Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12Csp-124-2017.pdf
PDF · 114.15 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/124/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu: Š. H., V.. XX.XX.XXXX, P. V. T., Y.. J.. Š.Á. XXX, zast. Advokátska kancelária Mgr. Ivica Štiglitz, so sídlom Rožňava, Šafárikova 8, IČO: 42324017 proti žalovanému: Secapital S.á.r.L., reg.č. B 108305, so sídlom ZA de la Cloche d´Or, 1A rue Jean Piret, Lucemburk, L-2350, Velkovévodství lucemburské, zast. JUDr. Jiří Šmíd, advokát, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47 255 773, so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava, v konaní o určenie neplatnosti uznania dlhu a dohody o zaplatení dlhu zo dňa 29.03.2013, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že Uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu zo dňa 29. 03. 2013 je neplatná.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú bude povinný zaplatiť žalovaný. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal neplatnosti Uznania dlhu a dohody o zaplatení dlhu zo dňa 29.03.2013 a náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.03.2013 bolo uzavreté medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného Uznanie dlhu a dohody o jeho zaplatení (ďalej len „Dohoda“), ktorá je podľa názoru žalobcu absolútne neplatná z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky a v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka sa prieči dobrým mravom. Žalobca ako spotrebiteľ má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Dohody, nakoľko bez neho by bolo ohrozené jeho právo vlastniť majetok vyjadrený v čl. 20 Ústavy SR. V zmysle Dohody by bol povinný zaplatiť dlh v nezákonnej výške a v prípade jeho nesplnenia by mohol byť jeho majetok vystavený nútenému výkonu rozhodnutia. Žalobca sa domáha vyslovenia neplatnosti Dohody z dôvodu právnej istoty v otázke skutočnej výšky jeho dlhu. 3. Medzi žalobcom a právnym predchodcom žalobcu, Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku, bola uzatvorená spotrebiteľská úverová zmluva č. 12106005. Keďže žalobca nedisponuje a uvedenou zmluvou, nepamätá si na dátum jej uzatvorenia. V zmysle zmluvy o úvere bol žalobcovi poskytnutý úver, ktorý sa zaviazal vrátiť spolu s dohodnutými úrokmi. Pohľadávka z uvedenej zmluvy bola následne viackrát postúpená, nakoľko boli žalobcovi doručované postupne upomienky, výzvy na zaplatenie dlhu a iné listiny spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. Naposledy bola žalobcovi uvedenou spoločnosťou doručovaná predžalobná upomienky zo dňa 10.05.2010 na úhradu zostávajúceho dlhu vo výške 2.066,60 eur. Neskôr bol žalobca kontaktovaný už žalovaným, súčasným veriteľom, s ponukou možnosti splniť dlh v splátkach. Podmienkou bolo podpísanie tzv. Uznania dlhu a dohody o zaplatení dlhu. Súčasťou listiny mal byť nový splátkový kalendár. Žalobca ako priemerný spotrebiteľ bez širšieho právneho vedomia, mal o plnenie v splátkach záujem z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie. Z toho dôvodu podpísal dňa 29.03.2013 predformulovanú Dohodu. Dohoda obsahovala okrem nového
splátkového kalendára aj konštatovanie, že žalobca dĺžil žalovanému sumu vo výške 2.340,27 eur, ako výsledok nesplatenia dlžných splátok vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, pričom táto údajne pozostávala z istiny 1.665,48 eur, úrokov, aj úrokov z omeškania vo výške 674,79 eur. Žalobca uvedenú Dohodu podpísal v domnení, že ide len o dohodu o plnení pôvodného dlhu v splátkach. Zo strany žalovaného bola použitá nekalá obchodná praktika, ktorá využila nevedomosť spotrebiteľa tým, že mu dala na podpis Dohodu obsahujúcu podstatné zmeny v ich záväzku, tzn. neoprávnené a bezdôvodné navýšenie dlhu na sumu 2.340,27 eur. Po reálnom sčítaní všetkých splátok v novom splátkovom kalendári (52 x 50,- eur a posledná splátka 53 vo výške 55,92 eur), je zrejmé, že žalobca bol v Dohode zaviazaný na úhradu dlhu vo výške 2.655,92 eur. Uvedená suma nie je nikde v Dohode uvedená a nebola o nej informovaný ani žalobca pred jej podpisom. Žalovaný si naviac okrem bezdôvodného navýšenia dlhu zabezpečil podpísaním Dohody aj uznanie premlčaného dlhu žalobcom, a to bez možnosti ovplyvniť jej obsah, ako aj bez adekvátneho vysvetlenia. Ide o konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, čo zakladá absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu. Okrem horeuvedených skutočností žalobca poukázal aj na tú skutočnosť, že Zmluva o postúpení pohľadávky na žalovaného je neplatná, pretože žalovaný je zahraničným subjektom a postúpenie pohľadávky na zahraničný subjekt predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa ust. § 53 ods. 4 písm. b.) Občianskeho zákonníka. Postúpenie pohľadávky na skrachovaný subjekt je naviac nekalou obchodnou praktikou.
4. Žalovaný sa vyjadril k žalobe dňa 24.07.2017. Poukázal na okolnosti uzavretia Dohody. Dohoda zo dňa 29.03.2013 bola uzavretá na základe žiadosti klienta prostredníctvom telefónu na zákaznícke centrum spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., ktorá na základe plnej moci zaisťuje pre klienta
- žalovaného všetku agendu. K uzavretiu Dohody došlo na základe predchádzajúceho telefonického rozhovoru s klientom, ktorý oznamoval, že v dôsledku nepriaznivej finančnej situácie nemá možnosť uhradil dlh naraz, požiadal o možnosť zaplatenia dlhu v splátkach. Hovor prebiehal 15 minút, žalobca bol upozornený na možný produkt a bol oboznámený aj s obsahom Dohody a s podmienkami splácania. Na požiadanie žalobcu, bola Dohoda zaslaná prostredníctvom pošty. Obsah Dohody bol teda výsledkom dohody žalobcu a žalovaného, pričom žalobca mal možnosť obsah Dohody ovplyvniť a rovnako mal aj dostatočný čas sa s Dohodou oboznámiť. Žalobca v žalobe uviedol, že v minulosti uzavrel Zmluvu o úvere č. 12106005, pričom si nepamätá dátum jej uzavretá, kedy a na akú čiastku bol úver uzavretý, poukázal na predžalobnú upomienku zaslanú spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., ktorá uvádzala, že ku dňu 10.05.2006 činí dlh výšku 2.066,60 eur. Na túto upomienku žalobca uhradil pôvodnému veriteľovi celkovo sumu 276,87 eur a preto bol dňa 23.10.2012 dlh postúpený na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok na žalovaného, vo výške 1.789,73 eur, teda v čiastke nižšej ako je uvedená v predžalobnej upomienke. Uvedená suma pozostávala z istiny 1.492,71 eur, poplatkov 172,77 eur, zákonného úroku z omeškania 111,57 eur a sankčného úroku 12,68 eur. Súčasný veriteľ od tejto čiastky odpočítal zmluvný a zákonný úrok z omeškania vo výške 124,25 eur dlh tak činil sumu 1.665,48 eur. K tejto sume bol pripočítaný zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej čiastky, odo dňa 25.04.2009 do podpísania Dohody. Odmenou súčasného veriteľa za poskytnutie možnosti splátkového kalendára na takmer 5 rokov bol úrok vo výške 7 % ročne z dlžnej čiastky. Žalovaný uviedol, že Dohoda obsahuje prehľadnú informáciu o dodatočnom úročení, o kompletnom rozpise splátok s konkrétnymi dátumami, teda jednoduchým súčtom si mohol žalobca ako spotrebiteľ zistiť konečnú čiastku, ktorú mal uhradiť. Žalovaný sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, že išlo o záväzok premlčaný a neprimerane navýšený. Zmyslom inštitútu uznania dlhu je v zmysle ust. §§ 585 a 110 Občianskeho zákonníka ustanoviť predpoklad, že dlh v čase uznania trval a zároveň predĺžiť premlčaciu dobu na 10 rokov plynúcu odo dňa uznania dlhu. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že práve inštitút uznania dlhu vedie k ochrane veriteľa pred premlčaním záväzkov. Bolo by preto nelogické Dohodu uznať za neplatnú preto, že bola uzavretá na premlčaný dlh, pretože tým by bol popretý základný význam inštitútu uznania dlhu v zmysle Občianskeho zákonníka. Bolo slobodnou a dobrovoľnou voľbou spotrebiteľa - žalobcu sa rozhodnúť, či takúto Dohodu s takýmito následkami podpíše alebo nepodpíše. K argumentácii žalobcu o tom, že „úver bol viackrát postúpený“, žalovaný uviedol, že zo strany spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. išlo iba o tzv. správu pohľadávok, ktorá mala za cieľ vymôcť dlh od žalobcu. K postúpeniu pohľadávky došlo iba v prípade žalovaného. 5. K námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalovaný uviedol, že medzi žalovaným ako postupníkom a právnym predchodcom žalovaného ako postupcu došlo dňa 23.10.2013 k uzatvoreniu riadnej Zmluvy o postúpení pohľadávky. 6. Žalovaný je toho názoru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, nakoľko v žalobe uviedol, že v prípade neuhradenia dlhu včas v zmysle Dohody, by mohlo dôjsť k súdnemu a následne k exekučnému konaniu. Je však bežnou praxou, že pokiaľ dlžník neuhradí svoju pohľadávku riadne a včas,
je právom veriteľa si uplatniť svoju pohľadávku súdnou cestou, prípadne prostredníctvom exekúcie, a to v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. 7. Okrem toho dal žalovaný do pozornosti aj to, že žalobca v období od 23.04.2013 do 20.06.2017 riadne uhrádzal svoju pohľadávku, teda ju nenamietal. 8. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a priznať trovy konania.
9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s písomnými vyjadreniami strán sporu, s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.
10. Žalobca trval na podanej žalobe. Uviedol, že zmluvu o úvere uzatváral so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., ale keďže mal problémy s úhradou, dlh bol zosplatnený. Následne z Českej republiky bol telefonicky vyzvaný na úhradu dlhu jednorazovo. Po určitom čase mu volali znovu, ale vzhľadom na jeho nepriaznivú situáciu mu povedali, že mu umožnia zaplatiť dlh v splátkach. Bola mu zaslaná listina s rozpisom splátok. Myslel si, že uvedenú listinu musí podpísať, pokiaľ má záujem o splátky. Uviedol, že nevie čo sú to lehoty. Uviedol, že pokiaľ by ho pred podpísaním Dohody informovali, že dlh je už mimo lehoty, v žiadnom prípade by takúto Dohodu nepodpisoval. Súčasne uviedol, že nenamieta pasívnu vecnú legitimáciu, len chcel poukázať na postúpenie pohľadávky na zahraničný subjekt.
11. Žalovaný navrhol uzavretie zmieru. Žalobca nesúhlasil s uzavretím zmieru s poukazom na to, že v čase uznania dlhu a spísaní dohody o splátkach, žalobca nemal poznatky o tom, čo je podstatou tejto Dohody a rovnako aj z dôvodu, že v čase jej uzavretia, bol už dlh premlčaný. K zosplatneniu dlhu došlo dňa 31.07.2009, dlh bol uznaný až dňa 29.03.2013. Dlh bol teda premlčaný uplynutím trojročnej premlčacej lehoty, ku dňu 29. 03. 2012.
12. Dňa 10.05.2010 spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o. vyzvala žalobcu Predžalobnou upomienkou na úhradu celej pohľadávky vo výške 2.066,60 eur, najneskôr do 20.05.2010. 13. Dňa 29.03.2013 bolo medzi stranami sporu podpísané Uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu na sumu 2.340,27 eur vyplývajúce z úverovej zmluvy č. 12106005 podpísanej medzi dlžníkom a Všeobecnou úverovou bankou, a.s. Súčasťou horeuvedenej zmluvy mali byť aj všeobecné obchodné podmienky. Dlh pozostával zo základnej istiny vo výške 1.665,48 eur a z úrokov, ako aj úrokov z omeškania vo výške 674,79 eur. Zmluvné strany sa súčasne dohodli na úročení splátok vo výške 7 % ročne. Dlžníkovi - žalobcovi, bola ponúknutá možnosť zaplatiť dlh v splátkach. Rozpis 53 splátok bol súčasťou Dohody. Výška splátok v prípade 1. až 52. predstavovala sumu 50,- eur, posledná 53. splátka mala byť zaplatená v sume 55,92 eur, ktorej splatnosť bola určená na deň 28.08.2017.
14. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok súd zistil, že bola uzavretá dňa 23.10.2012 medzi Všeobecnou úverovou bankou, a. s. ako postupcom a žalovaným ako postupníkom. Postupníkom bol poverený správca pohľadávok, spoločnosť KRUK International s.r.o., na všetky právne úkony (podpisovanie, posielanie a prijímanie platieb), a na ďalšie úkony potrebné na dosiahnutie účely tejto zmluvy. Súčasťou tejto Zmluvy bola aj pohľadávka žalobcu vo výške 1.789,73 eur. Dátum prvého čerpania úveru vo výške 1.493,73 eur bol 09.12.2005, výška splátky 49,79 eur, úhrada 1.687,96 eur, dátum zosplatnenia 31.07.2009.
15. Listom zo dňa 29.09.2015 bol žalovanému oznámený spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. prehľad uhradených splátok a stav splátkového kalendára (počet uhradených splátok
- 30, hodnota uhradených splátok - 1.500 eur, počet zvyšných splátok - 23, hodnota zvyšných splátok
- 1.155,92 eur). Žalovaný bol upozornený na splatnosť nasledujúcej splátky vo výške 50,- eur, ku dňu 26.10.2015. Uvedená spoločnosť opäť listom zo dňa 26.09.2016 oznámila stav úveru, z ktorého vyplynulo, že počet uhradených splátok predstavoval 42, hodnota uhradených splátok 2.100,- eur, počet zvyšných splátok 11, hodnota zvyšných splátok - 555,92 eur. Dňa 19.07.2017 bol žalovaný upozornený na nedoplatok troch splátok spolu vo výške 135,- eur za obdobie od 26.01.2017 do 27.03.2017.
16. Z predložených poštových peňažných poukazov U, z podacích lístkov, bolo zistené, že na uzavretú spotrebiteľskú zmluvu č. č. 12106005 zaplatil žalobca, za obdobie od roku 2008 do 2017, sumu 2.864,29 eur.
17. Z písomného podania žalovaného obsahujúceho rozpis vykonaných úhrad bolo zistené, že žalobca od postúpenia pohľadávky vo výške 1.789,73 eur (od 23. 10. 2012), zaplatil žalovanému sumu 2. 300,- eur. Pokiaľ žalobca neuzavrie navrhovaný zmier, vzniesol žalovaný námietku premlčania uplatneného nároku, v zmysle ust. § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Právo na plnenie z bezdôvodného obohatenia sa premlčí v subjektívnej, dvojročnej dobe, ktorá plynie od splatnosti jednotlivých splátok. Žalobca podal žalobu až dňa 06. 06. 2017, to znamená, že splátky ktoré mali byť zaplatené pred 06. 06. 2014, boli premlčané. Žalovaný bol v prípade zmierneho vyriešenia sporu ochotný zaplatiť žalobcovi sumu 204,57 eur. 18. Uznaním dlhu bola predĺžená premlčacia doba na 10 rokov, počas ktorej si môže žalovaný uplatňovať nároky voči žalobcovi z vyššie označenej zmluvy. Upozornenie o tejto možnosti bolo v texte Dohody vo forme odkazu na ust. § 401 Obchodného zákonníka. Trval na tom, že vedomie/nevedomie o premlčaní nároku v zmysle ust. § 588 OZ (pozn. sudcu: žalovaný chybne označil ustanovenie OZ ) neznamená neplatnosť uvedeného právneho úkonu, pretože nastávajú účinky ust. § 110 OZ.
19. Podľa ust. § 101 OZ, účinného v čase podpísania Dohody, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
20. Podľa ust. § 110 ods. 1 OZ, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
21. Podľa ust. § 558 OZ ( nie § 588 OZ ako uvádzal žalovaný ), ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
22. Podľa ust. § 3 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v účinnom znení ku dňu uzavretia Dohody, každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly (ďalej len "orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa. 23. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 24. Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
25. Podľa ust. § 7ods. 1 uvedeného Zákona, nekalé obchodné praktiky sú zakázané. 26. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak 27. je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, 28. podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. 29. Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.
30. Podľa ust. § 8 ods. 3 uvedeného Zákona, obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to,
aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. 31. Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
32. Podľa ust. § 3 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
33. Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
34. Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
35. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 36. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 37. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 38. Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
39. Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
40. Vzťah vyplývajúci z pôvodnej zmluvy je vzťahom spotrebiteľským, preto súd posudzoval platnosť/ neplatnosť uznania dlhu s poukazom na Zákon o ochrane spotrebiteľa. Dohodu súd vyhodnotil ako úkon vykonaný v rozpore s ustanoveniami zákona č.250/2007 Z.z. Listina bola vyhotovená vo forme predformulovaného textu, ktorý obsahoval ustanovenia o forme splatenia dlhu formou splátkového kalendára a zároveň aj uznanie dlhu, čo sa javí ako zavádzajúce a nezrozumiteľné pre spotrebiteľa. Podpísaním takejto listiny si zhoršuje spotrebiteľ svoje postavenie a uzatvorenie takejto dohody privodí spotrebiteľovi značnú ujmu, už aj s poukazom na to akú sumu zaplatil od dátumu uznania dlhu. Text uznania dlhu a údaje v ňom smerovali nepochybne k dosiahnutiu podpísania uznania dlhu spotrebiteľom. Tento úkon bol spojený so splátkovým kalendárom, ktorý u spotrebiteľa vyvolal presvedčenie, že podpísuje splátkový kalendár. Z dokazovania vyplynulo, že nerozumel podstate uznania dlhu a už vôbec nepoznal právne účinky uznania dlhu. Neboli mu vysvetlené. V Uznaní dlhu a v dohode o zaplatení dlhu sa nevyskytovala žiadna informácia v zmysle ust. § 558 OZ o tom, že dlh bol v čase podpísania uznania dlhu premlčaný. Premlčaniu nároku žalovaného a jeho právneho predchodcu nasvedčuje skutočnosť, že podľa Prílohy Zmluvy o postúpení pohľadávok , bolo prvé čerpanie úveru z uvedenej zmluvy zaznamenané 09. 12. 2005, úver bol zosplatnený dňa 31. 07. 2009. Iný doklad preukazujúci existenciu zmluvy nevedeli strany sporu pre účely konania predložiť. Spornými stranami bol akceptovaný termín zosplatnenia úveru deň 31. 07. 2009. Pre účely posúdenia, či bol dlh v čase podpisu Dohody o zaplatení premlčaný, súd vychádzal z termínu zosplatnenia úveru. Trojročná premlčacia doba uplynula dňom 31. 07. 2012, Uznanie dlhu bolo podpísané dňa 29. 03. 2013. Z toho vyplýva, že v čase podpisu Uznania dlhu žalobcom bol nepochybne nárok veriteľa premlčaný a bolo povinnosťou žalovaného o tejto skutočnosti informovať žalobcu. 41. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Uznať možno aj premlčaný dlh. Uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný.
42. Žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah uvedenej listiny. Tieto praktiky veriteľov sú zrejmé aj z rozhodovacej činnosti súdom Slovenskej republiky. Uznanie dlhu v tejto forme je prejavom toho, že neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, odbornej starostlivosti a čestnosti. Žalovaný po postúpení pohľadávky, využil finančnú tieseň a neskúsenosť žalobcu a svoj zámer dosiahnuť uznanie dlhu prekryl dohodou o splátke dlhu, pričom sa jednalo o dva rôzne úkony, jednostranný a dvojstranný. Tieto právne nuansy prirodzene žalobca nebol schopný odhaliť v čase uznania dlhu. Týmto konaním veriteľa došlo k použitiu nekalej obchodnej praktiky, prejavom ktorej bolo narušenie ekonomického správania spotrebiteľa- žalobcu. Žalobca sa ocitol v nerovnom postavení vo vzťahu k dodávateľovi služby - žalovanému, keďže výhodou žalovaného bola nepochybne lepšia znalosť práva a dostupnosť právnych služieb. Ustanovenia na ochranu spotrebiteľa je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu. Vzhľadom k predformulovanému obsahu uznania dlhu a dohody o zaplatení dlhu, možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá obsahu uvedeného úkonu. Pokiaľ chcel spotrebiteľ splátky, musel podpísať celý formulár, bez náležitej informácie o následkoch takéhoto úkonu. Predmetný úkon je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 OZ a v neposlednom rade aj s kogentnými ustanoveniami ust. §§ 7, 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Nemožno poskytnúť súdnu ochranu ani právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi.
43. V danom prípade súd Uznanie dlhu a dohodu o zaplatení vyhodnotil ako absolútne neplatný úkon v zmysle ust. § 39 OZ, pre rozpor s dobrými mravmi a obchádzanie zákona. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické, že pôsobí ex tunc, t.j. od počiatku, nastáva priamo zo zákona, prihliada sa ňu aj bez námietky, t.j. z úradnej povinnosti (ex offo), nemožno ju žiadnym spôsobom napraviť, nemožno od takého právneho úkonu odstúpiť, nie je časovo obmedzená a v prípade určenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu v súdnom konaní predpokladá naliehavý právny záujem na takomto určení.
44. V konaní žalovaný namietal na nedostatok naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe.
45. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je účinným procesným nástrojom ochrany práva žalobcu, či je možné žalobou dosiahnuť odstránenie spornosti práva, či zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť nasledovať ďalšie súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobkyňou navrhovaného rozhodnutia. Pri skúmaní podmienok umožňujúcich riešenie práva, resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení práva má žalobca - spotrebiteľ, ktorého špecifické postavenie, ako slabšej strany v spore, osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov, vnútroštátna právna úprava. V danom prípade sa postavenie žalobcu pri vyslovení neplatnosti Dohody stane istejšie, pretože žalobca nebude vystavený zo strany žalovaného riziku vymáhania úveru vo výške, ktorá mu nenáleží, z dôvodu nedodržania zákonných podmienok pre uznanie dlhu. Podľa názoru súdu je daný naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe.
46. Žalovaný tiež namietol premlčanie uplatneného nároku žalobcu, pretože žalobu podával žalobca po uplynutí lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd zdôrazňuje, že predmetom konania bola určovacia žaloba, nie nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Právny úkon spočívajúci v uznaní dlhu a v dohode o zaplatení dlhu, bol súdom vyhodnotený ako absolútne neplatný úkon. Určenie takéhoto úkonu je časovo neobmedzené. Nemožno teda konštatovať, že nárok o určenie neplatnosti predmetného úkonu je premlčaný.
47. S poukazom na tvrdenie žalovaného vo veci vedomosti/nevedomosti o premlčaní dlhu v čase podpisu Uznania dlhu, že uznanie dlhu sa nestane neplatným pre nedodržanie podmienky podľa ust. § 558 OZ , pretože v takom prípade nastávajú účinky ust. § 110 OZ, súd konštatuje, že takéto účinky nemôžu nastať, pretože podmienkou ich aplikácie je, že dlžník uznal právo veriteľa čo do dôvodu i výšky. Tento právny úkon bol súdom v tomto konaní vyhlásený za absolútne neplatný, to znamená neplatný od počiatku. Žalobca teda neuznal dlh a použitie ust. § 110 OZ je právne irelevantné.
48. Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal určenia neplatnosti Uznania dlhu a dohody o zaplatení dlhu, preto žalobe vyhovel.
49. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %, z toho dôvodu súd priznal náhradu trov konania v tomto rozsahu, ktorú bude povinný zaplatiť žalovaný právnej zástupkyni žalobcu, po rozhodnutí o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP. Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.