Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-178-2017.pdf
PDF · 94.4 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/178/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a z členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu ABG Želovce s.r.o., Trebišov, M. R. Štefánika 2393, IČO: 34 131531, zastúpeného Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, so sídlom vo Veľkom Krtíši, ul. Komenského 3, proti žalovanému D. E. - SHR, Veľká Čalomija 1, IČO: 35 646 829, zastúpeného JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom so sídlom vo Veľkom Krtíši, ul. SNP 1/A, o zapl. 33 127,26 Eur istiny s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7Cb/147/2015-778 zo dňa 9.júna 2017 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7Cb/147/2015-778 zo dňa 9.júna 2017 potvrdzuje.
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Veľký Krtíš napadnutým rozhodnutím žalobu o zaplatenie sumy 33.127,26 eur s príslušenstvom zamietol. Žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100%. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal podanou žalobou zaplatenia sumy 4.599,37 eur titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov s úrokom z omeškania vo výške 9,05%. Zároveň sa domáhal zaplatenia sumy 26.237,69 eur ako ušlý zisk spolu s úrokom z omeškania vo výške 9.08 % od 1.11.2014 do zaplatenia, a to na tom skutkovom základe, že ako vlastník a nájomca poľnohospodárskej pôdy doručil doporučeným listom žalovanému výzvu na uvoľnenie pozemkov v k.ú. B., a to listom zo dňa 18.4.2014 z dôvodu, že on ako žalobca má prenajaté aj odkúpené pozemky v k.ú. B. a žalovaný časť týchto pozemkov v celkovej výmere 61,5936 ha obhospodaruje a vykonáva na týchto pozemkov poľnohospodársku prvovýrobu a berie na túto výmeru dotácie z platobnej agentúry. V žalobe uviedol, že výšku bezdôvodného obohatenia určil s poukazom na všeobecné ceny nájmu, ktoré sú v danej lokalite a v súčasnej dobe vo výške 80,--eur za 1 ha prenajatej pôdy, kde pri celkovej výmere 28,746 ha za posledné dva roky predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného za neoprávnené užívanie pôdy 4.599,37 eur a pokiaľ sa týka ušlého zisku za r. 2013, tento predstavuje s poukazom na výšku dotácie poľnohospodárskej platobnej agentúry za 1 ha pozemku, ktorá bola v r. 2013 vo výške 244,68 eur, t. j. v celkovej výške 7.033,59 eur za r. 2012. Ďalej bola dotácia vo výške 243,63 eur, t. j. v celkovej výške 4.744,69 eur za r. 2011 vo výške 216,05 eur, čo predstavuje 6.210,95 eur a za r. 2010 vo výške 217,38 eur, t. j. 6.248.82 eur, čo za posledné štyri hospodárske roky predstavuje úhrnne sumu 26.237,69 eur.
2. Žalovaný v konaní pred okresným súdom navrhol žalobu zamietnuť, pretože podľa jeho názoru nie je zrejmé na základe akých skutočností požaduje žalobca od žalovaného zaplatenie uplatnenej sumy, pretože na ňu nemá ako vlastník a formálny nájomca právo, pretože dotačné fondy sú uspôsobené tak, že sa poskytujú tomu, kto pôdu užíva a obrába, v danom prípade tu nie je právny titul, aby žalobca
uvedené sumy vymáhal. Zároveň vzniesol námietku premlčania. Poukázal aj na ust. § 12a zák. č. 504/2003 Z. z., v zmysle ktorého nie je právny titul na uplatnený nárok.
3. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd ustálil, že nie je naplnená skutková podstata ust. § 451 ods. 1 Obč. zákonníka na uplatnenie bezdôvodného obohatenia zo strany žalobcu. Konštatoval, že tvrdenie žalobcu, že žalovaný užíva reálne poľnohospodársku pôdu na jeho úkor, a to vo výmere 28.7461 ha v konaní žalobca nepreukázal. Podľa názoru súdu, ak si žalobca jasne a zrozumiteľne nevyznačil v teréne hranice pozemku tak, aby bol tento nepochybne odlíšený od druhého, nemožno žalovanému vyčítať skutočnosť, že reálne zasiahne aj do tej časti pozemku žalobcu, ak nemôže mať vedomosť o tom, ktorá časť rozsiahleho pozemku patrí práve žalobcovi, avšak má právo a povinnosť užívať okolité pozemky. Podľa zistenia okresného súdu aritmetickým výpočtom zistená výmera poľnohospodárskej pôdy, ktorú by mal na úkor žalobcu užívať žalovaný bez presne určených hraníc, nemôže byť dôkazom o reálnej a presne určenej tej časti pôdy, ktorú by mal mať a užívať žalovaný a v dôsledku toho sa bezdôvodne obohatiť. Žalovaný sa nemôže obohatiť poberaním dotácií, t. j. podpory formou priamych platieb, ktoré sú naviazané na užívanie pozemku a za užívanie, pretože dotácie nie sú nárok vlastníka pozemku a už vôbec nárok na dotácie nevzniká automaticky. Súd poukázal na skutočnosť, že žalobca vo všeobecnosti vykazuje, že v jednotlivých dotačných blokoch má vlastnícke, spoluvlastnícke, resp. užívacie právo z titulu nájmu, z čoho je nesporné, čo potvrdil sám žalobca, že sám užíva pôdu žalovaného o výmere 32,847 ha. Zároveň sa okresný súd stotožnil s tvrdením žalovaného v tom smere, že žalobca žiaden autorizovaný doklad o tom, v akej výmere v k. ú. B. má on kontrahovanú poľnohospodársku pôdu nepreukázal. Okresný súd zdôraznil, že pokiaľ si žalobca nevyznačil v teréne hranice pozemkov tak, aby bolo nespochybniteľné, ktoré mu patria, resp. pokiaľ nedôjde k novému usporiadaniu vlastníckych vzťahov v danom katastri, nie je možné žalovanému vyčítať to, že reálne zasahuje aj do časti pozemku žalobcu, keď nemá vedomosť o tom, ktorá časť práve jemu patrí. Z uvedených dôvodov žalobu zamietol. Čo sa týka námietky premlčania vznesenej žalovaným podľa názoru súdu premlčané právo je len pri uplatnení dotácií na r. 2010, keďže žiadosti o poskytnutie priamych platieb bolo možné podávať v období vždy do 30.6. toho ktorého roka, pričom žalobca podal žalobu na súd 31.10.2014, to znamená, že právo na dotáciu za r. 2010 sa premlčalo dňom 30.6.2014, to bol posledný deň, kedy bolo možné uplatniť právo na súde. Ostatné nároky, pokiaľ si žalobca uplatňuje z titulu bezdôvodného obohatenia za priame platby, a to za roky 2011 až 2014, k ich premlčaniu nedošlo. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100%.
4. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní sa bránil tým, že súčasná právna úprava k žiadostiam o tzv. dotácie je taká zaujímavá, že nezaujíma poľnohospodársku platobnú agentúru skutočnosť, či žiadateľ má právny titul užívať pozemky, na ktoré žiada jednotnú platbu, ale len tá skutočnosť, či uvedené pozemky obhospodaruje. Podľa jeho názoru žalovaný by mohol legálne hospodáriť len na pôde, na ktorú má ako užívateľ užívacie právo, buď z titulu vlastníctva konkrétneho pozemku alebo na základe nájomnej zmluvy, ak hospodári na cudzej pôde. Podľa jeho názoru táto skutočnosť bola preukázaná výsluchom svedka D. J., st. otca žalovaného. Ďalej poukázal na svedeckú výpoveď G. J. zo dňa 23.5.2016, ktorá vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že nemala k dispozícii konkrétne nájomné zmluvy, mala k dispozícii len menný zoznam vlastníkov, u ktorých žalovaný tvrdil, že s nimi má uzatvorené nájomné zmluvy, pričom uviedla na otázku žalovaného, že pokiaľ by žalovaný vrátil pôdu žalobcovi o výmere 28,7 ha, nemal by k dispozícii všetku pôdu, svedkyňa uvedenú skutočnosť potvrdila. V prípade, ak by súd mal pochybnosti o existencii, prípadne platnosti nájomných zmlúv, mohol od žalobcu požadovať fotokópie týchto nájomných zmlúv, však poukázala, že pred podaním žaloby došlo medzi zástupcom a prvou zástupkyňou žalobcu k viacerým mimosúdnym stretnutiam, kde si za prítomnosti svedkyne J. títo zástupcovia vymenili všetky listinné dôkazy preukazujúce existenciu nájomných vzťahov na deklarované sporné pozemky, a to na strane žalobcu a žalovaného.
5. Ďalej v odvolaní napádal, že je nesporné a preukázané, že žalovaný užíva v k.ú. B. poľnohospodársku pôdu vo výmere, ktorá zodpovedá tej, na akú má on právo vyplývajúcu mu z vlastníckeho, spoluvlastníckeho práva a nájmu na základe nájomných zmlúv. Je nesporné to, že žalobca užíva poľnohospodársku pôdu, na ktorú má právo žalovaný, aj keď možno v menšej výmere. Tvrdeniu žalobcu, že žalovaný užíva reálne poľnohospodársku pôdu na jeho úkor, a to vo výmere 28.7461 ha, súd však preukázané nemá, tento argument súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko má žalobca za to, že jednoznačne preukázal tú skutočnosť, že je vlastníkom a nájomcom poľnohospodárskej pôdy v k.ú. B. na dodatočných blokoch Z. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a v r. 2017
aj č. XXXX/X, ktoré užíva v celej výmere dotačných blokoch žalovaný. Súd sa podľa názoru žalobcu nevysporiadal s jeho argumentáciou o tej skutočnosti, že by si žalobca mohol uplatniť tzv. jednotnú platbu na plochu dotácie v prípade, ak by mu žalovaný vydal výmeru, ktorú tento na úkor žalobcu bezdôvodne obhospodaruje.
6. Ďalej poukázal na znenie ust. § 12 zák. č. 504/2003 Z. z, ktoré upravuje práva a povinnosti spojené s užívaním poľnohospodárskych pozemkov najmä, ak došlo k skončeniu nájmu povinnosti v prípade užívania pozemku bez uzatvorenia nájomnej zmluvy a povinnosti s užívaním pozemku, ak k pozemku nie je prístup a podobne. Podľa cit. ust. odseku 4, ak ide o pozemok, ktorý je v užívaní bez nájomnej zmluvy, doručí vlastník užívateľovi pozemku návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy alebo, výzvu na vrátenie alebo prevzatie pozemku. Ak nedôjde k uzavretiu nájomnej zmluvy alebo ak bola doručená výzva na vrátenie a prevzatie pozemku je užívateľ pozemku povinný vrátiť pozemok do 30 dní po zbere úrody. Ak ide o pozemok v podielovom spoluvlastníctve, postupuje sa podľa § 139 ods. 2 Obč. zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný priznal, že užíva neoprávnene výmeru pozemkov vo výške 32.847 ha. Odvolateľ poukázal na zásadnú zásadu pri vzniku a nároku bezdôvodného obohatenia, a to, že sa musí nevyhnutne prejaviť v náraste aktív povinnej osoby. Užívaním vecí môže oprávnenej osobe vzniknúť škoda a rovnako užívaním vecí sa môže iná osoba obohatiť vo výške nájmu. V zmysle uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Žalovaný v písomnom stanovisku k odvolaniu žalobcu uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania, pretože je vo výroku vecne správne a súčasne uviedol, že žalobca nepreukázal právny dôvod na uplatnenie svojho nároku z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1 Obč. zákonníka. Ďalej poukázal aj na ust. § 12 ods. 5 zák. č. 104/2003 Z. z., keď podľa jeho názoru nie je daná vecná príslušnosť súdu na riešenie nárokov žalobcu.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa §34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa §380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. §381 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. §387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
9. Podľa §387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa §387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Podľa §383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
12. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 33.127,26 eur s príslušenstvom a výrok o trovách konania.
13. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca si uplatnil proti žalovanému zaplatenie sumy 33.127,26 eur s príslušenstvom, ktorá pozostáva zo sumy 4.599,37 eur uplatnenej z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov a zo sumy 26.237,69 eur titulom ušlého zisku. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 541 ods. 1 Obč. zákonníka, preto žalobu zamietol.
14. Podľa ust. § 451 ods. 1 Obč. zákonníka to sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
15. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že predpokladom vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia je neoprávnené získanie majetkových hodnôt jedným subjektom na úkor iného, u ktorého sa táto zmena negatívne prejavila. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia ako samostatný záväzkový vzťah vznikne iba v prípade splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej obohateného, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje osobu, na úkor ktorej došlo k obohateniu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Podľa judikatúry sa pre vznik záväzku na vydanie bezdôvodného obohatenia „zásadne nevyžaduje, aby takýto prospech bol získaný protiprávnym úkonom, a nevyžaduje sa teda ani zavinenie; vzniká bez zreteľa na zavinenie, lebo ide o tzv. objektívnu zodpovednosť“. (26) Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia. (27)
16. Odvolací súd sa v danom prípade stotožnil s právnym záverom okresného súdu s jeho argumentmi, že žalobca nepreukázal relevantnými dôkazmi svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie ušlého zisku.
17. Odvolací súd prisvedčil záveru okresného súdu, že z dôkazov predložených žalobcom nie je možné jednoznačne preukázať, že žalovaný užíva pôdu, ktorú má vo vlastníctve žalobcu, resp. v nájme, bez vyznačenia hraníc pozemkov v teréne. Aritmetický výpočet predložený žalobcom preto nie je dôkazom o reálne určenej časti pôdy užívanej podľa tvrdenia žalobcu žalovaným.
18. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred okresným súdom, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.
19. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zo zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie okresného súdu je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami, formulovanými v Civilnom sporovom poriadku.
20. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust.§387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.
21. Odvolací súdu o trovách odvolacieho konanie rozhodol podľa ust. §396 ods. 1 CSP, v náväznosti na ust. §262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, a ktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust.§255 ods. 1 CSP, nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal v plnom rozsahu.
22. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ust. §262 ods. 2 CSP.
23. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).