Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/161/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudkýň JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu: PEKÁREŇ ILaS s.r.o. so sídlom v Snine, Strojárska č. 2740, IČO: 47 874 716 zastúpeného JUDr. Monikou Ilčišinovou, advokátkou so sídlom vo Vranove nad Topľou, Herľanská č. 547, proti žalovanej Regionálnej veterinárnej správe Michalovce so sídlom v Michalovciach, Sama Chalupku č. 22, IČO: 31 295 207, o vylúčenie vecí z exekúcie, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 06. decembra 2016 č.k. 11C/182/2016 - 48 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že stranám sporu nepriznáva náhradu trov konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vylúčil z exekúcie vedenej pod sp.zn. EX/595/2015 hnuteľné veci: - X M. I. X. R., - X M. I. Y. V. B. D. D. X G., - X M. I. K. V. X,X G., - X M. I. K. F., - X M. I. K. S. L. C. a zároveň priznal náhradu trov konania žalobcovi v plnom rozsahu.

2. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že úkony exekútor v rámci exekúcie postihli aj veci, ktoré nepatria povinnému, ale svedčí im právo tretej osoby - žalobcu, voči ktorému je exekúcia neprípustná, ktorá skutočnosť v konaní je nesporná a preto súd vyhovel žalobe rozsudkom pre uznanie nároku.

3. Výrok o trovách konania odôvodnil súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. majúc za to, že žalobca mal v spore plný úspech a súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by náhradu trov konania úspešnému žalobcovi nepriznal, preto zaviazal neúspešnú žalovanú na náhradu trov konania v celom rozsahu.

4. Proti tomuto rozsudku vo výroku o trovách konania podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania zmenil a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Podľa jej názoru konajúci súd nesprávne právne posúdil predmetnú vec ak vychádzal z názoru, že v danej veci nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi a priznal žalobcovi náhradu trov konania a neaplikoval v tomto prípade ust. § 257 C.s.p. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že svoje postavenie v súdnom konaní nemohla objektívne žiadnym spôsobom ovplyvniť a konanie nezačalo z dôvodov na jej strane, v konaní nárok nepoprela a postupovala čo najefektívnejšie vo vzťahu k hospodárnemu ukončeniu súdneho sporu. Žalovaná uviedla, že počas konania poukázala na výnimočnosť okolností k predmetnému prípadu, ktoré vyplývajú: a) zo samotnej povahy konania, resp. z procesnej situácie žalovaného/oprávneného ako pasívne legitimovaného v exindačnom konaní,

b) zo správania žalovanej, ktorá nezadala príčinu na podanie žaloby v predmetnej právnej veci, c) zo správania žalovanej v súdnom konaní, ktorá nespochybnila dôvodnosť žaloby, a teda nárok žalobcu v tomto konaní, d) z argumentácie, že priznanie náhrady trov konania žalobcovi by bolo v takejto situácii neprimeranou tvrdosťou zákona. Podľa jej názoru priznaním náhrady trov konania žalobcovi došlo v danom prípade k neprimeranej tvrdosti zákona vo vzťahu k nej.

5. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

6. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ak priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania neprihliadajúc pritom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi.

7. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. Citované zákonné ustanovenie § 257 C.s.p. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje, avšak možno ich zhrnúť ako neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strany sporu a nízky príjem.

10. V prejednávanej veci z povahy a okolnosti sporu treba mať zato, že v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi, a to jednak zo samotnej povahy konania, resp. z procesnej situácie žalovanej ako pasívne legitimovanej v konaní, zo samotného správania žalovanej, ktorá nezadala príčinu na podanie žaloby, ako aj zo samotného správania žalovanej počas konania, ktorá uznala žalobcom uplatnený nárok, čo bolo dôvodom pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie.

11. Ak súd prvej inštancie vychádzal z iného právneho názoru, vec nesprávne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania podľa § 388 C.s.p. zmenil a náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

12. Uvedené dôvody pre nepriznanie náhrady trov konania sa vzťahujú aj na trovy odvolacieho konania podľa § 391 ods. 1 v spojení s § 257 C.s.p.

13. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).