Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15P-20-2022.pdf
PDF · 101.5 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/20/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou Mgr. Lenkou Ragačovou Černíkovou o veci starostlivosti o maloleté dieťa: B. S. Q., narodená XX.XX.XXXX, zverená do náhradnej osobnej starostlivosti R. T., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX V., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: otec C.. K. Q., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom 1. mája XXX/XX, XXX XX V. a matka R. Q., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom V., toho času bytom T. XX, XXX XX V., o výžive maloletého dieťaťa - zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Otec C.. K. Q., narodený XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej B. S. Q., narodenú XX.XX.XXXX výživným v sume 70,- Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, takto určené výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec.
II. Matka R. Q., narodená XX.XX.XXXX j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletej B. S. Q., narodenej XX.XX.XXXX mesačným výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, takto určené výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec.
III. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 19.11.2015, právoplatný a vykonateľný dňa 18.12.2015 v časti o úprave výživného na maloleté dieťa B. S. Q., narodenú XX.XX.XXXX ohľadne miesta úhrady výživného.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Náhradný rodič - stará matka maloletého dieťaťa v podanom návrhu zo dňa 01.02.2022 žiadala zvýšiť výživné na maloletú B. S. Q.. Žiadala, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným v sume 150,-Eur mesačne a matku v sume 50,-Eur mesačne.
2. Otec vo vyjadrení zo dňa 09.03.2022 a 21.03.2022 s návrhom starej matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa nesúhlasil s odôvodnením, že má vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi B. K. Q., narodenému XX.XX.XXXX, o ktorého sa stará sám a jeho príjem nie je postačujúci, aby mohol prispievať zvýšeným výživným na maloletúX.. Zároveň poukázala na to, že nie je biologickým otcom maloletej, a teda by stará matka maloletého dieťaťa mala žiadať zvýšené výživné predovšetkým od matky maloletej.
3. Matka maloletého dieťaťa sa k návrhu na zvýšenie výživného nevyjadrila.
4. Z predloženej správy kolízneho opatrovníka o výsledku sociálneho zisťovania v domácnosti starej matky vykonaného dňa 18.02.2022 súd zistil, že stará matka spoločne so svojou sestrou I. D., narodenou XX.XX.XXXX a maloletou B. S. obývajú dvojizbový byt. K. pozostáva z chodby, kuchyne, obývacej izby a detskej izby. Zariadenie domácnosti tvorí moderný nábytok. Domácnosť je vykurovaná prostredníctvom krbových kachlí na pevné palivo. Voda a elektrina je v domácnosti zavedená. Hygiena domácnosti bola počas sociálneho zisťovania na veľmi dobrej úrovni. Medzi náklady na domácnosť patrí poplatok na nájom v sume 210,-Eur mesačne, plynová bomba v sume 15,- Eur mesačne, voda v sume 50,- Eur mesačne a na kúpu pevného paliva rodina uhrádza sumu cca 500,- Eur ročne. Zvýšené výdavky na maloletú predstavuje suma 150,- Eur na hygienické potreby, ako sú podložky na spanie, nohavičkové plienky a na špeciálne zvukové hračky. Z programového informačného systému úradu, programu RSD o výplate sociálnych dávok bolo zistené, že náhradný rodič je poberateľom prídavku na dieťa v sume 25,88 Eur mesačne, opakovaného príspevku dieťaťu zverenému do náhradnej osobnej starostlivosti v sume 129,20 Eur mesačne a peňažného príspevku na opatrovanie v sume 608,44 Eur mesačne na maloletú B. S.. Maloletá B. S. bola počas sociálneho zisťovania v domácnosti prítomná, pozerala televíziu. Má diagnostikovanú DMO a autizmus, vyžaduje si celodennú starostlivosť a je plienkovaná. Pediatrom maloletej je C.. C. L. vo Fiľakove, je v sledovaní v odborných ambulanciách - neurologickej a psychiatrickej. Pravidelne, každé dva mesiace navštevujú psychiatrickú ambulanciu C.. V. v Lučenci, a je liečená medikamentózne. Stará matka uviedla, že trvá na podanom návrhu na Okresný súd Lučenec ohľadne zvýšenia výživného na mal. B. S.. Matka R. Q., narodená XX.XX.XXXX sa podľa vedomosti náhradného rodiča nachádza na neznámom mieste a nemá o nej žiadne informácie. Kontakt s maloletou neudržiava, vyživovaciu povinnosť si neplní. Otec C.. K. Q., narodený XX.XX.XXXX neudržiava kontakt s maloletou žiadnym spôsobom. Vyživovaciu povinnosť si plní nepravidelne vo výške 70,- Eur. Na základe uvedených skutočností úrad konštatoval, že náhradný rodič R. T., narodená XX.XX.XXXX zabezpečuje maloletej B. S. Q., narodenej XX.XX.XXXX vhodnú starostlivosť, s prihliadnutím na skutočnosť, že maloletá má zvýšené výdavky spojené so svojim nepriaznivým zdravotným stavom je podľa úradu zvýšenie výživného v záujme maloletého dieťaťa. Výšku výživného ponechal na rozhodnutí súdu, s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a na reálne príjmové možnosti povinnej osoby.
5. Na pojednávaní dňa 13.04.2022 boli všetci účastníci konania prítomní osobne. Súd vykonal dokazovanie výsluchom náhradného rodiča, matky a otca maloletého dieťaťa, kolízneho opatrovníka, a prečítaním návrhu starej matky na zvýšenie výživného zo dňa 01.02.2022, rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 19.11.2015, právoplatný dňa 18.12.2015, správa ÚPSVaR Lučenec, pracovisko Fiľakovo zo dňa 22.02.2022, listinných dôkazov predložených starou matkou na preukázanie mesačných príjmov a výdavkov, vyjadrenie otca zo dňa 09.03.2022, potvrdenie o príjme otca, vyjadrenie otca zo dňa 21.032022, výpis z účtu otca zo dňa 13.04.2022.
6. Stará matka na pojednávaní netrvala na zvýšení výživného na maloletú B. S. vo vzťahu k otcovi maloletej, ktorý výživné 70,-Eur mesačne uhrádza pravidelne a žiadnu ďalšie peniaze od neho nechce, nakoľko nejde o biologického rodiča maloletej. Stará matka však naďalej trvala na zvýšení vyživovacej povinnosti matky maloletej, nakoľko výživné na maloletú neuhrádza vôbec.
7. Otec maloletého dieťaťa s návrhom na zvýšenie výživného na maloletú B. S. nesúhlasil, predložil súdu na pojednávaní listinné dôkazy preukazujúce vymáhanie nezaplateného výživného na maloletého L. K. od matky exekučne - exekúciou vykonávanou súdnym exekútorom I.. B. A., Exekútorský úrad Zvolen, sp. zn. 325EX 79/19.
8. Matka na pojednávaní so zvýšením výživného tiež nesúhlasila s odôvodnením, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému H. Q., narodenému XX.XX.XXXX, o ktorého sa osobne stará. Otcovstvo k maloletému H. určené nebolo. Jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a rodinné prídavky v celkovej výške 305,- Eur, z ktorého príjmu uhrádza nájomné vo výške 200,- Eur, stravu minimálne 5-10 Eur na deň (približne 150-300 Eur mesačne), plienky, krémy pre maloletého H. približne vo výške 30,- Eur mesačne. Výživné na ďalšie dve maloleté deti platí podľa toho ako má peniaze. Matka ďalej uviedla, že z jej príjmu vyššie výživné ako minimálne výživné, teda približne 30,- Eur mesačne, nevie uhrádzať.
9. Kolízny opatrovník na pojednávaní odkázal na skutočnosti uvedené v podanej správe, viac sa k veci nevyjadril.
10. Podľa § 44 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
11. Podľa § 44 ods. 3 a 4 zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je: a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť. Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
12. Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
13. Podľa § 45 ods. 3 zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
14. Podľa § 45 ods. 4, 5 zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
15. Podľa § 45 ods. 6 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
16. Podľa § 45 ods. 7, 8 zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
17. Podľa § 45 ods. 8 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania
náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
18. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
21. Podľa § 80 zákona o rodine, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže poskytovať náhradné výživné na zabezpečenie výživy oprávneného podľa osobitného predpisu.
22. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 19.11.2015, právoplatným dňa 18.12.2015 bola maloleté C. S. Q. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky R. T., ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať, spravovať všetky jej bežné záležitosti v tom aj majetkové, poskytovať jej všestrannú výchovu a výživu, poberať za ňu opakované sociálne dávky, ako aj majetkové a nemajetkové plnenia a nakladať s nimi vždy v prospech maloletej. V podstatných veciach potrebuje súhlas rodičov. Matka bola predmetným rozsudkom zaviazaná prispievať na výživu maloletej výživným v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, otec výživným v sume 70,- Eur mesačne, so splatnosťou výživného do 15- teho dňa toho, ktorého mesiaca vopred k rukám starej matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
23. Stará matka podala dňa 08.02.2022 návrh na zvýšenie výživného na maloletú B. S. Q., avšak na základe skutočností uvedených v správe kolízneho opatrovníka o výsledku sociálneho zisťovania v domácnosti starej matky, vyjadrení účastníkov konania na pojednávaní a zistených majetkových pomerov starej matky, otca a matky preukázaných listinnými dôkazmi predloženými starou matkou a otcom maloletého dieťaťa a skutočností uvedených matkou na pojednávaní dospel súd k záveru, že zvýšenie výživného na maloletú B. S. v súčasnosti nie je možné.
24. Z listinných dôkazov predložených otcom maloletej, konkrétne z písomného vyjadrenia otca k podanému návrhu, predloženého potvrdenia o príjme otca a z výpisu z jeho účtu súd zistil, že otec má mesačný príjem zo zamestnania vo výške 843,-Eur a mesačné výdavky približne vo výške 780,-Eur pozostávajúce z režijných výdavkov na vedenie domácnosti v sume 328,37 Eur, splátky úveru v sume 249,21 Eur, výdavkov na stravu pre dvojčlennú rodinu vo výške približne 200,-Eur mesačne. Otec sa sám stará o maloletého syna L. K., matka na výživu syna neprispieva, výživné od matky je vymáhané
exekučne. Stará matka na pojednávaní na zvýšení vyživovacej povinnosti otca netrvala s odôvodnením, že otec na maloletú B. S. určené výživné vo výške 70,-Eur mesačne platí pravidelne a vyššiu čiastku od neho, vzhľadom na skutočnosť, že nie je biologickým otcom maloletej, nepožaduje. Otec maloletej so zvýšením výživného tiež nesúhlasil, mal za to, že vyživovaciu povinnosť by mala v prvom rade plniť matka, ktorá si ju aj vo vzťahu k maloletému L. K. plní len príležitostne (raz za tri alebo štyri mesiace).
25. Pokiaľ ide o majetkové pomery matky maloletého dieťaťa, súd zistil, že jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a rodinné prídavky v celkovej výške 305,-Eur, z ktorého príjmu uhrádza výdavky v celkovej výške 380,-Eur (nájom 200,-Eur, strava minimálne vo výške 150,-Eur, plienka a krémy pre maloletého XX,-Eur). v sume 30,-Eur). Otcovstvo k maloletému H. určené nie je, podľa udania matky biologický otec jej na výchovu dieťaťa (H.) neprispieva žiadnou sumou.
26. Zo zistených majetkových pomerov náhradného rodiča - starej matky je súdu zrejmé, že stará matka z mesačného príjmu 833,52 Eur (prídavok na dieťa 25,88 Eur, príspevok dieťaťa zvereného do náhradnej osobnej starostlivosti 129,20 Eur, peňažný príspevok na opatrovanie 608,44 Eur, výživné 70,- Eur) uhrádza mesačne výdavky pripadajúcu na dvojčlennú rodinu v celkovej výške 824,62 Eur (nájom 133,30 Eur, plynová bomba 16,-Eur, drevo 333,-Eur ročne, t. j. 27,77 Eur mesačne, výdavky na drogériu pre maloletú 150,-Eur, poistka GENERALI vo výške 23,43 Eur, INKASO v sume 106,50 Eur + výdavky na stravu pre dvojčlennú rodinu cca 200,-Eur). Keďže v domácnosti starej matky žijú tri osoby - stará matka spolu so sestrou I. D. a maloletou XX. S., zistené výdavky na vedenie domácnosti (uvedené v správe kolízneho opatrovníka a vo výpise z účtu starej matky) súd zarátal len v sume pripadajúcej na dvoch členov domácnosti.
27. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že každá z posudzovaných osôb (stará matka, matka, otec) sa osobne starajú o jedno maloleté dieťa - stará matka má v osobnej starostlivosti maloletú H. S., otec maloletého L. K. a matka maloletého M.. Otec prispieva na výživu maloletej XX,-Eur S. pravidelne výživným v sume 70,-Eur mesačne, výživu maloletého O. K. však zabezpečuje sám, keďže matka na syna výživným neprispieva. Rovnako aj matka má vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu synovi C., ktorého výživu zabezpečuje sama. Majetkové pomery starej matky a otca sú približne rovnaké, obaja dokážu z mesačného príjmu uhrádzať pravidelné mesačné výdavky a zabezpečiť výchovu a výživu dieťaťa, ktoré majú zverené do osobnej starostlivosti, avšak s tým rozdielom, že kým starej matke otec na výživu maloletej prispieva, otec musí výživu maloletého syna zabezpečovať úplne sám. Majetkové pomery matky podľa zistených skutočností nie sú vyhovujúce, jej mesačný príjem nepokrýva jej mesačné výdavky, zároveň je voči nej vedená aj exekúcia, predmetom ktorej je vymoženie neuhradeného výživného na maloletého L. K..
28. Keďže stará matka na pojednávaní netrvala na zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloletú B. S. a súdu bolo preukázané, že otec sám zabezpečuje výchovu a výživu maloletého syna L. K., otcovi bola ponechaná vyživovacia povinnosť k maloletej B. S. v nezmenenej výške 70,-Eur, súd zmenil len miesto úhrady výživného v súlade s § 45 ods. 8 zákona o rodine tak, že otec je povinný uhrádzať určené výživné na maloletú B. S. na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec.
29. Hoci stará matka trvala na zvýšení vyživovacej povinnosti matky na maloletú B. S., na základe zistených majetkových pomerov matky zvýšenie výživného nie je možné, preto súd aj vo vzťahu k vyživovacej povinnosti matky ponechal výšku výživného na maloletú B. S. v neznemenej výške, teda vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a rovnako ako pri otcovi zmenil len miesto úhrady výživného v súlade s § 45 ods. 8 zákona o rodine tak, že matka je povinná uhrádzať určené výživné na maloletú B. S. na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec. Súd zároveň poučil matku, že je povinná určené výživné uhrádzať príslušnému úradu riadne, nakoľko úradu práce, sociálnych vecí a rodiny má v prípade neplnenia vyživovacej povinnosti povinným rodičov právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa.
30. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.