Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-126-2017.pdf
PDF · 97.84 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/126/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, proti žalovanému: G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. armády XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 157.56 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 13C/388/2012-138 zo dňa 22.06.2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Vyslovil, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 708 ods.1,2, § 709 ods.1 veta prvá, § 710, § 497 Obchodného zákonníka, ust.§ 351 ods.1 veta prvá, § 451 ods.2 a § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade si žalobca uplatňuje nárok na úhradu tzv. debetu vyúčtovaného žalovanému na účte vedenom žalobcom pre žalovaného, z návrhu žalobcu však nevyplývajú žiadne konkrétne dôvody tohto nároku, kedy, prečo a na základe čoho ho žalobca v konkrétnej výške žalovanému postupne účtoval, a nad rámec jeho vlastných peňažných prostriedkov (bez právneho dôvodu podľa § 710 OBZ) z jeho účtu aj vyplatil. Ani vo vzťahu k vyčísleným úrokom žalobca neuviedol na základe čoho, z akých súm a za aké obdobie ich žalovanému účtoval (tak aby bolo možné overiť ich výpočet). Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že ohľadom tohto nároku žalobca bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno neuniesol, teda v čase rozhodovania súd nezistil právny dôvod, podľa ktorého by bol žalovaný povinný túto sumu žalobcovi zaplatiť, a preto ho, podľa toho ako bol predmet konania skutkovo vymedzený v návrhu, považoval za nedôvodný.
4. Okrem toho súd prvej inštancie poukázal aj na to, že žalobca, tak ako to uviedol v žalobe, od zmluvy odstúpil, a v zmysle ust. § 351 OBZ by tak mohol mať nárok len na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov resp. vydanie bezdôvodného obohatenia, a keďže žalobca žiadne takéto skutočnosti netvrdil a ani nepreukázal, keď podľa jeho tvrdení nevyrovnaná výška debetného zostatku pozostáva z nedoplatkov na poplatkoch (poplatky za Balík Výhoda 50+), úrokov a poplatkov za upomienky, a žaloba bola navyše podaná viac ako dva roky po odstúpení od zmluvy, a tento eventuálny nárok by tak bol v zmysle ust. § 107 ods. 1 OZ už aj premlčaný, súd žalobu zamietol.
5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) účinného do 30.06.2016, keď žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, bolo potrebné priznať náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, keďže však o trovách konania rozhoduje súd na návrh, žalovaný si ich náhradu neuplatnil a neúspešný žalobca na ich na náhradu nemá právo, súd náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z nich.
6. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Rozsudok považuje za nesprávny a namietal nesprávne právne posúdenie veci podľa ust. § 365 ods.1 písm.h/ Civilného sporového poriadku. Poukázal na ust.§ 129 ods.1 Civilného sporového poriadku, že ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia z ktorého nie je zrejmé čoho sa týka a čo sa ním sleduje alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní. Súd prvej inštancie rozhodol o neurčitom návrhu na začatie konania, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu na začatie konania žalobcom uplatňovaných nárokov, hoci bol k takejto činnosti povinný, súd takýmto postupom, ktorý predchádzal vydaniu rozsudku odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Ide o vady konania vymedzené v ust.§ 365 ods.1 písm.b/ C.s.p., ktoré sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky zaručuje okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca poukázal ďalej na ust.§ 31 ods.2 Zákona o platobných službách a na ust.§ 31 ods.4 a ods.5 písm.d/ uvedeného zákona s tým, že zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. V zmysle 25.5 sú vo VOP súčasťou zmluvy o vkladovom účte. V zmysle VOP je sadzobník neoddeliteľnou súčasťou VOB, teda aj rámcovej zmluvy. Zároveň v bode 25.4 VOP sú uvedené dôvody, z ktorých je banka oprávnená zmeniť VOP tak, že nie je naplnená podmienka neprijateľnosti zmluvnej podmienky a to jednostranná zmena zmluvných podmienok bez dôvodu dohodnutého v zmluve. Zároveň ani zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente. Tento výklad potvrdil aj rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15 (Home Credit verzus Biroóva), ktorý ustálil, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Žalobca poukázal na ust.§ 48 Občianskeho zákonníka v spojení s ust.bodu 3.11.5 písm.b/ a bodu 3.11.6 VOP. Tvrdenie, že v prípade odstúpenia od zmluvy nemá veriteľ nárok na žiadne plnenia od spotrebiteľa okrem peňažných prostriedkov, ktoré boli spotrebiteľovi poskytnuté nemá oporu v zákone. Oporu v právnych predpisoch nemá ani argument súdu, že dojednanie vo VOP o tom, že odstúpením zmluva zaniká ku dňu doručenia odstúpenia je neplatné z dôvodu, že odporuje zákonu alebo dobrým mravom, pretože v zmysle § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa a dôsledky odstúpenia od zmluvy upravené v spotrebiteľskej zmluve nemôžu byť pre spotrebiteľa nevýhodnejšie ako dôsledky podľa Občianskeho zákonníka. Nakoľko Občiansky zákonník dohodu o účinkoch odstúpenia od zmluvy umožňuje, takáto dohoda nemôže odporovať zákonu alebo dobrým mravom. Uvedená dohoda určite nemá za následok zhoršenie postavenia spotrebiteľa. V tejto súvislosti žalobca upozornil napríklad na ust.§ 6 ods.1 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého ak spotrebiteľ uplatní svoje právo na odstúpenie od zmluvy na diaľku, je povinný zaplatiť dodávateľovi i za finančnú službu skutočne poskytnutú v súlade so zmluvou na diaľku, ak sa táto finančná služba začala poskytovať po predchádzajúcom súhlase spotrebiteľa. Odplata musí byť primeraná rozsahu poskytnutej finančnej služby. Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade zániku zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy jednou zo zmluvných strán, banka má nárok na odplatu za poskytnuté služby. Odplatou za úver formou prekročenia sú práve dohodnuté zmluvné úroky. V zmysle § 18 ods.3 Zákona o spotrebiteľských úveroch sa na prekročenie vzťahujú ustanovenia o najvyššej prípustnej výške odplaty podľa Občianskeho zákonníka. Zmluva o bežnom účte je zmluvným typom upraveným v Obchodnom zákonníku v zmysle ktorého účinky odstúpenia od tejto zmluvy nastávajú ex nunc, t.j. zmluva zanikne doručením odstúpenia druhej zmluvnej strane. V zmysle § 711 ods.1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených. V zmysle § 33 ods.4 Zákona o platobných službách, ak ide o pravidelne účtované poplatky za platobné služby, používateľ platobných služieb je povinný uhradiť poskytovateľovi platobných služieb len ich pomernú časť prislúchajúcu do skončenia platnosti rámcovej zmluvy. V zmysle § 714 ods.1 Obchodného zákonníka zo zostatku účtu platí banka úrok. Všetky uvedené ustanovenia slúžia na zachovanie právnej istoty v právnych vzťahoch pri vedení bežného účtu a poskytovaní platobných služieb viazaných na
tento účet. V prípade, že by sme pri odstúpení od zmluvy pripustili zánik zmluvy od počiatku, došlo by k absurdnej situácií, kedy by nebolo možné vyporiadať platobné operácie vykonané na danom účte. Banka by nemala nárok na zaplatené poplatky spojení s vedením platobného účtu a poskytovaním služby viazaných na tento účet a klient by bol povinný vrátiť úroky pripísané na účet z jeho zostatku a to v zmysle ust.§ 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že jeho odvolanie je dôvodné, keďže je daný odvolací dôvod v zmysle ust.§ 365ods.1 písm.h/ Civilného sporového poriadku. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania, aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.
7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, ale prostredníctvom svojej sestry Evy Štirandovej oznámil, že sa chce ospravedlniť zo všetkých pojednávaní z dôvodu hospitalizácie a vážneho zdravotného stavu.
8. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku ( zák. č. 99/1963 Z.z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p., s tým, že účinky procesných úkonov zrealizovaných pred súdom prvej inštancie (okresným súdom) ostali zachované (§ 470 ods. 2 C.s.p.).
9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 10.04.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
10. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p., poukazuje na toto odôvodnenie, a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné. Správne odvolateľ poukazuje na to, že v zmysle ust. § 43 ods. 1 O.s.p., platného a účinného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie, súd mal úlohu vyzvať účastníka konania, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v určenej lehote. Pritom obsahom ústavného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi je aj poučovacia povinnosť súdu v občianskom súdnom konaní obsiahnutá v § 5 ods. 1 O.s.p., ktorá bola prebratá aj do § 160 C.s.p. Poučovacia povinnosť súdu sa však týka predovšetkým tých procesných práv a povinností, ktorých realizácia alebo rešpektovanie má základný význam pre kvalitu zabezpečenia a realizácie základného práva na súdnu ochranu. Optimálne plnenie poučovacej povinnosti vyžaduje materiálne chápanie tejto povinnosti súdu a súčasne aj odmietnutie prílišného formalizmu pri plnení manudukčnej povinnosti súdu. Túto povinnosť však nie je možné zamienať za povinnosť strany sporu upravenú v ust. § 120 ods. 1 O.s.p., ktorá bola prebratá aj do ust. § 132 ods. 1 C.s.p., podľa ktorých v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (podľa znenia § 120 ods. 1 O.s.p., účinného do 30.06.2016, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci).
11. Zo zmluvy o spolupráci pri poskytovaný bankových produktov a služieb vyplýva, že dňa 14.2.2008 uzavreli žalobca ako banka a žalovaný ako majiteľ účtu zmluvu o zriadení účtu č. 8861458001. V bode 4. tejto zmluvy označenom ako „návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte“ je pri zriadení služby Povolené prečerpanie na osobnom účte vyznačená možnosť NIE. Ďalej je uvedené, že v prípade konkludentného prijatia návrhu zmluvy o poskytovaní služby povoleného prečerpania bankou dôjde povolením čerpania peňažných prostriedkov do výšky debetného limitu k platnému a účinnému uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní služby povoleného prečerpania s tým, že výšku a účinnosť debetného limitu banka oznámi majiteľovi účtu formou výpisu z
technického systému banky na adresu na zasielanie výpisov. Takýto (ďalší) návrh zmluvy o poskytovaní služby povoleného prečerpania a jeho akékoľvek (i konkludentné) prijatie bankou so stanovením výšky a účinnosti nejakého konkrétneho debetného limitu však v konaní tvrdené a ani preukázané neboli. Z predloženej zmluvy a tvrdení žalobcu o nepovolenom debete (v rozsahu žalovanej sumy) tak vyplýva, že povolené prečerpanie na osobnom účte ohľadne žalovanej sumy (nad rámec bonusu 1.200,- Sk) medzi účastníkmi dojednané nebolo.
12. Podľa predloženého výpisu z účtu zo dňa 04.12.2009 predchádzajúci výpis zo dňa 30.11.2009 mal zostatok - 60,09 Eur, teda tento účet bol ku dňu 30.11.2009 v tzv. debete (zápornom zostatku) vo výške - 60,09 Eur. Žalobca teda z tohto účtu vykonal a na ňom zaúčtoval platby v tejto výške aj keď žalovaný na ňom nemal potrebné peňažné prostriedky, a dňa 04.12.2009 na ňom po započítaní ďalších debetných položiek (úrokov a zmluvnej pokuty - bonus vo výške -40,- Eur) vykonal tzv. vyrovnanie zostatku zatv. účtu vo výške 100,19 Eur. Podľa tvrdení žalobcu v odvolaní pritom táto suma pozostáva z nedoplatkov na poplatkoch (poplatky za Balík Výhoda 50+), úrokov a poplatkov za upomienky. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že z čoho presne uvedená suma pozostáva, resp. z akých konkrétnych položiek a najmä kedy a na základe čoho mala táto suma, resp. zostatok na účte vzniknúť, z tvrdení žalobcu a ani z tohto výpisu zrejmé nie je.
13. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia uvádzané v žalobe. Uvedené nie je možné vykladať tak, ako to robí odvolateľ, že súd ho nevyzval na doplnenie jeho podania. Žaloba žalobcu nebola nesprávna, neúplná ani nezrozumiteľná, preto nebol namieste postup podľa vtedy platného a účinného ust. § 43 ods. 1 O.s.p. tak, ako to tvrdí žalobca. Úlohou žalobcu bolo predložiť dôkazy o svojich tvrdeniach, čo žalobca neurobil. V žiadnom prípade nebolo úlohou súdu vyzývať žalobcu na preukázanie svojich tvrdení, lebo táto povinnosť žalobcovi vyplývala vtedy z ust. § 120 ods. 1 O.s.p. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky v občianskom súdnom konaní je povinnosťou účastníkov konania, ktorá im bola všeobecne uložená v citovanom ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účinnom v čase podania žaloby a rozhodovania súdu prvej inštancie. Iba v prípade, ak uvedenú povinnosť účastník konania, teraz strana sporu splní platí, že uniesol bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti účastníka konania, teraz strany sporu označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Povinnosť tvrdenia a tiež aj dôkazná povinnosť sú náležitosťami žaloby vyplývajúcimi z ust. § 79 ods. 1 O.s.p., teraz § 131 až § 135 C.s.p. Obidve uvedené procesné povinnosti vyplývajú účastníkom konania, teraz stranám sporu aj z iných ustanovení a ich nedodržanie nie je procesne sankcionované, môže sa však prejaviť nepriaznivo vo veci samej, keď predstavujú ujmu pre stranu sporu, ktorá si svoju procesnú povinnosť nesplnila. Obidvom uvedeným povinnostiam zodpovedá dôkazné bremeno ako procesný inštitút, ktorý spočíval v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní bude preukazovať tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Iba ak žalobca unesie dôkazné bremeno, je to dôvod na vyhovenie jeho žaloby; ak ho neunesie, je to dôvod na vydanie opačného rozhodnutia, t.j. zamietnutie jeho žaloby.
14. Z uvedeného je jednoznačne možné ustáliť, že nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie vyzývať žalobcu na doplnenie alebo opravu jeho žaloby tak, ako sa mylne domnieva žalobca. Práve naopak, bolo povinnosťou žalobcu preukázať oprávnenosť svojho nároku a o tvrdených skutočnostiach predložiť aj dôkazy. Keďže uvedené procesné podmienky zo strany žalobcu neboli dodržané, správne súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol.
15. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. spolu aj s výrokom o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 a § 257 C.s.p. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný. Tento si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú. V odvolacom konaní neúspešný žalobca nemôže mať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Preto o trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že ich náhradu stranám sporu nepriznal.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.