Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Co-344-2016.pdf
PDF · 93.19 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/344/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcov: X/ G.. P. W., B.. XX.XX.XXXX, U. Ú.J. XX, X., X/ G.. H. W., B.. XX.X.XXXX, X. U. Ú. XX, X., obaja právne zastúpení Majerník & Miháliková, s.r.o., so sídlom Cukrová 14, Bratislava, IČO 47 232 200 proti žalovanému: U.- J., H..U.., U. U. T. B. XX/b, X., N. XX XXX XXX, o zapl. 3.661,16 eur s prísl., na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19. apríla 2016, č.k. 10C/297/2015 - 89, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovaný nemá voči žalobcom 1/,2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 627,98 € s 8,05 % úrokom z omeškania ročne od 25.5.2015 až do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcov 1/, 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 219,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že žalovaný vykonal dňa 28.5.2014 kontrolu odberného miesta na adrese U. Ú. Č.. XX P. X.. Pri kontrole zistil neoprávnený odber plynu u odberateľa P. W. ( žalovaný 1/) ako spoluvlastníka bytu, ku ktorému sa viazal kontrolovaný plynomer. Plynomer výr. č. 5599175 so stavom počítadla 19.251 m3 následne žalovaný odmontoval. Do zápisu uviedol, že plomby plynomera boli neporušené, plynomer nie je v evidencii U.-J.. Žalobca 1/ tento zápis podpísal a súčasne požiadal o znovu pripojenie. Na mieste odberu bolo zistené používanie plynového závesného kotla značky Wolf. Žalobcovia sa do bytu na U. Ú. Č.. XX nasťahovali ako jeho prví vlastníci. Vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu bol v prospech žalobcov povolený dňa 24.5.2000.
3/ Z takto zisteného skutkového stavu, právne odkazujúc na § 420 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 3 ods. 1 Obč. zák., § 82 ods. 1, písm. a) bod 2, § 82 ods. 2, 3 Zákona o energetike, § 1 ods. 10, ods. 12 vyhlášky č. 449/2012 Z.z., súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný nemohol zistiť skutočnú dobu neoprávneného odberu a preto správne za účelom výpočtu náhrady škody aplikoval vyhlášku č. 449/2012 Z.z. Žalovaný mal k dispozícií jedine údaj zistený z počítadla meradla, ktoré nameralo objem odobraného zemného plynu do 25.5.2014, čo ho oprávňovalo zvoliť postup podľa § 1 ods. 12 vyhlášky a vyrátať škodu ako súčin množstva dobratého plynu s jeho cenou, čím by sa stanovila výšku skutočnej škody alebo mohol zvoliť a aj zvolil postup podľa § 1 ods. 10 vyhlášky a vyrátať výšku škody s prihliadnutím na plynový spotrebič nájdený na mieste odberu. Výpočet vykonal tak, aby neprekročil celkovú cenu plynu vykazovaného meradlom N9m, pričom zvolený postup bol pre žalobcov výhodnejší v tom, že zaplatili cenu plynu o 1793,20 m3 nižšiu, než vykázalo meradlo. Námietku žalobcov, že pri výpočte škody podľa vyhlášky nemohli vzniesť námietku premlčania, súd prvej inštancie považoval za nedôvodnú. Dospel k záveru,
že žalovaný nemohol zvoliť taký postup, pri ktorom by množstvo spotrebovaného plynu vydelil počtom rokov odberu, aby tak získal priemerné množstvo spotrebovaného plynu za jeden rok, ako sa domnievali žalobcovia, pretože takáto spriemerovaná ročná spotreba nie je spotrebou skutočnou. Takýto výpočet by dokonca bol pre žalobcov tým výhodnejší, čím viac rokov by neoprávnený odber trval. Predstava žalobcov, že následne by vzniesli za jednotlivé roky námietku premlčania a zaplatili by len cenu za 3 roky spätne od zistenia neoprávneného odberu, bola podľa súdu prvej inštancie nereálna. Žalobcovia opomenuli, že viac ako 14 rokov odoberali plyn z distribučnej siete žalovaného bez zaplatenia jeho ceny. Dokonca zmluvu o dodávke plynu neuzatvorili ani potom, čo túto skutočnosť podľa ich vyjadrenia v r. 2009 zistili a až do 25.5.2014, kedy bol neoprávnený odber zistený, naďalej odoberali plyn bez toho, aby zaň platili. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia sú vysokoškolsky vzdelaní, súd prvej inštancie neuveril ich tvrdeniu, že si neplatenie ceny za plyn až do r. 2009 vôbec nevšimli, najmä keď ani následne neurobili nič, aby porušovaniu zákona zabránili. O tom svedčí aj ich presvedčenie, že mohli uplatniť námietku premlčania, teda by v konečnom dôsledku pri akejkoľvek dobe trvania neoprávneného odberu zaplatili len cenu zodpovedajúcu trom nepremlčaným rokom spätne od ich odhalenia. Ak potom žalobcovia poukazujú na údajné zneužitie dominantného postavenia odporcu na trhu, či jeho dobré mravy, potom sú to práve oni, ktorí sú porušovateľmi zákona a aj z toho dôvodu im nie je možné poskytnúť súdnu ochranu. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že pri aplikácii ktoréhokoľvek ustanovenia vyhlášky, nie je možné účinne vzniesť námietku premlčania, pretože jej zmyslom a účelom bolo stanovenie výpočtu náhrady škody metodikou, ktorá zohľadňuje špecifiká neoprávnených odberov najmä v prípadoch, kedy buď nie je možné zistiť skutočnú dobu odberu, alebo skutočný objem spotrebovaného plynu. V danom prípade nebolo možné zistiť ani skutočnú dobu odberu (kedy bola vykonaná montáž plynomeru), ani skutočné množstvo spotrebovaného plynu v jednotlivých rokoch, v ktorých žalobcovia neoprávnene plyn odoberali. Takýto záver, podľa súdu prvej inštancie, neodporuje ani Nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 668/15, ktorý žalobcovia v konaní na podporu svojho právneho záveru predložili. Pokiaľ žalobcovia žiadali priznať žalovanú pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade nejde ani o jeden prípad zo skutkových podstát uvedených v § 451 ods. 2 Obč. zák. Nejde tu o prijatie plnenia bez právneho dôvodu, pretože právnym dôvodom prijatia náhrady škody odporcom bol neoprávnený odber plynu zo strany žalobcov, vyrátaný podľa všeobecne záväzného právneho predpisu. Súd sa nemohol stotožniť ani so samotným výpočtom žalovanej pohľadávky, pretože táto bola vykonaná laicky podľa výlučných predstáv žalobcov. Z dôvodu čiastočného späťvzatia 627,98 eur s prísl. súd prvej inštancie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil.
4/ O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a procesne úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdneho poplatku za podaný odpor.
5/ Proti zamietajúcej časti rozsudku a výroku o trovách konania podali odvolanie žalobcovia. Namietali, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. a tiež, že napadnutý rozsudok trpí nedostatkom riadneho a dostatočného odôvodnenia. Podľa § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike možno spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa vyhlášky aplikovať len v prípade, keď nemožno vyčísliť skutočnú škodu. Podľa žalobcov však v ich prípade presnú výšku škody za celé obdobie možno zistiť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov získaných z meradla prislúchajúceho k bytu žalobcov. Žalovaný nerozporoval výšku skutočnej škody stanovenej na základe meradla, napriek tomu účelovo uplatnil výpočet na základe vyhlášky a to iba preto, aby žalobcom znemožnil vzniesť námietku premlčania. Pokiaľ by žalovaný uplatnil výpočet na základe § 1 ods. 10 vyhlášky a prihliadol na dobu využívania miesta (od roku 1999 alebo rok 2000), bola by výška odberu min. 5-krát vyššia ako výška odberu stanovená na základe meradla, čo jasne preukazuje, že výpočet na základe vyhlášky nie je správny, ani spravodlivý. Spôsob, akým žalobcovia vyčíslili výšku bezdôvodného obohatenia odzrkadľuje spôsob, akým by za bežných okolností súd vypočítal nepremlčanú náhradu škody za obdobie od 29.11.2011 do 28.5.2014, nakoľko takýmto výpočtom sa možno dostať k odberu, ktorý je najbližšie k skutočnému odberu. Suma uhradené žalovanému niekoľko násobne prevyšuje sumu, ktorú by boli povinní uhradiť za skutočne odobraný plyn v období od 29.11.2011 do 28.5.2014 v množstve stanovenom na meradle. Výška skutočnej spotreby plynu podľa meradla počas celej doby odberu plynu t.j. za dobu približne 14 rokov bola 19 251 m3 (teda asi 1 375 m3 ročne). Množstvo odobratého plynu za obdobie približne 2,5 roka v zmysle výpočtov žalovaného má predstavovať 17 457,80 m3, z čoho vyplýva, že za prvých 11 rokov mala spotreba plynu žalobcov činiť spolu 1 793,02 m3, čomu zodpovedá 163 m3 ročne. Žalobcovia a žalovaný sa dohodli na takom spôsobe náhrady škody, ktorý mal zahŕňať iba nepremlčanú
časť nároku žalovaného na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Uplatnením vlastného výpočtu náhrady škody však žalovaný v podstate presunul náhradu škody za takmer celé obdobie odberu plynu do obdobia, na ktoré sa nevzťahovala premlčacia doba. Hoci súd prvej inštancie dôvodil, že spôsob výpočtu náhrady škody žalovaným bol správny, i v dôsledku absencie náležitého odôvodnenia nie sú schopní identifikovať, aký právna úvaha ho k tomu viedla. S ohľadom na uvedené žalobcovia navrhujú, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie.
6/ Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.
7/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p. ), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
8/ V prejednávanej veci sa žalobcovia voči žalovanému domáhajú, po čiastočnom späťvzatí žaloby (č.l. 76), vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 3.033,18 eur. O túto sumu sa mal žalovaný bezdôvodne obohatiť nesprávnym výpočtom skutočnej škody, ktorá mu mala vzniknúť neoprávneným odberom plynu žalobcami ( odber plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu podľa § 82 ods. 1 písm. a/ zákona č. 251/2012 Z.z.). Žalobcovia tvrdia, že žalovaný určil výšku škody za obdobie od 29.11.2011 do 28.5.2014 na podklade vyhlášky č. 449/2012 Z.z., hoci na jej aplikáciu neboli splnené zákonné podmienky. Majú za to, že zo stavu počítadla plynomeru č. 5599175 ku dňu 28.5.2014 ( 19 251 m3 ) bolo možné zistiť hodnotu skutočne odobratého množstva zemného plynu za uvedené obdobie formou priemernej spotreby za 1 rok. Nakoľko byt začali obývať od začiatku roka 1999, určili ako moment začiatku spotreby plynu dátum 1.1.1999. Ku dňu 28.5.2014 bol stav ich plynomera 19.251 m3, na 1 rok tak pripadá priemerná spotreba 13 736 kWh. Táto priemerná ročná spotreba je podľa nich správnym základom na výpočet škody aj za obdobie od 29.11.2011 do 28.5.2014 (viď. výpočet na č.l. 76).
9/ Bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 2 Obč. zák.) je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na skutočnosť, že na obohatenie neexistuje právny dôvod, žiadna zmluva, dohoda alebo zákonné ustanovenie. Podľa § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l/ zákona (vyhláška č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom). Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že spôsob výpočtu náhrady škody z neoprávneného odberu predostretý žalobcami nepredstavuje skutočnú škodu a je len čisto laický a hypotetický. Žalobcovia totiž v konaní nepreukázali svoje tvrdenie o skutočnej spotrebe žiadnymi objektívnymi, či spoľahlivými podkladmi. Nevedeli preukázať ani len to, kedy konkrétne ich neoprávnený odber začal, teda moment počiatku ich nezákonného odberu, a preto nemohli preukázať ani skutočnú spotrebu plynu za obdobie od 29.11.2011 do 28.5.2014. Cena za odber plynu im totiž do 28.5.2014 nebola fakturovaná v žiadnom účtovnom období. V konaní bolo len s určitosťou skutkovo ustálené, že žalobcovia ako prví užívatelia bytu niekedy počnúc bližšie neurčeným dňom a mesiacom roku 1999 do 28.5.2014 spotrebovali 19 251 m3 plynu bez platnej zmluvy, a že v mieste odberu plynu mali ku dňu 28.5.2014 namontovaný plynový závesný kondenzačný kotol WOLF so spotrebou 2,05 m3/h (viď. Zápis zo dňa 28.5.2014 a Záručný list - čl. 65, 66). Žalovaný preto dôvodne aplikoval na výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z., v spojení s § 1 ods. 10 vyhlášky č. 449/2012 Z.z. a na jej podklade určil výšku škody spôsobnej neoprávneným odberom. Z uvedeného dôvodu sa nemohol na úkor žalobcov bezdôvodne obohatiť.
10/ Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že úvahy žalobcov o možnosti úspešného vznesenia námietky premlčania vo vzťahu k nároku žalovaného na náhradu škody za neoprávnený odber v období od roku 1999 do 28.5.2011 považuje, tak ako súd prvej inštancie, za v rozpore s pravidlami morálneho charakteru (§ 3 ods. 1 Obč. zák). Žalobcovia vzhľadom na dosiahnutý vek a vzdelanie museli za daných skutkových okolností bez pochybností vedieť, že k zákonnému odberu plynu potrebujú právny titul, t. j. zmluvu o dodávke plynu. Sám žalobca 1/ uviedol, že od roku 2009 získali vedomosť o odbere plynu bez zmluvy, napriek tomu ani do 28.5.2014 nepodnikol právne kroky k jej uzatvoreniu a naďalej za odber neplatili žiadnu čiastku. Boli to teda žalobcovia (nie žalovaný), ktorí sa cca. viac ako 15 rokov bezdôvodne obohacovali na úkor žalovaného.
11/ Vzhľadom na uvedené neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, ako rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vr. súvisiaceho výroku o trovách konania podľa § 387 ods.1 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť.
12/ Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie 627,98 eur s 8,05% úrokom z omeškania ročne od 25.5.2015 až do zaplatenia zastavené, nebol odvolaním napadnutý, a preto nadobudol právoplatnosť.
13/ O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.
14/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).