Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/38/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. apríla 2018 prejednal odvolania prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín a obžalovaného W. B. N., nar. XX.X.XXXX v I., S. G., trvale bytom S. G., Z., XXXXX I., C. A. 2, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Žilina,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, sp.zn. 1T/124/2017 zo dňa 9.1.2018 a takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr.por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom výroku o treste a ochrannom dohľade.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný odsudzuje pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 172 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 36 písm. j/, l/, n/, 38 ods. 2, 3, 39 ods. 1 Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 5 (päť) rokov.

Podľa 48 ods. 4 Tr.zák. sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr.zák. za použitia § 78 ods. 1 Tr.zák. súd ukladá obžalovanému ochranný dohľad na 1 (jeden) rok.

II.

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný W. B. N. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/,d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák., pretože od doposiaľ presne nezisteného času odo dňa 27.5.2017 do 20:05 hod. dňa 31.05.2017, v C. S. v A. N., ul. Z. A. XXXX/XX, na izbe č. XXX neoprávnene prechovával 1 kus kapsule v tvare vajca s rozmermi 2x4 cm, v ktorej sa nachádzal živičnatý materiál (hašiš) o hmotnosti 9,41 g so zastúpením Tetrahydrokanabinolu (ďalej iba THC) 29,3 % hmotnostného (2757 mg THC v čistom stave), čo zodpovedá 92 až 276 obvykle jednorazovým dávkam a 45 kusov kapsúl v tvare vajca, v ktorých sa nachádzal živičnatý materiál (hašiš) s hmotnosťou 443,12 g, so zastúpením THC 30,3% hmotnostného (134265 mg THC v čistom stave), čo zodpovedá 4476 až 13427 obvykle jednorazovým dávkam na použitie, s celkovou

hodnotou drogy vo výške 4.511,70 EUR, ktoré si so sebou bez povolenia doviezol v tráviacom trakte dňa 27.05.2017 z A., pričom hašiš ako rastlina rodu Cannabis (konopa) v zmysle Zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch je zaradený do I. skupiny omamných látok a tetrahydrokanabinol (THC) ako hlavná aktívna zložka konope je zaradený do 1. skupiny psychotropných látok. Bol za to odsúdený podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. j/,l/,n/, 38 ods. 2, ods. 3, 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 7 rokov, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa §§ 76 ods. 1, 78 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj ochranný dohľad na 1 rok. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania prokurátor a obžalovaný. Prokurátor zahlásil odvolanie do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku tak, že smeruje proti výroku o treste v neprospech obžalovaného. Následne prokurátor v lehote na podanie odvolania písomným podaním doplnil odvolanie tak, že toto smeruje aj proti výroku rozsudku o zaradení obžalovaného pre účely výkonu trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný nebol zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Ďalším písomným podaním prokurátor podané odvolanie podrobne odôvodnil. Prokurátor uviedol, že so závermi súdu I. stupňa týkajúcimi sa výroku o treste nesúhlasí a má za to, že trest bol uložený v rozpore s § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní nemôže byť dôvodom na čisto formálne a mechanické mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. V tejto súvislosti prokurátor namietal, že súd I. stupňa síce analogicky použil ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby v konaní o dohode o vine a treste, analogicky však neaplikoval ustanovenia vyhlášky MS SR č. 619/2005 z 20. decembra 2005 o podmienkach a postupe prokurátora pri konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. Prokurátor v odvolaní odcitoval § 4 ods. 1 písm. a/ až l/ tejto vyhlášky, k čomu uviedol, že podľa týchto skutočností prokurátor okrem iného musí rozhodnúť aký trest obvinenému navrhuje. Obsah tohto rozhodnutia predstavuje „vyjednávaciu“ pozíciu prokurátora. Toto rozhodnutie nie je urobené voluntaristicky, ale podlieha hodnotiacemu úsudku podľa kritérií stanovených Trestným zákonom a vykonávacou vyhláškou ministerstva. Na tomto mieste prokurátor uviedol jeden z faktorov ovplyvňujúcich konečný návrh trestu dôkaznú náročnosť veci a pravdepodobnosť usvedčenia páchateľa /vzťah priamej resp. nepriamej úmery). V danej veci bola dôkazná núdza prokurátora nízka a pravdepodobnosť usvedčenia obžalovaného takmer 100 percentná. Tento postup však prvostupňový súd v rozpore s vyhláškou, napriek analogickému použitiu ustanovení o konaní o dohode a vine a treste neaplikoval. V súvislosti s použitím ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. bolo úlohou súdu zrozumiteľne vysvetliť, prečo považuje uloženie trestu v rámci trestnej sadzby za neprimerané. Ďalej prokurátor najmä uviedol, že neexistujú žiadne mimoriadne okolnosti v zmysle § 4 ods. 1 Vyhlášky MS SR, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu I. stupňa nie je tiež zrejmé, prečo by práve obžalovaný mal pociťovať uloženie trestu podľa zákonnej trestnej sadzby za podstatne citeľnejšie. V závere dôvodov odvolania prokurátor poukázal tiež na individuálno-preventívny účinok trestnej sankcie ako aj na tzv. generálnu prevenciu (ochrana spoločnosti). Prokurátor navrhol zrušiť rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. d/,e/ Tr. por. vo výroku o treste. Navrhol, aby odvolací súd sám o treste rozhodol postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. tak, že obžalovaného podľa §§ 172 ods. 2, 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8, 36 písm. j/, l/ Tr. zák. uloží nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň navrhol uloženie ochranného dohľadu podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. v dolnej polovici zákonnej výmery. Obžalovaný písomne podal odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu. Odvolanie smerovalo len proti výroku o treste s tým, že žiadal uloženie čo najmiernejšieho trestu. Trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov je v prípade osoby obžalovaného neprimerane prísny, nakoľko prichádza z kultúrne úplne iného prostredia ako je Slovensko. Obžalovaný spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, k spáchaniu skutku sa dobrovoľne priznal, drogy vydal a spáchanie skutku oľutoval. Na území Slovenska sa obžalovaný ocitol prvýkrát v živote a predpokladá, že poslednýkrát. Obžalovaný nevedel, že držba drogy hašiš, ktorá je bežne radená medzi druhoradé drogy (najmä vzhľadom na využitie drogy hašiš na terapeutické účely), teda nie je ponímaná tak tvrdo ako napríklad heroin a podobne, je na Slovensku tak tvrdo postihovaná ako keby sa jednalo o veľmi tvrdú drogu. O., kde sa droga Hašiš produkuje, je vzdialené od miesta trvalého pobytu obžalovaného 200 km, pričom držba drogy hašiš je z tohto dôvodu v S. pre osobnú spotrebu tolerovaná a je v S. viacmenej všade prítomná.

V písomnom podaní samotného obžalovaného je namietaná najmä tá skutočnosť, že sa obžalovaný nemal mať možnosť odvolať sa. Žiadal, aby sa na pojednávaní Krajský súd Trenčín riadne vyjadril k jeho odvolaniu. Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhol prokurátor krajskej prokuratúry svojmu odvolaniu vyhovieť a odvolanie obžalovaného zamietnuť. Obhajca obžalovaného navrhol obžalovanému uložiť čo najmiernejší trest odňatia slobody a odvolanie prokurátora navrhol ako nedôvodné zamietnuť. Vzhľadom na niektoré procesné námietky obžalovaného v jeho písomných podaniach adresovaných odvolaciemu súdu uvádza sa konečný návrh obžalovaného W. B. N. na verejnom zasadnutí v podrobnejšom znení, keď už predtým na inom mieste obžalovaný uviedol, že podanie odvolania obhajcom je v poriadku: „Rád by som poďakoval senátu za profesionalitu, prvýkrát vidím, že všetko mi bolo a prišlo preložené, a preto ma to dojíma, lebo u JUDr. Hlucháňa to tak nebolo. Pochádzam z inej kultúry, kde drogy sú posudzované inak. Myslím si, že trestnou činnosťou som neohrozil život iných, pričom v mojom prípade išlo o miernu drogu, ktorá inak slúži ako preháňadlo, alebo analgetikum na tlmenie bolesti. Ďalej vyslovil vyhodnotenie slovenských zákonov v tom smere, že veľmi prísne postihujú drogovú trestnú činnosť. Vyslovil názor, že primeraným trestom za jeho trestnú činnosť by bol trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Je si vedomý toho, že slovenské súdy nemôžu hodnotiť zákony, ale sú povinné tieto vykladať a je toho názoru, že trest odňatia slobody 5 rokov by mal byť aj kompenzáciou za trýznenie a psychickú tortúru vo väzbe, keď v L. mal výhľad z okna a mohol otvárať okno a inde nie“. Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že možno prisvedčiť len odvolaniu obžalovaného. Pokiaľ ide o niektoré procesné námietky obžalovaného týkajúce sa najmä jeho práva na tlmočníka a prekladateľa (§ 2 ods. 20 Tr. por.), z priebehu verejného zasadnutia a vyjadrenia obžalovaného vyplynulo, že mu boli rozhodnutia a poučenia doručené preložené do španielskeho jazyka, odvolanie podané obhajcom nežiadal doplniť, a jeho práva na používanie materinského jazyka na verejnom zasadnutí boli dodržané. V priebehu verejného zasadnutia namietal už len výrok o treste. Ani senát odvolacieho súdu pritom nezistil také pochybenia v súvislosti s tým, že obžalovaný nerozumie jazyku slovenskému, ktoré by znemožnili zásadným spôsobom jeho právo na obhajobu. Výrok o vine urobil súd I. stupňa potom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. K napadnutému výroku o treste z pohľadu odvolaní prokurátora a obžalovaného uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné: 1/ Prokurátor sa odvolaním domáhal uloženia obžalovanému trestu odňatia slobody v zákonnej sadzbe uvedenej v § 172 ods. 2 Tr. zák. (10 rokov až 15 rokov) so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia (odvolanie v neprospech obžalovaného). Predovšetkým je potrebné uviesť, že prokurátor v odvolaní konkrétne neuviedol, prečo je toho názoru, že trest odňatia slobody uložený obžalovanému súdom I. stupňa mal byť uložený v rozpore s ustanovením § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Predovšetkým neuviedol, prečo trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, by mal byť uložený v rozpore s účelom trestu, tak ako je tento uvedený v § 34 ods. 1 Tr. zák. Takto uložený trest odňatia slobody z hľadiska jeho výmery je spôsobilý zabezpečiť ochranu spoločnosti, zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti. Je tiež v konkrétnom prípade spôsobilý pôsobiť na výchovu obžalovaného, aby viedol riadny život (možnosť podmienečného prepustenia až po 3 vykonaného trestu odňatia slobody). Trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov je súčasne dostatočne vysoký aby iných odradil od páchania trestných činov. V tomto prípade pritom je možné ho považovať aj ako trest, ktorý občanovi S. G. vyjadril, že morálne nazeranie na drogovú trestnú činnosť je v Slovenskej republike podstatne „nekompromisnejšie“ než je to v jeho „domovskej“ krajine. Rovnako odvolací súd nezistil, že by okolnosti uvedené v § 34 ods. 4 Tr. zák. (spôsob spáchania činu a jeho následky, zavinenie, pohnútka priťažujúcich okolností, poľahčujúcich okolností, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy) mali svedčiť výrazne v neprospech obžalovaného skôr naopak. Napríklad obžalovaný si prevážal „menej tvrdú“ drogu pre svoju potrebu a dosiahol výraznú prevahu poľahčujúcich okolností (3:0). Senát odvolacieho súdu k vyššieuvedenému napokon uvádza, že vyššieuvedená vytýkaná chyba prokurátorom bola odôvodnená len „formálne“ odkazom na niektoré zásady ukladania trestov, a jeho účel. Ďalej senát odvolacieho súdu zaujíma stanovisko k vytýkanej chybe (inak aj podrobne odôvodnenej) spočívajúcej v tom, že súd I. stupňa nemal pri ukladaní trestu použiť analogicky ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu.

Tu je potrebné k ďalšej námietke prokurátora uviesť, že súd I. stupňa osobitne ani nemusel odôvodňovať „neprimeranosť“ trestu podľa trestnej sadzby uvedenej v Osobitnej časti Trestného zákona, pretože na rozdiel od postupu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. neprimeraná prísnosť trestu nie je podmienkou pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 Tr. zák. Podmienkou pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 Tr. zák. je existencia tam uvedených - aspoň jednej (písm. a/ až e/) skutočnosti. Súčasne takto mimoriadne znížený trest musí zodpovedať zásadám ukladania trestov (§ 34 Tr. por.). Ďalej k „možnému“ analogickému použitiu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. z pohľadu právnych úkonov prokurátora a možnosti použitia tohto ustanovenia súdom uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Po uskutočnenej rekodifikácii základných trestnoprávnych noriem (, ) novú vyvíjajúcu sa súdnu prax pri ukladaní trestov významne „usmerňoval“ svojou konkrétnou rozhodovacou činnosťou aj NS SR vrátane uverejnených súdnych rozhodnutí. K zásadným otázkam prijalo Trestnoprávne kolégium aj Stanovisko sp.zn. 55/2016 uverejnené pod sp.zn. 44/2017. Z tohto Stanoviska jednoznačne vyplýva fakultatívna možnosť analogického použitia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. na hlavnom pojednávaní súdom pri ukladaní trestu, keď súd prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b/,c/ Tr. por. Z výrokovej časti tohto Stanoviska (veta štvrtá) ale aj z jeho odôvodnenia (posledná strana, predposledný odsek) pritom vyplýva, že mimoriadne zníženie trestu takýmto postupom súdu je ešte „dôvodnejšie“ než pri schvaľovaní dohody o vine a treste. Vyplýva to zo slov: „ .... a mimori ad maior“... (od menšieho k väčšiemu) vo výrokovej časti Stanoviska. Rovnako to vyplýva zo slov: „... možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia ...“(myslí sa tu postup po prijatí vyhlásenia obžalovaného oproti schváleniu dohody o vine a treste). Napokon sa senát odvolacieho súdu nestotožnil ani s názorom prokurátora v tom, že pri analogickom použití ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. bolo povinnosťou súdu analogicky vychádzať aj z Vyhlášky MS SR č. 619/2005 Z.z. o podmienkach a postupe prokurátora pri konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. Predovšetkým je potrebné uviesť, že súd (na rozdiel od prokurátora) s obžalovaným pri alebo pred rozhodovaním o vine a treste nevyjednáva ani sa nedohoduje. Na rozdiel od prokurátora, ktorý „nemusí“ vykonať konanie o „dohode“, súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní vždy má na začiatku hlavného pojednávania umožniť obžalovanému urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. Ak sú inak splnené aj ďalšie podmienky na prijatie vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. a/,b/ Tr. por. súd má len obmedzené podmienky pre neprijatie takéhoto vyhlásenia (pochybnosti o skutkovom stave uvedenom v obžalobe). Pri rozhodovaní o treste je súd povinný vychádzať z hmotnoprávnych ustanovení Trestného zákona upravujúcich ukladanie trestov. Predmetná vyhláška MS SR bola však schválená na základe zmocnenia § 561 ods. 2 Tr. por., pre ustanovenie podrobností o podmienkach a postupe prokurátora pri konaní o dohode o vine a treste. Uvedená Vyhláška sa teda vzťahuje na procesný postup prokurátora podľa §§ 232, 233 Tr. por. a nie napríklad aj na procesný postup súdu podľa siedmej hlavy prvého dielu - § 331 až § 335 Tr. por. Za situácie ak zákonodarca výslovne nepovažoval za potrebné upraviť takýmto všeobecne záväzným predpisom procesný postup súdu, nevidí senát odvolacieho súdu dôvod ani na analogický postup súdu pri rozhodovaní o vine a treste, ktorý inak platí pre postup strany v konaní v konaní pred súdom. Opačný názor by mohol viesť k narušeniu nezávislosti a nestrannosti súdu ak by na svoju rozhodovaciu činnosť analogicky aplikoval podmienky a pravidlá postupu prokurátora pri iniciovaní, prijatí podnetu obvineného a vedené vyjednávania o dohode o uznaní viny a prijatí trestu (§ 1 vyššieuvedenej Vyhlášky MS SR). Len pre úplnosť senát odvolacieho súdu uvádza, že aj predmetná Vyhláška MS SR ukladá prokurátorovi v § 5 riadiť sa pri vyjednávaní o druhu, výmere a spôsobe výkonu trestu trestnoprávnymi ustanoveniami druhej hlavy prvej časti Trestného zákona. Z vyššieuvedených dôvodov sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s odvolaním prokurátora v tom, že pri ukladaní trestu a jeho mimoriadnom znížení nemalo byť prihliadnuté na „vyhlásenie“ obžalovaného o tom, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, vo vzťahu k mimoriadnemu zníženiu trestu. 2/ Obžalovaný sa svojim odvolaním domáhal uloženia miernejšieho trestu odňatia slobody. K tomu hneď v úvode senát odvolacieho súdu uvádza, že trestný postih drogovej trestnej činnosti je v Slovenskej republike po roku 2005 (od 1.1.2006 platí nový - zák. č. 300/2005 Z.z.) „značne prísny“. Pre podporu svojho tvrdenia senát odvolacieho súdu poukazuje na značný rozdiel v dolných hraniciach trestnej sadzby odňatia slobody pri „rovnakých“ trestných činov podľa predchádzajúceho Trestného zákona (§ 187) a podľa v súčasnosti platného Trestného zákona (§ 172). V odseku 1 sú dolné hranice trestu odňatia slobody 1 rok (§ 187) a 3 roky (§ 172). V odseku 2 sú dolné hranice odňatia slobody 2 roky (§ 187) a 10 rokov (§ 172). V odseku 3 sú dolné hranice odňatia slobody 8 rokov (§ 187) a 15 rokov (§ 172).

Takýto „nárast“ trestných sadzieb za drogovú trestnú činnosť skutočne zaradil Slovenskú republiku medzi európske krajiny s najprísnejším trestným postihom takejto trestnej činnosti. Rovnako je možné prisvedčiť obžalovanému v tom, že z pohľadu použitia právnej kvalifikácie v Slovenskej republike nie je rozhodujúce o aký druh omamnej alebo psychotropnej látky ide. Rozdielnosť v tzv. „tvrdosti“ drogy (napr. hašiš - kokain) spravidla súd vyjadruje len vo výmere trestu. Vyššieuvedené dve právne skutočnosti viedli súdy SR po roku 2005 k „starostlivejšiemu“ posudzovaniu primeranej prísnosti „trestu“ a to aj z pohľadu „širšieho“ zákonného využívania ustanovenia § 39 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Na rozdiel od názoru súdu I. stupňa senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že u obžalovaného je v tomto prípade možné mimoriadne znížiť trest odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. a nielen podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analogiam. Pre takýto postup svedčia najmú nižšie uvedené okolnosti prípadu, keď aj pomery páchateľa - obžalovaný je štátny občan S. G. možno vyhodnotiť v jeho prospech. Obžalovaný si vytvoril podmienky pre priznanie až troch poľahčujúcich okolností, pričom nebola zistená žiadna okolnosť priťažujúca. Takýto významný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti (3:0) v prospech obžalovaného môžu spolu s nižšieuvedenými okolnosťami svedčiť v prospech použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. Ďalej pre použitie § 39 ods. 1 Tr. zák. môže svedčiť aj okolnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o tom, že je vinným zo skutku uvedeného v obžalobe, ktoré vyhlásenie súd prijal. Podľa vyššieuvedeného Stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR už táto okolnosť sama o sebe môže byť dôvodom pre analogické mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 Tr. zák. K tomuto senát odvolacieho súdu vyslovuje právny názor, že táto okolnosť spolu s inými môže byť vzatá do úvahy aj ako jedna z okolností odôvodňujúcich použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Napokon senát odvolacieho súdu vyhodnotil v prospech použitia tohto ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu aj okolnosti na strane obžalovaného v tom, že jeho právne vedomie z pohľadu spoločenskej škodlivosti jeho drogovej trestnej činnosti (držba a prechovávanie hašišu) je z pohľadu jeho „tolerancie“ nepochybne menej protispoločenský „nastavené“ v krajine jeho pôvodu než v Slovenskej republike. V tomto smere jeho obhajoba nebola nijako vyvrátená. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že na prevýchovu obžalovaného je postačujúce pôsobiť aj trestom odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Aj samotný obžalovaný, ktorý pôvodne sa obhajoval tým, že v domácej krajine by mu hrozil trest odňatia slobody na 1 rok - uloženie takéhoto trestu navrhol. Pre zaradenie obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. svedčila jednak okolnosť, že na obžalovaného doposiaľ nebolo pôsobené výkonom trestu odňatia slobody. Ani miera narušenia obžalovaného nebola zistená v takom rozsahu, že by prevýchova obžalovaného nemohla byť lepšie zaručená v tomto najmiernejšom ústave. Odvolací súd rovnako ako súd I. stupňa uložil obžalovanému podľa §§ 76 ods. 1, 78 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad na 1 rok. Uloženie tohto ochranného opatrenia je v tomto prípade obligatórne (za obzvlášť závažný zločin bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody). Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.