2 písm. y) ZoSÚ bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Je pritom podľa názoru súdu irelevantné, či zmluva obsahuje vyššiu alebo nižšiu (tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci) nesprávne uvedenú priemernú RPMN, lebo cieľom uvedených ustanovení zákona je pravdivo informovať spotrebiteľa, čo sa
v danom prípade nestalo (aj k tomu rovnako rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13. 12. 2017 sp. zn. 10Co/27/2017).
47. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb, tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný a zavádzajúci, keď napr. tak ako tu vôbec nie je v zmluve uvedený údaj o celkovej splatnej čiastke a nesprávny je údaj o RPMN a o priemernej RPMN, ako aj o sume celkových nákladov túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany.
48. Ako už bolo uvedené, právny názor súdu o nedodržaní náležitostí zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch by už nemal byť pre žalobcu nijako nový, či prekvapivý. V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na obdobný spor z obdobnej zmluvy o úvere pôvodného žalobcu - Poštovej banky, a.s., v ktorom Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa 13. 12. 2017 sp. zn. 10Co/27/2017 uviedol, cit.: „neuvedenie RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere je sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Zmyslom a účelom takejto právnej úpravy v spotrebiteľských úveroch je dosiahnuť priaznivé informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase uzatvorenia zmluvy. RPMN je podľa preferencie zákonodarcu natoľko dôležitým údajom pre spotrebiteľa, že jej neuvedenie sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Odvolací súd došiel k záveru, ktorý vyčíslil podľa „kalkulačky na výpočet RPMN“ na stránke www.openiazoch.zoznam.sk že hoci je v zmluve uvedený údaj 29,78 %, správny výpočet predstavuje RPMN vo výške 32,56 %, keď odvolací súd zohľadnil výšku mesačnej splátky uvedenej v zmluve o úvere v sume 83,29 eur, ako aj počet mesačných splátok 36, stým, že dátum prvej platby bol určený do 8. 10. 2012 a dátum konečnej splatnosti úveru 8. 9. 2015, pričom musí odvolací súd konštatovať, že žalobca nielenže v tejto zmluve uviedol nesprávnu výšku RPMN, ale rovnako aj nesprávnu výšku nákladov spojených s poskytovaním úveru v sume 896,78 eur, keď táto výška nákladov po zohľadnení výšky mesačnej splátky (83,29 eur) a počtu mesačných splátok 36 predstavuje 998,44 eur. Je však potrebné konštatovať, že aj pri zohľadnení výšky celkových nákladov tak, ako to uviedol žalobca v zmluve (896,78 eur), je RPMN vyššia, ako to je uvedené v zmluve o úvere. Vychádzajúc zo zmyslu a účelu právnej úpravy, ktorý odvolací súd popísal vyššie, nesprávne uvedené RPMN má rovnaký následok, ako je neuvedenie, a teda odvolací súd má za to, že zmluva ročnú percentuálnu mieru nákladov neobsahuje. Iba uvedenie správnej výšky RPMN si plní svoj účel pravdivo informovať spotrebiteľa o podmienkach v úverovej zmluve. Dokonca je podľa názoru odvolacieho súdu irelevantné, či zmluva obsahuje vyššiu alebo nižšiu (tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci), nesprávne uvedenú RPMN. Cieľom uvedených ustanovení zákona je pravdivo informovať spotrebiteľa, čo sa v danom prípade nestalo. Preto je potrebné z uvedeného dôvodu v zmysle správnej interpretácie zákona považovať úver za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu správne uvedenej RPMN.“
49. Súd sa pri svojej činnosti v prípadoch zmlúv obdobných tej v tu posudzovanej veci často stretáva s argumentom, že k určeniu, že takáto zmluva je bezúročná a bez poplatku v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, je potrebné naplniť kumulatívne obe tam uvedené podmienky a to že zmluva neobsahuje písomnú formu a zároveň neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r a y) a § 10 ods. 1 ZoSÚ. Súd však nemá najmenšiu pochybnosť o tom, že vôľou zákonodarcu nebolo stanoviť tieto 2 podmienky kumulatívne ale alternatívne a že na bezúročnosť a bezpoplatkovosť takéhoto úveru stačí absencia ktorejkoľvek z náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r a y) a § 10 ods. 1 ZoSÚ. Napriek vo všeobecnosti „kumulatívnemu“ významu spojky „a“ by sa v podmienkach daného zákonného ustanovenia iný výklad priečil logike, lebo je ťažké predstaviť si reálny príklad, kedy by zmluva obsahovala všetky všeobecné náležitosti a náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) ZoSÚ a súčasne nemala písomnú formu. Pri takomto výklade by bolo postačujúce, ak by zmluva obsahovala len písomnú formu a nemusela by obsahovať žiadnu z obligatórnych náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k, r) a y) ZoSÚ k tomu, aby bola nepostihnuteľná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou, a teda zakotvenie výpočtu obligatórnych náležitostí zmluvy do ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ (za spojku „a“) by nedávalo žiaden logický význam. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že novelou ZoSÚ účinnou od 01.01.2013 (uskutočnenou zákonom č. 352/2012 Z.z.) boli tieto podmienky rozšírené a zakomponované do jednotlivých bodov (písm. a/ až d/), pričom dôvodová správa k tomuto zákonu v predmetnom bode znie:, „Cieľom navrhovanej úpravy je zosúladenie normatívneho
textu zákona s odôvodnením tak, aby poskytnutý spotrebiteľský úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov, prípade ak · zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 alebo · neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) alebo · neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 zákona alebo · je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.“ Logickým (ale s poukazom na dôvodovú správu k spomínanej novele aj teleologickým) výkladom tohto ustanovenia súd nemohol dôjsť i inému záveru ako takému, že pre vyhlásenie úveru za bezúročný a bez poplatku postačuje to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 ZoSÚ aj v prípade, že je zachovaná jej písomná forma. Aj v množstve súdnych rozhodnutí je v súvislosti s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru prezentovaný práve taký názor, aký zastáva aj tunajší súd a aký zaujal aj v tejto veci. V tejto súvislosti pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. 11. 2015 č.k. 21Co/10/2015. 50. Keďže súd zmluvu o úvere z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok, považuje podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov, ani uskutočnené platby žalovaného nemohli byť platne započítavané na úhradu úrokov a poplatkov, ale mohli byť v celom rozsahu započítavané iba na úhradu úverovej istiny, t.j. tej sumy, ktorú veriteľ žalovanému reálne poskytol. Súd z listiny Aktuálny stav úveru (čl. 24 - 27spisu), vyjadrenia žalobcu zo dňa 4. 4. 2018 a poštového peňažného poukazu žalovaného zo dňa 13. 4. 2018 zistil, že boli poskytnuté prostriedky vo výške 3.000,- eur a zaplatená právnemu predchodcovi žalobcu a žalobcovi bola do dňa vyhlásenia rozsudku suma 2.712,24 eur. S poukazom na vyššie uvedené súd má za to, že žalobca môže požadovať od žalovaného len vrátenie nevrátenej sumy poskytnutej úverovej istiny, t.j. sumy 287,76 eur (3.000,- eur - 2.712,24 eur), ktorá už je celá splatná, nakoľko žalovaný od 17. 6. 2013 prestal s riadnym splácaním úveru a teda nesplácal ani čistú poskytnutú úverovú istinu. Ak totiž v prospech žalovaného bol poskytnutý úver vo výške 3.000,- eur ktorý sa mal podľa výslovnej a zrozumiteľnej dohody strán v zmluve splácať v splátkach po 76,29 eur mesačne, potom žalovaný v skutočnosti tento úver nesplácal by 70 mesiacov, ale len 40 mesiacov (3.000,- eur / 76,29 eur sa rovná 40 mesiacov). Podľa názoru súdu v danom prípade bezúročnosť úveru nemá sa premietnuť do nižšej sumy mesačnej splátky, ale súd má za to, že bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru má sa premietnuť do skrátenia doby splácania úveru. Niet racionálneho argumentu pre skrátenie výšky mesačnej splátky bezúročného úveru, ak v zmluve bola jasne dohodnutá výška úveru a výška mesačnej splátky v sume 76,29 eur, ktorú žalovaný akceptoval, bol s ňou uzrozumený a zaviazal sa ju po posúdení svojich možností v čase uzavretia zmluvy pravidelne hradiť. Preto bezúročnosť úveru sa podľa názoru súdu premietla nie do skrátenia výšky mesačnej splátky, ale do skrátenia doby splácania. Keďže žalovaný do momentu predčasného zosplatnenia úveru veriteľom dňa 9.5.2014 uhradil na bezúročný a bezpoplatkový úver sumu len 1.780,95 eur, zaplatil tak len necelých 24 dohodnutých mesačných úverových splátok (1.780,95 eur : 76,29 eur) hoci za uvedené obdobie mal mať zaplatených 34 splátok po 76,29 eur, teda meškal v splácaní aj čistej úverovej istiny, preto ak bol jeho bezúročný úver 9. 5. 2014 zosplatnený, bolo to po práve, čo žalovaný ani nespochybnil a veriteľovi tak vzniklo právo na úhradu celej zosplatnenej čistej istiny, ktorá v tom čase bola vo výške 1.122,76 eur.
51. Žalobca predloženou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 6. 2017 s prílohou preukázal, že postupca Poštová banka, a.s. pohľadávku voči žalovanému z predmetnej úverovej zmluvy spolu s príslušenstvom odplatne postúpil na žalobcu. Uvedené postúpenie pohľadávky bolo v súlade so zákonom o bankách a zákonom o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené preto súd mal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky rovnajúcej sa výške nevrátenej úverovej istiny. Keďže nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaný po dni 9. 5. 2014 kedy bol úver predčasne zosplatnený zo sumy 1.122,76 eur zaplatil už len sumu 810,- eur, pričom žalovaný preukázal ešte úhradu sumy 25,- eur dňa 13. 4. 2018, pričom zvyšok vo výške 287,76 eur žalobcovi doposiaľ nevrátil, súd žalobe v časti nároku na zaplatenie sumy 287,76 eur vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi túto dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. V prevyšujúcej časti požadovanej istiny súd žalobu zamietol.
52. Žaloba bola zamietnutá aj v časti požadovaných úrokov, keďže vzhľadom na bezúročnosť úveru nárok na úroky vôbec nevznikol. Súd len pre úplnosť uvádza, že i keby v danom prípade vznikol žalobcovi nárok na úroky, i tak by žalobcovi nebolo možné priznať ním požadované úroky za dobu po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Súd je totiž názoru, ktorý zastáva aj aktuálna judikatúra vyšších súdov, a síce, že úroky z úveru je možné priznať len do zosplatnenia istiny. V uvedenej súvislosti súd poukazuje
napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014, v zmysle ktorého “jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.“ V tejto súvislosti pozri tiež napr. uznesenie NS SR vo veci 4 Obo 143/98. Súd odkazuje tiež na uznesenie ÚS IV. 476/2012 z 18. 9. 2012, v zmysle ktorého Ústavný súd Slovenskej republiky odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (§ R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru s tým, že následne mu už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania.
53. Navyše súd k úrokom po splatnosti pripomína to, čo pôvodnému žalobcovi už musí byť dobre známe, a síce, že zmluvná podmienka obsiahnutá v bode 6.4 Obchodných podmienok: „V prípade, ak sa stane úver predčasne splatným, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“ bola vo výroku rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 28. 11. 2017 sp. zn. 22Co/2/2017 vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Vyhovenie žaloby v tejto časti by teda zjavne obišlo zákonný zákaz vyplývajúci z ust. § 53a Občianskeho zákonníka. Podľa tohto zákonného ustanovenia ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti. Ak ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú a takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť), akceptovaním jej účinkov a ďalšieho používania dodávateľom by sa vytvoril protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky by bolo v priamom rozpore so zákonom. Ak by teda súd v tu súdenom spore priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, nenaplnil by sa účel a zmysel § 53a Občianskeho zákonníka a išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu Európskej únie a práva Európskej únie na ochrane práv spotrebiteľa.
54. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Z „upozornenia - výzvy na splatenie dlžnej časti úveru“ a listiny aktuálny stav úveru je zrejmé, že úrok z omeškania bol uplatnený jednak za dobu omeškania do 1. 4. 2017 (hoci žalobca ho v žalobe zahrnul do vyčíslených „úrokov“) a taktiež za dobu omeškania od 2. 4. 2017 do zaplatenia vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.374,34 eur. Z listiny „Aktuálny stav úveru“ vyplýva, že za dobu omeškania od 20. 11. 2013 účtoval veriteľ žalovanému úrok z omeškania v sadzbe 5,25 % ročne.
55. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
56. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
57. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
58. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 1. 2009 do 31. 1. 2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Táto výška úrokov z omeškania platí aj za dobu omeškania po 31. januári 2013 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013 (viď § 10c tohto nariadenia v znení účinnom od 1. 2. 2013). V danom prípade záväzkový vzťah strán vznikol pred 1. 2. 2013, preto výška úrokov z omeškania na ktoré žalobcovi vzniklo právo je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
59. Vychádzajúc z viazanosti žalobou a nemožnosti prekročiť žalobný návrh súd pri určení sadzby úroku z omeškania vychádzal len zo sadzby žalobcom žiadanej, t.j. 5,25 % ročne, ktorou veriteľ sankcionoval omeškanie žalovaného po dni 20. 11. 2013 ako vyplýva z listiny aktuálny stav úveru. Žalovaný po predčasnom zosplatnení úveru, ktoré nenamietal a ktoré bolo zo strany veriteľa možné a zákonné, nakoľko žalovaný meškal so splátkami viac ako 3 mesiace (do momentu predčasného zosplatnenia úveru veriteľom uhradil na bezúročný a bezpoplatkový úver sumu len 1.780,95 eur, zaplatil tak len necelých 24 dohodnutých mesačných úverových splátok vo výške 76,29 eur, hoci za uvedené obdobie mal mať zaplatených 34 splátok po 76,29 eur) a teda meškal so splácaním aj čistej úverovej istiny bezúročného a bezpoplatkového úveru, pričom bol veriteľom dňa 22. 4. 2014 upozornený na omeškanie a následok predčasného zosplatnenia úveru (upozornenie na čl. 19 spisu), preto bol povinný zosplatnenú čistú úverovú istinu zaplatiť do 26. 5. 2014, nakoľko vo „Výzve na úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 9. 5. 2014 bola mu na dobrovoľné plnenie veriteľom poskytnutá lehota 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy, ktorú podľa doručenky na čl. 23 spisu prevzal dňa 16. 5. 2014. Keďže sa tak nestalo, od 27. 5. 2014 bol v omeškaní so zaplatením nevrátenej sumy, ktorá v tom čase bola vo výške 1.122,76 eur. Sadzba žalobcom požadovaného úroku z omeškania za omeškanie po 20. 11. 2013 vo výške 5,25 % ročne nepresahuje zákonnú sadzbu úroku z omeškania a preto bola prisúdená táto sadzba úroku z omeškania.
60. Priznať ale súd nemohol vyčíslený, žalobcom žiadaný úrok z omeškania z neuhradených splátok úveru do dátumu predčasnej splatnosti úveru, nakoľko vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru tento úrok z omeškania bol účtovaný žalobcom z nesprávneho základu, v nesprávnej výške, pričom žalovaným vykonávané čiastočné úhrady boli žalobcom zle započítavané (aj na úhradu úrokov a poplatkov hoci mali byť započítavané len na čistú úverovú istinu, na ktorú ale zo žalovaným celkovo uhradenej sumy do dňa predčasného zosplatnenia úveru vo výške 1.780,95 eur bola v skutočnosti nesprávne započítaná len suma 625,66 eur). Preto úrok z omeškania aj vzhľadom k tomu, že preukázaná výzva na plnenie celej nevrátenej istiny úveru (§ 563 Občianskeho zákonníka) bola uskutočnená až dňa 9. 5. 2014 súd priznal tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku od 27. 5. 2014 zo sumy 1.122,76 eur do zaplatenia tej ktorej čiastočnej úhrady žalovaného (ktorý po zosplatnení úveru v omeškaní uhradil dňa 19. 8. 2014 sumu 20,- eur, dňa 18. 9. 2014 sumu 20,- eur, dňa 20. 10. 2014 sumu 20,- eur, dňa 18. 11. 2014 sumu 20,- eur, dňa 17. 12. 2014 sumu 20,- eur, dňa 19. 1. 2015 sumu 20,- eur, dňa 18. 3. 2015 sumu 20,- eur, dňa 20. 4. 2015 sumu 20,- eur, dňa 19. 5. 2015 sumu 20,- eur, dňa 18. 6. 2015 sumu 20,- eur, dňa 21. 7. 2015 sumu 20,- eur, dňa 18. 9. 2015 sumu 20,- eur, dňa 19. 10. 2015 sumu 20,- eur, dňa 18. 11. 2015 sumu 20,- eur, dňa 18. 1. 2016 sumu 20,- eur, dňa 18. 2. 2016 sumu 20,- eur, dňa 17. 3. 2016 sumu 20,- eur, dňa 18. 4. 2016 sumu 20,- eur, dňa 18. 5. 2016 sumu 20,- eur, dňa 22. 6. 2016 sumu 20,- eur, dňa 15. 7. 2016 sumu 20,- eur, dňa 15. 8. 2016 sumu 20,- eur, dňa 14. 9. 2016 sumu 20,- eur, dňa 14. 10. 2016 sumu 20,- eur, dňa 14. 11. 2016 sumu 20,- eur, dňa 14. 12. 2016 sumu 20,- eur, dňa 13. 1. 2017 sumu 20,- eur, dňa 14. 3. 2017 sumu 20,- eur, dňa 13. 4. 2017 sumu 20,- eur, dňa 16. 5. 2017 sumu 20,- eur, dňa 17. 7. 2017 sumu 20,- eur, dňa 17. 8. 2017 sumu 20,- eur, dňa 19. 9. 2017 sumu 20,-
eur, dňa 17. 10. 2017 sumu 25,- eur, dňa 16. 11. 2017 sumu 25,- eur, dňa 18. 12. 2017 sumu 25,- eur, dňa 18. 1. 2018 sumu 25,- eur, dňa 16. 2. 2018 sumu 25,- eur, dňa 16. 3. 2018 sumu 25,- eur a dňa 13. 4. 2018 sumu 25,- eur). Po poslednej úhrade uskutočnenej dňa 13. 4. 2018 je žalovaný od 14. 4. 2018 v omeškaní so zaplatením sumy 287,76 eur, preto od 14. 4. 2018 bol priznaný úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy až do jej zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
61. Keďže žalovaný žiadal o povolenie splácať prisúdenú sumu v splátkach, súd preskúmal túto jeho žiadosť a využijúc právo vyplývajúce mu z ust. § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku povolil žalovanému platiť žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach vo výške 25,- eur mesačne žiadanej žalovaným. Súd má za to, že vzhľadom na ničím nespochybnené pomery žalovaného zistené z jeho výsluchu, výšku jeho mesačného príjmu preukázanú predloženým rozhodnutím o výške predčasného starobného dôchodku žalovaného (čl. 76 spisu) ktorý je vo výške 369,90 eur mesačne, výšku splátok, ktoré žalovaný platí na iné svoje dlhy, ktoré riadne preukázal poštovými peňažnými poukazmi, s prihliadnutím na výšku dlžnej sumy a dĺžku omeškania s jej zaplatením splátkou, ktorá zodpovedá zásade spravodlivej ochrany práv vyjadrenej v čl. 2 Civilného sporového poriadku pri súčasnom určení, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého plnenia je splátka vo výške 25,- eur mesačne. Súd prihliadol aj na snahu žalovaného, ktorý dlhodobo postupne spláca svoj dlh, aktuálne práve v povolenej výške mesačnej splátky. V súvislosti s výškou splátky súd uvádza, že vzal na zreteľ aj skutočnosť, že úver z viny veriteľa bol bezúročný a bezpoplatkový a tiež porovnanie, aký dopad by mohlo mať nepovolenie splátok v tejto výške vo výroku o splatnosti na žalovaného v porovnaní s dopadom ich povolenia v danej výške na pomery žalobcu ako obchodnej spoločnosti hromadne vymáhajúcej pohľadávky, čo je súdu známe z jeho činnosti.
62. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, sčasti bolo konanie zastavené zavinením žalovaného ktorý časť dlhu vo výške 270,- eur, kde žaloba bola vzatá späť uhradil až po podaní žaloby. Teda tak žalobca ako i žalovaný boli v časti úspešní, v časti neúspešní. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky
- úrok a úrok z omeškania (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom prezentovaným aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach vyšších súdov, v zmysle ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" (citované z Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).
63. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, sú stále plne aktuálne a použiteľné aj na rozhodnutie o trovách konania v režime nového Civilného sporového poriadku. K tomu podporne pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku- Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 926 s, cit. “Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.
64. Podporne v súvislosti s vyššie uvedeným záverom súd poukazuje tiež na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 56/2017-12 (už v súvislosti s výpočtom pomeru úspechu a neúspechu strán podľa aktuálneho Civilného sporového poriadku) alebo I.ÚS 31/2014-9.
65. Nie je pritom podľa názoru súdu vôbec podstatné, či žalobca príslušenstvo pohľadávky vo svojej žalobe vyčíslil, kapitalizoval, alebo či ho žiadal „do zaplatenia“, nakoľko rozhodujúce je len to, či ho zaplatiť žiada alebo nie. Odporovalo by základnej logike, ak by do úspechu či neúspechu žalobcu nemalo byť príslušenstvo pohľadávky poňaté len z dôvodu, že žalobca, hoci jeho zaplatenie žiada (a tak v prípade úspechu žaloby v tejto časti by ho žalovaný aj musel zaplatiť) uviedol, že žiada ho „do zaplatenia“, keďže § 217 ods. 1 CSP v takom prípade odkazuje na stav v čase vyhlásenia rozsudku. Je na výlučnom rozhodnutí žalobcu aké nároky v žalobe uplatní, pričom si musí byť vedomý všetkých
dôsledkov z toho vyplývajúcich vrátane dôsledkov na rozhodnutie o trovách konania v prípade, že v niektorom z nárokov nebude úspešný vôbec alebo len v časti. Podľa názoru súdu aj vzhľadom na účel Civilného sporového poriadku a jeho ciele premietnuté napr. do takých jeho základných princípov, ako sú upravené v článku 2, 3 či 5 Civilného sporového poriadku nemôže mať v tomto zákone žiadnu oporu taký jeho výklad, ktorý by žalobcov priam nabádal „skúšať“ na príslušenstve pohľadávky v podobe úrokov a úrokov z omeškania uplatňovať akokoľvek vysoké nároky, často podstatne prevyšujúce samotnú sumu žalovanej istiny s vedomím, že ich prípadné nepriznanie nebude mať žiaden odraz v rozhodnutí o trovách konania.
66. V danom prípade vychádzajúc z výšky žalovanej istiny, ktorá bola 2.374,34 eur, pričom len vyčíslené úroky a úroky z omeškania boli po čiastočnom späťvzatí žaloby vo výške 1.471,85 eur je zrejmé, že aj bez započítania žalobcom žiadaného pokračujúceho príslušenstva v podobe úrokov vo výške 19,5 % ročne zo sumy 2.374,34 eur od 2. 4. 2017 a úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.374,34 eur od 2. 4. 2017 do zaplatenia je pri prisúdenej istine 287,76 eur a úroku z omeškania prevažujúci úspech v spore na strane žalovaného.
67. Úspech žalobcu bol teda výrazne prevýšený jeho neúspechom. Žalobca teda síce návrh na priznanie mu náhrady trov konania podal, vo veci však bol v prevažnom rozsahu neúspešný, nárok na ich náhradu mu preto vôbec nevznikol. Podľa pomeru úspechu v spore vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému. Žalovaný však náhradu žiadnych trov konania neuplatnil, výslovne uviedol, že náhradu trov konania nežiada, preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal (podporne pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.