Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25CoP-9-2022.pdf
PDF · 103.72 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/9/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú M. nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky Ing. N. R.. rod. T., nar. XX.X.XXXX, bytom D. F. XXXX/A, M., zastúpenej Mgr. Zuzanou Gálikovou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie Farská 33, Nitra a otca B.. D. H., D.., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, U., zastúpeného JUDr. Viktorom Mlynekom, advokátom so sídlom U., Štúrova 43, o návrhu otca na rozšírenie styku s maloletým dieťaťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu U. zo dňa 17.januára 2022 pod č. k. 11P/4/2021-70 v spojení s opravným uznesením zo dňa 4. februára 2022 pod č. k. 11P/4/2021 -76 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
X.X.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 13P/331/2017-64 zo dňa 30.1.2018 v časti styku otca dieťaťa s maloletou M. Y. H., nar. X.X.XXXX tak, že otec dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletou M. Y. H., nar. X.X.XXXX každý párny týždeň v príslušnom kalendárnom roku od piatku 15.00 hod., kedy si otec maloleté dieťa vyzdvihne v školskom zariadení, ktoré maloleté dieťa navštevuje alebo v mieste bydliska matky dieťaťa do bezprostredne nasledujúcej nedele do 16.00 hod., kedy maloleté dieťa odovzdáva v mieste bydliska matky dieťaťa matke. Matka dieťaťa je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Opravným uznesením opravil nesprávne číslo konania zmeneného rozsudku na správne 11 P/66/2019-144 zo dňa 29.06.2020.
1.2. Z vykonaného dokazovania zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nitra pod č. k. 11P/66/2019-144 zo dňa 29.6.2020, právoplatným v časti úpravy styku dňa 13.8.2020 bol styk otca s maloletou upravený tak, že otec dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v príslušnom kalendárnom roku v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny týždeň v utorok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod., v každom kalendárnom roku 25.12. od 8.00 hod. do 18.00 hod. Maloletá mala v čase poslednej úpravy necelé 4 roky. Z podanej správy ÚPSVR Nitra, Referát poradensko- psychologických služieb zo dňa 11.01.2022 zistil, že klienti sa dostavili na stretnutie v dňoch 19.11. (obaja rodičia), 24.11. (obaja rodičia spoločne s dieťaťom), 2.12.2021 (obaja rodičia) a dňa 10.01.2022 (iba otec). Prioritnou úlohou ich šetrenia bolo odpozorovať interakciu dieťaťa k rodičom. Táto prebehla bez problémov, mal. M. má veľmi pekný a emocionálne silný pozitívny vzťah k obom rodičom. Na matku je silne citovo naviazaná, nakoľko s ňou trávi väčšinu času. Maloletá podvedome preberá názory a pohľady matky. Jej vzťah s otcom je zredukovaný na kratšie
časové úseky, je naplnený rôznymi zaujímavými aktivitami, či kreatívneho alebo športového zamerania, ktoré sú pre dieťa atraktívne a všestranne rozvíjajúce. Mal. M. má potrebu tráviť s otcom viacej času, čo jej neumožňuje tenzný (napätý) vzťah medzi jej rodičmi. Preto si nemôže dovoliť nahlas vyjadriť názor pred nimi. Z odpozorovaného stretnutia možno konštatovať, že maloletá M. bola pred matkou neistá už z toho, že si dovolila cítiť radosť a lásku k otcovi, pretože toto sa nestotožňuje s názorom a pohľadom matky. Preto mala akoby pocity viny a pred matkou sa snažila vyjadrovať v intenciách matkiných názorov. M. je na matku ako na prvú vzťahovú osobu silne citovo naviazaná a iný názor ako matkin ju zneisťuje. Narúša u nej pocit istoty a bezpečia. Maloletá sa pred otcom vyjadruje otvorene a spontánne aj v zmysle, že by s ním chcela tráviť viac času, no pred matkou sa vyjadruje tak, ako by to matka chcela počuť, aby to pre matku nebolo zraňujúce. Takáto rozpoltenosť u dieťaťa môže viesť až k psychosomatickým ťažkostiam. Z toho dôvodu je nutné, aby bol rodičovský kontakt korektný v tom, že sa aspoň pozdravia a pred dieťaťom nebudú rodičia o sebe hovoriť nič negatívne. Dôležitá je tiež úprava kontaktov s otcom a pozitívna motivácia dieťaťa zo strany matky. Psychologička RPPS sa stotožňuje s riešením, že by sa mal zredukovať kontakt otca s dcérou cez týždeň a mal by sa rozšíriť cez víkend o prenocovanie, čo by znamenalo, že si otec prevezme dieťa v piatok zo školského zariadenia, ktoré aktuálne bude maloletá navštevovať a odovzdá ho matke v nedeľu v poobedňajších hodinách, prípadne v pondelok opäť do MŠ (ZŠ), aby sa predišlo odovzdávaniu od jedného rodiča k druhému.
1.3. Na daný skutočný stav aplikoval ustanovenia § 25 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a uviedol, že návrh otca na rozšírenie rozsahu styku bol podaný dôvodne. Od poslednej úpravy styku nastala z podstatná zmena pomerov v oblasti rodinných vzťahov. Na strane matky prišlo k uzavretiu manželstva a s manželom očakávajú narodenie bábätka, čo môže taktiež podvedome u maloletej M. vplývať na jej vnútorné prežívanie. Konštatoval a mal za jednoznačne preukázané, že maloletá sa kontaktu a stretnutiam s otcom nebráni. Má k nemu vytvorený blízky citový vzťah. Stotožnil sa s tvrdeniami maloletej M. prezentujúcimi otcom, že by chcela u otca prespať, aj keď tieto svoje tvrdenia pred matkou nahlas nevysloví. Poukázal na vyjadrenie psychologičky PhDr. Q. N. PhD., že takéto rozpoltené správanie môže viesť u maloletej až k psychosomatickým ťažkostiam. Je preto potrebné a žiadúce, aby matka začala rešpektovať odborné zistenia a závery z psychologického stretnutia. Ďalej uviedol, že matka v priebehu celého konania uvádzala, že maloletá nie je na prespatie u otca pripravená. Tento názor nevedela ničím odôvodniť. Maloletá jej neuviedla dôvod, prečo by nemohla u otca prespať, keď sa u neho cíti dobre a na spoločné stretnutia s ním sa teší. Preto vychádzal z podanej správy ÚPSVR Nitra, RPPS, kde odborní psychologickí a sociálni pracovníci mali možnosť odpozorovať vzájomný vzťah maloletej a rodičov. Vyplýva z nej, že maloletá sa v prítomnosti otca cítila uvoľnene, bola veselá, smiala sa, tancovala, hladkala otca po tvári, dala mu pusy na líca a šantila. Sama sa vyjadrila, že k otcovi chodí rada a niekedy by u neho chcela byť aj dlhšie, zatiaľ uňho nespala, hoci tam má posteľ. Otázke, či by chcela u otca prespať, sa maloletá vyhla. Po návrate matky, maloletá na upozornenie matky, aby toľko nešantila, reagovala slovami: "nechcem sa s tatinom stretávať", pričom túto reakciu treba vyhodnotiť ako zarážajúcu a neprimeranú vzhľadom na predchádzajúce pozitívne správanie maloletej vo vzťahu k otcovi. Sama maloletá dokonca požiadala otca, aby ju na chodbe počkal po ukončení stretnutia. Z uvedeného príkladu jasne vyplýva, že maloletá podvedome preberá matkine vzorce správania a navonok sa prezentuje názormi a postojmi tak, ako aj jej matka, nakoľko táto je pre ňu prvou vzťahovou osobou a jej emocionálna väzba k nej je najsilnejšia. Je zrejmé, že maloletá sa obáva prejaviť vlastný názor pred matkou v prípade, že je tento odlišný od jej názoru. Ďalej poukázal na matkine nastavenie spochybňujúce odborné vedenie stretnutia a závery RPPS Nitra, kedy sa matke nepozdávalo bezprostredné hravé detské správanie maloletej, z čoho si vyvodila, že maloletá už niekedy v minulosti stretla sociálne pracovníčky, že sa poznajú s otcom dieťaťa. Takéto nevhodné a podozrievavé námietky matky a jej neetické správanie, kedy pracovníčkam tvrdila, že má vyjadrenia svojej dcéry z ich pohovoru nahraté na mobilnom telefóne (tieto si mala údajne nahrať tajne, bez vedomia ÚPSVR Nitra, avšak nevedela ich dokázať), ktoré by mali byť iné ako tvrdia závery posudku, vyjadrujú silné podozrenia na neochotu matky prijať iné názory a poznanie, než ako je jej tvrdenie. Matka by mala do budúcnosti poopraviť jej správanie, keď napríklad neodzdravila otca na stretnutí na RPPS. Ďalším príkladom matkinho nevhodného správania je skutočnosť, keď mala na stretnutí RPPS opustiť miestnosť, aby mohli pracovníci nezávisle odpozorovať bezprostredné správanie maloletej k otcovi, tak opakovane upozornila maloletú na skutočnosť, že odchádza, čím mohla u nej navodiť dojem strachu resp. pocitov úzkosti, keďže sama matka vyjadrila v predchádzajúcich telefonátoch so sociálnou pracovníčkou obavu, či maloletá zvládne byť v jednej miestnosti bez prítomnosti matky, avšak tieto jej obavy sa vôbec nenaplnili. Obaja rodičia by sa v záujme svojho dieťaťa mali vyvarovať všetkých negatívnych prejavov,
ktoré v minulosti použili, či už podávanie trestných oznámení za porušenie styku, problematické preberanie a odovzdávanie dieťaťa, prípadne neochota poskytnúť náhradný termín pri objektívnych, ale aj subjektívnych príčinách nerealizovaného styku. Konštatoval, že v starostlivosti matky ani otca nezistil žiadne nedostatky. Obaja rodičia sú plne kompetentní vychovávať dieťa podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Maloletá aktuálne navštevuje posledný ročník materskej škôlky. Od septembra by mala začať navštevovať základnú školu. Preto považoval z hľadiska veku a jej psychického a fyzického vývoja návrh otca za dôvodný. Je v záujme maloletej, aby sa styk s prenocovaním začal realizovať čím skôr a nie až po nástupe na základnú školu, aby si maloletá mohla čím skôr privyknúť na prenocovanie u otca. Domácnosť otca pozná, otca tiež vníma ako dôležitú vzťahovú osobu. Súčinnosť vo výchove maloletej by mala byť medzi rodičmi nevyhnutná a komunikácia medzi nimi ohľadom Laury je pre rodičov povinná. Ako jedinú príčinu nerealizácie styku s prenocovaním považoval konflikty rodičov z minulosti a matkinu neochotu akceptovať odlišné názory. Matka vo svojej výpovedi udávala, že dieťa sa v noci budí a chodí každú noc spávať ku nej do postele. Toto správanie však nezakladá obavu, že nebude u otca spokojné. Prehnané obranárske reakcie matky bránia v ďalšom psychickom rozvoji maloletého dieťaťa. Otec vie maloletú zaujať a primerane jej veku vysvetliť potrebné veci, ktoré súvisia s jej prespaním u neho. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Matka podala proti rozsudku odvolanie. Odvolanie odôvodnila ustanovením § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Nestotožnila sa so závermi súdu prvej inštancie, pretože od posledného rozhodnutia nedošlo k žiadnej zmene pomerov. Považovala za nesprávne, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel o správu psychologičky PhDr. Q. N. PhD., ktorá mala možnosť odpozorovať vzťah otca s maloletou len na jednom stretnutí trvajúcom 17 minút. Za taký krátky čas nemohla vykonať objektívne psychologické vyšetrenie. Podľa jej názoru k psychosomatickým ťažkostiam maloletej mohlo viesť práve nútené prespávanie u otca, ktoré maloletá odmieta a nie je naň pripravená. Rozšírenie úpravy styku na 2 nočné prespávania by mohlo mať zlý vplyv na jej psychiku. Ďalej nesúhlasila s názorom súdu o jej probléme s komunikáciou otca. Uviedla, že otec má problém v komunikácii s ňou. Jediné čoho je schopný, je vyhrážať sa jej, nadávať a neustále si ju nahrávať. Ako matku ju nerešpektuje a svoje pohŕdanie jej neustále dáva najavo. Ďalej uviedla, že v prípade nepodrobenia sa M. jeho pokynom, prejavuje sa voči nej agresívne. Povedal jej, že ak k nemu nepôjde, povyhadzuje jej hráčky a zavolá na ňu policajtov a kuratelu. Pokiaľ chce maloletá ísť skôr domov, neumožní jej to a núti ju u neho zotrvať až do súdom určenej hodiny. Názor dieťaťa vôbec nerešpektuje. Nerešpektuje jej zdravotný stav. Odmietol jej podávať lieky, mastičky na jej kožné problémy. Nepodporuje ju v mimoškolských aktivitách a nebráva ju na žiadne športové aktivity. Na jeho správanie upozorňovala v priebehu pojednávania. Napriek tomu súd prvej inštancie konštatoval, že v jeho starostlivosti nezistil žiadne nedostatky. V závere dodala, že rozhodnutie nerešpektuje záujem dieťaťa. Nie je vhodné, aby si ho otec preberal v predškolskom, respektíve v školskom zariadení, pretože tam nie sú dostatočné priestory, aby si tam maloletá nechávala kufor s vecami pripravenými na víkendový pobyt u otca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala za nesprávne a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a návrh otca zamietol.
3. Otec podal vyjadrenie k odvolaniu. Rozsudok považoval za správny a zákonný, vychádzajúci z výsledkov vykonaného dokazovania a zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 11. 01. 2022, z ktorej jednoznačne vyplýva, že maloletá má k nemu vybudovanú silnú pozitívnu citovú väzbu a rozšírenie kontaktov s ním bude pre ňu všestranne rozvíjajúce, je v jej najlepšom záujme. Maloletá sa nebráni v styku s ním, má k nemu vytvorený blízky citový vzťah. K spochybňovaniu záverov matky zo psychologického vyšetrenia považoval za scestné a ničím nepodložené. K jej tvrdeniam uviedol, že sa opätovne bez akýchkoľvek dôkazov sústavne uchyľuje k jeho bezdôvodnému osočovaniu a spochybňovaniu dobrého vzťahu s maloletou, čím zjavne nedochádza k naplneniu najlepšieho záujmu maloletej. Napadnutý rozsudok navrhol v celom rozsahu potvrdiť.
4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že sa pridržiava svojho konečného návrhu predneseného na pojednávaní dňa 17.01.2022 a záverov správy zo dňa 11.01.2022. Odvolanie matky navrhol ako nedôvodné zamietnuť.
5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), neviazaný dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), viazaný skutočným stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie matky bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 68 CMP), s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k názoru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci a vyvodil z neho správny právny záver, preto rozsudok ako vecne správny potvrdil.
6. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku zákonom č. 161/2015 Z.z. účinnom od 01.07.2016. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Predmetom konania je zmena úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, otca dožadujúceho sa prespatia dieťaťa v jeho domácnosti.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.
7. Ustanovenie § 36 ods. 1 Zákona o rodine, je takto v priamom vzťahu k ust. § 24 až 26 ZoR, ktoré určujú povinnosť súdu rozhodovať o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu. V tých prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd preto upraví všetky otázky, ktoré sa týkajú výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, t.j. určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, ako má druhý rodič prispievať na jeho výživu, tiež kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a upraví aj styk s dieťaťom, pokiaľ rodičia úpravu styku žiadajú. Pri rozhodovaní súdu je potrebné otázku styku, jeho časové vymedzenie a miesto stretávania posudzovať starostlivo a zvážiť jednak okolnosti na strane maloletého dieťaťa (jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi atď.), ako i okolnosti na strane rodičov (ich vzájomný vzťah, časové a hospodárske možnosti, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča atď.). V prípade, že je to v záujme zdravého vývoja dieťaťa potrebné, súd styk dieťaťa s rodičmi obmedzí alebo ho celkom zakáže (§ 25 ods. 3 Zákona o rodine). Zároveň ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine ukladá súdu, aby pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností sledoval vždy záujem maloletého dieťaťa s ohľadom na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Rovnako tak dbal, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s nimi.
8. Uvedená právna úprava takto v plnom rozsahu korešponduje Dohovoru o právach dieťaťa, prijatému dňa 20.11.1989, ktorý vo svojom článku 3 ods. 1 stanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či je už uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň článok 8 ods. 1 Dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom záujem dieťaťa. Rovnako tak Listina základných práv a slobôd vo svojom článku 32 ods. 1 v spojení s ods. 4 určuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov môžu byť obmedzené a neplnoleté deti môžu byť od rodičov odlúčené proti ich vôli len rozhodnutím súdu na základe zákona.
9. Rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti a obaja sú zodpovední za všestranný rozvoj dieťaťa. Každý z rodičov má celé rodičovské práva a povinnosti. Obidvaja rodičia ich nemusia vykonávať spolu, ale vo vzájomnom porozumení. Pri výkone rodičovských práv sú obidvaja rodičia rovnoprávni. Nezáleží na tom, či sú manželia, ani na tom, či ide o ich dieťa narodené v manželstve alebo mimo manželstva. Rodičovské práva a povinnosti vznikajú narodením dieťaťa. Na to, aby rodič mohol realizovať svoje rodičovské práva v prípade, že dieťa nebolo zverené do jeho výchovy, je potrebné, aby mal upravený styk s mal. dieťaťom. Zmyslom úpravy styku otca s dieťaťom je dosiahnuť odstránenie
doterajšieho stavu medzi otcom a dieťaťom bez nepriaznivého pôsobenia na psychiku a citovú stránku dieťaťa, súčasne so zreteľom na konkrétne pomery života otca. Preto súd pri úprave styku rodiča s dieťaťom predovšetkým skúma, či je styk mal. dieťaťa v prospech dieťaťa a je povinný veľmi starostlivo zvážiť, aká úprava tohto styku (časové vymedzenie, určenie prostredia a pod.) zodpovedá v konkrétnom prípade najlepšie niektorej skutočnosti týkajúcej sa mal. dieťaťa a niektorej skutočnosti týkajúcej sa rodičov. Predovšetkým súd musí zvážiť vek a zdravotný stav mal. dieťaťa, jeho citový vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá vo výchove a k prostrediu, v ktorom tento rodič žije, obvyklý denný režim mal. dieťaťa. Medzi ďalšie skutočnosti, ktoré súd skúma, patria osobné a rodinné pomery rodičov, vzájomný vzťah rodičov a ich časové a hospodárske možnosti (so zreteľom na pracovnú dobu, čerpanie dovolenky, dopravné spojenie a pod.). Hodnotenie týchto všetkých skutočností, predovšetkým v zhode so záujmom mal. dieťaťa vedú potom k najvhodnejšej úprave styku rodiča s mal. dieťaťom.
10. Súd prvej inštancie postupoval v zmysle vyššie uvedených kritérií. Skúmal pomery na strane rodičov, dieťaťa. Podobne v dôvodoch rozhodnutia poukázal na vykonané dokazovanie, správu zo dňa 11.01.2022 na záveroch ktorej založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd sa s jeho závermi stotožnil, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
11. K odvolacím dôvodom matky, že od poslednej úpravy styku nenastala žiadna zmena pomerov, odvolací súd dodáva, že nastala zmena pomerov uplynutím veku dieťaťa, ktoré je od posledného rozhodnutia staršie a vzhľadom na jeho vek je aj ročná doba v jeho vývoji zmenou umožňujúcou zmenu rozsudku. Maloletá v čase poslednej úpravy mala 4 roky. V čase rozhodovania súdu 5 a pol roka, od septembra 2022 nastúpi do školy.
12. K námietke matky o nedostatočnom vyšetrení maloletej PhDr. N. odvolací súd dodáva, že matka nie je v danej veci osoba znalá a nevie posúdiť objektívnosť psychologického vyšetrenia. Počas konania odmietala vykonať pohovor s maloletou namietajúc, že s ňou chodí k odborníkovi Mgr. Q., ktorý jej povedal, že vypočutie maloletej by nebolo pre dieťa vhodné. Počas celého konania nepreložila súdu žiaden dôkaz o svojom tvrdení, prestala spolupracovať s psychológom. Jej námietky zostali len v rovine jej tvrdenia. Na pojednávaní konanom 31.05.2021 uviedla, že s maloletou navštevovala psychologičku Q., lebo dieťa sa nevedelo po nastúpení do materskej školy začleniť do skupiny. To nasvedčuje, že dieťa malo už pred podaním návrhu otca na zmenu úpravy styku problémy, ktoré matka riešila návštevou psychológa.
13. Matka v odvolaní poukazovala na správanie otca k nej a maloletej. Opätovne k svojmu tvrdeniu nepredložila žiaden dôkaz a neoznačila žiaden dôkaz. Odvolaciemu súdu sa javí z obsahu spisu, správania matky ku kolíznemu opatrovníkovi počas vyšetrovania maloletej a jej tvrdeniu o psychických problémoch maloletej ako účelové, smerujúce k zabráneniu rozšírenia styku otca s dieťaťom. Jej tvrdeniu, že dieťa pripravuje na styk nezodpovedá vyjadrenie dieťaťa na stranu otca, že sa na ne vykašlal. Pripraviť dieťa na styk s rodičom neznamená dieťa len fyzicky pripraviť, rozhodujúca sa psychická príprava a táto u matky zjavne absentuje.
14. Matka v závere namietala miesto prevzatia dieťaťa v materskej škole pre absenciu miesta na uloženie kufra. Odvolací súd ani v tejto časti nepovažoval jej odvolanie za dôvodné, pretože uloženie kufra v priestoroch materskej školy bude vecou materskej školy a matka zrejme nebalí veľký cestovný kufor.
15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerov hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).