Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_36C-213-2016.pdf
PDF · 112.09 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/213/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova č. 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, proti žalovanému: H. H., nar. 1.5.1945, bytom 055 66 Smolník č. 265, zastúpený JUDr. Zuzanou Kolárikovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie, Stará Prešovská 10, 040 01 Košice, o zaplatenie 2.139,94 Eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.533,47 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.533,47 Eur od 18.6.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Konanie v časti o zaplatenie sumy 573,60 Eur zastavuje.
III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 43,30 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca podanou žalobou doručenou súdu dňa 11.12.2013 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 2.139,94 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 18.6.2013 do zaplatenia a trovy konania z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.10.2007 uzatvoril so žalovaným ako fyzickou osobou - podnikateľom nájomnú zmluvu č. XXXXXXXXX-X-XXXX, predmetom ktorej bol prenájom stavby súpisného č. XXXX, IM č. XXXXXXXX nachádzajúcej sa na pozemku parcelného čísla XXXX/XXX, v katastrálnom území Košice - Stredné mesto a celková výmera prenajatej plochy činila XXX m2 a s tavba bola prenajatá za účelom skladovania stavebného materiálu. Poukázal na čl. IV. predmetnej nájomnej zmluvy, v zmysle ktorého bola medzi zmluvnými stranami dojednaná cena za nájom vo výške 320,- Sk ( 10,62 Eur ) za m2 za rok, t. j. 34.560,- Sk ( 1.147,18 Eur ) ročne + DPH a žalovaný sa zaviazal uhrádzať žalobcovi dojednané nájomné štvrťročne vopred vo výške 8.640,- Sk ( 286,80 Eur ). Zmluvný vzťah medzi stranami sporu bol ukončený ku dňu 24.8.2009, ku ktorému dňu žalovaný ako podnikateľský subjekt ukončil svoju činnosť. Žalovaný však predmet nájmu užíval aj naďalej po skončení zmluvy, pričom na úkor žalobcu sa obohatil. K vyprataniu predmetu nájmu došlo ku dňu 12.4.2013. Výšku bezdôvodného obohatenia vyčíslil žalobca v súlade s uzatvorenou zmluvou o prenájme stavby v cene nájomného, pričom výška bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.6.2011 do 12.4.2013 činí spolu sumu 2.139,94 Eur.
2. Žalobca spolu so žalobou doručil nasledovné dôkazy: výpis z LV č. XXXXX pre katastrálne územie Stredné mesto, obec Košice - Staré mesto, okres Košice I, z ktorého je zrejmé, že vlastníkom parcely č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, druh: zastavané plochy a nádvoria je Slovenská republika v spoluvlastníckom podiele 1/1, nájomnú zmluvu č. XXXXXXXXX-X-XXXX uzavretú medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom dňa 22.10.2007, výpis so živnostenského registra žalovaného, exekučný príkaz na vykonanie exekúcie vyprataním nehnuteľnosti EX 753/12.
3. Žalobca použil nasledovné prostriedky procesného útoku : skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, návrhy na vykonanie vyššie citovaných dôkazov, návrh oboznámením sa so spismi Okresného súdu Košice I, sp. zn. 15C/277/2015, sp. zn. 15C/50/2012.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním odporu voči platobnému rozkazu vydaného Okresným súdom Košice I dňa 25.4.2017, sp. zn. 36C/213/2016 - 21, v ktorom vzniesol námietku premlčania poukazujúc na to, že nakoľko užíval predmetnú nehnuteľnosť aj po ukončení nájmu, žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia na Okresnom súde Košice I, pod sp. zn. 15C/50/2012 za obdobie od 25.8.2009 do 31.5.2011. Dňa 12.4.2013 bola uvedená nehnuteľnosť v exekučnom konaní vyprataná a odovzdaná žalobcovi a žalobca v konaní 15C/50/2012 listom doručeným súdu dňa 18.6.2003 požiadal o zmenu žaloby, konkrétne o jej rozšírenie o ďalšie bezprostredne nasledujúce obdobie, pričom Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 9.9.2013 zmenu návrhu nepripustil. Mal zato, že žalobca tak podal žalobu dňa 30.12.2016 o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.6.2011 do 12.4.2013 a táto žaloba bola podaná po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej lehoty pre vydanie bezdôvodného obohatenia. Poprel tvrdenia žalobcu, že mal užívať predmetnú nehnuteľnosť po skončení nájomného vzťahu bez akéhokoľvek právneho dôvodu, poukázal na to, že počas trvania nájomného vzťahu, konkrétne v roku 2007 zrekonštruoval strechu na predmetnej nehnuteľnosti so súhlasom prenajímateľa na vlastné náklady, nakoľko nehnuteľnosť nebola v stave spôsobilom na užívanie a tieto náklady predstavovali sumu 10.000 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepristúpil k odpredaniu predmetnej nehnuteľnosti žalovanému, požiadal žalobcu, aby náklady, ktoré vynaložil na opravu strechy, započítal ako nájomné za ďalšie mesiace, čo však tiež žalobca výslovne odmietol. Žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal mu náhradu trov konania.
5. Žalovaný použil nasledovné prostriedky procesnej obrany: skutkové tvrdenia uvedené v podanom odpore.
6. K podanému odporu sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 26.10.2017, v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje s premlčaním nároku, poukazujúc na to, že žaloba bola podaná na súd 11.12.2013. Tiež poukázal na rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. 15C/277/2015, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 10.500,39 Eur s príslušenstvom, ktorú sumu žiadal žalovaný priznať ako protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota vecí, a to práve z dôvodu rekonštrukcie strechy.
7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi doloženými stranami sporu tvoriacimi obsah súdneho spisu, prednesom poverenej zamestnankyne žalobcu, prednesom advokátky žalovaného, oboznámením s pripojenými spismi Okresného súdu Košice I, sp. zn. 15C/50/2012, 36C/303/2012, sp. zn. 15C/277/2015; z predmetných dôkazoch súd vychádzal a vyhodnotil skutkový stav tak, ako je nižšie uvedené.
8. Poverená zamestnankyňa žalobcu poukázala na skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a na listinné dôkazy doložené spolu so žalobou, ako aj na skutkový stav, ktorý vyšiel najavo v iných konaniach, kde strany sporu tohto konania boli stranami sporu v iných súdnych konaniach, a ktoré je možné použiť aj pre toto konanie. V časti o zaplatenie sumy 573,60 Eur vzal žalobca žalobu späť a žiadal, aby súd v tej časti konanie zastavil, vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania žalovaným. Poukázala na to, že žalobca má za to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný stavbu užíval po skončení nájomnej zmluvy bez právneho dôvodu a poukázala na výpočet výšky bezdôvodného obohatenia špecifikovaný v podanej žalobe.
9. Advokátka žalovaného vzniesla námietku premlčania za obdobie od 1.6.2011 do 11.12.2011 a uviedla, že tým, že súd výsluch žalobcu zamietol, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.
10. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, právne argumenty strán sporu a za preukázané považuje nasledovné skutočnosti: medzi sporovými stranami bola dňa 22.10.2007 uzatvorená nájomná zmluva č. XXXXXXXXX-X-XXXX o prenájme stavby IM Č.. XXXXXXXX nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. XXXX/XXX evidovanej na LV číslo XXXXX v katastrálnom území Košice - Stredné mesto o výmere XXX m2 vo vlastníctve Slovenskej republiky a ktorého žalobca ako prenajímateľ je správcom. Zmluva bola uzatvorená v súlade s § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. V zmluve bola dohodnutá doba nájmu na neurčito, bola dohodnutá cena nájmu a platobné podmienky tak, že nájomca zaplatí za užívanie predmetu nájmu nájomné vo výške 320,-Sk, t.j. 10.62 Eur za m2 za rok, celkom ročné nájomné
činilo 34.560,-Sk, t.j. 1.147,18 Eur, pričom nájomné mal hradiť nájomca prenajímateľovi štvrťročne vopred vo výške 8.640,-Sk, t.j. 280,82 Eur na základe faktúry vystavenej prenajímateľom a splatnosť faktúry bola dohodnutá na 14 dní odo dňa vystavenia. Nespornou skutočnosťou je, že nájomný vzťah medzi stranami sporu bol ukončený ku dňu 24.8.2009, ktorá medzi stranami sporu sporná nebola a táto skutočnosť vyplýva jednak z konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 36C/303/2012, v ktorej veci bol vydaný právoplatný rozsudok, ako aj z konania 15C/50/2012, v ktorej veci bol tiež vydaný právoplatný rozsudok. Spornou skutočnosťou nebolo ani to, že žalovaný aj po ukončení zmluvného vzťahu naďalej užíval predmet nájmu a to až do 12.4.2013, kedy došlo k vyprataniu predmetu nájmu na základe vedeného exekučného konania proti žalovanému ako povinnému. Nespornou skutočnosťou vyplývajúcou z konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 15C/50/2012 bolo aj to, že žalobca podal voči žalovanému žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.026,82 Eur s príslušenstvom a v ktorom konaní žalovaný podal protižalobu o zaplatenie sumy 10.500,39 Eur a ktorá protižaloba bola vylúčená na samostatné konanie - súdne konanie vedené pod sp. zn. 15C/227/2015. V konaní 15C/50/2012 bolo právoplatne rozhodnuté a žalovaný bol zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 2.026,82 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 14.1.2012 do zaplatenia z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 25.8.2009 do 31.5.2011 za užívanie bez právneho dôvodu nehnuteľnosti - stavby, súpisného čísla XXXX, katastrálne územie Košice - Stredné mesto, o výmere XXX m2 ( ten istý predmet nájmu ako aj v tomto konaní ). Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.6.2015. Za nespornú skutočnosť súd považoval aj tvrdenia žalobcu o neúspechu žalovaného v súdnom konaní 15C/277/2015 o zaplatenie 10.500,39 Eur ako protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota veci na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy zo dňa 22.10.2007. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.7.2016. Za nesporné je potrebné považovať aj podanie žaloby, ktorá tvorí predmet tohto konania dňa 11.12.2013 a ktorá žaloba bola pôvodne podaná do konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 36C/303/2012 a ktorá vec bola vylúčená na samostatné konanie uznesením zo dňa 8.12.2016 sp. zn. 36C/303/2012-139. Súd považuje za nesporné aj výpočet výšky bezdôvodného obohatenia žalobcom v žalobe, ktorá výška sa rovná výške nájmu v zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy medzi stranami sporu dňa 22.10.2007. Výpočet výšky bezdôvodného obohatenia žalovaný nerozporoval.
11. Súd vec právne posúdil nasledovne:
12. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor na iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
13. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením s právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
14. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
15. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
16. Podľa § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
17. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 OZ). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. l OZ) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 OZ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 OZ).
18. V prejednávanej veci ide o prípad plnenia bez právneho dôvodu, ktoré je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenou na tom, že medzi zúčastnenými osobami od počiatku chýba právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak - pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia - jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu.
19. O plnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania bytu bez nájomnej zmluvy. Výšku tohto prospechu vyjadruje peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie bytu, spravidla formou nájmu a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy.
20. Nespornou skutočnosťou bolo, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu bol ukončený ku dňu 24.8.2009 a aj po ukončení zmluvného vzťahu žalovaný užíval predmet nájmu - stavbu IM č. XXXXXXXX, nachádzajúcu sa na parcele registra „C“ č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, zapísanú na LV č. XXXXX pre katastrálne územie Stredné mesto, za ktoré užívanie žalovaný žalobcovi nič neplatil, čím sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Nespornou skutočnosťou bolo, že ku dňu 12.4.2013 došlo k vyprataniu predmetu nájmu. Nespornou skutočnosťou bolo aj podanie predmetnej žaloby zo strany žalobcu dňa 11.12.2013, o čom svedčí prezenčná pečiatka Okresného súdu Košice I.
21. Žalobca vzal žalobu čo do vydania bezdôvodného obohatenia v sume 573,60 Eur späť a žalovaný prejavil súhlas so späťvzatím žaloby.
22. Podľa ust. § 144 ods. 1 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť. 23. Podľa ust. § 145 ods.1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 24. Podľa ust. § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 25. Vzhľadom na nepochybný dispozičný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 573,60 Eur späť a po súhlase žalovaného, súd v tejto časti konanie zastavil.
26. Žalovaný vzniesol najprv námietku premlčania do vydania celej výšky bezdôvodného obohatenia, následne do vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.6.2011 do 11.12.2011.
27. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovené ( § 101 - § 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
28. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
29. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo, k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
30. Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. (§ 122 ods. 1 OZ).
31. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. (§ 122 ods. 2 OZ).
32. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. (§ 122 ods. 3 OZ).
33. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. (§ 121 ods. 5 veta prvá CSP).
34. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok ( súdnu vymáhateľnosť ) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul, bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Táto zmena ( oslabenie ) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s úspechom premlčanie dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo o sebe nezaniká, len sa oslabuje, a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Avšak ani nárok premlčaním sám o sebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
35. Súd sa stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného ohľadom premlčania nároku žalobcu týkajúceho sa vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.6.2011 do 11.12.2011 poukazujúc na to, že žaloba žalobcu bola podaná na súd dňa 11.12.2013. Žalobca svoj nárok odôvodňoval vydaním bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.6.2011 do 12.4.2013 a z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu je teda za obdobie od 1.6.2011 do 11.12.2011 premlčaný a premlčaný nárok činí sumu 606,47 Eur, v ktorej sume je zahrnutá aj suma 573,60 Eur, v ktorej časti došlo k späťvzatiu žaloby a k zastaveniu konania v tejto časti. Výška bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetu nájmu za obdobie od 11.12.2011 do 10.12.2012 t. j. za 1 rok činí 1.146,96 Eur (10,62 Eur x XXX m2 ) a teda za obdobie od 11.12.2012 do 12.4.2013, t. j. 123 dní činí 386,51 Eur (1.146,96 Eur : 365 = 3,142356164/ 1 deň x 123 dní). Súd zhrnúc vyššie uvedené dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný do zaplatenie sumy 1.533,47 Eur, zvyšok nároku je premlčaný.
36. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný užíval predmetnú stavbu bez právneho titulu a za užívanie neplatil žiadne úhrady. Výška dlhu, resp. bezdôvodného obohatenia činí spolu sumu 1.533,47 Eur, ktorá pozostáva z výšky úhrad za užívanie predmetnej stavby za predmetné nepremlčané obdobie a ktorá suma predstavuje obvyklé nájomné, ktoré by žalovaný ako nájomca za obvyklých okolností bol povinný platiť podľa platnej nájomnej zmluvy.
37. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
38. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
39. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
40. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
41. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení do 31.1.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
42. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania z istiny od 18.6.2013. Žalobca v žalobe k začiatku omeškania poukázal na podanie návrhu na zmenu žaloby dňa 18.6.2013 do konania 15C/50/2012. Súd je toho názoru, že žalovaný sa dostal do omeškania so súdom priznanou
výškou bezdôvodného obohatenia od 13.4.2013, t.j. nasledujúci deň po jej vyprataní, t.j. skôr, ako žiadal žalobca. Žalobca si uplatnil výšku úrokov z omeškania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami; základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,5 %; po zvýšení o osem percentuálnych bodov jej výška činí 8,5 % ročne. Výšku úrokov z omeškania tak súd priznal žalobcovi v súlade s jeho žalobou.
43. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné.
44. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
45. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, majúc zato, že žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia výslovne nepoprel, toto skutkové tvrdenie súd považuje za nesporné. Ďalšie nesporné skutočnosti vyšli najavo z konaní vedených na Okresnom súde Košice I a ktoré boli právoplatne ukončené medzi stranami sporu a ktoré závery súd použil aj pre toto konanie z dôvodu hospodárnosti konania (ukončenie nájomného vzťahu, neúčinná obrana žalovaného o jednostrannom započítaní pohľadávky vo výške 10.500,39 Eur).
46. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
47. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
48. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listín a odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
49. Podľa § 195 ods. 1 CSP, na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak je ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté.
50. Na pojednávaní konanom 24.4.2018 advokátka žalovaného navrhla výsluch strany - žalovaného ako dôkazný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na náležité objasnenie, resp. preukázanie tvrdených skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo.
51. Vzhľadom k tomu, že žalovaný je v konaní zastúpený advokátom, súd na vytýčený termín pojednávania predvolal jeho advokátku, majúc už zato, že tvrdené skutočnosti boli už preukázané v iných konaniach strán sporu, ktoré boli právoplatne ukončené a majúc zato, že v tomto prípade nebolo nevyhnutné vykonať výsluch žalovaného na objasnenie, resp. preukázanie tvrdených skutočností; výsluch žalovaného sa súdu javil ako nadbytočný, preto súd postupoval v súlade s princípom hospodárnosti (čl. 17 CSP) a návrh na výsluch žalovaného zamietol.
52. Advokátka žalovaného argumentovala, že tým, že súd neumožnil žalovanému sa k predmetu konania vyjadriť - zamietol návrh na jeho výsluch, došlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.
53. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd strane sporu znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva Civilný súdny poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal strane sporu jeho procesné práva. Medzi najzávažnejšie prípady odňatia možnosti konať pred súdom možno zaradiť situácie, keď súd rozhodoval bez nariadenia pojednávania a neboli na to splnené podmienky, ak stranu sporu na pojednávanie riadne nepredvolal alebo ak rozhodol bez toho, aby bola dodržaná zákonom ustanovená lehota na prípravu pojednávania.
54. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústavy) zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
55. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. 56. Podľa právneho názoru súdu ústavne súladný výklad zákonov (podľa čl. 152 ods. 4 ústavy), v danom prípade predstavuje neoddeliteľnú súčasť rozhodovacej činnosti a ako taký jedine zodpovedá základnému právu každého na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy. 57. Podstata základného práva priznaného podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v prvom rade v oprávnení každého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde a že tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola namietanému právu poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré ustanovenie o súdnej ochrane vykonávajú, a teda že základné právo na súdnu ochranu nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale ju aj v určitej kvalite, t.j. zákonom ustanoveným postupom súdu, dostať. Postup súdov v konaní o veci a jeho kvalita ustanovená zákonom je vyjadrením práva na súdnu ochranu účastníka konania vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy. Ochranu základným právam a slobodám poskytujú predovšetkým všeobecné súdy. 58. Z článku 1 CSP - základné princípy vyplýva, že spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu 59. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. 60. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 61. Podľa čl. 12 CSP, na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak. 62. Podľa čl. 13 ods. 1 CSP, strana sporu konajú v styku so súdom osobne, ak zákon neustanovuje inak. Strany sporu môžu konať aj prostredníctvom zástupcu; napriek zastúpeniu môže súd stranu sporu vyslúchnuť, ak je to potrebné a možné. 63. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 64. Súd poukazujúc na základné princípy CSP, na ustanovenie § 89 CSP, § 195 CSP zdieľa názor, že zamietnutím návrhu na výsluch žalovaného, nedošlo k porušeniu procesných práv žalovaného; tento je v konaní kvalifikovane zastúpený advokátkou a jeho výsluch v prejednávanej veci by spôsobil zbytočné prieťahy, aj vzhľadom k tomu, že ním tvrdené skutočnosti už boli predmetom skúmania súdom v iných konaniach, na ktoré súd v tomto rozsudku poukazuje a preto jeho výsluch nebolo nutné uskutočniť. 65. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
66. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
67. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
68. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
69. Podľa ust. § 256 ods.1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
70. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného ustanovenia § 255, § 256 ods. 1 C.s.p. Z procesného hľadiska zastavenie konania v časti privodil žalobca späťvzatím žaloby v časti, ktorá v tejto nebola dôvodná pre premlčanie nároku. Zastavenie konania v časti ako aj zamietnutie žaloby predstavuje neúspech žalobcu. V spore bol žalobca úspešný v rozsahu 71,65 %, jeho neúspech predstavuje 28,35 %. Žalobca má tak nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 43,30 %. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutí súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).