Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-44-2018.pdf
PDF · 92.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6Csp/44/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, sídlo Hodžova 11, 010 01 Žilina, proti žalovaným: 1/ E. Y., P.. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX D. XXX a 2/ N. Y. I., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. XXX XX D. XX, o zaplatenie 2.261,68 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2.261,68 Eur, s úrokom vo výške 124,28 Eur a vo výške 17,90 % ročne zo sumy 2.261,68 Eur od 25.01.2018 do zaplatenia najviac však iba do 20.06.2024, s úrokom z omeškania vo výške 1,07 Eur a vo výške 5 % ročne zo sumy 2.385,96 Eur od 25.01.2018 do zaplatenia, poplatky za poistenie 2,38 Eur a náhradu trov konania vo výške 135,50 Eur (súdny poplatok), v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou podanou dňa 12.03.2018 domáhal proti žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia 2.261,68 Eur, s úrokom vo výške 124,28 Eur a vo výške 17,90 % ročne zo sumy 2.261,68 Eur od 25.01.2018 do zaplatenia najviac však iba do 20.06.2024, s úrokom z omeškania vo výške 1,07 Eur a vo výške 5 % ročne zo sumy 2.385,96 Eur od 25.01.2018 do zaplatenia, a poplatkov za poistenie 2,38 Eur, na tom skutkovom základe, že dňa 08.07.2015 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovanými 1/ a 2/ ako dlžníkmi úverovú zmluvu č. 225926, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným 1/ a 2/ úver vo výške 2.600,- Eur, ktorý sa žalovaní 1/ a 2/ zaviazali vrátiť, zaplatiť úrok, zaplatiť príslušenstvo, a zaplatiť aj poplatky podľa zmluvy. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.06.2024. Žalovaní 1/ a 2/ úver riadne nesplácali, žalobca preto dňa 24.01.2018 vyhlásil pohľadávku za predčasne splatnú.
2.Žalovaný 1/ sa k žalobe žalobcu písomne nevyjadril. Žalovaná 2/ sa k podanej žalobe vyjadrila písomne a na pojednávaní vo veci tak, že pohľadávku s manželom neboli schopní riadne splácať pre úraz žalovaného 1/, pre nízky a nepravidelný príjem zo zamestnania oboch žalovaných 1/ a 2/ a preto požiadala o možnosť zaplatiť dlh žalobcovi v splátkach po 90,- Eur mesačne.
3.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluva o úvere č. l. 5, sadzobník poplatkov č. l. 22, upozornenie č. l. 24, upozornenie č. l. 25, výzva na splatenie č. l. 26-27, prehľad splácania do predčasného zosplatnenia č. l. 28, prehľad splácania po predčasného zosplatnenia č. l. 29, prepočet zmluvných úrokov stav omeškaných splátok a výpočet úrokov z omeškania č. l. 30 - 31, obchodné podmienky č. l. 33, všeobecné obchodné podmienky č. l. 37, lekárske správy č. l. 74-76, na základe ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav:
4.Žalobca ako veriteľ a žalovaní 1/ a 2/ ako dlžníci uzatvorili dňa 08.07.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovaným 1/ a 2/ vo výške 2.600,- Eur, s fixnou výškou úrokovej sadzby 17,9 % ročne, RPMN 20,86 %, pri priemernej RPMN 16,33 %, so splatnosťou v 108 mesačných splátkach vo výške 48,63 Eur splatných v 20. deň v mesiaci počnúc od 20.07.2015 do 20.06.2024; dojednaný bol aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 78,- Eur a poplatok za poistenie 1,19 Eur mesačne.
5.Výzvou zo dňa 21.11.2017 boli žalovaní 1/ a 2/ vyzvaní, aby zaplatili žalobcovi splatné záväzky vo výške 97,24 Eur najneskôr do 26.11.2017 a zároveň boli žalovaní 1/ a 2/ upozornení na možnosť predčasnej splatnosti úveru. Žalovaní 1/ a 2/ dlh nezaplatili, preto žalobca listom zo dňa 24.01.2018 vyhlásil úver za predčasne splatný, pričom k tomuto dňu boli omeškanými splátky splatné od 20.11.2017 do 22.01.2018 vo výške 176,99 Eur. Žalovaní 1/ a 2/ zaplatili celkom 1.362,67 Eur z čoho 992,22 Eur žalobca započítal na úroky, 338,32 Eur na istinu a 32,13 Eur na poistné. Ku dňu 24.01.2018 tak nesplatenou zostala istina 2.261,68 Eur, úrok 124,28 Eur, úrok z omeškania 1,07 Eur a poplatky za poistenie 2,38 Eur.
6.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 369b Obchodného zákonníka, veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania alebo paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky alebo ich súčtom. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
7.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ bola uzatvorená zmluva, ktorú možno právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravuje aj ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských právnych vzťahoch, pričom zmluva bola uzatvorená v súlade s dotknutými ustanoveniami príslušných právnych predpisov.
8.Na základe uzatvorenej zmluvy žalobca poskytol žalovaným 1/ a 2/ úver vo výške 2.600,- Eur, ktorý mali žalovaní 1/ a 2/ zaplatiť v 108 splátkach splatných od 20.07.2015 do 20.06.2024. Žalovaní 1/ a 2/ úver riadne nesplácali, dostali sa do omeškania, čím porušili zmluvné povinnosti a preto žalobca ku dňu 24.01.2018 v súlade so zmluvou a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Po úhrade časti záväzku splátkami vo výške 1.362,67 Eur ku dňu 24.01.2018 nesplatenou zostala istina 2.261,68 Eur, úrok 124,28 Eur, úrok z omeškania 1,07 Eur a poplatky za poistenie 2,38 Eur. Preto súd v tejto časti podanej žalobe vyhovel a žalovaných 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť dlžnú istinu s úrokom, úrokom z omeškania a poplatkami za poistné.
9.Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie dlžného zmluvného úroku za dobu do 24.01.2018 v kapitalizovanej sume 124,28 Eur a vo výške 17,9 % ročne z istiny 2.261,68 Eur od 25.01.2018 až do zaplatenia.
10.Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške. Toto dispozitívne (§ 263 ods. 1 Obchodného zákonníka) ustanovenie však neupravuje dokedy je dlžník povinný úroky platiť, najmä či len do predčasného zosplatnenia úveru, alebo do pôvodne dohodnutej doby splatnosti úveru, prípadne až do doby skutočného (často neskoršieho) vyplatenia úveru veriteľovi.
11.Nemožno považovať za správny názor niektorých súdov (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/190/2014), podľa ktorého veriteľ má nárok na zaplatenie úrokov z úveru iba do doby predčasného zosplatnenia úveru, pretože so stratou výhody splátok úveru pre dlžníka má byť spojená aj strata nároku veriteľa na úroky po dobe predčasného zosplatnenia úveru, jednorazovým zosplatnením dlžník stráca oprávnenie užívať prostriedky z úveru, dlžníkovi vzniká povinnosť jednorazovo vrátiť sumu úveru navýšenú o kapitalizované úroky do zosplatnenia a po zosplatnení je dlžník povinný zaplatiť už len sankcie spojené s omeškaním. Takýto názor nezohľadňuje skutočnosť, že veriteľ poskytuje dlžníkovi úver na vopred dohodnutú dobu za vopred dohodnutých podmienok (úroky, poplatky a pod.), pričom vzniká dlžníkovi povinnosť vrátiť veriteľovi istinu úveru spolu s úrokmi a poplatkami v dohodnutých splátkach. Dojednanie o tom, že v prípade porušenia zmluvných povinností má veriteľ právo požadovať predčasné splatenie úveru, nemôže mať za následok aj stratu práva veriteľa na zaplatenie úroku po dni zosplatnenia úveru, pretože v takom prípade by sa dlžník dostal do výhodnejšieho postavenia v prípade neplnenia záväzku (platením úrokov len do zosplatnenia úveru) ako v prípade riadneho plnenia záväzku (zaplatením úrokov do pôvodne dohodnutej doby splatnosti úveru), pričom spravidla aj po predčasnom zosplatnení úveru dlžník veriteľovi istinu úveru nevráti, t.j. aj naďalej dochádza k „užívaniu“ prostriedkov z úveru dlžníkom, čím je daný ekonomický dôvod úročenia istiny úveru (odplaty za užívanie peňazí veriteľa dlžníkom) aj po jeho predčasnom zosplatnení.
12.Naproti tomu časť judikatúry všeobecných súdov aj literatúry (napr. Štenglová, Plíva, Tomsa, a kol.: Obchodní zákoník, Komentář, 13. vydání, Praha C.H.Beck 2010, s. 1156) zastáva názor, že dlžník by mal zaplatiť úrok za skutočnú dobu užívania prostriedkov až do zaplatenia úveru teda aj po predčasnom zosplatnení úveru a aj za dobu presahujúcu pôvodne dohodnutú splatnosť úveru. Takýto názor však nemožno tiež považovať za správny a to z dôvodu, že § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka ako dispozitívna norma priamo takto nárok veriteľa na zaplatenie úroku neupravuje, preto chýbajúcu časť ustanovenia nemožno vykladať tak, že ak nie je dohodnuté niečo iné, má veriteľ právo na zaplatenie úroku z úveru až do doby skutočného zaplatenia úveru. Vzhľadom na dispozitívny charakter uvedeného ustanovenia je potom pre nárok veriteľa na zaplatenie úroku z úveru rozhodujúce zmluvné dojednanie tohto nároku. V predmetnej veci zmluvne dohodnutý bol nárok žalobcu na vrátenie sumy žalovaným 1/ a 2/ poskytnutého úveru vo výške 2.600,- Eur v 108 splátkach spolu s úrokom, pričom posledná splátka mala byť splatná dňa 20.06.2024. Preto žalobca má aj po predčasnom zosplatnení úveru právo na zaplatenie dohodnutého úroku vo výške 17,9 % ročne zo žalovanými 1/ a 2/ nezaplatenej istiny úveru 2.261,68 Eur len za dobu do 20.06.2024. Preto súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi zmluvný úrok vo výške 17,9 % ročne zo sumy 2.261,68 Eur od 25.01.2018 do zaplatenia najviac však iba do 20.06.2024, a v prevyšujúcej časti (o zaplatenie úroku vo výške 17,9 % ročne zo sumy 2.261,68 Eur od 21.06.2024 do zaplatenia, ak zaplatenie nenastane skôr) žalobu žalobcu o zaplatenie úroku ako nedôvodnú, zamietol.
13.Ak by mal mať veriteľ nárok na zaplatenie úroku z úveru aj po dni pôvodne dohodnutej splatnosti úveru (v prejednávanej veci po 20.06.2024), znamenalo by to, že počas tejto doby by dochádzalo ku kumulácii nároku veriteľa na zaplatenie úroku z úveru so sankciami spojenými s omeškaním dlžníka s plnením peňažného záväzku. Za dobu omeškania je žalovaný povinný zaplatiť aj zákonný úrok z omeškania 5 % ročne. Úrok z omeškania predstavuje paušalizovanú náhradu škody vzniknutej veriteľovi v súvislosti s omeškaním dlžníka. Ak by veriteľ mal nárok na zaplatenie úroku z úveru aj po dni pôvodne dohodnutej splatnosti úveru, veriteľovi by žiadna škoda spojená s omeškaním dlžníka vzniknúť nemohla, pretože v prípade oneskoreného zaplatenia záväzku dlžník veriteľovi zaplatí istinu s úrokom až do dňa zaplatenia a v prípade, že dlžník veriteľovi nezaplatí istinu ani úrok vôbec (napr. z dôvodu nevymožiteľnosti pohľadávky proti nemajetnému dlžníkovi), potom ani nárok na úrok z omeškania,
ktorý by rovnako veriteľovi dlžník reálne nezaplatil, nemôže znamenať pre veriteľa náhradu jeho škody. Kumulatívne uplatňovanie nároku na úrok a nároku na úrok z omeškania aj po dobe pôvodne dohodnutej splatnosti úveru tak vo svojom súčte predstavuje neprimeranú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, pretože takto dochádza k sankcionovaniu dlžníka za nesplnenie jeho záväzku v neprimeranej výške nezodpovedajúcej reálnemu nároku veriteľa na náhradu škody. Veriteľovi môže vznikať škoda omeškaním dlžníka aj v rozsahu prevyšujúcom dohodnutý úrok (počas trvania zmluvy za dobu do pôvodne dohodnutej splatnosti úveru) alebo úrok z omeškania (po dohodnutej dobe splatnosti úveru), pretože veriteľ (banka) spravidla nepožičiava vlastné peniaze, ale peniaze z vkladov alebo peniaze, ktoré si na úrok požičia inde. Zisk veriteľa potom predstavuje rozdiel medzi úrokom z úveru alebo vkladu, ktorý zaplatí svojmu veriteľovi a úrokom z úveru, ktorý veriteľovi zaplatí dlžník. Ak by teda došlo k omeškaniu dlžníka počas doby do pôvodne dohodnutej splatnosti úveru, veriteľ bude mať nárok na úrok z omeškania popri dohodnutom nároku na úrok z úveru. Podľa kogentného u stanovenia § 369b Obchodného zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania alebo paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky alebo ich súčtom (predtým platné ustanovenie § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 bolo dispozitívne), preto pri zmluvách uzatvorených od 01.02.2013 platí, že veriteľ môže uplatňovať nároky na náhradu škody len ak škoda presahuje úrok z omeškania a odchylná dohoda je neprípustná. Zmluva ani VOP neobsahujú žiadne ustanovenie, podľa ktorého by žalobca mal mať nárok na náhradu škody vo výške presahujúcej úrok z omeškania (napr. vo výške úroku z úveru) aj za dobu po pôvodne dohodnutej splatnosti úveru - t. j. po 20.06.2024. Nárok na náhradu skutočne vzniknutej škody v rozsahu prevyšujúcom úrok z omeškania si žalobca môže uplatniť samostatne, predmetom tohto konania na základe skutkových tvrdení žalobcu takýto nárok nebol.
14.Žalobca si podanou žalobou uplatnil tiež nárok na zaplatenie úroku z omeškania za dobu do 24.01.2018 v kapitalizovanej výške 1,07 Eur a vo výške 5 % ročne zo sumy 2.385,96 Eur (istina 2.261,68 Eur a úrok 124,28 Eur) od 25.01.2018 do zaplatenia. Žalovaní 1/ a 2/ sa dostali s plnením záväzku do omeškania, preto súd žalovaných 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 1,07 Eur a vo výške 5 % ročne zo sumy 2.385,96 Eur od 25.01.2018 do zaplatenia.
15.Žalobca bol v konaní úspešný takmer v celom rozsahu, neúspech žalobcu predstavuje iba pomerne nepatrná časť o zaplatenie úroku vo výške 17,9 % ročne zo sumy 2.261,68 Eur od 21.06.2024 do zaplatenia (ak zaplatenie nenastane už skôr). O nároku žalobcu na náhradu trov konania teda súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci tak, že žalovaných 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
16.Z dôvodu hospodárnosti konania súd týmto rozsudkom rozhodol okrem nároku na náhradu trov konania aj o výške trov. Odvolanie proti výroku o náhrade trov konania je však podľa § 357 písm. m) CSP prípustné len do časti výroku o nároku na náhradu trov konania (a nie aj proti výške); časť výroku o výške náhrady trov konania však ako závislý výrok nenadobudne právoplatnosť skôr ako výrok o nároku na náhradu trov. V prípade zmeny výroku o nároku na náhradu trov konania odvolacím súdom o výške náhrady trov konania rozhodne znovu súd prvej inštancie samostatným uznesením. Trovy konania žalobcu predstavujú iba zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 135,50 Eur, výška náhrady trov konania v rozsahu 100 % potom predstavuje 135,50 Eur.
17.O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP tak, že žalovaným 1/ a 2/ uložil zaplatiť dlh v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadosti žalovanej 2/ o zaplatenie dlhu v splátkach nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že navrhovanou výškou splátok 90,- Eur mesačne by žalovaná pohľadávka nebola zaplatená v primeranej lehote (jej splácanie by trvalo viac ako dva roky) a žalobca by tak bol neprimerane dotknutý na svojich právach.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).