Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/69/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. E. Y., advokát so sídlom H. XX, P.O.BOX XXX, XXX XX L., proti žalovanému: Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX V. V., o zaplatenie 1.065,69 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 5Csp/145/2017-85 zo dňa 17. januára 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi istinu 834,61 Eur s príslušenstvom a V. o náhrade trov konania, m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

V ostatnej časti z o s t á v a rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu 834,61 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 16.06.2017 do zaplatenia. Konanie v časti zaplatenia istiny 231,08 Eur zastavil. Žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 56 %. Vychádzal zo zistenia, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľom bola dňa 14.02.2011 uzavretá Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Y., a.s., ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 600 Eur so zmluvným úrokom 22,80 % ročne s mesačnou splátkou vo výške 20 Eur. Žalovaná začala s čerpaním poskytnutého úverového rámca dňa 27.04.2011, svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy si však neplnila a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu 04.06.2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.05.2017, obsahujúcim súhrn debetných položiek, istiny, poplatkov, sankčného a štandardného úroku, s prihliadnutím na úhrady vykonané žalovanou s konečným zostatkom na úhradu 1.065,69 Eur. Z prehľadu kreditných a debetným transakcií žalovanej mal preukázané, že žalovaná dlhodobo využívala kreditnú kartu, avšak povinnosť splácať dohodnuté mesačné splátky porušila, dôsledkom čoho došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu a vyhláseniu okamžitej splatnosti poskytnutého úveru. Žalobca sa tak podanou žalobou oprávnene domáha zaplatenia nesplatenej časti poskytnutej úverovej istiny vo výške 1.065,69 Eur. Nakoľko však žalobca zobral podanú žalobu v časti o zaplatenie istiny 231,08 Eur späť, súd konanie v tejto časti v zmysle § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zastavil. Vo zvyšnej časti žalobe žalobcu vyhovel. Poukázal na to, že pri kreditnej karte ide o formu revolvingového

úveru, pri ktorom type úveru sa dohadzuje len výška úverového rámca a nie je možné určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov priamo a jednoznačne v úverovej zmluve.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku vo výroku I., ktorým bola žalovaná zaviazaná plniť žalobcovi a vo výroku V. o náhrade trov konania, podala odvolanie žalovaná. V odvolaní poukazovala, že spotrebiteľská úverová zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré poukazovala vo svojom vyjadrení zo dňa 16.10.2017. Podľa obsahu spornej zmluvy sa dá posúdiť, že ide o tzv. typovú alebo formulárovú zmluvu vyhotovenú pre širší neurčitý okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou spotrebiteľa zasiahnuť do obsahu tejto zmluvy alebo obchodných podmienok. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, medzi ktoré patrí aj údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Keďže v zmysle indikatívneho výpočtu RPMN mal byť úver splatený v 48-ich mesačných splátkach, bolo možné v danom prípade stanoviť aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, no predmetná zmluva uvedený údaj neobsahuje. Uvedená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru obsahuje chybné údaje o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Účelom toho je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný o celkovej sume, ktorú musí na základe spotrebiteľského úveru veriteľovi zaplatiť. Navyše, v takomto prípade je otázna správnosť indikatívneho výpočtu RPMN uvedeného v zmluve. Nakoľko zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty neobsahuje podstatné náležitosti vyžadované v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a j) ZoSÚ, a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) tohto zákona sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Najvážnejšou neprijateľnou zmluvnou podmienkou je drobné, voľným okom ťažko čitateľné písmo v zmluve (v časti V. a VI.) a voľným okom celkom nečitateľné zmluvné podmienky. Časť uzatvorenia zmluvy je pritom irelevantný. Konanie v rozpore s dobrými mravmi je najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky, uznávané pri poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklostí a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušenie zmluvnej slobody. Za také porušenie v danom prípade možno považovať pripravenie zmluvného formulára, ktorý obsahuje časti voľným okom sotva čitateľné. Je nevyhnutné bezpodmienečne trvať na tom, aby mal spotrebiteľ možnosť jasne sa oboznámiť pred uzavretím zmluvy so všetkými jej časťami, aby spotrebiteľ mal úplnú vedomosť o celom obsahu pripravenej zmluvy. To nie je možné dosiahnuť vtedy, ak je zmluva pripravená takým drobným typom písma, ktoré je voľným okom ťažko čitateľné. V tomto poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Cdo 320/2013. Ďalšou skutkovou okolnosťou, ktorá činí žalobu nedôvodnou, je nepreukázanie doručenia vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Vzhľadom na neplatnosť zmluvy vznáša námietku premlčania. Z neplatného právneho úkonu sa veriteľ môže domáhať len bezdôvodného obohatenia. Objektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť poskytnutím plnenia žalobcom, teda zrejme niekedy v novembri 2012. Objektívna premlčacia lehota uplynula potom v novembri 2015. Subjektívna premlčacia lehota plynie v rámci objektívnej premlčacej lehoty. Navrhuje rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na rozhodnutie.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

4. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v zmysle ust. § 34 CSP, po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 a rozsudok v napadnutej časti v zmysle ustanovenia § 388 zmenil tak, že žalobu žalobcu o zaplatenie istiny 834,61 Eur spolu s úrokom z omeškania, zamietol.

5. V preskúmavanej veci je nepochybné, že sa jedná o štandardný spotrebiteľský vzťah, v rámci ktorého neboli zmluvné ustanovenia individuálne dojednané. Základným znakom spotrebiteľských zmlúv, nadväzne aj ochrany spotrebiteľa je, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. Neprijateľné podmienky sú v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len vymedzené len príkladmo. Je nutné zdôrazniť, že neprijateľnou podmienkou môže byť nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale aj spôsob jeho formálneho vyjadrenia, zahrňujúci nekalé praktiky dodávateľa v procese

uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 . O takúto situáciu ide aj v prerokovávanej veci.

6. Jednoznačne možno súhlasiť s argumentmi žalovanej, že text uvedený v úverovej zmluve a v úverových zmluvných podmienkach, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy, je voľným okom nečitateľný. Veľkosť písma je tak minimálna, že je reálne nenaplniteľné, aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť s dotknutým textom, nie to ešte mu porozumieť a vyhodnotiť jeho dôsledky dopadajúceho na neho ako spotrebiteľa. Žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) nič nebránilo zmluvu pripraviť tak, aby spotrebiteľ získal reálnu možnosť oboznámiť sa s celým rozsahom povinností vznikajúcich mu uzavretím zmluvy. Tento právny názor podporuje aj § 1b novely nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (k § 53c), podľa ktorého ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm.

7. Vzhľadom na uvedené žalovaná je preto povinná titulom bezdôvodného obohatenia vrátiť žalobcovi plnenie, ktoré získala od žalobcu na základe neplatného právneho úkonu (§ 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal).

8. Následne sa odvolací súd zaoberal vznesenou námietkou žalovanej premlčania uplatneného nároku žalobcu.

9. Podľa § 149 prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávnej námietky.

10. Podľa § 152 hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

11. Podľa § 296 spotrebiteľ môže predložiť, alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

12. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 296 vyplýva, že v spotrebiteľských sporoch je koncentrácia konania upravená odlišne ako v ostatných konaniach, kde majú sporové strany rovné postavenie, rovnakú možnosť prístupu k informáciám a rovnakú vyjednávaciu silu pri uzatváraní zmluvy. Zákonná koncentrácia vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania bude v takomto prípade zaväzovať len dodávateľa. Spotrebiteľ môže predložiť, alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutím vo veci samej v prípade, že proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je podané odvolanie zo strany spotrebiteľa, je potrebné chápať až rozhodnutie odvolacieho súdu, ako konečné rozhodnutie vo veci samej a jeho doručením toto nadobudne právoplatnosť. Tým, že spotrebiteľa podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, toto nenadobudlo právoplatnosť. V takom prípade strana - spotrebiteľ môže aj v odvolaní uplatniť aj iné prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 . Predmetné zákonné ustanovenie sa však nepoužije v prípade, ak spotrebiteľ je zastúpený advokátom. V preskúmavanej veci žalovaná ako spotrebiteľka však nie je zastúpená advokátom. Z tohto dôvodu odvolací súd aplikujúc ustanovenie § 296 prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovanou v odvolaní.

13. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal zaplatenia istiny, ktorá bola poskytnutá žalovanej na základe zmluvy o úvere jeho právnym predchodcom a tiež poplatkov za vedenie účtu, ako aj rôznych sankčných úrokov. Keďže však vyššie bolo konštatované, že úverová zmluva je neplatná, žalobcovi vznikol nárok na vrátenie plnenia, ktoré bolo žalovanej na základe takejto zmluvy poskytnuté, teda jednotlivé výbery z kreditnej karty.

14. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 . Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 .

15. Premlčanie je možné charakterizovať ako márne uplynutie zákonom určeného času, ktorého dôsledkom je, že právo, ktoré nebolo v určenom čase vykonané, sa oslabuje a toto právo v spojení s ďalšou právnou skutočnosťou (dovolaním sa premlčania), nie je možné v zásade priznať. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje 2-ročnú subjektívnu a 3-ročnú, resp. 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako objektívna. Z uvedeného vyplýva, že dĺžka objektív nej premlčacej doby nemôže byť nikdy prekročená, a to ani v prípade, ak by subjektívna doba mala ešte plynúť, prípadne ak plynúť nezačala. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné (rozhodnutie NS SR 1Cdo 67/2011).

16. Z výpisu z Pôžičky karty Quatro vyplýva, že žalovaná naposledy čerpala z kreditnej karty dňa 24.08.2012 a k zúčtovaniu došlo 25.08.2012, kde debetná transakcia bola vo výške 0,80 Eur. V nasledujúcom období vo výpise sú evidované už iba poplatku za správu kartového účtu, štandardné úroky, náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti a podobne.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu, subjektívna 2-ročná premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť nasledujúci deň po zúčtovaní debetnej transakcie dňa 25.08.2012, teda dňa 26.08.2012 a táto uplynula dňa 26.08.2014. Objektívna premlčacia doba začala plynúť v rovnaký deň ako subjektívna, t.j. 26.08.2012 a uplynula dňa 26.08.2015. Žalobu žalobkyňa podala na súde dňa 21.07.2017, teda po uplynutí tak subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby.

18. Je nutné dodať, že ak by subjektívna premlčacia doba ani nezačala plynúť v rámci objektívnej premlčacej doby, uplynutím objektívnej premlčacej doby sa právo premlčí, pretože sa jedná o maximálnu lehotu na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.

19. Žalobcovi bolo odvolanie žalovanej doručené na vyjadrenie, v ktorom bola vznesená námietka premlčania žalovanou. Žalovaný nevyužil svoje právo a možnosť vyjadriť sa k tejto námietke premlčania.

20. Vzhľadom na vyššie konštatované, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol pre premlčanie a o trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 396 ods. 1, 2 (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú primerane aj na odvolacie konanie, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie), aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1 (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a § 256 ods. 1 (ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane). V danej veci žalobkyňa mala plný úspech a pokiaľ ide o časť zastavenia konania, už súd prvého stupňa konštatoval, že v tejto časti žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Z týchto dôvodov súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 .

21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430