Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Sa-6-2017.pdf
PDF · 125.24 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sa/6/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobcu L.. S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. S. č. XXXX/XX, XXX XX A., právne zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, AK so sídlom Sibírska 4, 831 02 Bratislava - 3, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 30.10.2017, č.550 118 61520 na základe správnej žaloby takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Náhradu trov konania účastníkovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
1. Z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovanou správny súd zistil, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím číslo 550 118 6152 0 zo dňa 30. mája 2017 podľa § 65, § 82, § 293 dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala žalobcovi starobný dôchodok v sume 303 eur mesačne, od 4. apríla 2017.
2. Výrok rozhodnutia odôvodnila zisteným skutkovým stavom tak, ako je popísaný vo vyjadrení žalovanej a aj v rozhodnutí žalovanej. Z rozhodnutia vyplýva, že k 4. aprílu 2017 žalobca získal 10 197 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom Sociálna poisťovňa, ústredie pri posúdení nároku na dôchodok na určenie jeho sumy zhodnotila všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia. Žalobca získal 27 rokov a 342 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok 4. apríla 2017. Suma starobného dôchodku bola určená podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Sociálna poisťovňa, ústredie uviedla, že v kalendárnom období rokov 1984 až 2016 žalobca na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Rozhodujúce obdobie bolo preto podľa § 63 ods. 7 prvej vety zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov rozšírené postupne pred 1. januárom 1984 tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Sociálna poisťovňa, ústredie v odôvodnení poukázala na prílohu číslo 3 k zákonu č. 461/2003 Z.z. pokiaľ ide o sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky 1949 až 2002; na opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za jednotlivé kalendárne roky, pokiaľ ide o kalendárne roky 2003 až 2013; po kalendárnom roku 2013 na vymeriavacie základy za jednotlivé kalendárne
roky stanovené Sociálnou poisťovňou podľa § 11 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za príslušný kalendárny rok. Sociálna poisťovňa, ústredie citovala § 255 ods. 3 a § 62 ods. 2 zákona č. 461/2003. Uviedla, že žalobca získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, preukázal dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie a po 31. decembri 2007 poberal invalidný dôchodok v kalendárnom roku 1970 122 dní, v kalendárnom roku 1979 212 dní, v kalendárnom roku 1982 8 dní, v kalendárnom roku 1980 341 dní, v kalendárnom roku 1984 16 dní, v kalendárnom roku 1985 37 dní, v kalendárnom roku 2013 20 dní, preto patrí žalobcovi za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia Sociálna poisťovňa, ústredie stanovila na 17, 9438. V rozhodujúcom období úhrnom žalobca získal 7 182 dní dôchodkového poistenia tzn. 19,6768 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 0,9120. V súlade s ustanovením § 63 ods. 4 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z. je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,9296. Sociálna poisťovňa, ústredie argumentovala, že ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok k 4. aprílu 2017 získal žalobca 10 197 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 27,9370 rokov dôchodkového poistenia. Sociálna poisťovňa, ústredie poukázala na § 64 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z., § 64 ods. 3 a § 226 ods. 1 písm. q) 3. bod zákona č. 461/2003 Z.z.. Uviedla, že suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 294,80 eura mesačne, určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293dq a § 293dr ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 8,20 eura mesačne na 303 eur mesačne.
3. Žalobca voči uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie, ktoré bolo doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 9.6.2017, v ktorom žiadal o započítanie doby výsluhy rokov, prepočítanie starobného dôchodku, započítanie kategórií doby služobného pomeru, ktorú získal za obdobie služobného pomeru vojaka z povolania za obdobie od 1.5.1986 do 31.12.2003, zároveň žiadal o prepočítanie výšky starobného dôchodku a vydanie nového rozhodnutia.
4. Sociálna poisťovňa, ústredie listom zo dňa 12.7.2017, ktorý žalobcovi doručila dňa 18.7.2017 oznámila žalobcovi nehodnotenie doby služby a hrubých zárobkov na účely sumy starobného dôchodku a zároveň to, že doručením predmetného listu mu začína plynúť nová tridsaťdňová lehota na podanie odvolania podľa § 215 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona číslo 125/2016 Z. z..
5. Žalobca sám proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré bolo Sociálnej poisťovni, ústredie doručené dňa 25.7.2017, v ktorom namietal nehodnotenie doby služobného pomeru vojaka, doby štúdia a civilného zamestnania do obdobia dôchodkového poistenia, nízku sumu starobného dôchodku, nepriznanie starobného dôchodku k veku 57 rokov, skutočnosť, že zo služobného pomeru bol prepustený z organizačných dôvodov. Prílohu odvolania tvorilo potvrdenie a oznámenie vojenského archívu zo dňa 27. júla 2017 na rozkaz Ministra obrany Slovenskej republiky číslo 305 zo dňa 18. septembra 2003.
6. Žalobca bol rozkazom Ministra obrany Slovenskej republiky číslo 305 zo dňa 18.9.2003 podľa § 21 ods. 1 písm. d) zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov 30. septembra 2003 odvolaný z doterajšej funkcie a podľa § 32 ods. 1 písm. c) zákona prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, ktorého služobný pomer končí 31. decembra 2003. Z odôvodnenia vyplýva, že odvolanie žalobcu z funkcie sa vykonalo z dôvodu prepustenia zo služobného pomeru profesionálneho vojaka prepustením žalobcu z dôvodu, že v dôsledku organizačných zmien nie je pre neho iné vhodné zaradenie.
7. Z listu vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 27. mája 2013 označeného ako potvrdenie vyplýva, že žalobca splnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok, ktorý mu bol priznaný od 1.1.2004 podľa ustanovenia § 38 a § 123 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v súčasnosti vypláca vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Pre nárok na tento dôchodok bola zhodnotená doba poistenia od 1.9.1979 do 31.8.1980 ako kategória funkcií I - základná služba; od 1.5.1986 do 31.12.1992 ako kategória funkcie II - vojak z
povolania a od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX ako kategória funkcie I - vojak z povolania; od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX ako kategória funkcií L. pracovná kategória - profesionálny vojak.
II.
8. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu 1. stupňa Sociálnej poisťovne, ústredie rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím č. 550 118 6152 0 zo dňa 25.10.2017, ktorá odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. 550 118 6152 0 zo dňa 30. mája 2017 vo veci priznania starobného dôchodku zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.
9. Rozhodnutie odôvodnila tým, že poukázala na odvolacie námietky žalobcu, popísala priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav pred správnym orgánom 1. stupňa, citovala ustanovenia § 218 ods. 1, ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákona o sociálnom poistení“), § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. znení zákona číslo 555/2007 Z.z., § 65 ods. 2 a § 65a zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona číslo 252/2002 na Z.z., § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., § 63 ods. 7, prílohu číslo 3 k zákonu číslo 461/2003 Z.z., § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003, § 9 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákona číslo 100/1988 Zb.“) v znení neskorších predpisov, § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., § 63 ods. 4 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z., § 82, § 293dq, § 293dr ods. 1 písm. e) a zákona č. 461/2003, § 21 zákona č. 100/1988 Zb., § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988, § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988, § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. § 21, ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb., § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z..
10. Žalovaná vyhodnotila námietky žalobcu uvedené v odvolaní ako nedôvodné s poukazom na § 21 zákona č. 100/1988 Zb., § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 a § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. Poukázala na skutočnosť, že žalobca získal v prvej kategórii funkcií dobu zhodnotenú pre výsluhový dôchodok od 1. septembra XXXX do XX. augusta XXXX a od 1. januára XXXX do XX. decembra XXXX a v druhej kategórii funkcií získal dobu od 1. mája XXXX do XX. decembra XXXX, t.j. spolu XX rokov v I. II. kategórii funkcií, preto nie je možné námietke stanoviť dôchodkový vek na 57 rokov vyhovieť. K uvedenej námietke uviedla, že žalobca nezískal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, a teda nie možné na účely sumy starobného dôchodku hodnotiť dobu služby, ani hrubé zárobky ním dosiahnuté.
11. Žalovaná poukázala na ustanovenie § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. a k námietke žalobcu o nehodnotení doby služobného pomeru vojaka s poukazom na citované ustanovenia uviedla, že služobný pomer účastníka konania pre určenie sumy starobného dôchodku v súlade s uvedenými ustanoveniami, nie je možné hodnotiť na nárok na starobný dôchodok.
12. K námietke žalobcu nehodnotenia doby štúdia na strednej a vysokej škole uviedla, že uvedená doba je zhodnotená od 1. septembra XXXX do XX. júla XXXX v plnom rozsahu tak, ako bolo preukázané na základe dokladov.
13. K námietke žalobcu o nehodnotení doby civilného zamestnania žalobcu od 1. augusta XXXX do XX. augusta XXXX, od 1. septembra XXXX do XX. apríla XXXX a od 1. januára XXXX do 3. apríla XXXX žalovaná uviedla, že doba civilného zamestnania je zhodnotená v plnom v rozsahu.
14. K námietke žalobcu o nepriznaní starobného dôchodku k veku 57 rokov z dôvodu prepustenia zo služobného pomeru z organizačných dôvodov žalovaná uviedla, že výkon I. kategórie funkcií trval u žalobcu k XX. decembru XXXX, ale služobný pomer bol ukončený z organizačných dôvodov XX. decembra XXXX v čase, keď už bol účastník konania zaradený do L.. pracovnej kategórie, preto dôvodom získania služby v I. resp. II. kategórii funkcií v rozsahu nižšom ako aj stanovené zákonom číslo XXX/XXXX Zb. pre určenie nižšieho dôchodkového veku nebolo samotné prepustenie zo služobného pomeru, a teda účastník konania nespĺňa podmienky uvedené v § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 pre vznik nároku ani vo veku 55 rokov.
15. Žalovaná k námietkam nehodnotenia doby služobného pomeru vojaka, doby štúdia civilného zamestnania do obdobia dôchodkového poistenia nepriznania starobného dôchodku vo veku XX rokov
uviedla, že na nárok na starobný dôchodok boli účastníkovi konania započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a na určenie sumy dôchodku zohľadnené všetky vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, na evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia/poistenia, priložených dokladov a z údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne.
16. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaná vysporiadala aj s výpočtom sumy starobného dôchodku.
17. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatovala, že generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne po preskúmaní spisovej dokumentácie dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania nie je dôvodné.
III.
18. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovanej, namietal, že rozhodnutie žalovanej nie je správne a že boli porušené jeho práva a právom chránené záujmy. Žalobca považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné. V žalobe uviedol rovnaké námietky ako v odvolaní a rozhodnutie žalovanej žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.
IV.
19. K žalobe sa vyjadrila žalovaná písomným podaním zo dňa 05.02.2018, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 8.2.2018, v ktorom uviedla, že žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne nové námietky. Žalovaná sa preto pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí napadnutého rozhodnutia, trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie číslo 550 118 6152 0 zo dňa 30. mája 2017, ako aj napadnutého rozhodnutia.
20. Žalovaná opakovane uvádza, že žalobca získal v I. a II. kategórii funkcií dobu zhodnotenú pre výsluhový dôchodok spolu 14 rokov, preto nie je možné stanoviť dôchodkový vek na XX rokov a zároveň teda nie je možné na účely sumy starobného dôchodku hodnotiť dobu služby, ani hrubé zárobky v nej dosiahnuté.
21. K námietkam žalobcu o nezhodnotení doby štúdia na strednej a vysokej škole, doby civilného zamestnania uviedol, že od uvedené doby boli zhodnotené plnom rozsahu tak, ako bolo preukázané na základe dokladov.
22. K námietke žalobcu o nepriznaní starobného dôchodku k veku 57 rokov z dôvodu, že zo služobného pomeru bol prepustený z organizačných dôvodov uviedol, že služobný pomer žalobcu bol síce ukončený z organizačných dôvodov, ale až dňa XX.XX.XXXX teda v čase, keď už bol žalobca zaradený do L.. pracovnej kategórie. Preto dôvodom získania služby v L.. resp. II. kategórii funkcií v rozsahu nižšom ako je stanovené zákonom č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení pre určenie nižšieho dôchodkového veku nebolo samotné prepustenie zo služobného pomeru a teda žalovaná konštatovala, že žalobca nespĺňa ani podmienky uvedené v § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení pre vznik nároku na starobný dôchodok vo veku 55 rokov.
23. Žalovaná opätovne zdôraznila, že postup žalovanej pri posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe, ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu.
24. Z uvedených dôvodov žalovaná vzhľadom na skutkové a právne dôvody uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a žiada, aby správny súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň nežiadala správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.
25. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril podaním, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 1.3.2018, v ktorom uviedol rovnaké skutočnosti, ako v priebehu odvolacieho konania, poukázal na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky vydaných v obdobných veciach.
26. Žalovaná sa vyjadrila k vyjadreniu žalobcu písomným podaním doručeným súdu 19.3.2018, v ktorom poukázala na to, že právny názor vyslovený v rozsudkoch, na ktoré žalobca poukázal doteraz nebol zovšeobecnený, preto žalovaná trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej ústredie č. 550 118 6152 0 zo dňa 30. mája 2017 a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. 550 118 6152 0 zo dňa 25. októbra 2017 a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
V.
27. Keďže žalobca, a ani žalovaný nežiadali, aby správny súd na prejednanie veci nariadil ústne pojednávanie, správny súd nariadil verejné vyhlásenie rozsudku, pričom oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku (ďalej len „VVR“) bolo zverejnené spôsobom podľa § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.04.2018 .
28. Predmetom preskúmania v tomto konaní je napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 550 118 6452 0 zo dňa 25.10.2017 , ktorým žalovaná potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 550 118 6152 0 zo dňa 30. mája 2017 a odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu vo veci priznania starobného dôchodku.
29. Krajský súd v Prešove ako správny súd v konaní podľa zákona č. 162/2005 Z. z. (Správny súdny poriadok) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v právnych medziach žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP) a v právnom režime konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199 - § 205 SSP) sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, ako aj s obsahom argumentácie žalovanej uvedenej vo vyjadrení a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
30. Z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím vydaným dňa 30. mája 2007, č. 550 118 6152 0 rozhodla o priznaní starobného dôchodku podľa § 65, § 82, § 293 dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, od 4. apríla 2017 v sume 303 eur mesačne.
31. Výrok rozhodnutia odôvodnila zisteným skutkovým stavom tak, ako je popísaný v rozhodnutí žalovanej.
32. Na základe odvolania žalobcu rozhodla žalovaná ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z.z. vo veci odvolania rozhodnutím zo dňa 25.10.2017 č. 550 118 6152 0 tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázala na obsah odvolania, priebeh administratívneho konania, citovala ustanovenia zákona č. 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z., § 63 ods. 4 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z., § 21 zákona č. 100/1988 Zb., § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. Poukázala na zistený skutkový stav.
33. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
34. V tretej hlave SSP je upravené rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach. Podľa § 199 ods. 1 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie: a) Sociálnej poisťovne, b) Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, c) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, d) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, e) zdravotných poisťovní, f) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
g) Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu, h) príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia, i) obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.
35. Podľa odseku 2 § 199 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
36. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o rozhodovanie o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa tretej hlavy SSP.
37. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
38. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
39. Podľa ods. 4 ustanovenia § 5 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.
40. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
41. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
42. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
43. Podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak: a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.
44. V zmysle § 22 ods. 2 a § 23 ods. 2 SSP, pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia posudzoval súd žalobu fyzickej osoby majúcej charakter žaloby v sociálnych veciach neformálne, a aj nad rámec žalobných dôvodov.
45. Podmienky nároku na starobný dôchodok a na jeho výplatu upravuje zákon číslo 461/2003 v o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
46. Žalobca žiadosťou spísanou dňa 5. apríla 2017 požiadal Sociálnu poisťovňou o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 4. apríla 2017.
47. Podľa § 65 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov oboch stupňov, má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorým je 62 rokov veku poistenca.
48. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
12. 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
49. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. 12. 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
50. Podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň:
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. a), alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods.3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. b) - h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. i) - l).
51. Podľa § 174 ods.1 zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 01.01.2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má pod 31.12.1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň:
a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. a),prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. b) - h), alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. a),prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. b) - h), alebo 18 rokov v službe v I. kategórii funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. a),prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. b) - h), alebo 16 rokov v službe v I. kategórii funkcií, alebo 17,5 roka v službe II. kategórii funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. a),prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. b) - l), alebo 15 rokov v službe v I. alebo v II. kategórii funkcií.
52. Podľa § 174 ods.2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999.
53. V preskúmavanej veci súd mal za preukázané, že žalobca žiadosťou spísanou dňa 5. apríla 2017 požiadal Sociálnu poisťovňu o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 4. apríla 2017, pričom k 04. aprílu 2017 získal žalobca 10 197 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 27 rokov a 342 dní dôchodkového poistenia. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až XXXX žalobca na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Rozhodujúce obdobie bolo preto podľa § 63 ods. 7 prvej vety zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších prepisov rozšírené postupne pred 1. január 1984 tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalobca získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/19X8 Zb. o sociálnom zabezpečení, preukázal dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie a po 31. decembri XX07 poberal invalidný dôchodok v kalendárnom roku XXXX XXX dní, v kalendárnom roku XXXX XXX
dní, v kalendárnom roku XXXX 8 dní, v kalendárnom roku XXXX XXX dní, v kalendárnom roku XXXX XX dní, v kalendárnom roku XXXX XX dní a v kalendárnom roku XXXX 20 dní, preto mu patrí za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu X,X. Úhrn osobných mzdových bodov žalobcu za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je XX,XXXX. V rozhodujúcom období získal žalobca úhrnom X XXX dní obdobia dôchodkového poistenia to je XX,XXXX rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období je priemerný osobný mzdový bod, ktorý je v súlade s uvedeným v hodnote X,XXXX. V súlade s § 63 ods. 4 písm. d) zákona č. 461/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,9296. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok t.j. k 4. aprílu XXXX získal žalobca 10 197 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je na účely výpočtu starobného dôchodku 27,9370 rokov dôchodkového poistenia s aktuálnou dôchodkovou hodnotou platnou k XX. aprílu 2017 XX,XXXX eura. Žalovaná argumentovala, že suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 294,80 eur mesačne určená ako súčin priemernej hodnoty osobného mzdového bodu obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty: X,XXXX x XX,XXXX x XX,XXXX = XXX,XX eura mesačne. K tejto sume patrí zvýšenie podľa § 82, § 293dq a § 293dr ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov odo dňa priznania dôchodku 8,20 eura mesačne na sumu starobného dôchodku XXX eura mesačne. Suma starobného dôchodku účastníka konania XXX eur mesačne zodpovedá preukázanému a zhodnotenému obdobiu dôchodkového poistenia v celkovom rozsahu 10 XXX dní, t.j. XX rokov a XXX dní tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Preto súd považuje námietky žalobcu za nedôvodné, s poukazom na § 21 a § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988, § 174 ods. 1,2 zákona č. 100/1988 Z. z.
54. V preskúmavanej veci súd mal za preukázané, že na starobný dôchodok boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a na určenie sumy dôchodku zohľadnené všetky vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia/poistenia, priložených dokladov a z údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Doba štúdia, doba civilného zamestnania bola zhodnotená v plnom rozsahu. Výkon I. kategórie funkcií trval u žalobcu k XX. decembru XXXX, ale služobný pomer bol ukončený z organizačných dôvodov XX. decembra XXXX v čase, kedy už bol účastník konania zaradený do L.. pracovnej kategórie, preto dôvodom získania služby v I. resp. II. kategórii funkcií v rozsahu nižšom ako je stanovené zákonom č. XXX/XXXX Zb. pre určenie nižšieho dôchodkového veku nebolo samotné prepustenie zo služobného pomeru, a teda účastník konania nespĺňa podmienky uvedené v § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. pre vznik nároku ani vo veku 55 rokov.
55. Súd konštatuje, že žalovaná správne postupovala, keď posúdila nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Nakoľko žalobca získal v prvej kategórii funkcií dobu zhodnotenú pre výsluhový dôchodok od 1. septembra XXXX do XX. augusta XXXX a od 1. januára XXXX do XX. decembra XXXX a v druhej kategórii funkcií získal dobu od 1. mája XXXX do XX. decembra XXXX, t.j. spolu XX rokov v I. II. kategórii funkcií, preto nie je možné stanoviť dôchodkový vek na XX rokov. Žalobca nezískal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, a teda nie možné na účely sumy starobného dôchodku hodnotiť dobu služby, ani hrubé zárobky ním dosiahnuté.
56. K námietke žalobcu o nepriznaní starobného dôchodku k veku 57 rokov z dôvodu prepustenia zo služobného pomeru z organizačných dôvodov, sa súd stotožnil s argumentáciou žalovanej, ktorá uviedla, že výkon I. kategórie funkcií trval u žalobcu k XX. decembru XXXX, ale služobný pomer bol ukončený z organizačných dôvodov XX. decembra XXXX v čase, keď už bol účastník konania zaradený do L.. pracovnej kategórie, preto dôvodom získania služby v I. resp. II. kategórii funkcií v rozsahu nižšom ako aj stanovené zákonom č. 100/1988 Zb. Pre určenie nižšieho dôchodkového veku nebolo samotné prepustenie zo služobného pomeru. Žalobca nespĺňa podmienky uvedené v paragrafe 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 pre vznik nároku ani vo veku 55 rokov.
57. K námietkam žalobcu o nehodnotení doby služobného pomeru vojaka, doby štúdia civilného zamestnania do obdobia dôchodkového poistenia, nepriznania starobného dôchodku vo veku 57 rokov súd konštatuje, že na nárok na starobný dôchodok boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a na určenie sumy dôchodku zohľadnené všetky vymeriavacie
základy dosiahnuté v rozhodujúcom období a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, na evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia/poistenia, priložených dokladov a z údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne.
58. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných podaní účastníkov konania, po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu, dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovanej je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovanej a pred ním prvostupňového správneho orgánu vedúci k vydaniu ich rozhodnutí. Z listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, vyplýva, že z dôkazov, ktoré mali správne orgány k dispozícii a pri zabezpečovaní ktorých boli do veľkej miery závislí aj od aktivity žalobcu a od jeho schopnosti skutočnosti ním uvádzané aj náležite podložiť, vyvodili správne skutkové závery. Svoje úvahy, vedúce ich k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnili a takto zistený a ustálený skutkový stav následne správne právne posúdili právne korektnou aplikáciou relevantných zákonných ustanovení platných a účinných v čase posudzovania žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku. Správny súd v napadnutom rozhodnutí nezistil právne pochybenia, ani logické nesprávnosti a ani inú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tomto kontexte správny súd považuje napadnuté rozhodnutie za argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené.
59. Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, namietajúceho neúplnosť a neurčitosť odôvodnenia počtu zhodnotených rokov dôchodkového poistenia a z toho vyplývajúcu nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd uvádza, že už súčasťou prvostupňových rozhodnutí Sociálnej poisťovne je tzv. osobný list dôchodkového poistenia, ktorý tvorí súčasť rozhodnutí o dôchodku, majúci formu tabuľky. Týmto osobným listom dôchodkového poistenia boli vybavené aj rozhodnutia. Preskúmaním napadnutých rozhodnutí nezistil správny súd, že by sa z nich nedalo pri starostlivom čítaní s porozumením ustáliť, aké obdobia správne orgány žalobcovi započítali do celkovej nimi zhodnotenej doby dôchodkového poistenia.
60. Správne orgány tiež správne vyložili obsah právnych noriem nimi aplikovaných na ustálený skutkový stav Na podklade správnej žaloby sa javila byť spornou otázka počtu rokov dôchodkového poistenia žalobcu. Správny súd však dospel k názoru, ako naznačil už vyššie, že záver Sociálnej poisťovne o nedostatočnom počte rokov dôchodkového poistenia je záverom s dostatočnou oporu vo vykonanom dokazovaní založenom na dôkazoch, ktoré v čase rozhodovania boli k dispozícii, a na správnom právnom posúdení ustáleného skutkového stavu.
61. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v medziach žaloby a v súlade so zákonom, nakoľko má oporu vo vykonanom dokazovaní a v náležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený, preto žaloba ako nedôvodná bola postupom cez ust. § 190 SSP zamietnutá.
62. O náhrade trov konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Rovnako nebola priznaná náhrada trov konania ani žalovanej - § 168 SSP , nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.