Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cpr-61-2017.pdf
PDF · 125.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-27C/36/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
V. súd J. II sudcom S.. D. V. v spore žalobcu : F. U. a.s., so sídlom D. 7, XXX XX J., X.: XX XXX XXX, zastúpená S.. D. D., advokátkou, so sídlom K. XX, XXX XX J., proti žalovanému : Q. A., nar. X.X.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX I., zastúpený S.. N. K. N.., advokátom, so sídlom C. XX, XXX XX J., o zaplatenie XX.XXX,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
U. z a m i e t a .
U. proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX % s tým , že o výške nároku bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
X. Žalobca žalobou doručenou pôvodne V. súdu J.-okolie dňa X.X.XXXX sa domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu XX.XXX,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy XX.XXX,- eur od X.X.XXXX do zaplatenia, a to titulom náhrady škody, ktorú uznal v súlade s ust. § 558 V. zákonníka v celom rozsahu.
X. Podanie žaloby zdôvodnil tým, že pracovnou zmluvou uzatvorenou dňa X.X.XXXX vznikol medzi žalobcom (v tom čase pod obchodným menom I. záchranná a.s. so sídlom K. X/A, XXX XX J.) a žalovaným pracovný pomer na pracovnú pozíciu - asistent projektového managera. N. pracovná zmluva bola viackrát menená formou dodatku. U. počas trvania pracovného pomeru spôsobil žalobcovi svojim preukázaným úmyselným konaním, spočívajúcom v prekročení svojich právomocí v komunikácii s poisťovňou J. poisťovňa a.s. C. X. Z. a porušení zmluvných povinností škodu, ktorú žalobca vyčíslil na sumu XX.XXX eur. U. sa s odkazom na príslušné ustanovenia U. práce, podľa ktorého zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, dohodol so žalovaným na úhrade ním spôsobenej škody v plnej výške XX.XXX eur. Na základe vyššie uvedeného žalovaný za účelom uspokojenia pohľadávky žalobcu dňa XX.X.XXXX uznal v súlade s ust. § 558 OZ svoj dlh v celom rozsahu a to čo do dôvodu aj výšky XX.XXX eur a zároveň sa zaviazal tento dlh uhradiť v dvoch splátkach, pričom prvú splátku mal uhradiť do XX.X.XXXX a druhú splátku do XX.X.XXXX s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky sa stáva splatným celý dlh. R. žalovaný napriek preukázanému uznaniu dlhu, tento žalobcovi v dohodnutých splátkach ani čiastočne neuhradil, dostal sa tak do omeškania s úhradou svojho finančného záväzku. A. žalobcu vo výške XX.XXX eur sa stal dňa X.X.XXXX splatným. N. nároku na náhradu škody si žalobca uplatňuje aj úrok z omeškania odo dňa X.X.XXXX.
X. Okresný súd J.-okolie predmetnú vec postúpil dňa X.X.XXXX na prejednanie a rozhodnutie V. súdu J. II. ako kauzálne príslušnému súdu. Na V. súde J. II. bola vec ďalej vedená pod sp.zn. XXCpr/XX/XXXX.
X. V predmetnej veci V. súd J. II. najsamprv vydal platobný rozkaz č. XXCpr/XX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX, proti ktorému podal v zákonnej lehote odpor žalovaný v podaní doručenom súdu dňa XX.X.XXXX. V odpore žalovaný uviedol, že predmetnú listinu podpísal pod nátlakom zo strany zástupcov bývalého zamestnávateľa (žalobcu). U. mu okrem trestného stíhania hrozil aj vymáhaním podstatne vyššej čiastky titulom náhrady škody. S obsahom uznania dlhu vnútorne nesúhlasil najmä z toho dôvodu, že si nebol vedomý žiadneho porušenia svojich povinností či prekročenia právomocí, a už vôbec nie úmyselného konania v neprospech zamestnávateľa. U. tiež v čase, kedy ho prinútil k podpisu uvedenej listiny (ani do dnešného dňa) nijak neodôvodnil uplatňovanú výšku škody, ani nijak nešpecifikoval , akým konkrétnym konaním mi mal škodu spôsobiť. Q. o uznaní dlhu navyše v tom čase nepovažoval za právne relevantnú, keďže ako dlhoročný zamestnanec žalobcu poznal mechanizmus podpisovania a rozhodovania za zamestnávateľa a v čase jednania o predmetnom uznaní dlhu ani v čase jeho podpisovania nebol tento mechanizmus zachovaný. N. zápisu v obchodnom registri „V mene spoločnosti je oprávnený konať a podpisovať predseda predstavenstva len spoločne s druhým podpredsedom predstavenstva alebo s tretím podpredsedom predstavenstva. N. podpredseda predstavenstva je oprávnený konať a podpisovať v mene spoločnosti len spoločne s druhým podpredsedom predstavenstva alebo s tretím podpredsedom predstavenstva. A. podpredseda predstavenstva je oprávnený konať a podpisovať v mene spoločnosti len spoločne s predsedom predstavenstva alebo s prvým podpredsedom predstavenstva. T. podpredseda predstavenstva je oprávnený konať a podpisovať v mene spoločnosti len spoločne s predsedom predstavenstva alebo s prvým podpredsedom predstavenstva. N. za spoločnosť sa robí tak, že k vytlačenému alebo napísanému obchodnému menu spoločnosti, funkcii a menu podpisujúceho sa člena predstavenstva pripojí tento člen predstavenstva svoj podpis“. N. jednaní s jeho osobou vystupoval a podpisoval výlučne X.. I. I., ktorý ako prvý podpredseda predstavenstva bol oprávnený konať a podpisovať iba spoločne s K.. S. J. ako tretím podpredsedom predstavenstva , príp. s C. K. ako druhým podpredsedom. N. konaní v jeho veci však žiaden z ďalších členom predstavenstva prítomný nebol. W. tak listina o uznaní dlhu bola v čase jej vyhotovenia podpísaná iba X.. I., o čom svedčí aj jemu odovzdaná kópia tejto listiny a nebola teda vyhotovená v súlade s vyššie uvedenými pravidlami. T. podpredseda K.. J. svoj podpis na listinu doplnil až dodatočne, o čom však žalovaný nebol informovaný a originál listiny, ktorý by obsahoval podpisy oboch relevantných členov predstavenstva, mu nebol nikdy doručený. K samotnému uplatnenému nároku uviedol, že tento napriek existencii listiny o uznaní dlhu popiera a tvrdí, že žiadnu škodu žalobcovi nespôsobil a už vôbec nie úmyselným konaním. U. doposiaľ nijak nešpecifikoval, ako konkrétne mu mala škoda vzniknúť a v akej výške resp. ako dospel k svojmu záveru o tom, že mu vznikla škoda vo výške XX.XXX eur jeho konaním.
X. Keďže žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor, V. súd J. II uznesením č.k. XXCpr/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX platobný rozkaz zo dňa X.X.XXXX zrušil.
6. I. sa oboznámil s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu (U. zo dňa X.X.XXXX, N. zmluvou zo dňa X.X.XXXX, B. dlhu a A. o splátkach zo dňa XX.X.XXXX, B. dlhu a A. o splátkach zo dňa XX.X.XXXX, V., Vyjadrením žalobcu k odporu zo dňa XX.XX.XXXX, C. žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX vo veci samej, U. o poskytnutie informácií zo dňa XX.XX.XXXX, N. náplňou žalovaného zo dňa XX.X.XXXX, U. o poskytnutie informácií - odpoveď zo dňa XX.X.XXXX, C. z obchodného registra V. súdu J. I u žalobcu, N. žalobcu zo dňa X.X.XXXX, ostatným spisovým materiálom), výsluchom žalovaného, pričom zistil tento skutkový stav:
X. Pracovnoprávny vzťah žalovaného u žalobcu vznikol na základe N. zmluvy zo dňa X.X.XXXX, na základe ktorej žalovaný u žalobcu pracoval od X.X.XXXX najsamprv na pozícii asistent projektového managera, na dobu neurčitú. N. zmluvu na strane zamestnávateľa podpísala dvaja členovia predstavenstva (č.l. X-X).
X. Podľa N. náplne zo dňa XX.X.XXXX žalovaný vykonával funkciu „referent finančného odboru“ na pracovisku F. U., a.s. , D. 7, J.. O. zamestnanec v prospech skupiny F. mal tieto povinnosti :
O. :
-zabezpečuje poistenie - prehľady o poistkách, termíny splatnosti, aktualizácia -eviduje poistné udalosti -sleduje likvidácie PU -zabezpečuje súčinnosť pri spracovaní podkladov pre škodovú komisiu -vedie evidenciu predpisu a úhrady náhrady škody zamestnancami podľa rozhodnutia ŠK -kontroluje evidenciu spotreby N. a SW N. k dodávateľským faktúram a v hotovosti -kontroluje mesačné limity telefónnych poplatkov a predpis k zrážke zo mzdy za súkromné hovory a prekročenie limitov -kontroluje a účtuje časti dodávateľských faktúr podľa určenia hlavnej účtovníčky -plní konkrétne úlohy podľa pokynov priameho nadriadeného resp. vedúcich zamestnancov finančného odboru . N. náplň na strane zamestnávateľa podpísali dvaja členovia predstavenstva (č.l. XX-XX).
X. Z listinného dôkazu označeného ako B. dlhu a A. o splátkach zo dňa XX.X.XXXX, spísaného medzi zamestnávateľom (žalobcom) a zamestnancom na pozícii „účtovník“ podľa ust. § 558 OZ, (ktorý je prílohou žaloby na čl. X-X) vyplýva, že zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu prekročením svojich právomocí a porušením svojich povinností v komunikácii s poisťovňou J. poisťovňa , a.s. C. X. Z.. U. vyššie popísaným úmyselným konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu v celkovej výške XX.XXX eur. C. na skutočnosť, že zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodli, že zamestnanec uhradí zamestnávateľovi skutočnú škodu v peniazoch, a to vo výške XX.XXX eur. V článku II. zamestnanec uznal svoj dlh a za účelom uspokojenia pohľadávky zamestnávateľa sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodli na úhrade dlhu nasledovne : U. sa zaväzuje uhradiť zamestnávateľovi náhradu spôsobnej škody vo výške XX.XXX eur bezhotovostným prevodom na bankový účet nasledovne : X.XXX eur do XX.X.XXXX a X.XXX eur do XX.X.XXXX. R. ktorejkoľvek splátky sa stáva splatným celý dlh. V B. dlhu a v A. o splátkach na strane zamestnávateľa zo dňa XX.X.XXXX sa nachádza jeden nečitateľný podpis , bez bližšieho označenia osoby , ktorá A. o splátkach podpísala (čl.X-X). V. vyššie uvedeného dôkazu bolo súdu na pojednávaní dňa XX.X.XXXX predložené aj B. dlhu a A. o splátkach zo dňa XX.X.XXXX s tým istým obsahom ako v B. dlhu a A. o splátkach zo dňa XX.X.XXXX (ktoré je prílohou žaloby) , avšak s tým rozdielom, že na strane spoločnosti F. U. a.s. sú preukázateľne uvedené dva nečitateľné podpisy, bez bližšieho označenia osôb, ktoré A. o splátkach podpísali. V. uvedeného na strane zamestnanca sa nachádza podpis , ktorý sa len ťažko zhoduje s podpisom na listine zo dňa XX.X.XXXX. R. súčasťou podania žalobcu (vyjadrenia k odporu žalovaného ) doručeného súdu dňa XX.XX.XXXX je N. zo dňa X.X.XXXX, ktorým F. U. a.s. splnomocňuje X.. I. I. , aby zastupoval splnomocniteľa a konal v mene I. vo všetkých právnych a iných úkonoch (čl.XX).
XX. Z účastníckej výpovede žalovaného vyplynulo, že u žalobcu pracoval nepretržite asi X a pol roka dovtedy, pokiaľ nedošlo k incidentu XXX.XXXX. K okolnostiam ukončenia pracovného pomeru uviedol, že pred koncom pracovnej doby prišiel za ním prvý predseda predstavenstva X.. I. I., išli do zasadačky, kde čakala personálna riaditeľka pani S. a interný právnik spoločnosti S.. K. R.. I. priebeh trval asi XX minút, začalo to nátlakom na jeho osobu. N. trvania jeho pracovného pomeru nikto mu nedal nejakým spôsobom vedieť, že by v niečom pochybil. N. I. mu povedal, že majú voči jeho osobe isté dôkazy, že prekročil svoje kompetencie , konkrétne v styku s poisťovňou J.. N. mu povedal, že keďže prekročil svoje isté kompetencie, bude spoločnosť F. od neho vymáhať istú sumu. D. pripravené tri kôpky papierov , ktoré mala na starosti dr. R.. N. kôpka bola uznanie dlhu vo výške XX.XXX eur , kde mu p.I. povedal, že suma by mohla ísť aj smerom nadol v prípade, že bude spolupracovať v nejakých veciach a pomôže mu zodpovedať na nejaké otázky. V. rokov pracoval u žalobcu ako predseda škodovej komisie a pokiaľ niektorý zo zamestnancov spôsobil škodu, všetko bolo striktne poznamenané a na jediný cent bol vyčíslený rozdiel medzi škodou a tým , čo poisťovňa uhradila , a to si vo vzťahu ku zamestnancovi uplatňovali. V jeho prípade sa doteraz nedozvedel, akým spôsobom F. spôsobil škodu, kde je tá konkrétne finančná strata, kde to zmizlo na účte. R. to špecifikované a strieľať sumy zbrucha XX.XXX, XX.XXX eur mu príde prinajmenšom pritiahnuté za vlasy. V druhej kôpke bolo niečo také ako podanie trestného oznámenia na jeho osobu. D. na neho vyvíjaný nátlak, nakoniec ten papier podpísal. I. bol donútený okamžite k tomuto dňu podpísať výpoveď. Na tom papieri bol podpis iba prvého predsedu
predstavenstva a keďže dostatočne dlho pracoval v spoločnosti, vedel že podpis Dr.J. na tejto listine (uznanie dlhu) chýbal. T. istého dňa podpísal aj dohodu o skončení pracovného pomeru a následne personálnou pracovníčkou mu bol doručený zápočet rokov. O. za XX hodín sa zmenili vstupné kódy do budovy, úplne štandardný postu za tých XX rokov, čo tam pracoval. Na otázku súdu , v čom konkrétne mal žalovaný porušiť pracovnú disciplínu a čím spôsobil škodu , žalovaný uviedol, že údajne sa bavil so zamestnancami nad rámec svojich kompetencií. K. od roku XXXX poisťovňa J. nahradila poisťovňu O. vo vzťahu ku žalobcovi. K výberu poisťovne J. došlo z toho dôvodu, že vo všetkých výberových konaniach bola lacnejšia ako ostatné. Na dosah výberového konania, uzatvorenie zmlúv nikdy nemal dosah, dosah mal nákupca v súčinnosti s finančným riaditeľom spoločnosti X..I.. Na to, že komunikoval nad rámec , reagoval tak, že „nijakých XX.XXX eur neukradol a nič nepodpíše“. N. X.. I. začal vyvíjať nátlak. Dr. R. a pani S. boli ticho, na čo potom vyzval X.. I. Dr. R., aby išla prerobiť papier zo sumy XX.XXX na sumu XX.XXX eur. Na otázku súdu, v čom spočíval psychický nátlak na žalovaného uviedol, že „ mal pripravené tri kôpky písomností a že mu dajú taký posudok, že si neškrtnem, nezamestnám sa v J.. K. ním a X.. I. bolo určité vnútorné pnutie. C. si to aj kolegovia K pracovnej náplni žalovaného u žalobcu uviedol, že v pracovnej náplni mal registráciu poistných udalostí , pokiaľ poistná udalosť vznikla. R. poistnej udalosti nemal v pracovnej náplni , pretože poistnú udalosť vo väčšine prípadov do XX dní od vzniku poistných udalostí, nahlasoval vodič a jeho úlohou bolo to, že keď prišla faktúra za opravu vozidla, spárovať ju s konkrétnou poistnou udalosťou a dohliadať na to, aby likvidácia poistnej udalosti prebehla, pokiaľ to ešte nebolo zlikvidované krycím listom z poisťovne. I. komunikoval s likvidačným oddelením, ktoré patrilo spoločnosti J., nikdy nie s nejakou treťou osobou. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu uviedol, že mal vedomosť o tom, že spoločnosť F. mala záujem riešiť poistné veci priamo s poisťovňou a nie cez sprostredkovateľa , ale skupina F. z A. bola tlačená k spolupráci s medzi subjektom, v zásade niečo také ako maklér, ktorý by sa staral o všetky tieto zmluvy. V. komunikovať s tretím subjektom nemal (č.l. XX-XX).
XX. N. zástupkyňa žalobcu na pojednávaní predložila U. o poskytnutie informácie z J. poisťovňa a V., kde sa žalobca v poisťovni informoval ohľadom skutočnosti, či vo vzťahu medzi žalobcom a J. bol zaregistrovaný tretí subjekt, napriek tomu, že podľa oficiálnej dohody medzi predstaviteľmi žalobcu a poisťovňou J. bolo dohodnuté, že poisťovací vzťah medzi subjektami bude prebiehať priamo bez sprostredkovateľa. J. odpovedala, že áno, tretí subjekt bol zaevidovaný, že riešenie poistných udalosti je riešené aj cez tretí subjekt. B., že aj z výpovede žalovaného na pojednávaní vyplynul rozsah jeho pracovnej náplne a rozsah jeho práv a povinností pri dojednávaní a riešení poistných udalostí. A bolo zrejmé, že zo strany žalovaného došlo k prekročeniu jeho právomocí, keďže pri dojednávaní poistných udalostí nejednal priamo s J., ale so zamestnancami sprostredkovateľa, čím vzniklo podozrenie, že provízia, ktorá by z oficiálneho vzniku sprostredkovania prišla priamo poistenému, teda F., prišla na účet žalovaného a práve o túto sumu bola poškodená spoločnosť F.. T. ide o prekročenie právomocí žalovaného, ktorá vyplýva z pracovnej náplne. N. žalovaného bolo upovedomiť, že došlo k vstupu tretieho subjektu . Na otázku súdu k porušeniu povinností žalovaného a vzniku škody vo výške XX.XXX eur uviedla, že vychádzajúc z uznania dlhu ako jednostranného právneho úkonu, má za to, že nebolo preukázané, že by náležitosti v tomto uznaní dlhu neboli platné a teda majú za to, že dlh v čase uznania existoval. A teda dlh v stanovenej výške a takým spôsobom, akým bol preukázaný, bol. U. v tomto konaní zatiaľ nijako nepreukázal dôkazné bremeno, teda že dlh na jeho strane nie je. K výške škody XX.XXX eur uviedla, že v dnešnej dobe sa vypláca XX % sprostredkovateľovi poistenému a keď sa zistilo, že existuje tretí subjekt medzi týmito dvoma subjektami, kontaktovala sa J. aj ostatné sprostredkovateľské spoločnosti. R. presne určená suma za sprostredkovanie, ale percentuálne a pohybovala sa okolo XX.XXX eur, pričom mala byť vyplatená žalobcovi a vyplatená mu nebola. Zo sumy XX.XXX eur na XX.XXX eur kleslo z toho dôvodu, že žalobca sa chcel so žalovaným dohodnúť, nakoľko to bol dlhoročný zamestnanec, ktorý nemal žiadne problémy. U. má za to, že uznanie dlhu ako jednostranný úkon je platné (č.l. XX-XX).
XX. K vyjadreniam žalobcu pod bodom XX. zaujal stanovisko právny zástupca žalovaného, podľa ktorého z predložených listinných dôkazov skutočne nevyplýva, že škoda vznikla tak, ako ju opísala právna zástupkyňa žalobcu , ak aj mechanizmus vzniku tejto škody a preto trvá na tom, že škoda nevznikla. K. poukázal na nimi od počiatku namietanú skutočnosť, že od počiatku sa malo jednať o škodu spôsobenú zamestnancom zamestnávateľovi a teda na jeho riešenie primárne bolo treba aplikovať ustanovenia § 20 U. práce , ako aj osobitné ustanovenia o náhrade škody , kde jednoznačne
vyplýva povinnosť zamestnávateľa preukázať skutočnú škodu a nie len škodu, ktorá potenciálne pri istých obvyklých províziách mohla vzniknúť. T. isto z ust. § 191 ods. X U. práce vyplýva, že jediným kompromisom medzi zamestnávateľom a zamestnancom je dohoda o spôsobe náhrady škody a tá musí jednoznačne obsahovať, že škoda vznikla, v akej výške vznikla škoda a nepochybnú príčinnú súvislosť medzi zavineným konaní zamestnanca a vznikom konkrétnej škody. T. z predloženej listiny o uznaní dlhu nevyplýva. T. z formálneho hľadiska nespĺňa náležitosti riadnej písomnej dohody, nakoľko z jej obsahu nevyplýva, kto za žalobcu túto listinu podpísal, keďže v hlavičke je uvedená právnická osoba, vymenovaní sú štyria štatutári, pričom v závere je iba podpis nestotožnenej osoby v časti F. U. a.s. a evidentne iba podpis jednej osoby, pričom súčasťou písomných dokumentov patriacich k tejto dohode, ani súčasťou obsahu samotnej dohody nebolo, ani nie je plnomocenstvo, na ktoré sa žalobca v súčasnosti odvoláva a podľa ktorého bol oprávnený konať iba jediný zo štatutárov. U. zastáva názor, že preukázanie toho, že škoda nevznikla nie je v silách bývalého zamestnanca, pretože by sa jednalo o negatívne dôkazné bremeno , ktoré žalovaný nemá možnosť uniesť (č.l. XX-XX).
XX. Z listinného dôkazu predloženého žalobcom a označeného ako „U. o poskytnutie informácií zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX) mal súd preukázané, že žalobca požiadal J. poisťovňu o poskytnutie informácií . Z obsahu predloženého listinného dôkazu vyplýva, že „ spoločnosť F. U. a.s, F. Sk a.s., F. E. als., F. F. I. a.s., F. H. a.s., F. N. s.r.o. a F. O. s,r,i, (ako spoločnosti skupiny F.) uzavreli s účinnosťou odo dňa X.XX.XXXX s poistiteľom J. poisťovňa a.s. C. X. Z. poistné zmluvy, ktorých predmetom je povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, havarijné poistenie motorových vozidiel, poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania a poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti prevádzkovateľa neštátneho zdravotníckeho zariadenia. N. samotnom vzniku poistného vzťahu ako aj počas jeho ďalšieho trvania spoločnosti skupiny F. prezentovali svoj záujem byť v priamom vzťahu s poisťovňou, teda nevyužívať služby finančného agenta , finančného poradcu alebo iného sprostredkovateľa. Na tomto našom postoji sa do dnešného dňa nič nezmenilo a možnosť priamej a otvorenej komunikácie ako poisťovateľom si vysoko ceníme. C. na dostupné informácie naznačujúce , že došlo k transferu poistných zmlúv č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX v tom zmysle, že do vzťahu medzi nami ako poisteným na jednej strane a poisťovňou na druhej strane vstúpil tretí subjekt v pozícii finančného agenta, finančného poradcu, resp. iného sprostredkovateľa , týmto žiadame o potvrdenie alebo vyvrátenie týchto tvrdení a objasnenie možnosti poisťovne realizovať takúto zmenu bez súhlasu poisteného alebo bez udelenia plnomocenstva na konanie v jeho mene vo vzťahu k poisťovni. Za predpokladu, že došlo ku skutočnostiam popisovaným v súvislosti s predmetnými poistnými zmluvami, žiadame o informáciu, k akému rozhodnému dátumu sa tak stalo, akým spôsobom bol preukázaný súhlas poisteného, ak bol potrebný a aké dopady vrátane odmeny tohto tretieho subjektu prinesie táto zmena poisteným spoločnostiam skupiny F. (č.l. XX).
XX. Z listinného dôkazu predloženého žalobcom a označeného ako „U. o poskytnutie informácií - V. zo dňa XX.X.XXXX “ mal súd preukázané, že na U. pod bodom XX reagovala poisťovňa J. dňa XX.X.XXXX, v ktorom podaní uviedla, že „N. zmluvy č. návrhu XXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX boli uzatvorené za našu spoločnosť vtedajšou zamestnankyňou D. D., všetky so začiatkom poistenia od X.XX.M.. U. pomer pani D. s našou spoločnosťou bol ukončený ku dňu XX.XX.XXXX . Podľa našich dostupných informácií v súčasnosti pôsobí v spoločnosti B. maklérsky dom, a.s. F. XX, XXX XX D., X.: XX XXX XXX. N. evidovaní predmetných poistných zmlúv do nášho informačného systému došlo k zaevidovaniu spoločnosti B. maklérsky dom , a.s. ako sprostredkovateľa poistenia, ktorý mal predmetné poistné zmluvy uzatvoriť v mene našej spoločnosti a vykonávať ich následnú starostlivosť. C. podklady vašej spoločnosti boli doručované p.D., ktorá nimi disponovala. B. konaním bola naša spoločnosť uvedená do omylu. A. si zdôrazniť, že dôveryhodnosti zaevidovania sprostredkovateľa poistenia napomáhala skutočnosť, že od uzatvorenia predmetných poistných zmlúv, ako aj počas vykonávania následnej starostlivosti, s našou spoločnosťou komunikovala výhradne p. D. D., avšak už ako zástupkyňa spoločnosti B. maklérsky dom a.s. U. si dovoľujeme zdôrazniť, že konaním našich zamestnancov nedošlo k poškodeniu žiadnych z poistených spoločností. N. poistné zmluvy boli uzatvorené podľa štandardných poistných podmienok a zaevidovanie sprostredkovateľa nemal vplyv na povinnosti poisťovne, poistených spoločností , ani na výšku poistného“ (č.l. XX).
XX. U. skutkový stav súd posúdil podľa týchto zákonných ustanovení :
XX. Podľa ust. § 558 V. zákonníka, ak niekto uzná písomne , že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. N. premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
XX. Podľa ust. § 179 ods. l, X U. práce (C. zodpovednosť zamestnanca za škodu) zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. U. je povinný preukázať zamestnancovi zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a XXX. U. zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
XX. N. ust. § 186 ods. l, 2, X U. práce, zamestnanec ktorý zodpovedá za škodu , je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. R. škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. T. obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až XXX alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok. Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.
XX. N. ust. § 191 ods. 1, 2, 3, X U. práce, zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. N. náhradu škody určí zamestnávateľ. U. prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. V. písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená. N. náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej XX eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.
XX. N. ust. § 9 U. práce, v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa , ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu. R. nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. X. zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi.
XX. N. tohto konania je pracovno-právny spor , v ktorom žalobca opiera uplatnený nárok o listinu označenú ako „B. dlhu a A. o splátkach zo dňa XX.X.XXXX“ , uzavretú podľa § 558 V. zákonníka. U. listinu označenú ako „ B. dlhu a A. o splátkach zo dňa XX.X.XXXX“ považuje za neplatnú , a to jednak z dôvodu, že predmetnú listinu podpísal pod nátlakom zo strany žalobcu, ako aj z dôvodu, že zo strany žalobcu bola predmetná listina podpísaná len prvým predsedom predstavenstva v rozpore s určeným a zaužívaným spôsobom podpisovania za spoločnosť.
XX. Q. označenú ako „B. dlhu a A. o splátkach zo dňa XX.X.XXXX“ uzavretú podľa ust. § 558 V. zákonníka (kde žalovaný uznáva svoj dlh čo do výšky a dôvodu), súd posudzoval podľa ustanovení U. práce, nakoľko ide o pracovnoprávny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom, na ktorý sa vzťahuje U. práce , a to ust. § 191 ods. X a X ZP U. práce. C. z obsahu predmetnej listiny, súd uzavrel, že listina spĺňa náležitosti § 191 ods. X,X U. práce.
XX. R XX/XX : B. dlhu sa dlžník nezbavuje možnosti uplatňovať v občianskom súdom konaní námietky týkajúce sa dôvodu alebo výšky (rozsahu nároku veriteľa) .
R X/XXXX : N. posudzovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh z nedbanlivosti treba zistiť a zhodnotiť najmä to, aká bola náplň práce tohto zamestnanca , aké úsilie vynaložil zamestnanec , aby škode zabránil.
XX. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že za predpokladu, že sa zamestnávateľ rozhodne vymáhať od zamestnanca škodu, U. práce od neho vyžaduje, aby so zamestnancom prerokoval výšku náhrady škody a oznámil mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla. T. prerokovanie, ako aj prerokovanie výšky náhrady škody so zástupcami zamestnancov, ak výška náhrady škody prevyšuje XX eur, má poriadkový charakter procesnoprávnej podmienky, ktorá by zamestnávateľovi bránila uplatniť nárok na súde. A. o spôsobe náhrady škody má obsahovať uznanie zamestnanca nahradiť škodu v určenej výške, ako aj dohodu o spôsobe náhrady škody, B. záväzku nahradiť škodu je jednostranným právnym úkonom, v ktorom zamestnanec výslovne uznáva výšku nároku zamestnávateľa na náhradu škody, ako aj jeho dôvody. B. záväzku má právny význam hlavne z dôvodu, že zakladá XX-ročnú premlčaciu dobu.
XX. N. vznik zodpovednosti zamestnanca za škodu musia byť splnené všetky zodpovednostné predpoklady , medzi ktoré patrí :
- protiprávny úkon,
- vznik škody,
- príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody,
- zavinenie zamestnanca,
- existencia pracovného pomeru
- ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením tak, ako to vymedzuje U. práce.
XX. Čo sa týka splnenia predpokladov zodpovednosti zamestnanca za škodu, vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že pracovnoprávny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX v znení jej neskorších dodatkov. N. poslednej pracovnej náplne na pozíciu „referent finančného odboru“ zo dňa XX.X.XXXX, žalovaný vykonával činnosti na úseku O. a M., a čo sa týka O., išlo o činnosti tak ako sú popísané pod bodom X (t.j. v oblasti poistenia). U. bol u žalobcu tou osobou, ktorá mala na starosti poistné udalosti, evidovať poistenie, prehľady o poistkách, termíny splatnosti , aktualizáciu. N. žalobcu nemal žalovaný v pracovnej náplni dojednávanie spôsobu komunikácie s poisťovňou resp. zmenu vzťahu medzi poisťovňou a poisteným a uvedené vyplýva aj z účastníckej výpovede žalovaného. T. medzi stranami nebolo sporné, že u žalobcu nepôsobí odborová organizácia a nemajú ani zástupcu zamestnancov. U. taktiež v konaní súdu nepreukázal, že by prerokoval vznik a výšku škody so zamestnancom.
XX. N. ust. § 179 ods. l ZP zamestnávateľ je povinný preukázať nielen vznik škody, protiprávnosť konania zamestnanca, ale aj zavinenie a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávny konaním zamestnanca. U. tvrdil , že žalovaný mu spôsobil škodu preukázaným úmyselným konaním , spočívajúcom v prekročení svojich právomocí v komunikácii s poisťovňou. V prejednávanej veci súd nemal preukázané splnenie základných predpokladov zodpovednosti zamestnanca za škodu , a to porušenie právnej povinnosti , t.j. protiprávny úkon, ktorého sa žalovaný mal dopustiť z nedbanlivosti ( a už vôbec nie úmyselne), ani vznik a výšku škody, ani príčinnú súvislosť medzi škodou a protiprávnym úkonom, nakoľko žalobca ako zamestnávateľ len tvrdil , že ku škode došlo preukázane a úmyselne, pričom vznik škody a výšku škody, ani úmysel žalovaného ničím nepreukázal. N. bol žalobca tohto názoru, že zamestnanec mu úmyselne spôsobil škodu pri plnení pracovných povinností, mohol podať na zamestnanca trestné oznámenie, čo do vyhlásenia rozsudku podľa vyjadrenia právneho zástupcu neučinil. A. bremeno je na strane žalobcu. J. žalobca nepreukázal splnenie základných predpokladov zodpovednosti zamestnanca za škodu, čím neuniesol dôkazné bremeno, súd v danej veci žalobu v celom rozsahu zamietol.
Na otázku súdu, čím žalobca preukazuje vznik a výšku škody v sume XX.XXX eur uplatnenú v žalobe, žalobca uviedol, že vychádzal len z provízií, ktoré sa bežne v týchto vzťahoch poskytujú a to predstavuje cca XX % z provízie. R. iným vznik a výšku škody žalobca nepreukázal. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. §186 U. práce, podľa ktorého sa nahrádza skutočná škoda, nie potenciálna, možná
či predpokladaná. N. nebolo medzi stranami sporné, že pri náhrade škody u zamestnávateľa existovali určité štandardné postupy, existovala škodová komisia, ktorá mala tieto postupy riešiť, pričom nebolo preukázané, že by niečo vo vzťahu ku žalovanému bolo realizované. N. je treba dať žalovanému za pravdu, že z vyjadrenia J. poisťovňa k U. žalobcu (ktorý dôkaz predložil žalobca), ani z ničoho iného nevyplýva, že by ku nejakej škode došlo, že by vo vzťahu medzi žalobcom a J. bol dohodnutý nejaký provizný systém , od ktorého by bolo možné odvodiť vznik škody a výšku škody.
XX. V predmetnej veci súd považuje za potrebné ešte uviesť, čo sa týka listinného dôkazu označeného ako „B. dlhu a A. o splátkach zo dňa XX.X.XXXX“, že na uvedený žalobcom predložený dôkaz, ani na dodatočne predložené plnomocenstvo zo dňa XX.XX.XXXX zo strany žalobcu (na čl. XX ohľadom splnomocnenia pre X..I. I. konať v mene splnomocniteľa) súd nemohol prihliadať a neprihliadol, a to z toho dôvodu , že počas konania vyšli najavo dva varianty vyhotoveného predmetného listinného dôkazu označeného ako „B. dlhu a A. o splátkach zo dňa XX.X.XXXX , spísaného medzi stranami sporu, a to čo sa týka počtu osôb, ktoré podpísali B. dlhu a A. o splátkach na strane zamestnávateľa (žalobcu) . N. žalobca doložil k žalobe B. dlhu a A. o splátkach zo dňa XX.X.XXXX , kde na strane žalobcu je uvedený len jeden nečitateľný podpis , bez bližšieho uvedenia osoby, ktorá listinu podpísala, pričom na pojednávaní dňa XX.X.XXXX bol súdu predložený i iný variant s obsahom tej istej listiny , ale už s dvoma podpismi na strane žalobcu . N. súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že súdu boli predložené podpísané dve varianty listiny , ako aj predložené plnomocenstvo zo dňa X.X.XXXX, na ktorý dôkaz z vyššie uvedených dôvodov nemohol prihliadať. J. pri druhom variante podľa osvedčenia notára podpis K.. S. J. je zo dňa X.X.XXXX , teda dodatočne asi XX dní po úkone (uznanie dlhu a dohoda o splátkach je zo dňa XX.X.XXXX) , uvedené nenasvedčuje tomu, že by bol X.. I. oprávnený konať iba samostatne na základe plnomocenstva, na ktoré poukázal žalobca.
XX. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. X v spojení s § 255 ods. l P. tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu XXX %, nakoľko bol v konaní v celom rozsahu úspešný.
XX. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. l) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§363 CSP). Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane , aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k neprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) týkajú sa procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prevej inštancie (§ 366 CSP).
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.