Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/6/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Moniky Juskovej, vo veci navrhovateľky B. A., A.. Š., U.. XX.X.XXXX, bytom Ľ.Z., R. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Martinom Bašistom, Advokátska kancelária, Štefánikova 8, 058 01 Poprad proti druhému manželovi T. A., U.. X.X.XXXX, bytom Ľ., R. XXXX/XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom E. A., U.. X.X.XXXX K. Y. A., U.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 5P 3/2016-38 zo dňa 5.10.2017 takto

rozhodol:

Zrušuje prvoinštančný rozsudok vo výroku o povinnosti otca prispievať na výživu mal. Sebastiána sumou 150 eur mesačne a súvisiaci výrok o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí. Mal. E. A. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Zveril mal. Y. A., nar. 15.7.2006 na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorí ju budú zastupovať a spravovať jej majetok. Výživné súd neurčil. Dieťa bude striedavo v týždenných intervaloch u oboch rodičov s tým, že si ju budú odovzdávať vždy v pondelok o 18.00 hod. v byte matky. Matka i otec sú povinní v stanovenú hodinu dieťa odovzdať, resp. prevziať druhému partnerovi. Súd zaviazal otca T. A., U.. X.X.XXXX prispievať na výživu mal. E., U.. XX.X.XXXX sumou 150 eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15.dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky - matky od právoplatnosti rozsudku o rozvode do budúcna. Styk otca s mal. E., U.. X.X.XXXX neupravil. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o návrhu navrhovateľky, ktorá žiadala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol. Prvoinštančný súd aplikujúc ust. § 23 Zákona o rodine zistil, že sú tu dané okolnosti odôvodňujúce rozviesť toto manželstvo pre trvalý rozvrat. Súd zveril mal. E. do osobnej starostlivosti matky a mal. Y. do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Pokiaľ sa týka výživného na mal. E., prvoinštančný súd aplikoval v danom prípade ust. § 62 Zákona o rodine a dospel k záveru, že suma 150 eur mesačne je adekvátna potrebám dieťaťa, možnostiam a schopnostiam otca. Otec je dobrovoľne dlhodobo nezamestnaný, aj keď by sa mohol zamestnať, keďže mu nebránia žiadne prekážky, či už zdravotné, alebo kvalifikačné. Prvoinštančný súd skonštatoval, že stále zamestnanie si otec nenašiel v snahe predísť plateniu primeraného výživného, najmä na svojho syna. Súd prihliadol na to, že otec má novú vyživovaciu povinnosť, býva spoločne so svojou priateľkou v byte, ktorý si prenajali, teda je zrejmé, že si vie zabezpečiť prostriedky na obživu a na zabezpečenie seba i detí. Preto považuje výživné v sume 150 eur na staršieho syna za primerané. Ak teda odporca

tvrdil, že nemá dostatok finančných prostriedkov, potom by súd musel prípadne zvážiť, či sa náležitým spôsobom vie postarať aj o mal. Y.. Výrok o trovách konania prvoinštančný súd odôvodnil ust. § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie otec mal. E.. Namietal výrok o povinnosti prispievať na výživu mal. E. sumou 150 eur mesačne. Tento výrok je nesprávny, nezákonný. Prvoinštančný súd rozhodol bez toho, aby zobral do úvahy zistený skutkový stav veci a nesprávne vec aj právne posúdil. Jeho životná úroveň a príjem mu nedovoľujú v plnení vyživovacej povinnosti ustanovenej prvoinštančným súdom. Uviedol, že je nezamestnaný a adekvátne zamestnanie sa mu nedarí nájsť bez jeho viny. Príjmy a životná úroveň pri zohľadnení základných mesačných výdavkov mu nedovoľuje mesačne uhradiť výživné vo výške 150 eur. Dostáva sa tak do situácie hrozby trestného stíhania za možné neplatenie výživného v stanovenej výške bez toho, aby to mohol ovplyvniť. Vypomáha mu matka, pretože on osobne nemá príjem. Nesúhlasil s tvrdením prvoinštančného súdu, že sa mieni vyhnúť plateniu vyživovacej povinnosti, pretože je to nepravdivé a ničím nepreukázané. Uviedol, že je ochotný na výživu mal. E. prispievať sumou 100 eur mesačne.

4. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého dieťaťa, ktorá žiadala, aby prvoinštančné rozhodnutie v napadnutej časti bolo potvrdené. Uviedla, že odvolanie je nedôvodné a súd neporušil žiadne zákonné ustanovenia pri určovaní výživného.

5. Kolízna opatrovníčka poukázala na svoje vyjadrenie pred prvoinštančným súdom a ďalej na to, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa.

6. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 CMP, v spojení s ust. § 34 preskúmal napadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.

7. Určenie výšky výživného na mal. E. A. je určením vyživovacej povinnosti otca, ktorému nie je dieťa zverené do osobnej starostlivosti na čas po rozvode, ako to vyplýva z ust. § 24 Zákona o rodine. Súčasťou rozhodovania je aj rozhodnutie o určení výživného. Základné zákonné ustanovenie, ktoré upravuje rozsah vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletým deťom, je uvedené v ust. § 62 Zákona o rodine a základné kritériá, ktoré je potrebné posudzovať pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti, sú uvedené v ust. § 75 Zákona o rodine. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní o výživnom sa však týmito zákonnými ustanoveniami vôbec neriadil a svoje rozhodnutie o určení výživného na mal. E. vôbec neodôvodnil. Prvoinštančný súd nezistil riadne skutočný stav veci, nevykonal žiadne dôkazy na preukázanie a zistenie okolností odôvodňujúcich stanovenie výživného pre mal. E. a rozhodnutie odôvodnil okolnosťami, ktoré nevyplývajú zo spisového materiálu.

8. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je v rozpore s čl. 5 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku. Podľa tohto ustanovenia súd postupuje z úradnej povinnosti na základe zákona na účely prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Prvoinštančný súd porušil aj čl. 6 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. Ďalej odvolací súd dospel k záveru, že postup prvoinštančného súdu je v rozpore s čl. 12 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

9. Prvoinštančný súd pre konanie a rozhodnutie o výške výživného na mal. E. nezistil žiadne okolnosti, ktoré by bolo potrebné pre rozhodnutie súdu o akomkoľvek určení vyživovacej povinnosti. Z obsahu spisu nielenže nevyplývajú okolnosti, aký príjem má matka a otec maloletého dieťaťa, kde pracujú, resp. či sú evidovaní na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a či v tejto súvislosti je im poskytovaná štátna pomoc, ale vôbec nie je zistené, koľko majú vyživovacích povinností rodičia okrem maloletých detí pochádzajúcich z manželstva, akým spôsobom prispievajú na tieto deti. Prvoinštančný súd vôbec nezistil, akú školu navštevuje mal. E. a aké sú výdavky v súvislosti so štúdiom na tejto škole, aké má záujmy, aké má potreby, aké má výdavky v súvislosti so zdravotným stavom a ďalšie náklady. Vôbec

nie je zistené, aké výdavky v súvislosti so štúdiom a životom hradí E. matka a aké otec, aké sú ďalšie pomery oboch rodičov, a s poukazom na informácie, ktoré sa nachádzajú v spise (brigádnická činnosť otca) vôbec nie je zistené a vyhodnotené, či otec mal. E. má na takúto činnosť zákonné zmocnenie a či príjmy z tejto činnosti sú zdaňované.

10. Naviac prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku vo výroku o výživnom určil povinnosť otca prispievať na mal. E., kde dátum narodenia nie je totožný s dátumom narodenia dieťaťa, ktoré pochádza z rozvedeného manželstva rodičov.

11. Preto odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než napadnutý výrok prvoinštančného rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Prvoinštančný súd svojim procesným postupom znemožnil účastníkom konania, aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a tento nedostatok nemôže nahradiť, resp. odstrániť odvolací súd.

12. Úlohou prvoinštančného súdu bude opäť zákonným spôsobom, hospodárne, rýchlo a efektívne prejednať právo mal. E. A. na výživné od jeho otca s tým, prvoinštančný súd aplikujúc princíp oficiality bude vo veci konať sám aktívne a zistí pomery tak, aby mohol vo veci zákonne rozhodnúť. Okrem toho prvoinštančný súd svoje rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodní tak, aby bol jednoznačne zistený skutkový stav veci, aby vec bola náležite aj právne posúdená a aby bolo rozhodnutie preskúmateľné v prípadom odvolacom konaní. V konečnom rozhodnutí prvoinštančný súd rozhodne aj o trovách konania.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.