Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/165/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Odškodnenie, s.r.o., Dolný Kubín, Radlinského 1716, IČO: 45 482 501, zast. Advokátska kancelária VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 240 482, proti žalovanej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 5.004,88 eur istiny s prísl. o odvolaní žalovanej proti rozsudku 25C/109/2014 - 341 z 26. januára 2017 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi nad sumu 4.206,34 eur sumu 133,96 eur s úrokom z omeškania vo výške 5.5 % ročne zo sumy 514,68 eur od 25. 8. 2013 do 7. 4. 2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 4.340,20 eur od 25. 8. 2013 do zaplatenia.

V zostávajúcej vyhovujúcej časti vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 150 eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od 21. 12. 2013 do zaplatenia m e n í rozsudok a žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 94 %.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania ne p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.490,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 514,68 eur od 25.8.2013 do 7.4.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 4.340,20 eur od 25.8.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 150,- eur od 21.12.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vyslovil, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobou, podanou 7.3.2014 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 5.004,88 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 4.854,88 eur od 25.8.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 150,- Eur od 17.12.2013 do zaplatenia a priznať mu náhradu trov konania, na tom skutkovom a právnom základe, že na základe dopravnej nehody z 20.6.2013 vznikla W. D., S. O. X, I., Š. C. W. L. B. A. H. S. XXXD, K.A.: I.-XXXDP. A. Q. C. S. Y. S. O. A. K.: I.-XXXHY , ktorý mal uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení so žalovanou. Za účelom zistenia a určenia všeobecnej hodnoty vozidla si poškodený nechal vypracovať znalecký posudok vo veci určenia všeobecnej hodnoty motorového vozidla S. XXXD X., K.: I.-XXXDP H. H. M. L.. H. Y.. W. U. v znaleckom posudku č. 49/2013 uviedol všeobecnú hodnotu motorového vozidla ku dňu 20.6.2013 v sume 13.540,- eur ,vrátane DPH. Žalovaná šetrenie poistnej udalosti ukončila 9.8.2013 tak, že škodu na vozidle označila za totálnu škodu z dôvodu, že všeobecná hodnota vozidla bola ňou stanovená v sume 10.414,32 Eur a hodnota predajných zvyškov vraku v sume 4.130,- eur. Na

základe poistného šetrenia žalovaná poukázala poškodenému 6.284,32 eur. Poškodený svoje vozidlo nepredal, nechal si ho opraviť v autorizovanom servise. Za vykonanú opravu zaplatil 11.005,24 Eur s DPH. Faktúra za opravu bola uhradená vo forme záloh. Dňa 20.11.2013 žalobca a poškodený W. D. uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej poškodený postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej v sume 4.854,88 eur na žalobcu. Nakoľko žalovaná nesprávne určila všeobecnú hodnotu vozidla a opravu vozidla poškodeným, žalovaná suma vo výške 5.004,88 eur predstavuje 4.720,92 eur, čo je skutočná škoda, ktorú poškodený zaplatil za opravu v autoservise, pričom táto suma je vypočítaná ako rozdiel celkovej opravy 11.005,24 eur a poistné plnenie poskytnuté žalovanou 6.284,32 eur. Ďalej zo sumy 133,96 Eur, ktorá predstavuje škodu v nákladoch za vyhotovený znalecký posudok a zo sumy 150,- eur, čo predstavuje škodu vynaloženú na mimosúdne riešenie sporu, ktorá tvorí príslušenstvo pohľadávky ako náklady spojené s pohľadávkou. Vzhľadom na skutočnosť, že k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti došlo 9.8.2013, v zmysle § 797 ods. 3 Obč. zák., plnenie bolo splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinností poistiteľa plniť. Žalovaná bola povinná vyplatiť riadne poistné plnenie najneskôr do 24.8.2013 a dňom 25.8.2013 sa dostala s plnením poistnej zmluvy do omeškania. Vzhľadom na uvedené si žalobca uplatnil aj nárok na úroky z omeškania. Podaním z 2.6.2015 , žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 514,68 eur, v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Upresnil žalobný návrh tak, že žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 4.490,20 eur s úrokom z omeškania 5,5 % ročne zo sumy 514,68 eur od 25.8.2013 do 7.4.2015, úrokom z omeškania 5,5 % ročne zo sumy 4.340,20 eur od 25.8.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 150,- eur od 17.12.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na pojednávaní 26.1.2017 upresnil dátum úroku z omeškania zo sumy 150,- eur od 21.12.2013 do zaplatenia. Uznesením 25C/109/2014-191 súd konanie v časti o zaplatenie 514,68 eur zastavil. Vychádzajúc z § 121 ods. 3 , § 524, § 526 ods. 1 a § 797 ods. 3 Obč. zák. , § 11 ods. 6,7,8 § 15 ods. 1, Zák. č. 381/2001 Z.z. ( ich znenie citoval) z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na motorovom vozidle poškodeného W. D., K.:I. XXXDP Q. A. Q. Q. C. H. M. Ž. Y. S., B. A. I.-XXXHY I. Š.. M. W.B. D. S. O. U. S. O..U..L.. vyúčtovaná cena za opravu motorového vozidla faktúrou č. XXXXXXXX v sume 11.005,24 Eur. Zároveň , ako vyplynulo z príjmového pokladničného dokladu predloženého žalobcom, poškodený W.Ř. D. uhradil za znalecký posudok, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota motorového vozidla pred vznikom škody znalcovi Y.. W. U. sumu 133,96 Eur. Žalobca súdu v konaní preukázal aktívnu legitimáciu na vymáhanie regresného nároku na náhradu škody od žalovanej predložením Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi žalobcom a poškodeným W. D.. Z čl. II predmetnej Zmluvy mu jednoznačne vyplynulo, že predmetom postúpenia bola pohľadávka vo výške 4.854,88 Eur predstavujúca rozdiel medzi poistným plnením žalovanej a skutočnou škodou na motorovom vozidle K.: I.-XXXDP, v dôsledku jeho opravy v sume 4.720,92 Eur, pričom predmetom postúpenia bola aj pohľadávka znalečného za vypracovanie znaleckého posudku Y.. W. U. vo výške 133,96 Eur. Z vykonaného znaleckého dokazovania v konaní znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline mal súd za preukázané, že výška škody na motorovom vozidle poškodeného W.Í. D., S. XXXD, K.:I.-XXXDP v dôsledku škodovej udalosti dňa 20.6.2013 nebola totálna škoda, nakoľko všeobecná hodnota motorového vozidla pred jeho poškodením predstavovala sumu 11.532,- Eur, pričom výška škody v zmysle znaleckého posudku predstavovala sumu 11.106,- Eur. Zároveň z faktúry predloženej žalobcom v konaní mu vyplynulo, že skutočné náklady na opravu motorového vozidla boli 11.005,24 Eur. Žalovaná v konaní nenamietala vynaložené náklady na opravu motorového vozidla právnym predchodcom žalobcu v sume 11.005,24 Eur, preto túto skutočnosťou súd považoval za nespornú. Súd urobil záver, že žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného W. D. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky vznikol nárok voči žalovanej v súlade s § 11 ods. 6 a 7 Zák. č. 381/2001 Z.z. na náhradu poistného plnenia predstavujúcu doplatok ceny za opravu poškodeného motorového vozidla v sume 4.720,92 Eur a zároveň v súlade s. §121 ods. 3 Obč. zák. nárok na úhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, t.j. úhradu poplatku za znalecký posudok uhradený právnym predchodcom žalobcu znalcovi Y.. W. U. v sume 133,96 eur, keďže predmetný znalecký posudok bolo potrebné predložiť poisťovni z dôvodu preukázania nároku na náhradu poistného plnenia (preukázanie okolnosti, že nejde o totálnu škodu na motorovom vozidle). Zároveň súd považoval za dôvodný nárok uplatnený žalobcom v konaní predstavujúci náklady na mimosúdne riešenie sporu o úhrade B.. B. S., B.. Konštatoval, že ide o náklady spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Obč. zák. Na základe uvedeného zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu žalovanej pohľadávky , tak ako je uvedené vo výroku rozsudku. Citujúc znenie § 517 ods. 3 Obč. zák. § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, z listu z 9.8.2013 adresovaného žalovanou poškodenému W. D. mal zrejmé, že žalovaná už k 9.8.2013 ukončila šetrenie poistnej udalosti ohľadne poškodenia motorového vozidla K.:I.-XXXDP, pričom v zmysle § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. bola povinná uhradiť po

skončení šetrenia poškodenému poistné plnenia, keďže s úhradou nároku na poistné plnenie 4.720,92 eur, ako aj s úhradou príslušenstva znalečného vo výške 133,96 Eur sa dostala žalovaná, do omeškania po uplynutí 15 dní od ukončenia šetrenia od 25.8.2013, súd žalovanú v súlade s cit. zák. ust. zaviazal uhradiť žalobcovi úroky z omeškania, v dôsledku čiastočného plnenia žalovanou zo sumy 514,68 Eur od 25.8.2013 do 7.4.2015 a zo sumy 4.340,20 eur od 25.8.2013 do zaplatenia a z príslušenstva pohľadávky predstavujúcej náhradu za náklady spojené s mimosúdnym vymáhaním pohľadávky 150,- Eur , od 1. dňa po úhrade predmetnej sumy, t.j. od 21.12.2013 do zaplatenia. Nakoľko žalobca mal plný úspech vo veci, súd v súlade s § 255 ods. 1, 2 C.s.p. rozhodol, že žalobca má voči žalovanej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Proti rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie, a to proti výroku nad sumu 4.206,34 Eur a čo do priznaného príslušenstva, t.j. úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 514,68 Eur odo dňa 25.08.2013 do 7.4.2015, čo do úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 4.340,20 Eur od 25.8.2013 do zaplatenia, čo do úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 150,- Eur od 17.12.2013 do zaplatenia, ako aj voči nadväzujúcemu výroku o trovách konania z odvolacích dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, t.j. podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.

4. Žalovaná rozhodnutie súdu rozporovala, a to v časti priznaného nároku vo výške 133,96 Eur, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 150,- Eur, ako aj v časti priznaných úrokov z omeškania z priznanej istiny a úrokov z omeškania z príslušenstva pohľadávky. Poukázala na to, že znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Regendom, za ktorého vypracovanie mal právny predchodca žalobcu uhradiť 133,96 Eur, bol vypracovaný pred podaním žaloby, a to na podnet právneho predchodcu žalobcu, že ona si jeho vypracovanie neobjednala, pričom tento dôkaz bol aj samotným súdom hodnotený len ako listinný dôkaz, ktorého správnosť sa v konaní nepotvrdila a ktorý nebol odborným podkladom, z ktorého by samotný súd vychádzal pri rozhodovaní vo veci a teda za stavu, keď závery tohto znaleckého posudku neobstáli a súd pri rozhodovaní z neho nevychádzal, o takomto nároku nebolo možné rozhodnúť ako o účelne vynaloženom náklade, t.j. o príslušenstve pohľadávky v zmysle ust. §121 ods. 3 Obč. zák. (rozsudok Krajského súdu v Bratislave 6Co/70/2013). Zároveň poukázala aj nato, že sumu 133,96 Eur nemožno podradiť ani pod žiadnu zo zložiek náhrady škody (tak ako to tvrdil žalobca v žalobe), za ktorú by poisťovateľ zodpovedal v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, účinného a platného ku dňu 20.06.2013 (deň dopravnej nehody), jeho znenie citovala. Ďalej rozporovala aj rozhodnutie súdu, ktorým za dôvodné v zmysle § 121 ods. 3 Obč. zák. považoval náklady na mimosúdne riešenie sporu mediáciou vo výške 150,- Eur a to s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu . Zároveň zdôraznila, že B.. B.Y.X. S. ako mediátorka dôvodnosť mimosúdneho riešenia veci preukazovala rovnakým znaleckým posudkom znalca Ing. Regendu, zo záverov ktorého súd pri svojom rozhodnutí nevychádzal, že takto vynaložené náklady na mediáciu preto nie sú účelne vynaloženými nákladmi spojenými s uplatňovaním pohľadávky. Pre úplnosť uviedla, že konateľ žalobcu JUDr. Josai vo veci nárokov z predmetnej poistnej udalosti viackrát komunikoval priamo s ňou, a to či už telefonicky alebo mailom a pokiaľ je mediácia ponímaná ako mimosúdny a neformálny spôsob riešenia konfliktu za pomoci mediátora, s tým že účasť oboch či viacerých strán na takomto procese je založená výlučne na dobrovoľnosti a žalobca sa sám rozhodol pre tento spôsob, nemožno ju na takto vynaložené náklady zaviazať. Ďalej namietala aplikáciu § 517 ods. 3 Obč. zák. na prejednávanú a rozhodovanú vec, vzhľadom na to, že predmetom konania nebolo plnenie veci ale náhrada škody, že nárok na náhradu škody je takým nárokom, pri ktorom čas plnenia nie je ustanovený Občianskym zákonníkom a nie je určený ani dohodou, že jej splatnosť sa zásadne určuje podľa § 563 Obč.zák., že v danom prípade povaha veci vylučuje použitie tohto ust., nakoľko čas plnenia je stanovený špeciálnym právnym predpisom a to zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len Zákon o PZP), keďže v danom prípade je predmetom konania nárok, ktorý sa viaže na dopravnú nehodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvné poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Citujúc znenie § 11 ods. 6, 7, 8 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poukázala na to, že vzhľadom na to, že splnila podmienku v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) cit. zák., a to do troch mesiacov od oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré znížila poistné plnenie, nevznikla jej povinnosť žalobcovi zaplatiť úroky ·z omeškania v zmysle § 11 ods. 8 a jej povinnosť plniť, tak vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a do omeškania by sa mohla dostať

až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej jej právoplatným rozhodnutím súdu zaplatiť žalobcovi výšku priznanej náhrady škody, že táto argumentácia je súladná s rozhodovacou praxou súdov, na ktorú v priebehu konania poukazovala (rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave 8Co/151/2016 zo 14.6.2016).Poukázala pritom aj na znenie čl. 4 ods. 6 smernice 2000/26/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. mája 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS. Zároveň poukázala aj nato, že pokiaľ súd okrem príslušenstva z istiny rozhodol aj o priznaní nákladov žalobcu na vypracovanie znaleckého posudku a o priznaní nákladov na mediáciu ako o príslušenstve pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Obč. zák., je vylúčené aby bolo možné priznať príslušenstvu pohľadávky úroky z omeškania. Vzhľadom na podané odvolanie napadla aj rozhodnutie o trovách konania. Žiadala rozhodnutie zmeniť a žalobu nad sumu 4.206,34 Eur zamietnuť a priznať jej proti žalobcovi náhradu trov konania.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu , pokiaľ ide o súdom priznané náklady spojené s vyhotovením znaleckého posudku vo výške 133,96 Eur, zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a mal zato, že jeho právny predchodca nemal inú možnosť, ako požiadať o vypracovanie znaleckého posudku znalca zapísaného v zozname znalcom vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. Citujúc znenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. mal za zrejmé, že nárok poškodeného musí byť nielen uplatnený ale aj preukázaný a že je nepochybné, že jediným spôsobom preukázania existencie jeho nároku je vypracovanie znaleckého posudku nestranným znalcom zapísaným v zozname vedenom Ministerstvom a že poškodený ako laik nemal možnosť sám zistiť, či výpočet žalovanej sumy týkajúci sa určenia všeobecnej hodnoty vozidla je správny alebo nie, pričom poukázal na skutočnosť, že v tomto prípade správny nebol, a že je nepochybné, že samotné tvrdenie poškodeného nepostačuje v zmysle právnych predpisov na poskytnutie náhrady škody. Vychádzajúc z § 442 Obč. zák., poukázal aj na rozhodovaciu prax súdov, napr. rozsudok Okresného súdu Svidník z 21.9.2016, právoplatný 2.11.2016 a rozsudok Okresného súdu Košice II 20C/20/2016 z 3.2.2016 v totožných prípadoch, kde sa konajúce súdy stotožnili s jeho argumentáciou , ako v prejednávanej právnej veci. Pokiaľ ide o súdom priznané náklady na mimosúdne riešenie sporu mediácie vo výške 150,- eur mal za to, že náklady na mediáciu predstavujú účelne vynaložené náklady, ktoré vynaložil za účelom vyriešenia veci a vyhnúť sa súdnemu konania, a to v záujme hospodárneho a rýchleho vyriešenia vzniknutej situácie. Citujúc znenie § 121 ods. 3 Obč. zák., opakoval, že ide o účelné vynaložené výdavky s cieľom vyhnúť sa súdnemu konaniu, ktoré v konečnom dôsledku potvrdilo jeho nárok. Zdôraznil, že sa obrátil na mediátorku až potom, čo všetky jeho snahy sa nestretli s pochopením zo strany žalovanej, že ide o bežne sa vyskytujúci jav, kedy klienti oslovia mediátora až po neochote druhej strany vec riešiť. Nestotožnil sa ani s tvrdením žalovanej, týkajúceho sa neexistencie nároku na úroky z omeškania v prejednávanej veci. Citujúc znenie § 11 ods. 7, 8 zákona č. 381/2001 Z.z. vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná mu nepoukázala, resp. jeho právnemu predchodcovi poistné plnenie v rozsahu, na ktoré mal nárok, do 15 dní po skončení prešetrovania, vznikol jeho právnemu predchodcovi a následne i jemu, nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Rozsudok do priznanej sumy 4.206,34 Eur odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, 2 C.s.p. - na prejdnanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem), prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a zistil, že pokiaľ súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi nad sumu 4.206,34 Eur sumu 133,96 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 514,68 Eur od 25.8.2013 do 7.4.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 4.340,20 Eur od 25.8.2013 do zaplatenia, rozhodol správne a preto rozsudok v uvedenom výroku ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa v uvedenom rozsahu s jeho odôvodnením stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na ktoré odkazuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalovanou. V zostávajúcej vyhovujúcej časti vo výroku povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 150,- Eur s 5,5 % úrokom z omeškania ročne od 21.12.2013 do zaplatenia rozsudok zmenil a žalobu zamietol podľa § 388 C.s.p., lebo zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie rozsudku v uvedenej časti, ani na jeho zrušenie.

8. Žalovaná v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., t.j., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že vec nesprávne právne posúdil.

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 C.s.p.

10. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonaným dôkazom, výsledok ich hodnotenia je v súlade s § 191 C.s.p., pričom súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán vyplynuli a vyšli počas konania najavo, pričom neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, pričom jeho skutkové zistenia založil na správnom hodnotení dôkazov.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

12. Pokiaľ ide o výhradu žalovanej vo vzťahu k priznanému nároku žalobcu na úhradu nákladov spojených s vyhotovením znaleckého posudku vo výške 133,96 Eur vynaložených právnych predchodcom žalobcu pred začatím súdneho konania, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že v súlade s § 121 ods. 3 Obč. zák. má žalobca nárok na úhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, t.j. na úhradu poplatku za znalecký posudok uhradený právnym predchodcom žalobcu znalcovi Ing. Jurajovi Regendovi v sume 133,96 Eur. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetný znalecký posudok bolo potrebné predložiť žalovanej ako poisťovni z dôvodu preukázania nároku na náhradu poistného plnenia (preukázanie okolností, že nejde o totálnu škodu na motorovom vozidle). Je pritom irelevantné, že tento znalecký posudok bol vypracovaný ešte pred súdnym konaním , aj keď v jeho záveroch je uvedená iná výška škody, ako tá, ktorá bola zistená v konaní pred súdom prvej inštancie na základe znaleckého posudku č. 144/2016 vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, lebo len z tohto znaleckého posudku, si právny predchodca žalobcu, vzhľadom na to, že išlo o laika, mohol zistiť a overiť si, či môže svoj nárok, čo do základu vo vzťahu k žalovanej poisťovni uplatňovať z hľadiska jeho dôvodnosti.

13. Podľa § 121 ods. 3 Obč. zák. príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

14. Súd vec správne právne posúdil , pokiaľ dospel k záveru, že uplatnený nárok , t.j. náklady spojené s s vymáhaním pohľadávky - náklady znaleckého posudku ako odmena vyplatená znalcovi Ing. Jurajovi Regendovi v sume 133,96 Eur, podradil pod § 121 ods. 3 Obč. zák.

15. Aj súdna prax sa zjednotila na tom, že podľa § 121 ods. 3 Obč. zák. sa za príslušenstvo pohľadávky považujú, o. i., náklady spojené s jej uplatnením, že za náklady spojené s uplatnením práv sa považujú napr. náklady vynaložené na uplatnenie práve v štádiu mimosúdneho uplatňovania nárokov, pričom od toho treba odlišovať náklady, ktoré vzniknú v súdnom konaní pri uplatňovaní práva.

16. V prejednávanej veci suma 133,96 Eur zaplatená ako odmena znalcovi, predstavuje náklady vynaložené právnym predchodcom žalobcu v súvislosti s uplatnením práva na pohľadávku - výplatu

poistného plnenia v štádiu mimosúdneho uplatňovania nárokov, t.j., pred podaním žaloby, ktoré boli jediným spôsobom zistenia a preukázania existencie nároku . Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, ktorý vo vyjadrení k odvolaniu aj pred súdom prvej inštancie poukázal na to, že poškodený - jeho právny predchodca, ako laik, nemal inú možnosť sám zistiť, či výpočet žalovanej na určenie všeobecnej hodnoty vozidla, je správny alebo nesprávny. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi nad sumu 4.206,34 Eur sumu 133,96 Eur ako vecne správny potvrdiť. Rovnako, odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu o omeškaní žalovanej s povinnosťou splnenia, a to z priznanej sumy, pokiaľ ide o sumu 4.340,20 Eur vo výške 5,5 % ročne od 25.08.2013 do zaplatenia , zo sumy 514,68 Eur od 25.8.2013 do 7.4.2015 , lebo žalovaná sa dostala do omeškania s plnením 25.8.2013 v súlade s § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná už k 9.8.2013 ukončila šetrenie poistnej udalosti ohľadom poškodenia motorového vozidla a ako poisťovateľ bola povinná poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, t.j. do 15 dní od 9.8.2013 do 24.08.2013 . Z uvedených dôvodov sa možno stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná bola 25.8.2013 v omeškaní s plnením.

17. Výhrada žalovanej, že v prejednávanej veci súd nesprávne aplikoval § 517 ods. 3 Obč. zák. (nejde o omeškanie s plnením veci, ale o meškanie s plnením peňažného dlhu) , je síce opodstatnená, ale nemá to v konečnom dôsledku za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci , pokiaľ ide o priznané úroky z omeškania, lebo na ne žalobcovi vzniklo právo podľa § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z, ktorý predpis súd pri svojom rozhodnutí tiež použil.

18. Podľa § 11 ods. 8 . zák. č. 381/2001 Z.z ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods. 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je podľa odkazu 15a) k cit. zák. ust. pod čiarou uvedený § 517 ods. 2 Obč. zák.

19. So zostávajúcou vyhovujúcou časťou, a to výrokom o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 150,- Eur s 5,5 % úrokom z omeškania ročne od 21.12.2013 do zaplatenia , sa odvolací súd nestotožňuje. Záver súdu o dôvodnosti nároku predstavujúceho náklady na mimosúdne riešenie sporu o úhrade odmeny mediátorke Mgr. Márii Briškovej, že ide o náklady spojené s uplatňovaním pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Obč. zák. je nesprávny. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené náklady nemožno podradiť pod náklady spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Obč. zák.

20. V zmysle zák. č. 420/2004 Z.z. o mediácii , mediácia je mimosúdna činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácii pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu a výsledkom činnosti mediátora je uzavretie dohody o riešení sporu mediáciou. Tento proces je založený výlučne na dobrovoľnosti sporových strán, pre ktorý postup sa rozhodol žalobca, avšak nemožno žiadať, aby k takémuto spôsobu riešenia sporu - mediáciou, bola žalovaná nútená a následne znášala náklady spojené s odmenou vyplatenou mediátorke. Z uvedených dôvodov musí náklady spojené s mediáciou znášať žalobca. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné v zostávajúcej vyhovujúcej časti, pokiaľ ide o 150,- Eur istiny s prísl. rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.

21. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

22. Podľa § 396 ods. 2 C.s.p. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

23. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. Žalobca mal v konaní pred súdom prvej inštancie úspech v rozsahu 97 % a neúspech v rozsahu 3 %, po odpočítaní úspechu a neúspechu žalobcu (97 % - 3 % = 94 %) je preto úspech žalobcu v rozsahu 94 %, preto mu bola priznaná v uvedenom rozsahu náhrada trov prvoinštančného konania.

25. V odvolacom konaní žalobca a žalovaná úspech len čiastočný, preto im náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

26. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).