Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-14C/92/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci žalobcu: C. T., bytom U. Y., E.F. H. XXXX, zast. JUDr. Dušanom Repákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Krížna 47 proti žalovanému: R.. K.. L. F., bytom U. Y. W. F., L. XXX/XX, zast. JUDr. Alenou Zadákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kováčska 32, o zaplatenie 5 617,74 eur takto

rozhodol:

1. Návrh zamieta.

2. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 5 617,74 eur na tom skutkovom základe, že ako povinný v exekučnom konaní, ktoré bolo vedené nedôvodne, si žalovaný ako exekútor vyčíslil predbežné trovy exekúcie vo vyššie uvedenej sume a tieto mu žalobca poukázal na jeho účet, pričom po zastavení exekúcie mu tieto žalovaný odmietol vrátiť.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré strany sporu predložili a zistil tento skutkový stav:

4. Dňa 22.3.2006 bolo žalobcovi doručené upovedomenie o začatí exekúcie pod sp.zn. Ex 1402/05, v ktorom ho súdny exekútor - žalovaný upovedomil, že dňa 28.9.2005 začalo exekučné konanie o vymoženie pohľadávky 19 363,11 eur v prospech oprávneného L. T.. Žalobca podal v zákonnej lehote námietky proti exekúcií, ako aj námietky proti predbežným trovám exekúcie a namietal najmä tým, že pohľadávka vo výške 19 363,11 eur s prísl. voči nemu neexistuje, keďže zanikla splnením dňa 1.6.2005. Uvedený deň žalobca na základe pokynov svojej matky M. T., založil v jej prospech 3 účty, a to rastový, termínovaný účet s vkladom 9 958,18 eur, bežný účet s vkladom 13 277,57 eur a účet VÚB Senior s vkladom 1 560,11 eur. Zároveň svojej matke vyplatil finančnú hotovosť v sume 3 319,39 eur. Uvedeným peňažným plnením žalobca splatil svoju časť náhradovej pohľadávky. Námietky voči predbežným trovám exekúcie žalobca odôvodnil tým, že trovy exekúcie v sume 5 626,67 eur sú nedôvodné a bližšie nešpecifikované.

5. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 5.9.2006 pod sp.zn. 37Er 2944/2005, Ex 1402/2005 rozhodol o zamietnutí námietok povinného proti exekúcií, ako aj o zamietnutí námietok proti predbežným trovám exekúcie. V dôsledku zamietnutia námietok proti exekúcií exekútor JUDr. Ing. Slavomír Borovský

- žalovaný vydal dňa 29.9.2006 exekučný príkaz pod sp.zn. Ex 1402/05 na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach zapísaných v katastri nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Vzhľadom na exekučný príkaz má zriadenia exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach zapísaných v katastri nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu bol žalobca nútený zaplatiť aspoň časť vymáhanej pohľadávky do času, kým preukáže jej nedôvodnosť a zároveň nezákonnosť exekúcie.

Zároveň požiadal súdneho exekútora JUDr. Ing. Slavomíra Borovského - žalovaného o schválenie splátkového kalendára, pričom žalobca dňa 10.10.2006 vložil na účet žalovaného prvú časť splátky v sume 11 617,87 eur.

6. V priebehu exekučného konania žalobca podal na Okresný súd Bratislava V žalobu o vyslovenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 7.9.2005, uzavretej medzi M. T. a L. T.. Konanie sa viedlo pod sp.zn. 9C/339/2006. Žalobca zároveň požiadal o odklad exekúcie, pričom Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 6.12.2006 pod sp.zn. 37Er 2944/2005-119, Ex 1402/2005 rozhodol o povolení odkladu exekúcie vedenej na Okresnom súde Bratislava IV až do právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V pod sp.zn. 9C/339/2006. Krajský súd v Bratislave uznesením pod sp.zn. 15CoE 172/2008 zo dňa 29.4.2009 zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava IV a vec vrátil na ďalšie konanie.

7. Dňa 13.4.2010 Okresný súd Bratislava V pod sp.zn. 9C/339/2006 rozhodol v konaní, že darovacia zmluva uzavretá medzi M.A. T. ako darkyňou a žalovaným L. T. ako obdarovaným, predmetom ktorej je darovanie pohľadávky darcu voči žalobcovi vo výške 19 363,11 eur, je neplatná. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.6.2010. V priebehu súdneho konania bolo preukázané, že platby v sume 9 958,18 eur, 13 277,57 eur a 1 560,11 eur, vložené matke M. T. na bankové účty, boli úhradou náhradovej pohľadávky dlhu a matka za týmto účelom peniaze prijala. O dôsledku určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi darkyňou M. T. a obdarovaným L. T. exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Ing. Slavomírom Borovským - žalovaným voči žalobcovi ako povinnému, bola nezákonná a nedôvodná. Žalovaný si však v upovedomení o začatí exekúcie vyčíslil trovy exekúcie v sume 5 626,37 eur a dňa 7.11.2006 vyhotovil vyúčtovanie, podľa ktorého si žalovaný ponechal trovy súdneho exekútora v sume 5 617,74 eur, a to odmenu podľa § 5 vo výške 4 012,48 eur zo sumy 20 062,37 eur, odmenu podľa § 6 vo výške 199,16 eur - zriadenie záložného práva, DPH vo výške 800,21 eur, hotové výdavky (poštovné vo výške 73,39 eur, faktúra banky 199,10 eur, ubytovanie 46,31 eur, cestovné 275,48 eur, telefón 3,98 eur, iné (internet) 7,63 eur, spolu trovy 5 617,74 eur. Keďže právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V pod sp.zn. 9C/339/2006 bolo preukázané, že exekúcia voči žalobcovi bola nezákonná a neoprávnená, z toho dôvodu žalovanému nikdy nevznikol nárok na trovy exekúcie.

8. Rozsudkom Okresného súdu Košice -okolie pod sp.zn. 14C/92/2012-169 zo dňa 31.3.2016 žalobný návrh žalobcu zamietol a priznal žalobcovi náhradu trov konania. Proti rozsudku sa odvolal žalobca, ktorý žiadal, aby Krajský súd v Košiciach vyššie uvedený rozsudok prvého stupňa zmenil a zaviazal žalovaného vydať mu bezdôvodné obohatenie v sume 5 617,74 eur s prísl..

9. Krajský súd v Košiciach uznesením pod sp.zn. 6Co/263/2016-198 zo dňa 26.5.2017 prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd vyslovil názor, že nárok uplatnený v tomto konaní nie je nárokom zo vzťahu účastníkov ako súkromno-právnych osôb, ale zo vzťahu účastníka exekučného konania a exekútora ako vykonávateľa štátnej moci, preto tento vzťah nemožno posudzovať podľa ust. Občianskeho zákonníka, ale je potrebné ho posúdiť podľa ust. § 33 Exekučného poriadku a skúmať (ne) alebo splnenie podmienok zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú žalobcovi pri výkone exekučnej činnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie splnenia predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu je na žalobcovi.

10. Žalobca písomným podaním zo dňa 22.3.2018, došlým súdu 29.3.2018, prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Uviedol, že žalovaný je pasívne legitimovaným subjektom v konaní z dôvodu, že súdny exekútor je osobou vykonávajúcou slobodné povolanie, ktorá má ekonomický záujem na priebehu a výsledku exekučného konania a ktorej majetkové práva môžu byť rozhodovaním orgánov verejnej moci dotknuté (II. ÚS 4/2012). Súdny exekútor vykonáva súdno- exekútorskú činnosť ako slobodné povolanie, t.j. ako podnikateľskú činnosť za účelom dosiahnutia zisku (IV.ÚS 236/08). Poukázal na to, že finančné prostriedky prijaté v priebehu exekúcie od povinného súdnym exekútorom predstavujú príjem exekútora z jeho podnikateľskej činnosti, ktoré je následne súdny exekútor v súlade s právnymi predpismi SR povinný vyúčtovať. Exekútor ako účtovná jednotka podľa § 3 ods. 2 zák.č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve je povinný prijatie finančných prostriedkov od akejkoľvek osoby povinného zaúčtovať v tom účtovnom období, s ktorým časovo a vecne súvisia a v ktorom vznikli. To znamená, že prijatie finančných prostriedkov od povinného sa aj v prípade odovzdania agendy súdneho exekútora jeho nástupníkovi premietne v daňovom priznaní a príjmoch toho súdneho exekútora, ktorý finančné prostriedky od povinného prijal a nie v príjmoch ďalšieho súdneho exekútora - jeho nástupníka, nakoľko tento predmetné finančné prostriedky nikdy neprijal a nemá ich k

dispozícií. Žalobca dňa 10.10.2006 vložil na účet žalovaného ako súdneho exekútora sumu 11 617,87 eur, zodpovedajúcu prvej splátke vymáhanej pohľadávky žalovaným. Následne dňa 7.11.2006 žalovaný vyhotovil vyúčtovanie označené ako exekučné konanie Ex 1402/05, podľa ktorého si ponechal trovy súdneho exekútora v sume 5 617,74 eur. Túto sumu si žalovaný ponechal údajne ako odmenu za výkon súdno-exekútorskej činnosti, t.j. ako odplatu za jeho (ním vykonanú) podnikateľskú činnosť bez ohľadu na skutočnosť, že exekúcia bola neskôr vedená ďalšími súdnymi exekútormi - neb. JUDr. Jánom Borovským a JUDr. Lenkou Borovskou. Žalobca zároveň zdôraznil, že exekučné konanie oprávneného L. T. proti povinnému C. T. - žalobcovi o vymoženie pohľadávky v sume 19 363,11 eur bolo zastavené uznesením pod sp.zn. 37Er 2944/2005-156 zo dňa 1.2.2011. Podľa 3.výroku predmetného uznesenia sa súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie nepriznáva. Dôvodom nepriznania náhrady trov súdnemu exekútorovi bola skutočnosť, že súdny exekútor nežiadal priznať náhradu trov exekúcie, preto mu súd ich náhradu nepriznal. Podľa žalobcu je nepochybné, že neexistuje rozhodnutie, na základe ktorého by mal žalobca žalovanému plniť, žalovaný nemá a nikdy nemal akýkoľvek právny dôvod na ponechanie finančných prostriedkov. Z dôvodu absencie existencie takého rozhodnutia je nepochybným, že plnenie poskytnuté žalovanému je bezdôvodným obohatením.

11. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že v zmysle zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu je potrebné posudzovať nárok žalobcu v zmysle § 33 Exekučného poriadku a v znení účinnom do 1.4.2017, to znamená, aby súd preskúmal, či žalobca uniesol dôkazné bremeno na preukázanie splnenia predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu. Čo sa týka stanoviska žalobcu zo dňa 22.3.2018, v tomto žalobca iba zhrňuje doterajšie skutočnosti, ktoré vyplývali z vykonaného dokazovania, avšak stále trvá na tom, aby súd posudzoval prípadný jeho nárok ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný sa s týmto názorom nestotožňuje, poukazujúc pritom na právny názor krajského súdu. Skutočnosť, že žalobca stále trvá na vydaní bezdôvodného obohatenia, je asi z toho dôvodu, že nevie identifikovať vlastne zákonnú povinnosť, ktorá bola daná súdnemu exekútorovi a ktorá mala byť porušená, a teda nevie uniesť ani dôkazné bremeno. Ďalej uviedol, že súdny exekútor v čase výkonu funkcie si ponechal trovy exekučného konania vo výške 5 617,74 eur, pričom tieto trovy boli predbežnými trovami, to znamená, že o predbežných trovách rozhoduje samotný exekútor. Voči upovedomeniu o trovách má prípadný povinný možnosť podať riadny opravný prostriedok a rozhoduje o ňom exekučný súd. Povinný - žalobca takúto možnosť nevyužil, a preto rozhodnutie o predbežných trovách nadobudlo právoplatnosť. Celý tento proces, t.j. vykonávanie exekúcie žalovaný vykonával na základe v tom čase ešte platného exekučného titulu. Skutočnosť, že exekúcia bola zrušená, nemôže byť na ťarchu exekútora, a preto žalovaný tvrdí, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a navrhol, aby súd jeho žalobu v celom rozsahu zamietol.

12. Podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2007 (ďalej len Exekučný poriadok), exekútor je štátom určenou splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov.

13. Podľa § 33 ods. 1 Ex.poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

14. Súd skúmal, či sú tu dané zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu. Predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu sú: 1. porušenie právnej povinnosti, 2. existencia škody a 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou.

15. Právna teória vykladá protiprávny úkon ako prejav ľudskej vôle, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Takýto rozpor je protiprávny, bez ohľadu na úmysel či nedbanlivosť, teda zavinenie. Nie je rozhodné, o aké predpisy objektívneho práva, príp. akého právneho odvetvia ide. Porušenie právnej povinnosti preto môže spočívať buď v konaní aktívnom alebo v opomenutí, pokiaľ existovala povinnosť určitým spôsobom konať. K pojmovému vymedzeniu protiprávneho úkonu nie je nutné, aby jeho pôvodným javom, príp. následkom bola škoda. Škoda ako ďalšia kategória zodpovednosti za škodu môže existovať aj popri alebo bez protiprávneho úkonu. Rovnako nie je rozhodujúce, či konajúca osoba vedela, že porušuje právne povinnosti, to znamená, či ich chcela alebo nechcela porušiť, príp. či chcela či nechcela spôsobiť škodu. To je otázka zavinenia, čo nie je pojmovým znakom protiprávneho úkonu.

16. Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je samotná existencia škody. Výška škody v konaní nebola preukázaná.

17. Tretím predpokladom zodpovednosti za škodu je objektívna existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou a škodou, vrátane jej rozsahu ako následku. Existencia príčinnej súvislosti je nevyhnutná bez ohľadu na to, či ide o zodpovednosť založenú na zavinení alebo zodpovednosť objektívnu. Z hľadiska časovej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti škodcu a skutkovou udalosťou, z ktorej vznikla škoda, nie je sama o sebe rozhodujúca. Vecná súvislosť príčiny a následku je rozhodujúca, zatiaľ čo časová súvislosť napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti.

18. Zodpovednosť exekútora za škodu je upravená ako objektívna zodpovednosť bez ohľadu na jeho zavinenie.

19. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

20. Podľa § 200 ods. 1 Ex. poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcií, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

21. Podľa § 4 ods. 1 vyhl. MS SR č.288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcií na peňažné plnenie, je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14-16).

22. Podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl., ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eur.

23. Žalobca opätovne zdôraznil, že žalovaný je pasívne legitimovaným subjektom v tunajšom konaní z dôvodu, že súdny exekútor je osobou vykonávajúcou slobodné povolanie, ktorá má ekonomicky záujem na priebehu a výsledku exekučného konania a ktorej majetkové práva môžu byť rozhodovaním orgánov verejnej moci dotknuté (II.ÚS 4/2012). Súdny exekútor vykonáva súdno-exekútorskú činnosť ako slobodné povolanie, t.j. ako podnikateľskú činnosť za účelom dosiahnutia zisku (IV.ÚS 236/08).

24. Odvolací súd vo svojom uznesení pod sp.zn. 6Co/263/2016 zo dňa 26.5.2017 poukázal na dlhodobo jednotnú a ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR a všeobecných súdov, a to aj po náleze Ústavného súdu II.ÚS 165/2012, v zmysle ktorej právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania sa nemôže považovať za súkromno-právny vzťah a na strane súdneho exekútora preto nemôže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka tým, že povinný mu na základe jeho výzvy zaplatí za výkon činnosti vo výzve uvedenú odmenu, ktorá nezodpovedá právnemu predpisu. Odvolací súd vyslovil, že nárok uplatnený v tomto konaní nie je nárokom zo vzťahu účastníkov ako súkromno-právnych osôb, ale zo vzťahu účastníka exekučného konania a exekútora ako vykonávateľa štátnej moci, preto tento vzťah nemožno posudzovať podľa ust. Občianskeho zákonníka, ale je potrebné ho posúdiť podľa ust. § 33 Exekučného poriadku a skúmať splnenie, resp. nesplnenie podmienok zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú žalobcovi pri výkone exekučnej činnosti. Taktiež vyslovil, že v okolnostiach prejednávanej veci nebolo rozhodnuté o trovách exekúcie súdom, ale trovy exekúcie boli žalobcom ako povinným zaplatené v rámci exekučného konania, výkonom ktorého bol poverený žalovaný ako súdny exekútor, pričom tento si trovy exekúcie vyčíslil v exekučnom príkaze, ktorý nevydal ako súkromná osoba, ale ako orgán poverený výkonom exekúcie, a teda ako štátny orgán.

25. Vzhľadom na vyššie vyslovený názor odvolacieho súdu, s ktorým sa aj súd prvej inštancie stotožňuje, vec správne posúdil podľa § 33 Exekučného poriadku v znení účinnom do 1.4.2017 ako nárok žalobcu uplatnený z titulu zodpovednosti žalovaného ako súdneho exekútora za škodu spôsobenú pri výkone exekučnej činnosti.

26. Žalobca tvrdil, že žalovaný si ponechal trovy exekúcie, pričom exekúcia bola zastavená, takže žalovaný nemal nárok na tieto trovy.

27. Trovy exekúcie sú upravené v ust. § 196 a nasl. zák.č. 233/1995 Z.z.. Zo zákona vyplýva, že trovy exekúcie uhrádza povinný, pričom súdny exekútor ich vymáha už v priebehu exekúcie niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky. Exekútor vyčísli trovy exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie, v ktorom určí výšku predbežných trov exekúcie. Ak počas vykonávania exekúcie súdnemu exekútorovi vzniknú ďalšie trovy exekúcie, exekútor vydá upovedomenie o ďalších trovách exekúcie. Povinný môže proti nesprávne vyčísleným trovám exekúcie podať námietky proti trovám exekúcie, o ktorých rozhodne súd. Trovy exekúcie upravuje vyhl. MS SR č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Táto zahŕňa jednak všeobecnú úpravu odmeny súdneho exekútora vymáhanej v rámci trov exekúcie v priebehu exekúcie, ako aj úpravu odmeny súdneho exekútora pri zastavení exekúcie, ktorá sa uhrádza v rámci trov exekúcie pri zastavení exekúcie. Ust. § 4 a nasl. cit. vyhl. sa vzťahujú na odmenu, ktorú súdny exekútor vymáha v rámci trov exekúcie spolu s pohľadávkou oprávneného. V prípade, že súd rozhoduje o trovách exekúcie pri zastavení exekúcie, postupuje súdny exekútor pri ich vyčíslení podľa ust. § 14 a nasl. cit. vyhlášky. Tieto trovy sa uhrádzajú po zastavení exekúcie.

28. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak súd rozhoduje o zastavení exekúcie a súčasne aj o trovách exekúcie, ide o trovy exekúcie pri zastavení exekúcie. Pri zastavení exekúcie súd rozhoduje o tom, či, kto a v akej výške bude po zastavení exekúcie uhrádzať trovy exekúcie. Nerozhoduje teda spätne o výške už prípadne vymožených trov exekúcie, a teda z výroku pri zastavení exekúcie, že súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekučného konania nepriznáva, nie je možné posudzovať tak ako to uvádza žalobca, že súdny exekútor by mu mal vymožené trovy exekúcie vrátiť. Žalobca nepreukázal, že žalovaný ako súdny exekútor mu spôsobil škodu pri výkone exekučnej činnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie splnenia predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu je na žalobcovi. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie splnenia podmienok zodpovednosti za škodu, vrátane výšky škody.

29. Žalovaný nespôsobil žalobcovi žiadnu škodu, ako exekútor musel vymáhať pohľadávku a postupoval v súlade so zákonom a ako súdnemu exekútorovi mu vznikol nárok na odmenu, resp. trovy exekúcie.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný, súd mu priznal náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.