Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/671/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobkyne: T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/X, T., proti žalovaným: 1./ KOREKA, komárňanská realitná kancelária, spol. s r. o., Záhradnícka 16, Komárno, IČO: 31 443 729, 2./ S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. T. XXXX/XX, T., zastúpená JUDr. Katarínou Lubuskiovou, advokátkou so sídlom Eötvösa 1/14, Komárno, o náhradu škody a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 31. mája 2016 č. k. 14C/137/2014-154, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 1./ rade a výroku o nepriznaní náhrady trov konania tomuto žalovanému p o t v r d z u j e .

V časti výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanej v 2./ rade ohľadne zaplatenia sumy 5.050,70 eura napadnutý rozsudok z r u š u j e a v tejto časti konanie z a s t a v u j e .

V časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby voči žalovanej v 2./ rade a výroku o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanej v 2./ rade náhradu trov konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1./ a 2./ rade voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 31.05.2016 č. k. 14C/137/2014-154 pri právnom posúdení podľa § 420 ods. 1 až 3, § 442 ods. 1, § 100 ods. 1, § 106 ods. 1, 2, § 112, § 126 ods. 1 Obč. zák., § 153 ods. 1, § 101 ods. 1, § 120, § 149 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 160 ods. 1 vtedy platného OSP, návrh voči žalovanému v 1./ rade a voči žalovanej v 2./ rade, ako nedôvodný zamietol.

2. Žalovanému v 1./ rade s poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tento žalovaný si napriek úspechu v konaní náhradu žiadnych trov neuplatnil.

3. Žalovanej v 2./ rade voči žalobkyni s poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP súd priznal náhradu trov konania (právneho zastúpenia) spolu v sume 524,66 eura, pretože táto žalovaná mala takisto plný úspech.

4. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak s poukazom na vykonané dokazovanie prvoinštančný súd dospel k záveru, že podaný návrh smerujúci voči žalovanému v 1./ rade je v plnom rozsahu nedôvodný. Žalobkyňa sa podaným návrhom voči tomuto subjektu domáhala náhrady škody spolu v sume 4.000 eur

spolu s príslušenstvom, ktorá jej mala vzniknúť na základe trestného činu. Príslušenstvo, t. j. 0,5 % úrok z omeškania žiadala priznal od 31.08.2001 až do zaplatenia.

5. Akceptujúc vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku žalobkyne, zo strany žalovaného v 1./ rade vzťahujúcu sa na obdobie od 01.08.2001 do 31.12.2011, súd túto námietku premlčania považoval za opodstatnenú s tým, že začiatok plynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby určil na deň 01.08.2008 (zrejme správne malo ísť o dátum 01.08.2001). V danom prípade objektívna premlčacia doba uplynula dávno pred podaním návrhu na začatie konania vo veci samej, čo sa uskutočnilo dňa 31.01.2014. Objektívna premlčacia doba začala plynúť od okamihu škodnej udalosti, pričom subjektívna premlčacia doba môže ubehnúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby.

6. Žalobkyňa okrem toho vôbec neuniesla dôkazné bremeno v spore v tom smere, že škoda jej mala byť spôsobená úmyselne alebo trestným činom a že v inkriminovanom období predmetné nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve nemohla užívať (od 01.08.2001 do 31.01.2014). Takisto nepreukázala výšku škody a príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného v 1./ rade a samotným vznikom škody. Z právoplatne skončeného konania vedeného na OS Komárno pod sp. zn. 12C/143/2008 vyplynulo, že žalobkyňa od nadobudnutia predmetných nehnuteľností od Slovenského pozemkového fondu kúpnou zmluvou v r. 2000 vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam nikdy nestratila a okrem toho v tomto a ani v iných konaniach vedených na OS Komárno, nebola predložená žiadna zmluva, ktorú by medzi sebou uzatvorili žalovaní v 1./ a 2./ rade, ktorou by došlo k prevodu vlastníckeho práva žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam na žalovanú v 2./ rade. Žalobu na vydanie veci (plnej moci) vo vzťahu k žalovanému v 1./ rade súd takisto, ako nedôvodnú zamietol, nakoľko nebola preukázaná existencia plnej moci, ktorá bola predmetom tejto žaloby.

7. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody titulom ušlej úrody uplatnený žalobkyňou, voči žalovanej za obdobie od 01.08.2001 do 31.12.2011, tak v konaní bolo preukázané, že žalovaná počas inkriminovaného obdobia bez právneho dôvodu predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne užívala. Žalobkyňa však neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, aby preukázala skutočnú výšku škody, ktorá jej vznikla titulom neoprávneného užívania nehnuteľností zo strany žalovanej. Uvedené malo za následok zamietnutie návrhu v tejto časti. Pokiaľ ide o časť návrh týkajúceho sa vydania listín voči žalovanej v 2./ rade, tak aj v tejto časti súd podaný návrh zamietol, pretože žalobkyňa nepreukázala, že predmetné listiny existujú, že je ich vlastníčku a žalovaná v 2./ rade ich má vo svojej dispozícii.

8. Pokiaľ ide o námietku žalovanej v 2./ rade v tom smere, že o nároku uplatnenom voči nej už OS Komárno právoplatne rozhodol vo veci pod sp. zn. 12C/143/2008, súd prvej inštancie sa s touto námietkou nestotožnil, pretože v tomto konaní si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody za dlhšie obdobie, ako už v skončenom konaní a takisto tento odôvodnila inými skutkovými okolnosťami, t. j., že ide o ušlú úrodu v hodnote 10.000,- Sk ročne. S poukazom na uvedený dôvod súd dospel k tomu záveru, že v danom prípade nejde o „res iudicata“ ako o neodstrániteľnú prekážku, pre ktorú by bolo nutné konanie v časti zastaviť.

9. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc KS v Nitre, aby zrušil rozsudok OS Komárno č. k. 14C/137/2014-154 a v plnom rozsahu a nariadil tomuto súdu konať z dôvodu, že nebolo pripustené dokazovanie resp. dôkazy neboli vzaté súdom do úvahy.

10. Konajúca sudkyňa nielenže nebrala do úvahy relevantné dôkazy o tom, že sa stal trestný čin podvodu ale ani o tom, že S. je neoprávnenou užívateľkou nehnuteľností a ako taká je spolupáchateľkou na tomto trestnom čine, na ktorom sa podieľa aj firma KOREKA s tým, že bez vedomia a súhlasu odvolateľky ako výlučnej vlastníčky nehnuteľnosti predala S. J..

11. Žalovaný v 1./ rade vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobkyne uviedol, že navrhuje KS v Nitre, ako súdu odvolaciemu, aby rozsudok OS Komárno ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil. Súd v Komárne rozhodol o veci správne, vychádzajúc pritom zo správne zisteného skutkového stavu a správne vyhodnotených dôkazov.

12. Žalovaná v 2./ rade v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobkyne uviedla, že navrhuje KS v Nitre, ako odvolaciemu súdu rozhodnúť tak, že v celom rozsahu potvrdí rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny. Táto správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem a

správne zistený skutkový stav. Žalobkyňa v tomto konaní nepodávala žiadne nové dôkazy, ale len také, ktoré už v starších podaniach boli predložené.

13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 preskúmal odvolaním žalobkyne zo dňa 12.08.2016 napadnutý rozsudok OS Komárno zo dňa 31.05.2016 č. k. 14C/137/2014-182 procesným postupom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) následne dospejúc k tomu záveru, že podané odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

14. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 389 ods. 1 písm. a/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.

Podľa § 230 ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 161 ods. 1 ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, že sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

Podľa § 161 ods. 2 ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno napraviť, súd konanie zastaví.

15. V danom prípade súd prvej inštancie rozhodujúc o podanom návrhu žalobkyne v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý následne správne posúdil podľa v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku, aktuálne platných ustanovení procesného a hmotnoprávneho predpisu. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby voči žalovanému v 1./ rade, v časti týkajúcej sa zamietnutia zvyšku žaloby (nad sumu 5.050,70 eura po sumu 9.800 eur s príslušenstvom) voči žalovanej v 2./ rade, v časti výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému v 1./ rade a v časti výroku o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanej v 2./ rade náhradu trov konania, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil. V ďalšom, ohľadne odôvodnenia napadnutého rozsudku v týchto častiach, odvolací súd poukazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia prvoinštančného rozsudku zo dňa 31.05.2016 č. k. 14C/137/2014-154, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 .

16. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie v súvislosti so zamietnutím návrhu žalobkyne ohľadne požadovanej náhrady škody po sumu 5.050,70 eura zdieľa ten právny názor, že v tejto časti ide o neodstrániteľnú procesnú podmienku konania v zmysle § 161 ods. 2 spočívajúce v „res iudicata“, pri výskyte ktorej bolo potrebné napadnutý rozsudok v tejto časti zrušiť a konanie vo veci v tejto časti zastaviť. K tomuto právnemu záveru odvolací súd dospel preto, že OS Komárno vo veci žalobkyne T. C. proti žalovanej S. J., t. j. totožných subjektov ako v tejto prejednávanej veci, právoplatným rozsudkom zo dňa 16.03.2011 č. k. 12C/143/2008-441 okrem iného zamietol aj návrh žalobkyne voči žalovanej v 2./ rade týkajúci sa náhrady škody z titulu ušlej úrody v sume 5.050,70 eura, aj keď za kratšie žalované obdobie. Preto v sume 5.050,70 eura vzhliadol odvolací súd prekážku veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata), o ktorej rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

17. Odvolací súd sa plne stotožňuje so zaujatým právnym záverom prvoinštančného súdu ohľadne neunesenia dôkazného bremena žalobkyňou v súvislosti s požadovanou výškou náhrady škody, či už voči žalovanému v 1./ rade, alebo voči žalovanej v 2./ rade. Žalobkyni sa nepodarilo preukázať naplnenie esenciálnych predpokladov k vzniku zodpovednosti za škodu, tak ako sú zakotvené v ust. § 420 ods. 1 Obč. zák., najmä pokiaľ ide o výšku požadovanej škody, preukázanie protiprávneho konania, ako aj preukázanie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaní a vzniklou škodou.

Taktiež odvolací súd nemá žiadne výhrady k tomu, ako súd prvej inštancie z právneho aspektu vyhodnotil vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného v 1./ rade, ktorú správne vyhodnotil za opodstatnenú a v dôsledku toho nárok na náhradu škody uplatnený žalobkyňou voči žalovanému v 1./ rade v sume 4.000 eur s príslušenstvom za obdobie od 01.08. do 31.12.2011 považoval za premlčaný.

18. S prihliadnutím na tieto dôvody, odvolací súd o podanom odvolaní žalobkyne voči predmetnému rozsudku, ako o nedôvodnom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku a následného zastavenia konania po sumu 5.050,70 eura v zmysle § 389 ods. 1 písm. a/ bola v danom prípade prekážka veci právoplatne rozhodnutej, t. j. „res iudicata“.

19. O náhrade trov odvolacieho konania v danom prípade odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 s tým, že žalovaným v 1./ a 2./ rade priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pretože obidvaja žalovaní mali v odvolacom konaní úspech.

20. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .