Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Co-154-2016.pdf
PDF · 95.62 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/154/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: Z. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XX, XXX XX G. G., zastúpenej AKSK, s.r.o, so sídlom Námestie SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Banská Bystrica, so sídlom Zelená 1, 974 00 Banská Bystrica, IČO: 00 170 071, o uloženie povinnosti odstrániť vady diela a zosúladenie zapísaného stavu v katastri nehnuteľností so skutočnosťou, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12C/361/2014-370, zo dňa 17.12.2015, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobkyne zamietol a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.
2. Okresný súd nemal v konaní za preukázané, že by došlo k vade vykonaného diela pri zateplení bytového domu, v ktorom sa nachádza aj byt žalobkyne. Nedošlo teda k vade, ktorá by spočívala v nesprávnom postupe zhotoviteľa stavby. Okresný súd dospel k záveru, že zhotoviteľ konal pri realizácii stavebných prác zateplenia bytového domu v súlade s predloženou projektovou dokumentáciou a nedošlo tak k vadám diela. Okresný súd sa nestotožnil v celom rozsahu so závermi znalca a tvrdeniami žalobkyne o tom, že projektová dokumentácia má zohľadňovať faktický stav bytu a stavby, a nie skutkový, evidovaný podľa príslušných administratívnych predpisov. Stavebnými úpravami v roku 2003 nedošlo ku zväčšeniu výmery podlahovej plochy bytu, ani ku zmenšeniu príslušenstva bytu. Výmera podlahovej plochy bytu zodpovedala dovtedajšej výmere, teda 97,26 m2. Skutočný stav bytu žalobkyne zodpovedá nadobúdaciemu titulu bytu, stavu zapísanému v katastri nehnuteľností a stavu tak, ako ho eviduje správca bytového domu (žalovaný). Faktické užívanie plochy troch lodžií žalobkyňou ako bytu, na uvedenom nič nemení. Projektant pri vypracovaní projektovej dokumentácie vychádzal zo skutočného stavu bytu tak, ako je evidovaný v katastri nehnuteľností a správcom domu. Taktiež oznámenie stavebných prác uvádza iba uzavretie lodžií nad zábradlím a nie práce súvisiace so zmenou využitia lodžií na bytovú časť. Technická správa zo dňa 01.09.2003 uvádza, že z dôvodov zväčšenia obytného priestoru sa vybúrajú parapety pod troma oknami a lodžie sa uzavrú nad zábradlím plastovými oknami. Ani z jedného predloženého dokladu však nevyplýva, že by právne relevantným spôsobom došlo súčasne s vykonanými stavebnými prácami aj k právnej zmene využitia plochy lodžií na plochu bytu. Taktiež podľa oznámenia stavebného úradu dôjde iba k uzavretiu troch lodžií parapetmi a oknami. Aj statický posudok k stavebným úpravám vykonaných v roku 2003 uvádza iba mienené úpravy, ktoré
zo statického hľadiska posúdil statik ako možné. Statický posudok nenahrádza príslušné rozhodnutie stavebného úradu o zmene užívania časti stavby. Preto žalobu žalobkyne okresný súd v tejto časti zamietol. Pokiaľ sa domáhala žalobkyňa aj uloženia povinnosti žalovanému zosúladiť skutočný stav bytu žalobkyne, aby tento zodpovedal skutočnej výmere označeného bytu, tak okresný súd uviedol, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný na podanie takéhoto návrhu. Žalovaný ako správca bytového domu nedisponuje vo vzťahu ku zmenám spoluvlastníckych podielov žiadnymi oprávneniami, ani mu nie je právnymi predpismi ukladaná vo vzťahu k navrhovanému výroku rozhodnutia žiadna povinnosť, a teda takúto povinnosť nemôže žalovanému uložiť ani súd. Je výlučne právom žalobkyne zmeniť výmeru podlahovej plochy bytu, a preto žalovaný nie je v tejto časti pasívne legitimovaným subjektom. Preto okresný súd žalobu žalobkyne aj v tejto časti zamietol. Žalobu oprel o ust. § 118 ods. 2, § 121 ods. 2, § 125 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj § 2 ods. 1, 7, § 4 ods. 1 písm. a) Zákona o vlastníctve bytov č. 182/1993 Z. z. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p.
3. Proti rozsudku sa odvolala žalobkyňa. Rozsudok okresného súdu žiadala zmeniť a žalobe vyhovieť. Odvolanie odôvodnila s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p., keď rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa byt od kúpy až do dnešného dňa nijakým stavebným zásahom nezmenila a ani neupravila. V dobe prevodu bol prevádzaný byt v stave zodpovedajúcom vykonaným stavebným prácam v roku 2003. Žalovaný, v tej dobe vlastník bytu, si nesplnil zákonnú povinnosť, lebo podľa ust. § 19 písm. a) zák. č. 162/1995 Z. z. do 30 dní po ukončení prestavby bytu, príslušné zmeny mal zaznamenať do listu vlastníctva. Okresný súd sa s porušením uvedenej povinnosti žalovaného v napádanom rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal. Uvedené zmeny vykonané v byte nie sú čiernou stavbou, ako to žalovaný prezentoval vlastníkom bytov a nebytových priestorov, žalobkyňa s prestavbou bytu v roku 2003 nemala nič spoločné. V dobe podpisu prevodnej zmluvy nemala žiaden dôvod, povinnosť a ani možnosť predkladať nejaké rozhodnutia o zmene výmery obytnej plochy. Stavebné úpravy bytu žalobkyne boli vykonané v roku 2003 a keďže projektová dokumentácia na zateplenie bytového domu bola vykonaná až v roku 2007, mali byť zmeny bytu v projektovej dokumentácii zohľadnené, čo sa však nestalo. Zhotoviteľ sa pri výkone diela riadil vadnou projektovou dokumentáciou, následkom čoho bolo vadné uskutočnenie diela. Na vyskytovanie závad v byte bol opakovane upozornený žalovaný aj zhotoviteľ, spoločnosť THERMIT, s. r. o., ten však zaujal názor, že tieto skutočnosti bude riešiť len v prípade, ak ho tým poverí žalovaný. Súčasný stav veci bol tak spôsobený najmä nekorektným, nesprávnym, zavádzajúcim prístupom žalovaného, ale čiastočne aj zhotoviteľa diela, ktorí poznali skutočný, faktický stav bytu, vedeli o tom, že predmetné lodžie zanikli a stali sa súčasťou bytu - obývanej časti, a ako také vyžadujú v zmysle právnych predpisov adekvátne zateplenie. Napriek tomu tieto skutočnosti zámerne ignorovali a zvolili postup podľa nesprávnej projektovej dokumentácie, o ktorej nedostatočnosti a vadnosti vo vzťahu k bytu žalobkyni preukázateľne vedeli. Napriek tomu došlo dňa 15.07.2013 ku kolaudácii stavebných úprav bytového domu a žalovaný, ako zástupca žalobkyni tieto vady zhotoveného diela do dnešného dňa nereklamoval, dokonca tento stav považuje za stav v súlade so zákonom. Okresný súd nerešpektoval závery znaleckého dokazovania, kde bolo jednoznačne uvedené, že projekt, podľa ktorého bolo zateplenie realizované, je nesprávny, pretože nezohľadňuje skutočný stav. Znalec rovnako konštatoval aj fakt, že byt žalobkyne je rovnako zateplený v rozpore s platnými technickými normami. Na odstránenie vady diela je potrebné, aby susediaci vlastníci bytov umožnili prístup do svojich bytov, aby sa mohli zatepliť vonkajšie steny a podlahy/stropy bytu žalobkyne. Toto právo vstupu patrí len správcovi, resp. inej poverenej osobe, čo žalobkyňa jednoznačne nie je. Z uvedeného dôvodu nie je predmetnú vadu oprávnená, schopná odstrániť/zabezpečiť jej odstránenie iná osoba ako žalovaný.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.
5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobkyne, ktorého právne účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne a odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a rozsudok okresného súdu potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd, preto odvolací súd svoje rozhodnutie bližšie neodôvodňoval v súlade s ods. 2 ust. § 387 CSP.
9. Súd prvej inštancie sa náležitým spôsobom vyporiadal so skutkovou stránkou veci, ktorá bola podstatná pre rozhodnutie vo veci samej, vykonané dôkazy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach odôvodnil a vyvodil z nich náležitý skutkový záver, ktorý následne správne právne posúdil podľa príslušných právnych noriem. Odvolací súd v rozhodnutí nenašiel žiadne vzájomné rozpory, z ktorých by bolo možné usúdiť, že skutkové závery urobené súdom prvej inštancie sú v príkrom rozpore so zisteniami, ktoré vyplynuli z dokazovania.
10. Úvodom odvolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, teraz strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatria ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, uznesenie Najvyššieho súdu SR súdne 15. apríla 2010, sp. zn. 3 Cdo 332/2009 ). K námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza, že súd je povinný sa zaoberať námietkami, argumentami a návrhmi strán na vykonanie dôkazov, ktoré majú pre rozhodnutie význam, t. j. ktoré sú podstatné. Nevyžaduje sa, aby na každý argument strany bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. decembra 2009, sp. zn. 4 Cdo 53/2009 ). Rozsudok okresného súdu obsahuje vysporiadanie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, pričom myšlienkový postup súdu je dostatočne vysvetlený s poukazom na všetky skutkové okolnosti zistené vykonaným dokazovaním, a taktiež s poukazom na prijaté právne závery.
11. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla a nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantným dôvodom a mohli mať vplyv na výsledok rozhodnutia. So žalobkyňou namietanými skutočnosťami sa vysporiadal už okresný súd a nebolo by účelné ani dôvodné, aby ich odvolací súd opakoval.
12. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi okresného súdu, keď okresný súd pri svojom rozhodovaní nevychádzal zo záverov znalca, ako aj tvrdení žalobkyne o tom, že projektová dokumentácia má zohľadňovať faktický stav bytu a stavby, a nie skutkový, evidovaný podľa príslušným administratívnych predpisov. Aj po stavebných úpravách vykonaných v roku 2003 predchodcom žalobkyne, bolo naďalej príslušenstvom bytu 5 lodžií a nie 2 lodžie a výmera podlahovej plochy bytu zodpovedala dovtedajšej výmere, ktorá predstavovala 97,26 m2. Žalobkyňa nadobudla byt do svojho vlastníctva podľa § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, pričom nadobudla výmeru podlahovej plochy predmetného bytu v rozsahu 97,26 m2. Zároveň žalobkyňa nadobudla aj príslušenstvo bytu, a to kuchyňu, kúpeľňu, WC, chodbu, komoru a 5 lodžií. Správne okresný súd poukázal na to, že podľa § 2 ods. 7 Zákona o vlastníctve bytov sa podlahová plocha 5 lodžií nezapočítavala do výmery podlahovej plochy bytu. Žalobkyňa teda nadobudla byt spolu s 5 lodžiami a nie 2 lodžiami, ako na to správne poukázal okresný súd. Vykonanými stavebnými úpravami v roku 2003 v byte žalobkyne nedošlo k zväčšeniu výmery podlahovej plochy bytu ani k zníženiu počtu príslušenstva (2 lodžie namiesto 5 lodžií). Odvolací súd v tejto súvislosti zhodne s okresným súdom poukazuje aj na oznámenie Stavebného úradu zo dňa 29.10.2003 adresované Ing. F. Y., že nemá námietky k uskutočneniu okrem iného aj „... v uzatvorení troch lodžií parapetmi a oknami...“, a nie so zrušením lodžií a zmenou funkčného využitia lodžií na bytový priestor. Aj z technickej správy zo
dňa 01.09.2003 jednoznačne vyplýva, že sa vybúrajú parapety pod troma oknami a lodžie sa uzavrú nad zábradlím plastovými oknami. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že by právne relevantným spôsobom došlo v súlade s vykonanými stavebnými prácami aj k právnej zmene využitia plochy lodžií na plochu bytu. Vzhľadom na tieto skutočnosti projektová dokumentácia bola vypracovaná v súlade s právnymi predpismi a nedošlo ani k vzniku vád v projektovej dokumentácie tak, ako to namieta žalobkyňa. Pri vypracovaní projektovej dokumentácie nie je možné vychádzať iba z predpokladov, či faktického užívania, ale z právneho stavu tak, ako je evidovaný v katastri nehnuteľností. V konaní pred okresným súdom bolo jednoznačne preukázané, že v danom prípade nedošlo k zmene príslušenstva bytu na byt právne relevantným spôsobom, ale iba faktickým zmocnením sa plochy lodžie a jej využitia na byt. Projektová dokumentácia zodpovedá teda skutkovému stavu, s ktorým záverom sa stotožňuje aj odvolací súd. Okresný súd preto správne v tejto časti žalobu žalobkyne zamietol, pričom odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že žalovaný naviac nie je ani pasívne legitimovaný v predmetnom konaní a nie je možné uložiť mu odstrániť vady diela, pretože nie je zhotoviteľom diela.
13. Pokiaľ sa žalobkyňa druhým výrokom domáhala zosúladenia zapísaného stavu v katastri nehnuteľností so skutočnosťou, a teda uložiť povinnosť žalovanému zosúladiť skutočný stav bytu žalobkyne, aby tento zodpovedal skutočnej výmere označeného bytu, aj tu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu, nakoľko žalovaný (správca bytového domu) nie je pasívne vecne legitimovaný. Jedine žalobkyňa ako súčasná vlastníčka predmetného bytu môže uskutočniť zmenu výmery podlahovej plochy bytu, pričom sa jedná výlučne o jej právo. Preto okresný súd správne postupoval, keď aj v tejto časti žalobu žalobkyne v plnom rozsahu zamietol.
14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100%), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).