Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/3/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu občianskeho združenia Pre lepšiu budúcnosť Slovenska so sídlom Vráble, Partizánska 653/13, IČO 53 697 529, zastúpeného JUDr. Tomášom Jamrichom, advokátom so sídlom Vráble, Moravská 784/35, IČO 42 369 461 proti žalovanému Mestu Nová Dubnica so sídlom Nová Dubnica, Trenčianska 45/41, zastúpenému JUDr. Katarínou Martinkovou, advokátkou so sídlom Trenčianske Teplice, Štvrť SNP 143/58, IČO: 42 151 147 o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia primátora Mesta Nová Dubnica, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e fiktívne rozhodnutie primátora Mesta Nová Dubnica a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie žalovaného

1. Elektronickou poštou (mailom) požiadal žalobca dňa 03. 09. 2021 spoločnosť TEKOS Nová Dubnica, s.r.o. o sprístupnenie informácií v zmysle Žalobca žiadal sprístupnenie informácií nasledovne:

a) Prosíme o zaslanie základných dokumentov o fungovaní spoločnosti ako sú: stanovy, spoločenská zmluva, štatút, zakladateľská listina. b) Prosíme o zaslanie výročnej správy spoločnosti za rok 2018, 2019 a 2020. c) Využíva Vaša spoločnosť externé právne, prípadne poradenské, reklamné, audítorské a konzultačné služby? Ak, áno žiadame o zaslanie uzatvorenej zmluvy o poskytnutí právnych, prípadne poradenských, reklamných, audítorských a konzultačných službách. Taktiež Vás žiadame o zaslanie dokladov za tieto uhradené služby spolu s ich prílohami - výkazmi poskytnutého poradenstva s časovou špecifikáciou, a to za rok 2019, 2020 a 2021. d) Ak Vaša spoločnosť využíva externé právne, prípadne poradenské, reklamné, audítorské a konzultačné služby, žiadame Vás o poskytnutie informácie o spôsobe a kritériách výberu dodávateľa týchto služieb. e) Prosíme o poskytnutie údajov o športových, kultúrnych či vzdelávacích podujatiach, ktoré Vaša spoločnosť podporila finančnými prostriedkami a výšku týchto finančných prostriedkov na jednotlivé podujatia, a to za roky 2019, 2020 a 2021? f) Má Vaša spoločnosť písomne stanovené pravidlá a limity pre odmeňovanie manažérov a členov vrcholového manažmentu/štatutárny orgán? Ak áno, prosíme o ich sprístupnenie.

g) Prosíme o poskytnutie údajov o výške platu a odmeny štatutárneho orgánu a členov dozornej rady spoločnosti za rok 2018, 2019 a 2020. h) Využívajú členovia vrcholového manažmentu spoločnosti (štatutárny orgán/dozorná rada) služobné vozidlá? Ak áno, prosíme o poskytnutie údajov o služobných vozidlách - typ, model, rok výroby, obstarávacia cena vozidla. i) Boli členovia vrcholového manažmentu spoločnosti (štatutárny orgán/dozorná rada) vybratí do svojej funkcie cez výberové konania? Ak áno, prosíme o poskytnutie zápisnice z výberového konania.

2. Elektronicky (mailom) dňa 08.09.2021 oznámila spoločnosť TEKOS Nová Dubnica, s.r.o. žalobcovi, že mu v prílohe zasiela odpovede na požadované otázky a z tejto prílohy vyplývajú nasledovné odpovede:

a) Požadované dokumenty sú zverejnené v zbierke listín na príslušnom obchodnom registri. b) Nie je našou povinnosťou uvedenú správu mať. c) Áno, právne služby. Zmluvu nie je povinnosťou zverejňovať nakoľko sa týka podnikateľskej činnosti. d) Viď bod 3. e) Nepodporujeme uvedené aktivity. f) Nemá. g) Štatutárny orgán ako aj členovia DR nemajú plat. Odmena bola vyplatená len členom DR a len za rok 2020 vo výške 400 eur. h) Nevyužívajú. i) Neboli. Boli ustanovení do funkcií na základe kolektívneho uznesenia mestského zastupiteľstva.

3. Elektronicky (mailom) dňa 08. 09. 2021 žalobca reagoval na zaslanie odpovede zo strany spoločnosti TEKOS Nová Dubnica, s.r.o. tak, že žalobca oznámil spoločnosti TEKOS Nová Dubnica, s.r.o. že podľa trvá a žiada o priame sprístupnenie informácie na žiadosť o informáciu na otázku pod písm. a) s tým, že je toho názoru, že odpovede na otázky pod písm. c), d) spoločnosť TEKOS Nová Dubnica, s.r.o. odmietla žalobcovi sprístupniť.

4. Listom zo dňa 02. 11. 2021 podal žalobca odvolanie, v ktorom poukázal na to, že požadované informácie k otázkam pod písm. c), d) spoločnosť TEKOS Nová Dubnica, s.r.o. žalobcovi nesprístupnila. Žalobca je toho názoru, že na základe toho, že spoločnosť TEKOS Nová Dubnica, s.r.o. čiastočne nesprístupnila informácie na žiadosť žalobcu, bola zo zákona povinná postúpiť do troch dní podnet na vydanie rozhodnutia osobe, ktorá ju založila a tým, že Mesto Nová Dubnica nevydalo v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie, má žalobca za to, že Mesto Nová Dubnica vydalo „fiktívne“ rozhodnutie, ktorým Mesto Nová Dubnica odmietlo poskytnúť informácie na žalobcovu žiadosť zo dňa 03. 09. 2021. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby nadriadený orgán príslušný rozhodovať o podanom odvolaní napadnuté fiktívne rozhodnutie Mesta Nová Dubnica, ktorým žalobcovi bolo odmietnuté poskytnutie informácie na základe jeho žiadosti o sprístupnenie informácii zo dňa 03. 09. 2021 zrušil.

5. Na odvolanie žalobcu reagoval žalovaný odpoveďou zo dňa 12. 11. 2021 tak, že nakoľko spoločnosť TEKOS Nová Dubnica, s.r.o. nie je povinnou osobou podľa , nevzťahuje sa na ňu povinnosť ustanovená v zákona (t. j. dať podnet Mestu Nová Dubnica na vydanie rozhodnutia). Vzhľadom k absencii zákonnej povinnosti spoločnosti TEKOS Nová Dubnica, s.r.o. predložiť Mestu Nová Dubnica podnet na vydanie rozhodnutia, nemohlo teda vzniknúť ani údajné „fiktívne“ rozhodnutie Mesta Nová Dubnica, proti ktorému odvolanie žalobcu smeruje.

II.

Argumenty žalobcu a vyjadrenie žalovaného

6. Podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia fiktívneho rozhodnutia primátora Mesta Nová Dubnica. Žalobca v správnej žalobe zopakoval priebeh administratívneho konania s tým, že na žalobcovo odvolanie zo dňa 02. 11. 2021 žalovaný ako odvolací orgán nepostupoval v súlade so Správnym poriadkom a nevydal žiadne rozhodnutie s povinnými náležitosťami podľa § 47 Správneho poriadku, čím žalovaný „vydal fiktívne rozhodnutie“. Žalobca poukázal na to, že sa obrátil žiadosťou o sprístupnenie informácií od obchodnej spoločnosti TEKOS Nová Dubnica, s.r.o., ktorá je založená Mestom Nová Dubnica a v 100 % majetkovom vlastníctve Mesta Nová Dubnica s tým, že nielen uvedená spoločnosť TEKOS Nová Dubnica, s.r.o., ale najmä prvostupňový správny orgán ako ani žalovaný

nepostupovali v súlade so a Správnym poriadkom a nevydali rozhodnutie, ktorým by sa zákonom súladným spôsobom vysporiadali so žalobcovou žiadosťou. Žiadané informácie k otázke pod písm. c), d) spoločnosť TEKOS Nová Dubnica, s.r.o. žiadateľovi nesprístupnili, vzhľadom k čomu žalobca po uplynutí lehoty na odpoveď podľa podal odvolanie. Tým, že obchodná spoločnosť v 100 % majetkovom vlastníctve mesta Nová Dubnica informácie žiadateľovi odmietla sprístupniť, po uplynutí lehoty podľa vzniká zo zákona fikcia zamietavého rozhodnutia mesta Nová Dubnica. Žalobca preto odvolaním zo dňa 02. 11. 2021 podal odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu, ktorým bolo žalobcovi čiastočne odmietnuté poskytnutie informácie na jeho žiadosť o sprístupnenie informácii zo dňa 03. 09. 2021. Žalovaný ako správny orgán však porušil svoju povinnosť konať a rozhodnúť v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku a a porušil povinnosť vydať rozhodnutie v súlade s povinnými náležitosťami rozhodnutia podľa Správneho poriadku. Žalobca absolútne nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že TEKOS Nová Dubnica, s.r.o. je povinnou osobou v zmysle a nie povinná osoba podľa zákona a teda sa na ňu nevzťahuje povinnosť ustanovená v zákona t.j. dať podnet Mestu Nová Dubnica na vydanie rozhodnutia. Žalobca poukázal na to, že zo spoločenskej zmluvy spoločnosti TEKOS Nová Dubnica, s.r.o. ako aj z aktuálneho výpisu z Obchodného registra vyplýva, že spoločnosť TEKOS Nová Dubnica, s.r.o. bola založená podľa a nie zriadená na základe Taktiež je z uvedených dôkazov preukázané, že jediným 100 % vlastníkom spoločnosti TEKOS Nová Dubnica, s.r.o. je Mesto Nová Dubnica. Vzhľadom k tomu je podľa žalobcu preukázané nesprávne tvrdenie žalovaného, že by spoločnosť TEKOS Nová Dubnica, s.r.o. mala byť povinnou osobou v zmysle , ale naopak je preukázané, že v danom prípade ide o povinnú osobu podľa Na základe toho žalobca ako žiadateľ sprístupnenia informácií mal právo, aby správny orgán rozhodol rozhodnutím tak, ako je to uvedené v zákona, a toto rozhodnutie by obsahovalo všetky zákonom predpísané náležitosti uvedené v Správneho poriadku a z odôvodnenia ktorého by sa žalobca dozvedel o dôvodoch, pre ktoré by aj nebolo jeho žiadosti vyhovené. Žalovaný však konal v rozpore s jemu uloženou povinnosťou, čím došlo k porušeniu povinností správneho orgánu konať a rozhodnúť v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku a k porušeniu tomu prislúchajúceho práva účastníka konania, aby sa o jeho žiadosti (t.j. právach a právom chránených záujmoch) konalo a rozhodlo. Tým, že po žalobcovej žiadosti o sprístupnenie informácií povinnej osobe zostal žalovaný ako správny orgán nečinný a v rozpore so Správnym poriadkom a nevydal rozhodnutie, tím žalovaný de facto „vydal fiktívne rozhodnutie“. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 03. 05. 2011, s tým že judikatúra súdov kvalifikuje fiktívne rozhodnutie už svojou povahou ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a preto bez ďalšieho zrušiteľné správnym súdom. Ak žalovaný napadnutým odvolaním fiktívne rozhodnutie prvostupňového orgánu nezrušil, resp. žalovaný ako odvolací správny orgán taktiež nevydal rozhodnutie, touto nečinnosťou žalovaného došlo k porušeniu práv žalobcu na riadny proces. Vydaním „fiktívneho“ rozhodnutia došlo zo strany žalovaného ako aj prvostupňového orgánu k ne a zaručeného práva žalobcu na informácie, pretože práve sa realizuje zaručené právo na informácie zakotvené v .

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu o tom, že by mal údajne vydať „fiktívne rozhodnutie“. Žalovaný dodal, že vo svojej korešpondencii (v došlej pošte) eviduje iba podanie žalobcu označené ako „Odvolanie“ zo dňa 02. 11. 2021, ktoré bolo žalovanému doručené elektronicky toho istého dňa s tým, že na predmetné podanie žalobcu žalovaný reagoval listom dňa 12. 11. 2021, ktorý žalobca prevzal dňa 19. 11. 2021. Žalovaný v predmetnej veci teda neeviduje žiadne ďalšie písomnosti, preto je toho názoru, že nemohol vydať žiadne „fiktívne rozhodnutie“, ktoré by malo byť predmetom tohto konania.

8. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný v rámci odvolacieho konania mal ako odvolací orgán v rámci preskúmania rozhodnutia v odvolacom konaní postupovať v súlade s ust. § 53 a nasl. Správneho poriadku. Žalobca zopakoval, že medzi ním ako žiadateľom o sprístupnenie informácie a povinnou obchodnou spoločnosťou TEKOS Nová Dubnica, s.r.o. prebiehala komunikácia na základe žiadosti podanej elektronicky v súlade s , na ktorú spoločnosť elektronicky sprístupnila informácie len čiastočne a k žiadosti na otázku pod písm. c), d) odmietla dať odpoveď. Podľa ust. bola spoločnosť TEKOS Nová Dubnica, s.r.o. povinná dať Mestu Nová Dubnica podnet na vydanie rozhodnutia. V zmysle ďalej platí,

že ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Žalobca na základe vyššie uvedených ustanovení je toho názoru, že tvrdenie žalovaného, že by nebolo vydané iné rozhodnutie ako vo svojom vyjadrení uvádza žalovaný, je nesprávne.

9. Žalovaný v duplike opakovane žiadal správnu žalobu zamietnuť.

III.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnych argumentov

10. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec rozhodol bez pojednávania (§ 107 ods. 2 S.s.p. v spojení s S.s.p. a S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd jednomyseľne ( v spojení s veta prvá S.s.p.) k záveru, že nakoľko rozhodnutie žalovanej nie je v súlade so zákonom, keď je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ( S.s.p.), je potrebné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom ( S.s.p.) vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie ( S.s.p.).

11. Podľa , sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

12. Podľa veta prvá , každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

13. Podľa , slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

14. Podľa , orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

15. Podľa , osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

16. Podľa , povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa odseku 1 a 2.

17. Podľa , žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa a a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa , ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa , ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

19. Podľa , ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( ).

20. Podľa , ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti ().

21. Podľa , ak povinná osoba () žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, dá bezodkladne, najneskôr do troch dní, osobe, ktorá ju založila alebo s ktorou uzavrela zmluvu o plnení úloh na úseku starostlivosti o životné prostredie, podnet na vydanie rozhodnutia (ods. 2); ak je povinnou osobou podľa prvej časti vety zdravotná poisťovňa a ak žiadosti hoci len sčasti nevyhovie, je povinná bezodkladne, najneskôr do troch dní, dať Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky podnet na vydanie rozhodnutia.

22. Podľa , proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa . Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

23. Podľa , o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

24. Podľa , odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

25. Z ustanovenia článku 26 ods. 1 a ods. 2 možno vyvodiť ústavné právo každého slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie. Vyhľadávanie informácií je vlastne zisťovaním, či v oblasti záujmu toho, kto informácie vyhľadáva, informácie vôbec jestvujú, aké a kde sa nachádzajú. Nejde teda ešte o samotné informácie, ale o informáciu o informácií. Prijímanie informácií je získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná. Získanie informácie sa môže uskutočňovať tak zmyslovými orgánmi, ako aj rôznymi technickými prostriedkami, akými sú za súčasného stavu zvukové, obrazové, ako aj zvukovo- obrazové záznamy, ale aj akýmkoľvek iným spôsobom. Rozširovaním informácií je akýkoľvek spôsob odovzdania prijatej informácie ďalšiemu subjektu, resp. ďalším subjektom. Ústavné právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie nie je ratione personae obmedzené, lebo patrí každému, teda akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe. Z ustanovenia článku 26 ods. 5 ďalej vyplýva ústavná povinnosť poskytovať informácie každému. Táto povinnosť je ratione personae obmedzená, lebo nezaväzuje každého, ale iba orgány verejnej moci v súvislosti s ich činnosťou. Iné subjekty (ktoré netvoria súčasť orgánov verejnej moci) ústavne zakotvenú povinnosť poskytovať informácie každému nemajú. To samozrejme neznamená, že by im, resp. niektorým z nich nemohla byť takáto povinnosť uložená, napr. zákonom alebo na základe zákona. Za orgány verejnej moci treba považovať jednak orgány štátnej moci a jednak orgány verejnej správy. Orgánmi štátnej moci sú Národná rada Slovenskej republiky (ako orgán zákonodarnej moci), prezident Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky (ako orgány výkonnej moci), Ústavný súd Slovenskej republiky, všeobecné súdy a Súdna rada Slovenskej republiky (ako orgány súdnej moci). Orgánmi verejnej správy sú jednak orgány všeobecnej a špecializovanej štátnej správy (ústredné, resp. s celoštátnou pôsobnosťou a regionálne), ďalej vyššie územné celky a obce ako orgány územnej a obecnej samosprávy a napokon aj iné subjekty, ktoré vykonávajú niektoré právomoci verejnej správy. Z hľadiska skúmanej problematiky je pre orgány

verejnej moci príznačné najmä to, že náplňou ich činnosti je realizácia práv a povinností verejnej moci. Ďalej je dôležité, že pri tejto činnosti hospodária s verejnými financiami alebo nakladajú s majetkom štátu, alebo majetkom obcí. Napokon je príznačné, že orgány verejnej moci sú spravidla kreované zákonmi, resp. na základe zákonov, ktoré patria do oblasti verejného práva. Skôr len výnimočne sú tieto orgány kreované podľa súkromného práva. V ústave vymedzená povinnosť orgánov verejnej moci poskytovať informácie o svojej činnosti je premietnutá do ustanovenia , keďže v tomto ustanovení sa definujú povinné osoby, teda osoby povinné sprístupňovať informácie. V uvedené štátne orgány, obce a právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, treba považovať za orgány verejnej moci. V zákona o slobode informácií uvedené právnické osoby zriadené zákonom môžu byť tiež orgánmi verejnej moci, pokiaľ majú právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. V rovnakom ustanovení uvedené právnické osoby zriadené štátnym orgánom alebo obcou podľa osobitného zákona spravidla orgánmi verejnej moci nie sú. Ide totiž o rozpočtové a príspevkové organizácie. Napokon v právnické osoby založené povinnými osobami podľa ods. 1 a ods. 2 taktiež spravidla nie sú orgánmi verejnej moci. Na základe uvedeného možno konštatovať, že hoci ústavnú povinnosť poskytovať informácie o svojej činnosti majú v zmysle článku 26 ods. 5 iba orgány verejnej moci, zákonom o slobode informácií bol okruh povinných subjektov rozšírený aj o také subjekty, ktoré za orgány verejnej moci považovať nemožno. Ďalej treba konštatovať, že všetky povinné osoby vyplývajúce z ustanovenia až ods. 3 majú v zásade ratione materiae plnú informačnú povinnosť v rozsahu svojej činnosti. Jedinou výnimkou sú právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy podľa , pretože rozsah informačnej povinnosti týchto subjektov je ratione materiae vymedzený tak, že sa týka iba ich rozhodovacej činnosti, nie teda celej činnosti. Cieľom zákona o slobodnom prístupe k informáciám je poskytovať informácie z činnosti verejnej správy a tým napomáhať princípu dobrej verejnej správy ako aj skutočnosť, že verejná správa je službou verejnosti a základné pravidlá správneho konania uvedené v Správneho poriadku, pre ktoré východiskom je systém prameňov práva predovšetkým (najmä ) a zákony (vrátane právnej úpravy založenej právom Európskej únie, resp. upravenej medzinárodnými zmluvami) i keď sú formulované viac všeobecným spôsobom, je potrebné, vzhľadom na to, že slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému, v praxi interpretovať v duchu európskeho štandardu všeobecných požiadaviek na kvalitu postupov a činnosti verejnej správy súhrnne označovaných ako princípy dobrej správy (Good Governance, Good Administration), majúceho základ v literatúre, judikatúre európskych inštitúcií a niektorých dokumentoch najmä Rady Európy (najmä odporúčania a rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy) a Európskej únie. Odporúčanie CM/Rec (2007) Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20. júna 2007 o dobrej verejnej správe vypočítava základné princípy, ktorými by sa mal riadiť každý orgán verejnej správy vo vzťahu k súkromným osobám. Právo na dobrú verejnú správu potom vyjadruje právo súkromnej osoby, aby mu štát garantoval, že verejná správa bude fungovať na princípoch verejnej správy. Toto právo síce nepatrí medzi tradične uznávané základné ľudské práva, ale neustálym rozvíjaním myšlienky o práve na dobrú správu Rada Európy významným spôsobom prispieva k jeho vzniku. Ide o kombináciu viacerých uznaných práv vo vzťahu k verejnej správe, ktoré spolu tvoria jedno právo. Právo na dobrú verejnú správa zahŕňa v sebe aj princíp transparentnosti, ktorý spája kontrolu činnosti verejnej správy s právom osôb vedieť všetko podstatné o výkone verejnej správy. Má teda aj ďalšiu dimenziu, a to právo na informácie, ktoré patrí medzi základné politické práva (článok 17 Listiny základných práv a slobôd a ). Ústavnoprávna úprava na Slovensku ukladá orgánom verejnej moci povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Podmienky a spôsob vykonávania tejto povinnosti ustanovuje Správny súd ďalej zdôrazňuje, že koncept dobrej správy obsahuje jednak pravidlá zakotvené v právnych normách hmotnoprávnej a procesnej povahy ale aj ďalšie požiadavky, ktoré síce nezaväzujú správne orgány k dobrému správaniu silou právne záväzných a vynútiteľných noriem, ale pôsobia ako štandard verejnej morálky a všeobecnej slušnosti na úrovni súčasného civilizačného vývoja.

26. Pokiaľ ide o postup sprístupňovania žiadaných informácií, tento je legislatívne upravený v a vyplýva z neho, že právnická osoba založená povinnou osobou poskytuje informácie žiadateľovi v lehote 8 pracovných dní a ak žiadosti nemieni vyhovieť, musí dať v lehote troch dní svojmu zakladateľovi podnet, aby o tom vydala písomné rozhodnutie v lehote 8 pracovných dní. Ak v tejto lehote zakladateľ rozhodnutie nevydá, predpokladá sa, že vydal prvostupňové fiktívne

rozhodnutie, ktorým odmietol poskytnúť informáciu. Na odvolanie voči takémuto fiktívnemu rozhodnutiu, odvolací orgán fiktívne rozhodnutie v zmysle aplikačnej praxe súdov musí zrušiť, nakoľko fiktívne rozhodnutie je z povahy veci nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, keďže nemá atribúty administratívneho rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku. Odvolací orgán musí rozhodnúť v lehote 15 dní, inak sa predpokladá, že vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. V prípade napadnutia takéhoto fiktívneho rozhodnutia správnou žalobou, nemôže správny súd rozhodnúť inak, len fiktívne rozhodnutie zrušiť z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

27. Po preskúmaní predmetnej veci dospel správny súd k záveru, že žalovaný sa neriadil dôsledne vyššie uvedenými na vec sa vzťahujúcimi ustanoveniami zákona. Keďže v posudzovanom prípade nebolo žiadosti žalobcu čiastočne vyhovené, bolo povinnosťou spoločnosti TEKOS Nová Dubnica, s.r.o. ako povinnej osoby predložiť vec na rozhodnutie Mestskému úradu Mesta Nová Dubnica ako zakladateľovi, ktorý mal vydať rozhodnutie v lehote 8 pracovných dní. Keďže tak neučinil platí, že Mestský úrad Mesta Nová Dubnica vydal fiktívne rozhodnutie. Po podaní odvolania voči prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu bol žalovaný povinný sa týmto riadne zaoberať v zmysle Správneho poriadku, ktorý sa na konanie vzťahuje podľa Ak boli splnené procesné podmienky pre meritórne rozhodnutie, bol žalovaný povinný vo veci vydať rozhodnutie, ktorým by zrušil prvostupňové fiktívne rozhodnutie. Žalovaný však odvolanie vybavil neformálne listom, pričom v liste nie sú uvedené žiadne relevantné dôvody, prečo žalovaný pristúpil práve k neformálnemu vybaveniu odvolania a nie k vydaniu formalizovaného rozhodnutia. Za daného stavu je správny súd toho názoru, že žalovaný nevybavil zákonom predpísaným spôsobom odvolanie žalobcu v zákonnej 15 dňovej lehote a teda platí, že i žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie. Ako už bolo vyššie uvedené a ako už bolo opakovane judikované, fiktívne rozhodnutie, keďže nemá zákonom predpísané náležitosti je vždy z povahy veci nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V dôsledku vyššie uvedených skutočností je potom zrejmé, že správny súd sa stotožnil s námietkou žalobcu, že fiktívne rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a teda nezákonné ( S.s.p.).

28. Pre úplnosť správny súd uvádza, že tvrdenie žalovaného, že spoločnosť TEKOS Nová Dubnica, s.r.o. bola zriadená ( ) a nie založená ( ) nie je ničím podložené. Práve naopak, z obchodného registra je zrejmé, že spoločnosť bola založená zakladateľskou listinou podľa a nasl. . Z tohto pohľadu sa správnemu súdu javí, že ide o povinnú osobu v zmysle s následnou povinnosťou podľa dať podnet zakladateľovi na vydanie rozhodnutia.

29. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

30. Pretože správny súd v prejednávanej veci z vyššie popísaných dôvodov ustálil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a teda že žalobná námietka (žaloba) je v tomto smere dôvodná, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie.

31. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného opätovne odvolanie žalobcu posúdiť, toto vybaviť zákonným spôsobom, a to v súlade so závermi správneho súdu vyslovenými v tomto rozsudku, nakoľko v zmysle § 191 ods. 6 S.s.p. právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Povedané inými slovami, ak žalovaný zistí, že v prejednávanej veci sú dôvody na vybavenie odvolania neformálne, učiní tak, ale v neformálnom liste musia byť tieto dôvody uvedené. Inak je žalovaný povinný napadnuté prvostupňové fiktívne rozhodnutie zrušiť pre nepreskúmateľnosť formalizovaným rozhodnutím majúcim atribúty podľa § 47 Správneho poriadku.

32. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 S.s.p.).

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá S.s.p., veta posledná ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).