Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/144/2014

Potvrdené rozhodnutím 8Co/64/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcov: X/ O. L., L.. XX.XX.XXXX, J. A. D. X, J., Č. O., zastúpenej: Mgr. Jaroslav Ličman, bytom U Sopky 1, Bruntál, Česká republika, X/ C.. Y. M., L.. XX.XX.XXXX, J. Č.. S. XXXX/XX, J., Č.R. O., zastúpenej: Ing. Ivan Omachlík, bytom Čs. armády 1096/82, Břeclav, Česká republika, proti žalovaným: X/ E. A., L.. XX.XX.XXXX, J. E. Š.W. XXXX/XX, D., X/ T. A., L.. XX.XX.XXXX, J. E. Š. XXXX/XX, D., o odstránenie stavby, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 24. apríla 2018, č.k. 5C/144/2014-112, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky pred samosudcom JUDr. Miroslavom Rudinským, v právnej veci žalobcov: 1. O. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., A. D. X, ČR, zast. Mgr. Jaroslavom Ličmanom, Bruntál, bytom U Sopky 1, ČR, 2. C.. Y. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., V.. S. XXXX/XX, ČR, zast.: W.. W. M., bytom J., V.. S. XXXX/XX, ČR proti žalovaným: 1. E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E.W. XXXX/XX, 2. T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E.W. XXXX/XX o odstránenie stavby rozhodol

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobkyne sú p o v i n n é uhradiť žalovaným trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konania končí.

odôvodnenie:

1 Pôvodne žalobkyňa v 1. rade podala žalobu proti žalovaným v 1. a 2. rade E. C. a S. C., bytom E. G. C., Y. XXX, ktorou žiadala aby žalovaní boli zaviazaní odstrániť stavbu plotu na hranici pozemkov parc. č. XXX a parc. č. XXX v obci E. G. C., k.ú. E. G. C., zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXX a LV č. XXXX do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa uviedla, že spolu s ďalšími spoluvlastníkmi, G. T., bytom E., G. T. XXX, G. T., bytom G. X, V. XXXX/XX a Y. M., bytom J., V.. S. XXXX/XX sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci E. G. C., okres C., postavenej na parc. č. XXX- zast. plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. XX, zapísané na LV č. XXX Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor, pre kat. úz. E. G. C..

2 Žalovaní boli spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností v kat. úz. E. G. C. na LV č. XXXX, parc. č. XXX o výmere XXX m2 - zast. plochy a nádvoria a budovy č.p. XX na tejto parcele

- rodinný dom.

3 Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že spolu s ostatnými spoluvlastníkmi, rovnako aj s ich právnymi predchodcami po dlhé desaťročia užívali parcelu č. XXX v hraniciach pôvodného zamerania, ako to vyplýva aj z kópie katastrálnej mapy zo dňa 02.08.2002 a to vždy v dobrej viere, že sú vlastníkmi tejto parcely v pôvodnej hranici.

4 V roku 2013 žalovaní bez stavebného povolenia vybudovali plot, ktorý leží na parc. č. XXX vo vlastníctve žalobkyne a ďalších podielových spoluvlastníkov, ktorá bráni vstupu do objektu v jej vlastníctve. Žalobkyňa tiež uviedla, že na jej návrh v správnom konaní stavebný úrad obce E. G. C. svojim rozhodnutím zo dňa 15.05.2013 č.j. D.-XXXX/XXX/B. nariadil vlastníkovi stavby, teda pôvodne žalovaným jednak zastavenie všetkých stavebných prác na oplotení medzi parcelami č. XXX a XXX a nariadil do 5 pracovných dni od doručenia rozhodnutia odstránenie už vybudovanej stavby, teda oplotenia s tým, že pôvodní žalovaní obmedzili užívanie nehnuteľnosti č.p. 83. Žalovaní takéto

rozhodnutie správneho orgánu nerešpektovali. Žalovaní si nechali vypracovať nové zameranie a začali tvrdiť, že stavba nového plotu je na skutočnej hranici pozemkov a dokonca vyzvali spoluvlastníkov nehnuteľnosti č.p. XX na parc. č. XXX k odstráneniu stavby s tým, že údajne zasahuje do ich vlastníctva a že ide o čiernu stavbu.

5 Žalobkyňa v 1. rade v žalobe ďalej uviedla, že bez ohľadu na nové výsledky nového zamerania hraníc medzi parc. č. XXX a č. XXX sa na jej postavení a postavení ostatných spoluvlastníkov nehnuteľností parc. č. XXX a rodinného domu č.p. XX nič nemení, lebo uplynutím vydržacej doby došlo k vydržaniu vlastníckeho práva v časti parc. č. XXX, ktorá je po zameraní časťou parcely č. 636. Tak ako u terajších spoluvlastníkov ako aj u ich právnych predchodcov bola daná dobrá viera, že užívajú parcelu v celom rozsahu ako svoju vlastnú a neboli v súvislosti s vlastníctvom nikdy žiadne pochybnosti.

6 Žalovaní sa k žalobe písomne vyjadrili. So žalobou nesúhlasili. Vo svojom vyjadrení k žalobe uviedli, že sú spoluvlastníkmi susednej parcely s parcelou žalobkyne v 1. rade, parcely č. XXX. Ďalej, že vo veci oplotenia pozemku parc. č. XXX bolo vykonané jednanie na základe podnetu žalobkyne v 1. rade, ktoré sa konalo dňa 21.10.2011 na Obecnom úrade vo E. G. C. na ktorom ju zastupoval p. X. C.. Bolo dohodnuté, že pôvodne deliaci plot bude odstránený na náklady žalovaných a bude vybudovaný nový plot v súlade s geometrickým plánom č. XX/XXXX, čo sa aj skutočne zrealizovalo. Pôvodne žalovaní uviedla, že nový plot je postavený na právnej hranici medzi parc. č. XXX a č. XXX. Žalobkyňa v 1. rade nemohla nadobudnúť prípadnú spornú časť pozemku, ktorý je vytvorený medzi pôvodnou hranicou a novou hranicou vydržaním, pretože nikdy nespĺňala podmienky dobromyseľnosti držby, keďže hranice boli vždy sporné. Pôvodní žalovaní spochybnili aj právomoc žalobkyne v 1. rade konať za všetkých spoluvlastníkov.

7 Súdu bolo doručené podanie p. C.. Y. M., ktorým požiadala o vstup do konania na strane žalobcov. Súd uznesením zo dňa 20.03.2017 č.l. 55 rozhodol o pripustení vstupu do konania p. Y. M. ako žalobkyne v 2. rade.

8 V priebehu konania žalobkyne v 1. a 2. rade súdu oznámili, že vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX v kat. úz. E. G. C. sa stali noví vlastníci a to E. A. a manželka T. A.. Preto žiadali aby súd pripustil zámenu účastníkov na strane žalovaných a to tak aby na miesto pôvodne žalovaných vstúpili do konania noví žalovaní: 1. E. A., 2. T. A.. Súd o takomto návrhu žalobkýň na zámenu účastníkov rozhodol uznesením zo dňa 13.12.2017 na č.l. XX tak, že zámenu účastníkov na strane žalovaných pripustil.

9 V ďalšom priebehu konania žalobkyne žiadali aby súd pripustil pôvodný petit žaloby a žiadali rozhodnúť tak, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne odstrániť stavbu plotu na hranici pozemkov parc. č. XXX a parc. č. XXX v obci E. G. C., kat. úz. E. G. C. zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXX a na LV č. XXXX a súčasne na pôvodnom mieste, kde existoval starý plot zahájili stavbu nového plotu so súhlasom stavebného úradu na vlastné náklady a to do 15. dní po nadobudnutí právnej moci rozsudku podľa geometrického plánu vypracovaného dňa 22.07.2010 W.. O. G.. Stavbu nového plotu majú žalovaní dokončiť a skolaudovať do 4. mesiacov po nadobudnutí právnej moci rozsudku.

10 Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich zástupcov, výsluchom svedka X. C. oboznámil sa s kópiou katastrálnej mapy obce Vysoká pri Morave, s LV č. XXX a XXXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru pre kat. úz. E. G. C., so spisom obce E. G. C.. SÚ-XXXX-XXX-XX/S.- dod/Le, s fotodokumentáciou založenou do spisu, s geometrickým plánom č. XX/XXXX vypracovaným vyhotoviteľom W.. O. G., s listom obce E. G. C.. D.-XXXX/XXX/Le zo dňa 15.05.2013, s obsahom spisu OS Malacky sp. zn. 5C/145/2014 a s ďalším obsahom spisu. Súd zistil nasledovné:

11 Žalobkyňa v 1. rade je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. Vysoká pri Morave na parc. č. XXX vo výmere 223 m2 - zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. XX v podiele 1. Žalobkyňa v 2. rade je spoluvlastníčkou tej istej nehnuteľnosti v podiele 1/6. Ďalšími spoluvlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti sú G. T., bytom E., G. T. 388, ČR a W.. G. T., bytom G. X, V. XXX/XX, V., každý v podiele 1/6.

12 Žalovaní v 1. a 2. rade ako manželia boli vlastníci nehnuteľnosti, parc. č. XXX vo výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. XX. V súčasnosti už má nehnuteľnosť iných vlastníkov.

13 V súčasnosti sú vlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor, v kat. úz. E. G. C. 1. E. A. a 2. T. A..

14 Žalobkyňa v 1. rade ako účastníčka konania vo svojej výpovedi uviedla, že má rodinný domček kde sa narodila a ktorý v súčasnosti využíva celá jej rodina na rekreáciu. Tento domček užíva jej rodina už od 20. rokov minulého storočia. Jej domček bol spojený so susedným domom štítovou stenou a na hranici pozemku bol postavený murovaný plot, ktorý tam bol asi od roku 1928, čo bol domček kúpený. Susedný dom bol niekoľko rokov prázdny. V roku 2011 po príchode zistili, že nový sused - pôvodne žalovaný v 1. rade začal dom rekonštruovať a odstránil strechu. Oni o tom neboli vôbec informovaný a žalovaný v 1. rade ani nemal stavebné povolenie, iba oznámil drobnú rekonštrukciu. Takúto informáciu dostali aj na stavebnom úrade v obci E. G. C.. Skutočnosť ale bola taká, že žalovaný v 1. rade celú strechu zbúral a vystaval nové horné poschodie a pristaval aj bytovú jednotku v prízemí domu a to v miestach kde bol vedený plyn na ich pozemok čo zistili v roku 2012, kedy zistili, že plyn nejde. Dodávka plynu bola zastavená a už niekoľko rokov sa v domu nekúri. Vzniká im preto škoda. Až potom ako sa začali o vec viac zaujímať pôvodne žalovaní požiadali o vydanie dodatočného stavebného povolenia, ale v tej dome už stála hrubá stavba. Takéto rozhodnutie im bolo zaslané. Pre pôvodne žalovaných z neho vyplynuli povinnosti, ktoré nedodržali. Preto aj došlo k prerušeniu dodávky zemného plynu do ich domu. Ďalej žalovaná v 1. rade uviedla, že má vedomosť o tom, že v celej dedine E. G. C. sa vykonalo zameranie nehnuteľnosti v obci digitalizáciou a im bolo oznámené, že celá obec alebo ulice sú nesprávne zamerané. Nezávisle na to si nechal pôvodne žalovaný v 1. rade zamerať svoj pozemok a prišiel za nimi s tým, či si môže na tejto novej hranici, ktorá je takmer totožná z pôvodnou hranicou, iba v zadnej časti záhrady sa mierne odchyľuje postaviť nový plot. Toto zameranie však oni nepoznali. Zástupca žalovanej v 1. rade, jej zať X. C. vtedy podpísal súhlas s postavením plotu, pretože uveril tvrdenie žalovaného v 1. rade, že to bude takmer na rovnakom mieste. Až dodatočne, asi za pol roka zistili, že plot je postavený tak, že im bráni vo vstupe do domu, pretože zasahuje asi do tretiny vstupných dverí. Žalobkyňa v 1. rade napokon uviedla, že dom užívajú už skoro 100 rokov a plot tam stál rovnako dlho a preto majú za to, že sporný kúsok pozemku aj domu museli vydržať.

15 Pôvodne žalovaná v 2. rade uviedla, že pôvodný plot, ktorý oddeľoval susedné pozemky bol v zlom technickom stave. Dali si zamerať hranicu medzi pozemkami parc. č. XXX a XXX v kat. úz. E. G. C. a vychádzajúc z tohto zamerania postavili nový plot. Starý plot totiž bol v takom zlom stave, že hrozilo jeho zbúranie. Pri výstavbe nového plotu vychádzali zo zamerania, ktoré vyplynulo z geometrického plánu č. 44/2010 a dokonca pri výstavbe nového plotu tento posunuli od hranice medzi pozemkami smerom do ich pozemku. Žalovaná v 2. rade bola presvedčená, že žiadnym spôsobom do vlastníckych práv žalobkýň nezasiahli. Pôvodne žalovaný v 1. rade sa pripojil v k výpovediam a vyjadrenia svojej manželky, žalovanej v 2. rade.

16 Žalovaná v 2. rade Katarína Uhrínková uviedla, že oni kúpili nehnuteľnosť v kat. úz. E. G. C., rodinný dom s pozemkom a príslušenstvom v máji 2017. Pri predaji im predávajúci predložili geometrický plán, ktorým bol zameraný rodinný dom a ďalšie stavby. Išlo o GP 44/2010. Podľa tohto geometrického plánu svoju nehnuteľnosti aj skutočne užívajú a to ešte v menšom rozsahu ako by mohli mať na to podľa existujúceho geometrického plánu nárok. Približne ešte asi 1 m za existujúcim plotom je hranica pozemkov a teda pozemok v ich vlastníctve. Nemajú však žiadny záujem vyvolávať so susedmi žiadne spory a túto časť pozemku ani nepotrebujú využívať. Oni dokonca ustúpili aj v tom, že oplotenie stavby sa vybuduje tak aby sa nepoškodili stavby žalobkýň, pričom určitá časť pozemku na ktorom sú takéto stavby postavené do ich pozemku zasahuje. Žalovaná v 2. rade uviedla, že plot je postavený nielenže na správnej hranici pozemkov, ale je postavený tak, že oni ako vlastníci sa dobrovoľne ukrátili o časť svojho pozemku. Tento plot bol postavený na právnej hranici medzi pozemkami a to až po geometrickom zameraní. Plot vôbec nebráni žalobkyniam užívanie ich nehnuteľnosti, keďže vchod do ich domu je z iného miesta.

17 Žalovaný v 1. rade E. A. so žalobou nesúhlasil. Potvrdil výpoveď svojej manželky a aj tú skutočnosť, že plot je postavený na úkor ich vlastných vlastníckych práv.

18 Z obsahu spisu a zo spisu OS Malacky sp. zn. XC/XXX/XXXX sa ďalej zistilo, že žalovaní v 1. a 2. rade začali rekonštruovať, pristavovať a nadstavovať rodinný dom na parc. č. 636 v kat. úz. E. G. C.. Žalovaní najskôr začali s prístavbou a nadstavbou rodinného domu, ktorú zrealizovali do štádia ukončenej hrubej stavby s novým krovom a strešnou krytinou. Žalovaní požiadali o vydanie dodatočného rozhodnutia o

umiestení stavby a stavebné povolenie. M. E. G. C. svojim rozhodnutím zo dňa 30.11.2011 č. SÚ - XXX/ XXX-XX/S.-K./B. dodatočne vydala rozhodnutie o umiestnení stavby a stavebné povolenie v spojenom konaní. Žalovaní v 1. a 2. rade k svojej žiadosti priložili potrebné doklady a stavebný úrad im vo vydanom rozhodnutí uložil podmienky pre umiestnenie stavby a podmienky pre realizáciu stavby. Stavebníkom - žalovaným v 1. a 2. rade uložila aj povinnosť zohľadniť a rešpektovať ďalšie podmienky.

19 Podľa § 135c ods. 1 Obč. zák., ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“). 20 Podľa § 135c ods. 2 Obč. zák., pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. 21 Podľa § 135c ods. 3 Obč. zák., súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. 22 Podľa § 67c zák. č. 162/1995 Z.z. - , v platnom znení, ak vzniknú rozpory v tvrdení vlastníkov a iných oprávnených osôb o priebehu hraníc pozemkov, za hodnoverné sa považujú hranice vyznačené v platnom katastrálnom operáte; zmena takto zisteného priebehu hraníc je prípustná len na podklade právoplatného rozhodnutia súdu. Ak je priebeh hraníc predmetom súdneho sporu, vyznačia sa hranice v katastrálnom operáte ako sporné. 23 Podľa § 18 písm. a/ b/ c/ d/ zák. č. 162/1995 Z.z., o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení zákona č. 222/1996 Z.z., katastrálny úrad rozhoduje v katastrálnom konaní, zapisuje práva k nehnuteľnostiam, spravuje a aktualizuje kataster v súlade s právnym stavom a skutočným stavom na základe ohlásených zmien, zmien zistených pri prešetrovaní údajov katastra, zmien zistených pri revízii údajov katastra a zmien zistených pri obnove katastrálneho operátu; kataster vedie a udržiava v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami, obcami a štátnymi orgánmi, vydáva verejné listiny, ktoré potvrdzujú práva a povinnosti k nehnuteľnostiam, ako aj iné skutočnosti týkajúce sa nehnuteľností podľa § 69. 24 Podľa § 41 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa vpisujú do LV a do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi katastra. 25 Podľa § 41 ods. 2 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam (ods. 1) sa zapisujú v poradí, v akom sa katastrálnemu úradu doručili návrhy na zápis do katastra, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 26 Podľa § 46 ods. 1 katastrálneho zákona, k verejnej listine alebo inej listine o právach k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli reálnym rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, ako aj k verejnej listine alebo inej listine o vecnom bremene k časti nehnuteľnosti, treba pripojiť aj geometrický plán. 27 Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

28 Podľa § 71 ods. 3 katastrálneho zákona, údaje, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú používať.

29 Podľa § 126 ods. 1 Obč. zák., vlastník má právo na ochranu proti tomu kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania vecí od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 30 Podľa § 129 ods. 1,2 Obč. zák., držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý, alebo opätovný výkon. 31 Podľa § 130 ods. 1,2 Obč. zák., ak je držiteľ zo zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiam sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké právo ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby. 32 Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. 33 Podľa § 216 ods. 2 súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

34 Žalobkyne v 1. a 2. rade neuviedli žiadnu právnu argumentáciu ktorou odôvodňovali svoju žalobu. Iba tvrdili, že nehnuteľnosti ktorých sú spoluvlastníkmi (zapísané na LV č. 388 v kat. úz. Vysoká pri Morave) v pôvodnej výmere, tak ako boli v minulosti ohraničené oplotením a teda pôvodných hraniciach vydržali. 35 Zákonnými podmienkami vydržania ako spôsobu pôvodného (neodvodeného) nadobudnutie vlastníctva alebo iného práva vo všeobecnosti sú: 1. oprávnená držba; 2. uplynutie zákonom určenej vydržacej doby; 3. spôsobilý predmet vydržania. Práve následky vydržania nastávajú len vtedy, ak sú súčasne splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadkom pre takéto nadobudnutie vyžaduje. 36 Po oboznámení sa s obsahom spisu, po vykonaní dokazovania, súd dospel k záveru, že v danom prípade na strane žalovaných absentuje jedna zo zákonných podmienok vydržania a to oprávnenosť držby. Právny predchodcovia žalobkýň svoju nehnuteľnosť kúpili, a teda nadobudli ju zákonným spôsobom. Ich nehnuteľnosti v čase kúpy však geometricky zamerané neboli. Nebolo preukázané od kedy žalobkyne, resp. ich právny predchodcovia vlastnia predmetnú nehnuteľnosť. Žalovaná v 1. rade odhadovala nadobudnutie vlastníctva na 20. roky minulého storočia. Žalobkyne tvrdili, že celý pozemok nadobudli legálne. Neuviedli však čo je tou právnou skutočnosť, ktorá by zakladala vstup do držby a kedy malo dôjsť k vydržaniu. Vo všeobecnosti treba povedať, že podmienky vydržania za obdobie od kedy žalobkyne, resp. ich právne predchodcovia nehnuteľnosť vlastnia sa niekoľkokrát zmenili, iné boli do roku 1950, iné od 01.01.1951 do 01.04.1964, iné od 01.04.1964 do 01.04.1983, iné od 01.04.1983 do 01.01.1992 a iné od 01.01.1992 doteraz. Žalobkyne v 1. a 2. rade iba všeobecne tvrdili, že spornú časť nehnuteľnosti vydržali, avšak túto skutočnosť nijako nepreukázali. Iba takéto všeobecné tvrdenie nemôže byť základom pre žalobu na ochranu vlastníctva. Naopak žalovaní predložili geometrický plán, ktorý novo zameral sporné hranice pozemkov. Práve na takejto hranici pozemkov pôvodní žalovaní v 1. a 2. rade postavili nové oplotenie. Nie je preto možné žalobe žalobkýň vyhovieť, keďže žalobkyne v 1. a 2. rade dôvodnosť svojej žaloby nijako nepreukázali. Súd preto žalobu zamietol. 37 Žalobkyne ešte žiadali zmeniť petit svojej žaloby spôsobom, ktorý je uvedený vyššie. Žalobkyne žiadali aby žalovaní odstránili stavbu plotu a postavili nový plot. Súd takýto návrh na zmenu žaloby nepripustil. Od súdu sa totiž žiadalo aby rozhodol o niečom, čo nie je v jeho právomoci. Súd nie je stavebným úradom, nemá právomoc povoliť alebo nepovoliť stavbu, nemôže žiadnym spôsobom zasahovať do právomoci stavebného úradu. Súd môže rozhodnúť o ochrane vlastníckeho práva. V tomto smere však žalobkyne dôkazné bremeno neuniesli.

38 Odstránenie stavby na náklady stavebníka je výnimočným riešením a iba krajným opatrením, sankcionujúcim tie najzávažnejšie zásahy. Pri úvahe o tomto opatrení si jednak súd musí vyžiadať stanovisko príslušného stavebného úradu a jednak musí prihliadať na ďalšie okolnosti. Súd takto rozhodne najmä vtedy, ak: a) stavebník nebol dobromyseľný (od začatia stavby vedel, že stavia neoprávnene na cudzom pozemku, resp. sa o tom dozvedel počas výstavby a v stavbe pokračoval), b) stavebník hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti (napríklad začal stavať napriek upozorneniu, že stavia na cudzom pozemku), c) o vlastnícke právo k stavbe nemá záujem ani vlastník pozemku, d) odstránenie stavby sa javí ako účelné (Fekete, I: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011). 39 Účelnosť odstránenia neoprávnenej zriadenej stavby je potrebné vždy hodnotiť s prihliadnutím na všetky okolnosti a povahou každého jednotlivého prípadu. V rámci tejto voľnej úvahy musí súd prihliadať najmä na: a) to či by odstránenie stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 O.z.), b) povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla a porovnať ju so záujmom na ďalšom využití stavby, c) to na aký účel bolo neoprávnená stavba zriadená, d) to, či vlastník stavby a jeho rodina v stavbe bývajú alebo nie, e) rozsah a druh zastavaného pozemku, f) to ako stavba bráni vlastníkovi pozemku bráni v jeho využití, či ohrozuje vlastníka pozemku, resp. jeho majetok, g) to, či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku, h) na dôvody, pre ktoré vlastník pozemku, riadne nezakročil proti neoprávnenej stavbe v čase jej realizácie, i) na dobu, ktorá uplynula od zriadenia stavby, ak vlastník pozemku o stavbe riadne vedel (Fekete, I: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011). 40 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobcovia požadovali od žalovaných v konaní zaplatenie trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a trov právneho zastúpenia. Vo veci boli žalovaní úspešní v celom rozsahu a vzniklo im preto právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).