Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_15C-127-2014.pdf
PDF · 175.54 KB
No categories available
15C/127/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobcu R. K.Q.: H.. XX.XX.XXXX, S. XXX/XX, XXX XX R. R., zastúpený splnomocneným zástupcom Mgr. Jankou Sitárovou, 038 47 Sklené 266, za účasti osobitného subjektu na strane žalobcu Ú..X., A. XX, XXX XX H. T., P.X. XX XXX XXX proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpená AK Werner & Co, s.r.o., so sídlom Žltá 2/F, 851 07 Bratislava, IČO: 36 869 643 v konaní o určenie bezúročnosti a bez poplatkovosti úverových zmlúv takto
rozhodol:
I. Konanie v časti návrhu osobitného subjektu na zmenu žaloby zo dňa 18.2.2018 sa zastavuje. II. Úver zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.04.2013 je bezúročný a bez poplatkov.
III. Úver zo zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 04.06.2013 je bezúročný a bez poplatkov.
IV. V zostavujúcej časti sa žaloba zamieta.
V. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
VI. Osobitný subjekt má právo na náhradu účelne vynaložených, hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov voči žalovanému. O výške náhrady týchto trov bude potom súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Martin dňa 23.5.2014 domáhal neplatnosti úverových zmlúv a ochrany práv spotrebiteľa. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.4.2013 na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1000 eur a zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa 4.6.2013 na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 350 eur. Žalobca uhradil žalovanému zo zmluvy č. XXXXXXXXX celkovú sumu vo výške 1000 eur a zo zmluvy č. XXXXXXXXX vo výške 350 eur. Žalobca ďalej poukázal, že žalovaný poskytuje ako podnikateľ služby aj spotrebiteľom tým, že im poskytuje úvery. Poukázal na to, že žalobca je spotrebiteľom podľa Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a dopadá v celom rozsahu na neho spotrebiteľská ochrana podľa OZ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách a úveroch pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( „ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z. ) a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Poukázal na to, že žalovaný postupoval voči nemu bez odbornej starostlivosti v rozpore s dobrými mravmi a použil v zmluvách početné neprijateľné zmluvné podmienky. Išlo o neprijateľné zmluvné podmienky, a to ročnú úrokovú sadbu, RPMN, tzv. rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská doložka. Namietol teda neplatnosť zmluvy ako celku práve pre jej neprijateľné zmluvné podmienky. Pri ročnej úrokovej sadzbe uviedol, že vychádzajúc z údajov zo stránky NBS základná úroková sadzba pre banky v čase uzatvorenia zmluvy so žalobcom bola 8,09 %, t.j., že
úrok, ktorý bol stanovený zmluvou o spotrebiteľskom úvere 39,15 % viac ako štvornásobne prevyšuje túto sadzbu. Mal za to, že zmluva je neplatná ako celok pre neprimeranú výšku odplaty, a teda ide o absolútnu neplatnosť zmluvy podľa § 39 OZ. Ďalej namietal aj RPMN, nakoľko podľa neho bol nesprávny údaj RPMN, a preto podľa neho poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Namietal aj rozhodcovskú doložku. Nekalosť rozhodcovskej doložky podľa neho spočíva v tom, že zakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, čo je v rozpore s generálnou klauzulou, . Poukázal na § 53 ods. 1 OZ, a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok namietal neplatnosť zmluvy ako celku pre jej neprijateľné zmluvné podmienky. Zároveň v odôvodnení žaloby poukázal na viaceré rozhodnutia súdov SR, poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Záverom žiadal, aby súd vydal rozsudok, ktorým určí, že zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.4.2013 a zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 4.6.2013 sú neplatné.
2. Podaním doručeným súdu 2.7.2014 ( č. l. 65) dal do konania vyjadrenie žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu rozhodcovských doložiek, čo sa týka zmlúv o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.4.2013 a č. XXXXXXXXX zo dňa 4.6.2013. Nepredložil relevantné dokumenty, ktoré by potvrdili jeho tvrdenia. Čo sa týka neprávneho údaju o RPMN a nesprávnej ročnej úrokovej sadzby podľa žalovaného žalobca svoje tvrdenia podporuje prílohami v podobe tabuliek s výpočtom RPMN pre obidve zmluvy, avšak tieto tabuľky nič konkrétne nevypovedajú, ani nepreukazujú. V oboch tabuľkách chýbajú vyplnené povinné údaje, ako výška úveru, pravidelná splátka, doba splácania, interval splácania a nepovinný údaj v podobe dodatočných nákladov, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť takto predložených výpočtov a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
3. Podaním doručeným súdu 20.1.2015 ( č. l. 123) zaslal do konania vyjadrenie žalobca, kde uviedol, že uhradil, čo sa týka zmluvy č. XXXXXXXXX sumu 1000 eur a zmluvy č. XXXXXXXXX sumu 350 eur. Ako dôkaz predložil výpisy o platbách. Čo sa týka k výpočtu RPMN, ktorá bola spochybnená zo strany žalovaného, tak doložil do konania výpočty RPMN, ktoré podľa jeho názoru sú správne a obsahujú údaje, ako napr. výšku úveru, pravidelná splátka, doba splácania, interval splácania a nepovinný údaj v podobe dodatočných nákladov. K ročnej úrokovej sadzbe len zopakoval skutočnosti, ktoré viedol v podanej žalobe. Ďalej poukázal na to, že čo sa týka administratívneho poplatku, tak ide o úžerný poplatok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi s tým, že žalovaný neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok, a preto je podľa § 53 ods. 1 OZ neprijateľný, naviac je neurčitý predmet administratívneho poplatku a zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké administratívne plnenie sa jedná. Neurčitosť vedľajšieho plnenia s údajnou administratívou má dopad na platnosť administratívneho poplatku. Poukázal na to, že predmetný úver je úžerný, odporuje dobrým mravom a je neplatný podľa § 39 OZ. Poukázal na to, že zmluva o úvere obsahuje neprimerane vysokú odplatu a tieto dojednania pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlom správania sa a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a právnym princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Pre tzv. civilno-právnu úžeru je právny úkon absolútne neplatným pre rozpor s dobrými mravmi § 39 OZ.
4. Podaním doručeným súdu e-mailom dňa 6.3.2015 ( č. l. 164) doplneným písomným podaním sa žalovaný vyjadril k veci, kde potvrdil, že žalobca splatil istiny z oboch úverových zmlúv. K výpočtu RPMN pri zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX bola dohodnutá RPMN vo výške 87,20 % a priemerná RPMN vo výške 36,73 %. Čo sa týka zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX tu bola dohodnutá RPMN vo výške 92 % a priemerná RPMN vo výške 39,20 %, Obidve zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovovali žalobcovi splatiť úver jednou splátkou cca do jedného roka od uzatvorenia zmluvy. Žalovaný však poukázal na to, že okrem týchto zmlúv o spotrebiteľskom úvere však účastníci konania uzavreli vo forme dodatku k týmto zmluvám aj dohodu o plnení v splátkach zo dňa 19.4.2013 pri zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, v ktorej sa dohodli o splatení úveru spolu s úrokom a poplatkom v 12- mesačných splátkach, kde dohoda uvádza RPMN vo výške 260,12 %, čo je v zhode s výpočtom priloženým k podaniu vedľajšieho účastníka zo dňa 11.7.2014, ak aj vyjadrením žalobcu zo dňa 19.1.2015. Dohodou o plnení v splátkach zo dňa 4.6.2013 k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorou sa dohodli o splatení úveru spolu s úrokom a poplatkom v 12 mesačných splátkach. Dohoda uvádza RPMN vo výške 281,64 %, čo je v zhode s výpočtom priloženým k podaniu vedľajšieho účastníka zo dňa 11.7.2014, ako aj vyjadrením žalobcu zo dňa 19.1.2015. Nakoľko žalobca potvrdil správnosť výpočtu RPMN uvedeného v dohodách o plnení v splátkach a ničím konkrétnym ďalej nerozporuje správnosť výpočtu RPMN v zmluvách o spotrebiteľskom úvere, má žalovaný za to, že výpočet RPMN nie je a ani nemôže byť medzi účastníkmi konania sporný.
Žalobca dodnes splatil žalovanému iba istiny na základe zmlúv o spotrebiteľskom úvere, čím došlo k splneniu rozväzovacej podmienky uvedenej v dohodách o plnení v splátkach, v dôsledku čoho tieto dohody zanikli a teda nemôžu byť predmetom súdneho konania. K výpočtu úrokov žalovaný uviedol, že namieta žalobcom predložený výpočet úrokovej sadzby, úrokov z poskytnutých úverov, kde predložil súdu výpočet vo výške 87,19 % ročne a 91,90 % ročne. Žalobca nesprávne zahrnul do výpočtu úrokovej sadzby aj administratívny poplatok dohodnutý medzi účastníkmi konania. Z predloženej úverovej dokumentácie je však zrejmé, že dohodnutý úrok je odlišnou platbou od dohodnutého administratívneho poplatku, a teda administratívny poplatok nevstupuje do výpočtu úrokovej sadzby. Žalobca trvá na správnosti výpočtu úrokovej sadzby uvedený v oboch zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Z hľadiska výšky dojednaných úrokov vo výške 39,15 % ročne treba poukázať aj na údaj o priemernej RPMN uvedené v oboch zmluvách o spotrebiteľskom úvere konkrétne vo výške 36,93 % a vo výške 39,20 %, t.j., že výška dohodnutých úverov zodpovedá priemernej RPMN. Ďalej poukázal na to, že v čase uzatvorenia predmetných zmlúv o spotrebiteľskom úvere neexistovala žiadna cenová limitácia v podobe vykonávacieho predpisu a jediným obmedzením v otázke dohodnutia výšky úrokov bolo ust. § 53 ods. 3 OZ, ktoré v žiadnom prípade nepripúšťa porovnanie výlučne s údajmi bánk, ak to činí žalobca vo svojom vyjadrení. Žalobca ďalej napáda aj poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov výlučne v časti za náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou s tým, že poukazuje na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlshure zo dňa 3.5.2010 č. AZ XXU XXX/XXXX. Žalovaný podotýka, že rozhodnutie je rozporné so slovenským právom, pretože slovenská právna úprava v oblasti spotrebiteľských úverov k účtovaniu poplatku výslovne nebráni. Zákon o spotrebiteľských úveroch totiž výslovne spomína niektoré poplatky za notárske služby, poplatok za predčasné splatenie úveru, za vedenie účtu. V prípade definície celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa uvádzajú okrem iného aj poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľa zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Aj OZ umožňuje vyberanie iných platieb, ako len splátok úveru a úroku v zmysle ust. § 499 Obchodného zákonníka ( ďalej len „ObZ“). Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa ale aj vyslovene uvádza. Výška administratívneho poplatku je v oboch zmluvách o spotrebiteľskom úvere uvedená a vypísaná rukou, pričom ide o výšku, ktorá je v každej zmluve uvádzaná inak a je predmetom dohody veriteľa so spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené ide o individuálne dojednanú podmienku, ktorá nemôže byť z tohto dôvodu neprijateľnou § 53 ods. 1 OZ. Čo sa týka rozhodcovskej doložky, tak žiadna rozhodcovská doložka medzi účastníkmi konania neexistuje, a ak to žalobca tvrdí, je potrebné, aby svoje tvrdenia preukázal. Medzi účastníkmi bola uzatvorená rozhodcovská zmluva, pričom podaním žaloby na súd žalobca privodil splnenie je rozväzovacej podmienky, teda počnúc dňom podania žaloby na súd rozhodcovská zmluva medzi účastníkmi neexistuje v dôsledku čoho je námietka žalobcu úplne irelevantná. Aj keby rozhodcovská doložka existovala, čo však nie je pravdou, tak žalovaný poukazuje na nasledovné skutočnosti: Rozhodcovská zmluva je zachytená na samostatnej listine, čo znamená, že je uzatvorená iba so spotrebiteľmi, ktorí s rozhodcovským konaním súhlasia a umožňuje tým spotrebiteľom, ktorí s rozhodcovským konaním nesúhlasia uzavrieť zmluvu o úvere bez tejto listiny. Ide teda o individuálne dojednanú podmienku, ktorá nemôže byť neprijateľnou. Rozhodcovská zmluva zachytená na samostatnej listine vylučuje akúkoľvek nevedomosť spotrebiteľa o rozhodcovskom konaní. Ak by napriek tomu spotrebiteľ nevedel, že podpísal rozhodcovskú zmluvu podľa čl. II ods. 3 rozhodcovskej zmluvy, má právo aj bez uvedenia dôvodu od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť do 10 dní od uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy. Čl. III. rozhodcovskej zmluvy obsahuje podrobné vysvetlenie pre spotrebiteľa o povahe rozhodcovského konania oproti súdnemu konaniu a kde spotrebiteľ môže nájsť všetky vnútorné predpisy rozhodcovského súdu. Žalobca sa vo veci domáha neplatnosti zmlúv ako celku, čo opiera o údajne neplatnú rozhodcovskú doložku, ktorej existenciu nepreukázal, a ktorá by ani nemohla spôsobiť celkovú neplatnosť ani jednej zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere, nakoľko ide o samostatné zmluvné dojednanie, ďalej o nesprávny údaj o RPMN, pri ktorom žalobca ničím nepodložil správnosť svojich tvrdení. Navyše prípadné nesprávne uvedenie RPMN, ktoré však žalovaný odmieta je sankcionované bezodplatnosťou úveru a nie neplatnosťou zmluvy. Nesprávnu ročnú úrokovú sadzbu, ktorá však podľa vyššie uvedeného nie je podstatnou náležitosťou zmluvou tak, ako sa domnieva žalobca a navyše jej výška podstatne neprevyšuje obvykle požadovanú odplatu. Administratívny poplatok, ktorý je však ako taký prípustným, individuálne dojednaným a navyše tiež jeho prípadná vada nespôsobuje celkovú neplatnosť ani jednej zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť.
5. Súd vo veci rozhodol dňa 29.06.2015 rozsudkom, s tým, že určil zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.04.2013 a č. XXXXXXXXX zo dňa 04.06.2013 za neplatné a žalobcovi náhradu trov konania
nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. O odvolaní rozhodoval Krajský súd v Žiline, ktorý uznesením č. konania XCo/XXX/XXXX - XXX zo dňa 31.05.2016 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd zmluvy uvedené v jeho výroku posúdil ako neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre neprimeranú výšku odplaty. Súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že úrok dohodnutý účastníkmi zmluvného vzťahu je v rozpore s dobrými mravmi; za neplatný z dôvodu neprijateľnosti posúdil aj poplatok za uzavretie zmluvy, ktorý spolu s úrokom predstavuje odplatu za úver. Pokiaľ ide o dojednaný úrok, súd pri skúmaní jeho primeranosti a súladu s dobrými mravmi vychádzal z priemernej úrokovej sadzby v mesiaci jún 2013 pri spotrebiteľských úverov poskytovaných bankami so splatnosťou do jedného roka. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nevyplýva, z akého dôvodu súd pri posudzovaní primeranosti výšky úroku vychádzal práve, ale len z úverov poskytovanými bankami, keď v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetných zmlúv, nesmela odplata ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy bol poskytnutie peňažných prostriedkov podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadov. Okresný súd uvedené ustanovenie citoval odôvodnením napadnutého rozsudku, avšak s otázkou definície finančného trhu (či ide len o bankový trh, alebo trh tvoriaci i inými finančnými inštitúciami) sa nevysporiadal a to napriek tomu, že na uvedenú skutočnosť žalovaný opakovane poukazoval. V tejto súvislosti je dôvodná i námietka žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci, pokiaľ súd prvého stupňa prejednávanej veci aplikoval nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 238/2008 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktoré bolo počnúc dňom 11.06.2010 zrušené práve zákonom č. 129/2010 Z. z. to je v čas uzavretia sporných zmlúv ako je rozhodnutia súdu už nebolo účinné. Okresný súd sa dostatočne nevysporiadal s námietkami žalovaného o čiastočnej neplatnosti zmlúv v zmysle ust. § 41 Občianskeho zákonníka. Okresný súd dostatočne neozrejmil, prečo nemožno časť dohody o výške úrokov oddeliť od zvyšnej časti úverovej zmluvy. V tejto súvislosti nadväznosti na konštatovanie súdu, že v prípade neplatnosti dohody o splátkach stráca úverová zmluva opodstatnenie, odvolací súd poukazuje na ust. § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. Citované ustanovenie sankcionuje neuvedenie konkrétnych náležitosti uvedených v ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročnosťou a bez poplatkovosťou úveru, čo by v zmysle výkladu použitého súdom prvého stupňa znamenalo, že úverová zmluva stráca svoje opodstatnenie a teda mala by byť neplatná. V takom však danom prípade zmluvu o úvere napriek jej bezodplatnosti nepovažuje za neplatnú. Odôvodnenie súdu, že v prípade neplatnosti dohody o odplate je potrebné považovať úverovú zmluvu za neplatnú ako celok, nemožno považovať za dostatočné, dôvodná je napokon i námietka žalovaného, pokiaľ ide o závery súd o nesprávnosti výšky RPMN uvedenej v zmluvách, keď nie je zrejmé, ako súd k záveru o ich neprávnej výške dospel a v čom táto nesprávnosť spočíva. V ďalšom uviedol, že okresný súd prioritne posúdi otázku podmienok konania a danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ OSP) vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní v zmysle požiadaviek vymedzených v ust. § 157 ods. 2 OSP.
6. Súd vo veci vytýčil viaceré pojednávania s tým, že na pojednávaní konanom dňa 05.06.2017 odročil toto pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 03.07.2017. Pred vyhlásením rozsudku t.j. podaním doručeným súdu 19.06.2017 ( č. l. 321) podal žalobca cestou splnomocneného zástupcu zmenu žalobného návrhu podľa § 139 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V tomto podaní poukázal na to, že podľa § 296 CSP spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Súdu predkladá nový dôkaz a to písomnú výzvu žalovaného o tom, že dňa 18.06.2017 bolo doručená žalobcovi písomná výzva žalovaného o podaní na rozhodcovský súd, nakoľko do dnešného dňa neuhradil dlh (zmluva č. XXXXXXXXX), a z tohto dôvodu žalovaný využil právo a podal návrh na vydanie rozhodnutia na rozhodcovský súd, ktorý bude následne slúžiť ako exekučný titul t. z., že žalovaný nerešpektuje súčasný právny stav pod hrozbou exekúcie, požaduje plniť dojednania zmluvy na základe neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík nad rámec požičanej sumy bez rozhodnutia súdu. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že v čase podania žaloby umožňovala právna úprava požadovať neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy. Bola prijatá nová právna úprava CSP, preto žalobca požaduje zmeniť žalobný návrh, že zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov, čím sa predíde postihu spotrebiteľa - žalobcu exekúciou neplnenia, na základe neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík. Na základe tejto skutočnosti žalobca požiadal o zmenu žaloby a žiada, aby súd vyniesol rozsudok s tým, že žalovaný je povinný zrušiť neprijateľné zmluvné podmienky, pre porušenie zákona v časti úrokov celkových a administratívnych nákladov a RPMN, považovať úvery za bezúročné a bez poplatkov zo
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.04.2013 ako aj zrušiť aj neprijateľné zmluvné podmienky pre prerušenie zákona v časti úrokov o celkových a administratívnych nákladov a RPMN považovať úvery za bezúročné a bez poplatkov žalobcovi zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.06.2013.
7. Ďalším podaním doručeným súdu 26.06.2017( č. l. 325) žalobca poukázal na to, že je tu daný naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v otázke, či tu právo žalovaného vymáhať pod hrozbou exekúcie pokút, pod hrozbou podania na rozhodcovský súd a súčasne v čase podania na všeobecnom súde plnenie zo zakázaných neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík je, alebo nie je. Žalobca poskytol súdu dôkazy a má za to, že žalovaný si uplatňuje pohľadávku aj s pochybným príslušenstvom a zmluvnými pokutami a tak na požadovanom určení existuje naliehavý právny záujem. Z rozhodovacej praxe vyplýva, že určovacie žaloby spadajú pod dnešný § 137 písm. c/ CSP (pred nadobudnutím účinnosti CSP, to bolo ust. § 80 písm. c/ OSP) s tým, že naliehavý právny záujem je daný, ak by bez daného určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by bez takéhoto určenia sa stalo jeho postavenie neistým. Určovaciu žalobu je možno považovať za dovolenú, pokiaľ slúži potrebám praktického života, pričom platí, že je prípustná vtedy, ak vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu. Má odstrániť neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvárať pevný základ pre usporiadanie tohto vzťahu. Ani okamžitú aplikabilitu CSP (§ 470 a následujúce CSP) nemožno vykladať tak, že by zo zákona zanikol právny záujem (naliehavý alebo iný) na určenie neplatnosti právneho úkonu. V súvislosti s týmto podaním doručil do konania žalobca aj listinné dôkazy ( č. l. 328, 329 súdneho spisu).
8. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Podľa § 296 CSP spotrebiteľ môže označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.
Keďže súd vychádzal z ust. § 296 CSP a žalobca predložil nové dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a požiadal o zmenu žaloby najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, súd uznesením č. konania XXC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 27.06.2017 zrušil uznesenie o skončení dokazovania vo vzťahu k žalovanému, vyhlásené na pojednávaní konanom dňa 05.06.2017, ako aj zrušil uznesenie o odročení pojednávania za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 03.07.2017.
9. Podaním doručeným súdu 07.08.2017 ( č. l. 338) žalovaný sa vyjadril k zmene žaloby žalobcu a poukázal na to, že nenamieta prípustnosť zmeny žaloby, nakoľko výsledky doterajšieho konania nepochybne môže byť pokladom na konanie o zmenenej žalobe. Žalovaný sa však obáva, že ani takáto zmena žaloby nič na veci nezmení, pretože ani takýto žalobný petit nie je právne prípustný. Poukázal na to, že podľa predchádzajúcej právnej úpravy bolo možné zo strany súdov oprieť sa o časť ust. § 80 písm. c/ „právny vzťah“, takéto slovné spojenie sa, ale v novej právnej úprave vôbec nenachádza, z čoho je zrejmé, že CSP vôbec nepripúšťa žalobu o určení neplatnosti zmluvy. C. s. P. nepripúšťa žalobu o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Zjavne tu totiž nejde o žalobu na určenie (nie) existencie práva, ale ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorá však nemá oporu v ustanovení žiadneho právneho predpisu. Určenie, či úver je odplatný, alebo nie, je zjavne určeným právnej skutočnosti a nie určením práva. Aj keby tu hypoteticky išlo o žalobu o určenie v zmysle § 137 písm. c/ CSP (čo žalovaný popiera) nemal by žalobca na jej určení žiaden naliehavý právny záujem. Podľa doterajšej, ako aj predchádzajúcej právnej úpravy pokiaľ mohol žalobca žalovať žalobou na plnenie, nemohol (z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu) žalovať žalobou na určenie. V tomto prípade má veriteľ právo na plnenie a spotrebiteľ má možnosť vzniesť námietku neexistencie žalobného plnenia, alebo jeho časti voči nároku veriteľa. Pokiaľ by veriteľ spotrebiteľa zažaloval, spotrebiteľ (žalobca) nemohol mať právny záujem na určení bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru. Naopak v prípade, že by veriteľ spotrebiteľa žaloval, mohol by žalobca použiť námietku bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru, ako prostriedok procesnej obrany (či už v súdnom, alebo rozhodcovskom konaní; ohliadnuc od prihliadania na spotrebiteľskú právnu ochranu ex offo). V ďalšom poukázal na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a poukázal na to, že žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Nakoľko je v predmetnej veci rozhodujúca aktuálna právna úprava a teda ust. § 137 písm. c/ a d/ CSP, ktoré nie je použiteľné na zmenu žaloby (či už v dôsledku absencie osobitného predpisu - písm. b/, alebo v dôsledku absencie
naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení - písm. c/), žaloba žalobcu na určenie bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru nie je prípustná a súd je povinný ju len z tohto dôvodu zamietnuť a priznať žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.
10. Súd uznesením č. konania XXC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 12.09.2017 pripustil zmenu žalobného návrhu, tak ako ju navrhoval žalobca v podaní zo dňa 19.06.2017.
11. Podaním doručeným súdu 18.10.2017 občianske združenie Ú..X.. N. T. Q. A. podala návrh na pribratie tohto občianskeho združenia ako osobitného subjektu do konania na strane žalobcu ( č. l. 348 súdneho spisu) s tým, že súčasťou bolo aj oznámenie o návrhu na pribratie osobitného subjektu adresované splnomocnému zástupcovi žalobu ( č. l. 357) a zápisnica z valného zhromaždenia občianskeho združenia Ú..org. z 15.01.2016 ( č. l. 358 súdneho spisu). Zároveň podaním doručeným súdu 19.10.2017 žalobca súdu zaslal súhlas s pribratím osobitného subjektu do konania ( č. l. 363 súdneho spisu). Na základe uvedeného súd uznesením č. konania XXC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 27.11.2017 do konania ako osobitný subjekt na strane žalobcu pribral občianske združenie Ú..X.., K. K. A. XX, XXX XX H. T., P.: XX XXX XXX.
12. Podaním doručeným súdu 19.2.2018 ( č. l. 376) osobitný subjekt na strane žalobcu podal do konania vyjadrenie a návrh na zmenu petitu žaloby s tým, že v predmetnom podaní sa vyjadril k zmenenej žalobe, kde zmenu súd pripustil uznesením č. konania XXC/XXX/XXXX - XXX a poukázal na to, že v zmysle zmeneného petitu sa výrazne zúžil predmet sporu. Osobitný subjekt sa na naďalej v súlade so snahou žalobcu snaží dosiahnuť odstránenie jeho neistého právneho postavenia. Zároveň sa však snaží o výslovne určenie zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách za neprijateľné zmluvné podmienky a z tohto dôvodu za neplatné. Civilný sporový poriadok sa 01.07.2016 sa stal okamžite aplikabilný. Nadobudnutím účinnosti CSP sa zmenil aj charakter sporu od 01.07.2016 ide o spotrebiteľský spor, v ktorom pre žalobcu ani pre osobitný subjekt neplatí zákonná (ani sudcovská) koncentrácia. Charakter sporu sa zmenil aj v inom. Poukázal na ust. § 137 písm. c/ CSP a § 137 písm. d/ CSP, kde uviedol, že žalovanému treba dať za pravdu v tom, že úmyslom zákonodarcu pri formulovaní tohto ustanovenia CSP (§ 137 písm. c/ CSP bolo okrem iného eliminácia zbytočných sporov o neplatnosť právnych úkonov. Zároveň, ale zákonodarca výslovne umožnil súdom, aby naliehavý právny záujem nemuseli posudzovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Čo sa týka § 137 písm. d/ CSP podľa výslovného znenia, ktorého sa možno na súd obrátiť so žalobou o určenie právnych skutočností ak to vyplýva z osobitného predpisu. Za osobitný predpis pritom nemožno považovať len iný zákon, ako je CSP. V ďalšom poukázal na ust. § 298 ods. 2 CSP, ktorý vyslovene počíta s tým, že súd v spotrebiteľskom spore určí zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľnú, a z toho dôvodu neplatnú. Osobitným predpisom je ust. § 53 a/ ods. 1 Občianskeho zákona. Je teda zrejmé, že na vyslovení neprijateľných zmluvných podmienok a na určení ich neplatnosti z tohto dôvodu nie je potrebné, aby na to mal žalobca naliehavý právny záujem. Preto aj právny názor odvolacieho súdu o nutnosti skúmať naliehavý právny záujem je už z ohľadom na výrazné zúženie predmetu sporu neaktuálny. Osobitný subjekt sa ďalej vyjadroval k podanej žalobe s tým, že žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu žaloby a aby vyhlásil zmluvné podmienky, ktoré on definoval za neprijateľné zmluvné podmienky ( č. l. 349 - 380) a zároveň, aby žiadal súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 €.
13. Toto vyjadrenie spolu so zmenou žaloby, ktorú podal osobitný subjekt, bol zasielané žalovanému. Ten sa k tomu vyjadril podaním doručeným súdu ( č. l. 410 súdneho spisu), v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru túto zmenu žaloby navrhuje neoprávnený subjekt, a v súčasnom štádiu konania je navyše neprípustná. Z doručeného vyjadrenia obsahujúceho zmenu žaloby vyplýva, že ide o procesný úkon výlučne osobitného subjektu a nie žalobcu. Zmena žaloby je dispozíciou z predmetom konania, kedy sa pôvodný žalobný návrh vypúšťa a nahrádza úplne novým žalobným návrhom. Podľa § 95 ods. 2 CSP osobitný subjekt môže v konaní je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže vykonať strana. Ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len subjekt právneho vzťahu, čiže úkony disponujúce predmetom konania. Na základe uvedeného žalovaný zastáva názor, že zmenu žaloby realizoval neoprávnený subjekt a tento súd je povinný buď na toto podanie neprihliadať a konať v intenciách pôvodnej žaloby, alebo uznesením zmenu žaloby nepripustiť. V ďalšom sa vyjadroval žalovaný v prípade, že by súd takúto zmenu žaloby pripustil a tak isto sa vyjadroval k pôvodnému petitu, kde poukazoval na to, že v prípade, že by sa súd zaoberal pôvodným
petitom, tak tento je tak ako je formulovaný, nepochybne nevykonateľný a sám o sebe dôvodom na zamietnutie žaloby. Tiež neexistuje žiaden dôvod na určenie bezúročnosti a bez poplatkovosti úverov, nakoľko žalobca nepreukázal žiaden konkrétny dôvod prečo by úvery mali byť bezodkladné. Obe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsahujú všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnosti uzavretia a obsahujú správne vyčíslenú RPMN ako aj správne uvedenú priemernú RPMN.
14. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 26.03.2018, bez prítomnosti žalovaného, ktorý neúčasť ospravedlnil v podaní zo dňa 12.3.2018 ( č. l. 421). Bol prítomný osobitný subjekt, ako aj splnomocnený zástupca žalobcu. Čo sa týka osobitného subjektu tento na pojednávaní (č. l. 430 súdneho spisu) uviedol, že petit žaloby je dôležitou náležitosťou žaloby. Súd však nie je viazaný doslovne každým jedným slovíčkom, ktoré je uvedené v petite, ale za istých okolností je dokonca povinný petit doplniť, nedôjdi tým k prekročeniu petitu, čiže ak je v petite uvedené, že žalovaný je povinný zrušiť neprijateľné zmluvné podmienky podľa názoru osobitného subjektu žalobca tým mal na mysli určiť, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, obidve zmluvy. Na predmetnom pojednávaní splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že s navrhovanou zmenou žaloby tak, ako ju navrhol osobitný subjekt, nesúhlasí. Osobitný subjekt, keďže splnomocnený zástupca s navrhovanou zmenou nesúhlasil, zobral toto podanie obsahujúce zmenu žaloby späť. Žalobca trval na pôvodne zmenenom petite, tak ako bol zmenený uznesením Okresného súdu v Martine č. konania XXC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 12.09.2017. Nakoľko osobitný subjekt zobral jeho podanie v časti návrhu na zmenu žaloby, súd analogicky použil ust. § 145 ods. 2 CSP a konanie o tejto časti zastavil. Na predmetnom pojednávaní sa ďalej žalobca vyjadroval k podanej žalobe s tým, že zhrnul všetky skutkové tvrdenia, ktoré už uvádzal v priebehu konania, či už v písomných vyjadreniach, alebo na nariadených pojednávaniach. Čo sa týka osobitého subjektu, tento doplnil, že obidve zmluvy majú chybu v tom , že neobsahujú údaje o percentuálnej miere nákladov čo bol povinný údaj. Podľa v tom čase platného a účinného § 9 ods. 1 písm.j) zákona č. 129/2010 Z. z. Existujú dva údaje o RPMN s tým, že zákon hovorí o jednom údaji, nie o dvoch. Takéto konania ide o konanie spotrebiteľa a tento údaj nie je pravdivý a z tých dôkazov, ktoré doložil žalobca v predchádzajúcom konaní vyplýva, že RPMN je podstatne vyššia. Vychádza to okolo 200 %. Aj RPMN je uvedená nesprávne, pretože sú tu úvery zabezpečené niekoľkými zabezpečovacími inštitútmi. To znamená, že minimálne tieto dva údaje na predmetných zmluvách chýbajú, sú teda nesprávne a z tohto dôvodu žalobca vyvodzuje bezúročnosť a bez poplatkovosť obidvoch zmlúv.
15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré boli doložené do súdneho spisu a dospel k týmto skutkovým zisteniam. Súd z listinných dôkazov, a to Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.4.2013 ( č. l. 9) zistil, že táto bola uzatvorená medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným ako veriteľom. Predmetom tejto v zmysle uzatvorenej zmluvy sa zaviazal žalovaný ako veriteľ na žiadosť žalobcu ako spotrebiteľa pri podpise zmluvy poskytnúť žalobcovi bezúčelový spotrebiteľský úver v hotovosti k rukám žalobcu ako spotrebiteľa v sume 1000 eur a žalobca ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 872 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 1 872 eur. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 391,50 eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 480,50 eur. Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 1 872 eur, ak nie je dohodnuté inak do 23.4.2014 na účet žalovaného. Doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 23.4.2014. Žalobca ako spotrebiteľ v zmysle uzavretej zmluvy zobral na vedomie, že výška RPMN sa vypočítava v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a je vo výške 87,20 %. V záveroch predmetnej zmluve žalobca vyhlásil, že súhlasí s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že bol oboznámený so všeobecnými podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, ako neoddeliteľná súčasť zmluvy boli predložené zo strany žalobcu na č. l. 11 súdneho spisu. Predmetná zmluva bola podpísaná žalobcom a žalovaným. Súčasťou zmluvy bolo aj potvrdenie o prevzatí peňažných prostriedkov dňa 19.4.2013 vo výške 1000 eur.
16. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 4.6.2013 ( č. l. 10) zistil, že táto bola uzatvorená medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným ako veriteľom. Predmetom tejto v zmysle uzatvorenej zmluvy sa zaviazal žalovaný ako veriteľ na žiadosť žalobcu ako spotrebiteľa pri
podpise zmluvy poskytnúť žalobcovi bezúčelový spotrebiteľský úver v hotovosti k rukám žalobcu ako spotrebiteľa v sume 350 eur a žalobca ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 322 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 672 eur. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 137,03 eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 184,97 eur. Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 672 eur, ak nie je dohodnuté inak do 25.5.2014 na účet žalovaného. Doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 25.5.2014. Žalobca ako spotrebiteľ v zmysle uzavretej zmluvy zobral na vedomie, že výška RPMN sa vypočítava v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a je vo výške 92 %. V záveroch predmetnej zmluve žalobca vyhlásil, že súhlasí s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že bol oboznámený so všeobecnými podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, ako neoddeliteľná súčasť zmluvy boli predložené zo strany žalobcu na č. l. 11 súdneho spisu. Predmetná zmluva bola podpísaná žalobcom a žalovaným. Súčasťou zmluvy bolo aj potvrdenie o prevzatí peňažných prostriedkov dňa 4.6.2013 vo výške 350 eur. Súd ďalej z listinného dôkazu - Dohody o plnení v splátkach k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.4.2013 ( č. l. 185) zistil, že táto dohoda bola uzavretá medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako spotrebiteľom. Žalobca so žalovaným sa dohodli, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.4.2013 sa mení nasledovne, a to tak, že žalobca ako spotrebiteľ sa zaväzuje žalovanému uhradiť celkovú čiastku 1 872 eur v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 156 eur, vždy k 23. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 23.5.2013 s tým, že žalobca berie na vedomie, že výška RPMN sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a je vo výške 260,12 %. Ďalej žalobca berie na vedomie, že výška priemernej hodnoty RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 36,73 %. Dátum podpisu tejto dohody bol 19.4.2013 a bola podpísaná zo strany žalobcu a žalovaného. Súd ďalej z listinného dôkazu - Dohody o plnení v splátkach k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 4.6.2013 ( č. l. 187) zistil, že táto dohoda bola uzavretá medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako spotrebiteľom. Žalobca so žalovaným sa dohodli , že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 4.6.2013 sa mení nasledovne, a to tak, že žalobca ako spotrebiteľ sa zaväzuje žalovanému uhradiť celkovú čiastku 1 872 eur v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 56 eur, vždy k 25. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 25.6.2013 s tým, že žalobca berie na vedomie, že výška RPMN sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a je vo výške 281,64 %. Ďalej žalobca berie na vedomie, že výška priemernej hodnoty RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 39,20 %. Dátum podpisu tejto dohody bol 4.6.2013 a bola podpísaná zo strany žalobcu a žalovaného.
17. V obidvoch týchto dohodách o plnení v splátkach bolo uvedené, že neuhradením ktorejkoľvek dohodnutej splátky riadne a včas po dobu dlhšiu ako tri mesiace tento dodatok zaniká od počiatku a ostatné ust. zmluvy o spotrebiteľskom úvere zostávajú bez zmeny.
18. Z listinných dôkazov, ktoré do konania doložil žalobca ( č.l. 13 až 20 ), ako aj z výpovede žalobcu a žalovaného mal súd preukázané, že žalobca zaplatil na zmluvu č. XXXXXXXXX čiastku, ktorá mu bola poskytnutá ako úver, t. j. sumu 1000 eur a na zmluvu č. XXXXXXXXX čiastku 350 eur, čiže úver, ktorý mu bol poskytnutý.
19. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka ( ďalej len „ ObZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech finančné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv o revolvingovom úvere (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
21. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľkou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ak aj všetky ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „ neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
22. Z predložených Zmlúv o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX jednoznačne vyplýva, že žalobca v nich vystupuje v pozícii spotrebiteľa, ktorému boli poskytnuté úvery na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania a podnikania. Čo sa týka žalovaného, tak z výpisu z obchodného registra je jednoznačné, že žalovaný poskytuje ako podnikateľ služby aj spotrebiteľom tým, že poskytuje úvery, t.j., že ponúkol žalobcovi spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Nakoľko žalobca je spotrebiteľom podľa zákona č. 129/2010 Z. z.,, ako aj v súlade s ust. § 54 a nasl. OZ dopadá na neho v celom rozsahu ochrana podľa OZ, zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V konaní sa žalobca domáhal najprv neplatnosti zmlúv o spotrebiteľskom úvere, a to z dôvodu viacerých neprijateľných a nekalých podmienok, ktoré svojim obsahom, ako aj účelom odporujú zákonu, zákon obchádzajú a ako celok sa zmluvy priečia dobrým mravom. Následne žalobca zmenil žalobu s tým, že žiadal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zrušiť neprijateľné zmluvné podmienky pre porušenie zákona v časti úrokov, v celkových a administratívnych nákladov a RPMN a aby súd určil, že úvery sú bezúročné a bez poplatkov.
23. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 26.03.2018 zástupca žalobcu uviedol, že žiada súd, aby predovšetkým určil, že predmetné úvery sú bezúročné a bez poplatkov, s tým, že trovy konania si neuplatňuje. Aj v návrhu na zmenu žaloby ( č. l. 321 súdneho spisu) uviedol, že žalobca požaduje zmeniť žalobný návrh tak, že zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov.
24. Čo sa týka druhej časti výrokov zmeny žaloby žalobcu a to povinnosti zrušiť neprijateľné zmluvné podmienky pre porušenie zákona v časti úrokov celkových a administračných nákladov a RPMN, aj čo sa týka zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ako aj zmluvy č. XXXXXXXXX. Súd konanie v tejto časti
zamietol, nakoľko zo strany žalobcu predmetný petit v tejto časti nebol doplnený, a takto formovaný petit je nepochybne nevykonateľný, a musí byť sám o sebe dôvodom pre zamietnutie žaloby v tejto časti.
25. Čo sa týka ďalšej časti petitu, ktorým žalobca žiadal určiť bezúročnosť a bez poplatkovosť predmetných úverov, súd sa nestotožnil s právnou argumentáciou žalovaného, že žaloba žalobcu na určenie bezúročnosti a bez poplatkovosti úverov nie je prípustná, nakoľko tu absentuje jednak osobitný právny predpis § 137 písm. d/ CSP alebo je tu nedostatok absencie naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení § 137 písm. c/ CSP. Ďalej žalovaný poukázal na to, že neexistuje žiadny dôvod na určenie bezúročnosti a bez poplatkovosti úverov, nakoľko žalobca nepreukázal žiadny konkrétny dôvod, prečo by úvery mali byť bezodplatné. Obe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsahujú všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase ich uzatvorenia, a obsahujú správne vyčíslenú RPMN, ako správne uvedenú priemernú RPMN (pri zohľadnení rozhodnutia K. L.- XX/XX vo veci E. C. L.).
26. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia sudcovskej koncentrácií konania tým nie sú dotknuté.
27. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1.1.2018 spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou - odkaz na 18ba) (§ 137 písm. c) a d) CSP).
Podľa § 25 g) zákona č. 129/2010 Z. z., ide o prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak. Na lehoty, ktoré do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte neuplynuli sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu.
Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
V zmysle uvedeného teda je možné konať v súčasnosti v rámci úpravy § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o zmenenej žalobe v časti o určenie, že úvery, ktoré boli poskytnuté na základe zmlúv sú bezúročné a bez poplatkov. Ide o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP, kedy osobitný zákon, t.j. zákon č. 129/2010 Z. z. umožňuje domáhať sa určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov v čase rozhodovania súdu o tejto žalobe.
28. Podľa § 4 ods. 1 písm. g/ a h/ zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ, alebo finančný agent je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi v súlade so zmluvnými podmienkami ponúkanými veriteľom, alebo požiadavkami spotrebiteľa informácie o d) dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a o ročnej percentuálnej miere nákladov znázornenej pomocou reprezentatívneho príkladu, v ktorom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, h/ výške počte a termínoch splátky istiny úrokov a iných poplatkov, prípadne o poradí, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
29. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný porušuje jednak § 4 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., ako aj § 7 ods. 1 a 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, a § 8 ods. 1 písm. a/ a d/ zákona o ochrane spotrebiteľa. Toto porušovanie sa týka spôsobu poskytovania informácií žalovaným pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľovi, nakoľko pred samotným uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere čo bolo aj v prípade uzavretia zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú predmetom tohto konania medzi žalobcom a žalovaným, sú spotrebiteľovi predložené, alebo boli žalobcovi predložené pri obidvoch zmluvách o spotrebiteľských úveroch dva návrhy, ktorými
sú zmluva o spotrebiteľskom úvere a dohoda o plnení v splátkach. Zmluva o spotrebiteľskom úvere predpokladá, že spotrebiteľ splatí celkovú sumu poskytnutého úveru jednou splátkou do termínu konečnej splatnosti. Súbežne novačná dohoda o plnení v splátkach, ktorú spotrebiteľ uzatváral so spoločnosťou žalovaného bezprostredne popri zmluve o spotrebiteľskom úvere, a ktorá mení spôsob splatenia úveru, predpokladá pravidelné mesačné splátky tak, že doba splácania zodpovedá približne dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom však spotrebiteľ je povinný časť úveru splatiť skôr. Po takejto novácií je pre spotrebiteľa úver menej výhodný, čo sa prejaví, aj v zmene ročnej percentuálnej miere nákladov, avšak spotrebiteľovi nie sú vopred poskytnuté informácie v štandardizovanej forme. Novačná dohoda o plnení v splátkach je koncipovaná tak, že rozložením splácania celkovej sumy úveru na časť úveru splatnú skôr, a zostávajúcej sumy úveru do pravidelných splátok sa nemení celková suma úveru, v dôsledku čoho sa priemerný spotrebiteľ môže chybne domnievať, že sa nemení ani výhodnosť úveru. Spoločnosť žalovaného si v súvislosti so zmenou (nováciou) zmluvy o spotrebiteľskom úvere (prostredníctvom uzavretia dohody o plnení v splátkach) voči spotrebiteľovi- žalobcovi nesplnila povinnosť poskytnúť v dostatočnom časovom predstihu informácie o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Takéto konanie žalovaného vo vzťahu k spotrebiteľovi teda žalobcovi je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a môže uviesť spotrebiteľa do omyli v otázke výhodnosti spotrebiteľského úveru a spôsobiť, že spotrebiteľ uzavrie zmluvu, ktorú by inak z dôvodu jej menšej výhodnosti neuzavrel. Takýmto konaním sú naplnené znaky nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania alebo opomenutia podľa ust. § 7 ods. 1 a 2 a § 8 ods. 1 písm. a/ a b/ Zákona o ochrane spotrebiteľa. Nebolo preukázané žalovaným, že boli uzavreté predzmluvné formuláre s predzmluvnými informáciami k dohodám o plnení v splátkach. Takéto poskytnuté žalobcovi neboli.
30. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý jasne uvádza, aké náležitosti musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere. Jednou z náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj uvedenie RPMN, ako aj konečná splatnosť predmetných úverov. Tak ako už bolo vyššie uvedené, podľa názoru súdu došlo k porušeniu týchto ustanovení upravujúcich podstatné náležitosti zmluvy, čo má za následok to, že sa považuje predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Porušenie je v tom, že bola nesprávne uvedená RPMN resp., boli uvedené dve RPMN, inak bola uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a inak v dohode o plnení v splátkach. Podľa názoru súdu nie je možné, aby zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývali v spojení s dohodou o plnení v splátkach dva rôzne výpočty RPMN a rovnako, keďže bola uzavretá k zmluve o spotrebiteľskom úvere, aj dohoda o plnení v splátkach, podľa názoru súdu chýba k predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere aj ďalšia náležitosť, a to konečná splatnosť úveru. Aj samotný žalovaný poukázal na to, že dohoda o plnení v splátkach zanikla s tým, že ostatné ustanovenia, ale aj zmluvy o spotrebiteľskom úvere zostali bez zmeny. V priebehu konania žalobca poukázal na to, že ani samotný žalovaný nepostupuje v zmysle uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v spojení s dohodou o plnení v splátkach, nakoľko ak žalobca porušil dohodu o plnení v splátkach, tak mali zostať v platnosti ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to s konečným termínom splatnosti pri jednej 23.04.2014, a pri druhej 06.06.2014. To znamená v čase, kedy jednorázovo mal splatiť žalobca úver žalovanému. Aj napriek tomu v tomto čase žalovaný vyžadoval od žalobcu splátky pod hrozbou pokuty, čo bolo preukázané viacerými listinnými dôkazmi zo strany žalobcu, z čoho je zrejmé, že bol vyzývaný na úhrady jednotlivých splátok. Z uvedeného vyplýva, že samotný žalovaný porušoval dohodu o plnení v splátkach spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a tým pádom nebola dohodnutá ani ďalšia podstatná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to je konečná splatnosť úveru. Rovnako boli uvedené dve RPMN v rámci jedného poskytnutého úveru. Jedna v zmluve o spotrebiteľskom úvere, jedna v dohode o plnení v splátkach, to znamená, že súd považuje uvedené, že bola v zmluve o spotrebiteľskom úvere nesprávne uvedená RPMN v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. V tomto smere neobstojí ani tvrdenie žalovaného, ktoré prezentoval v rámci konania č.l. 166 súdneho spisu, kde uviedol, že z dôvodu, že žalobca dodnes splatil žalovanému iba istiny, na základe zmlúv o spotrebiteľskom úvere, došlo k splneniu rozväzovacej podmienky uvedenej v dohodách o plnení v splátkach, v dôsledku čoho tieto dohody zanikli, a teda nemôže byť predmetom súdneho konania niečo, čo neexistuje. Súd poukazuje na to, že podstatné náležitosti musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere v čase, keď sa uzaviera predmetná zmluva. Stav, ktorý nastal po uzavretí predmetnej zmluvy z hľadiska posúdenia porušení povinnosti v zmysle ust. § 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch je pre toto konanie nepodstatné. Aj zo samotných výziev, ktoré prikladal do konania žalobca je zrejmé, že žalovaný aj napriek splnenia tejto rozväzujúcej podmienky, naďalej žiadal od žalobcu plnenie v splátkach.
31. Podľa názoru súdu bol nesprávne uvedený v zmluvách o úvere aj údaj o priemernej RPMN, pri úvere z 19.04.2013 zabezpečovanom zmluvnými podmienkami, uvedená priemerná RPMN vo výške 36,73
% s tým, že ale správne má byť uvedené 94,27 % a pri úvere zo 04.06.2013 taktiež zabezpečenom zmluvnými pokutami je uvedený údaj 39,20 %, správny má byť však 53,06 %.
32. V čase prejavu vôle žalobcu na uzavretie zmlúv o spotrebiteľskom úvere, tieto neobsahovali podstatné náležitosti zmluvy tak, ako to vyžaduje ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. a z tohto dôvodu sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, tak ako je uvedené vo výrokoch rozsudku.
33. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalobca mal plný úspech vo veci, a preto by mal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu ( 100%), avšak žalobca výslovne uviedol na pojednávaní konanom dňa 26.3.2018, že si trovy konania neuplatňuje. Preto mu súd ich náhradu nepriznal. Trovy konania si uplatnil osobitný subjekt. Osobitnému subjektu môžu v konaní vznikať výdavky, právo na ich náhradu, však v Civilnom sporovom poriadku nie je zreteľné upravené. Tieto výdavky je možné považovať za trovy konania v zmysle § 251 CSP za podmienky, že boli preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené, pretože ide o výdavky, ktoré vznikajú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Postavenie osobitného subjektu je možné pripodobniť postaveniu svedka, znalca, resp. inej osoby, ktorej vznikli výdavky pri dokazovaní (§ 258, § 259 c. S. P.). Pomocou výkladového princípu čl. 4 CSP s využitím anológie súd ustanovuje, že aj osobitný subjekt má právo na náhradu účelne vynaložených, hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov. Osobitné subjekty však nemajú právo na odmenu za svoju činnosť v súdnom konaní, a nie je prípustné ani zastúpenie osobitného subjektu zástupcom. Z tohto dôvodu súd rozhodol, že osobitný subjekt má právo na náhradu účelne vynaložených, hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov voči žalovanému. O výške náhrady týchto trov bude potom súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 34. Podaním doručeným súdu 04.04.2018 zaslal do konania vyjadrenie samotný žalovaný, súd na predmetné vyjadrenie už neprihliadal, nakoľko na pojednávaní vykonanom dňa 26.03.2018 vyhlásil dokazovanie za skončené. Žalovaný sa sám z predmetného pojednávania ospravedlnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.