Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32C/32/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, proti žalovanému: 1/: T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č.XXXX, XXX XX O. a žalovanému 2/: L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. R. č. XXXX/XX, XXX XX O., o vydanie PR o zaplatenie 2.383,61 eur s príslušenstvom,, takto

rozhodol:

I. Žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 2.383,61 eur, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku

II. Žalobcovi, ktorý má právo na náhradu trov konania, sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 30.03.2017 žiadal, aby boli žalovaní zaviazaní povinnosťou zaplatiť mu škodu vo výške 2.383,61 €. Uviedol, že Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 15.01.2013, sp. zn.: 4T/392/2013 (nadobudol právoplatnosť 15.01.2013) boli žalované uznaní vinnými zo spáchania trestného činu lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k §234 ods. 1 a ods2 písmeno b), c) Trestného zákona, čím spôsobili poistencovi žalobcu N.. L. K. nar. XX.XX.XXXX, W. 2/ XXXX, O. zranenia, na základe ktorých menovanému vznikol nárok na výplatu dávok z dôchodkového poistenia formou invalidného. Za obdobie od 25.09.2015 do 24.09.2016 boli N.. L. K. vyplatené dávky vo výške 2.383,61 eur. Podľa § 238, ods. 1 zákona o sociálnom poistení má Sociálna poisťovňa voči tretím osobám právo na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, keď protiprávnosť konania odporcu je preukázaná v označenom rozhodnutí Okresného súdu Trnava. Vzhľadom na uvedené žalobca výzvou č.X/XXXX/XXXX vyzval žalovaných na dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť dávky poskytnuté p. N.. L. K., vo forme invalidného dôchodku za obdobie od 25.09.2015 do 24.09.2016 vo výške 2.383,61 €, avšak bezvýsledne. K žalobe pripojil žalobca kópiu Rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 15.01.2013, sp.zn.: 4T/392/2003, výzvy žalobcu zo dňa 18.11.2016, poštové zásielky, potvrdenie o výške vyplatených dávok invalidného dôchodku a ich rozpisu za obdobie od 25.09.2015 do 24.09.2016 vo výške 2.383,61 eur.

3. Súd vyzval žalovaných na vyjadrenie k žalobe uznesením č.k. 32C/32/2017-27 zo dňa 31.05.2017. Žalovanému 2 bola žaloba doručená dňa 27.07.2017, pričom tento sa k nej vyjadril tak, že má za to, že vo veci rozhodoval miestne nepríslušný orgán, a to Sociálna poisťovňa, pričom žalovaný 2 mal za to, že nebola dodržaná lehota na vyčíslenie škody. Žalovaný 2 mal za to, že žaloba bola podaná predčasne.

4. Žalobca sa k odporu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 16.03.2018, kde zotrval na skutkových tvrdeniach uvedených v žalobe. Poukázal na to, že súdu boli predložené potvrdenia o vyplatení dôchodkových dávok. Ďalej uviedol, že žalovaní majú byť zaviazaní solidárne na náhradu škody vo výške 2.383,61 eur..

5. Súd doručil žalovanému 1 žalobu zverejnením oznámenia na úradnej tabuly a webovej stránke súdu postupom podľa §116 zákona č. 160/2015 Z.z., nakoľko doručenie do vlastných, a to ani prostredníctvom polície nebolo úspešné.

6. Súd predvolal strany sporu na pojednávanie (doručenky č.l.39), pričom ani jedna zo strán sporu sa na pojednávanie nedostavila. Žalobca emailom zo dňa 16.04.2018 oznámil súdu, že žiada ospravedlniť svoju neúčasť, z dôvodu kolízie záujmov právneho zástupcu. Dňa 23.04.2018 bolo súdu doručené podanie od advokátskej kancelárie EQUIDEM - advokátska kancelária, s.r.o., kde JUDr. Ing. Dušan Grman žiadal odročiť pojednávanie nariadené na deň 24.04.2018, z dôvodu kolízie s väzobnou vecou, kde zastupuje podľa svojho vyjadrenia klienta, pričom klient mal mať nariadený výsluch na 24.04.2018 o 08:00. O uvedenej skutočnosti sa podľa vlastných tvrdení dozvedel až 20.04.2018 pri stretnutí s klientom v trestnej veci. Taktiež uviedol, že nedokázal zabezpečiť účasť substitučného zástupcu, pričom druhý konateľ podľa jeho vyjadrenia čerpá dovolenku.

7. Podľa § 183 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku, (ďalej len „CSP“), pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

8. Podľa § 183 ods. 2 CSP, od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

9. Podľa § 183 ods. 3 CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

10. Podľa § 183 ods. 4 CSP, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

11. Podľa § 89 ods. 1 CSP, strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 92 ods. 1 CSP, zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony.

13. Podľa Čl. 5 CSP, zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.

14. Podľa Čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

15. Súd na žiadosť spoločnosti EQUIDEM - advokátska kancelária, s.r.o., neprihliadol a pojednávanie neodročil a vec prejednal, nakoľko žiadosť vyhodnotil ako účelovú, zjavne zneužívajúcu právo s cieľom oddialiť súdne rozhodnutie. Súd konštatuje, že žiadosť podala advokátska kancelária, ktorá nie je v konaní splnomocnená na zastupovanie žiadnej strany, ďalej toto podanie podala pod inou spisovou značkou, t.j. nie ku konaniu 32C/32/2017 ale ku konaniu 37C/80/2014. K zmene označenia spisovej značky došlo až neskôr po uvedení, že súdne pojednávanie sa v konaní 37C/80/2014 nekoná, čo spôsobilo doručenie žiadosti konajúcemu sudcovi krátko pred pojednávaním. Ďalej má súd za to, že žalovaní 1 a 2 vedeli o termíne pojednávania v dostatočnom časovom predstihu (boli riadne predvolaní

doručenky č.l. 39 zo dňa 01.03.2018 a dňa 15.03.2018) a napriek tomu zostali procesne nečinní. Súd súčasne žiadosť o odročenie vyhodnotil ako účelovú z dôvodu, že v nej uvedené skutočnosti sa nezakladajú na pravde, kde žiadateľ o odročenie uviedol, že sa o dôvodoch odročenia dozvedel až 20.05.2018 od klienta z dôvodu zmeny jeho výpovede v trestnej veci, pričom súčasne uviedol, že o uvedených skutočnostiach informoval protistranu, ktorá to vzala na vedomie. Súd nepravdivosť tvrdenia mal preukázanú z toho, že súdu bol dňa 16.04.2018 doručené v tom čase pre súd nezrozumiteľný email od žalobcu, že sa ospravedlňujú z pojednávania pre kolíziu záujmov právneho zástupcu, a teda uvedená skutočnosť musela byť žiadateľovi známa už 16.05.2018 (email je z 8:32), resp. z predchádzajúceho času. Ďalej žiadateľ o odročenie nepreukázal tvrdenú dovolenku druhého konateľa. Súd konštatuje, že žiadosť neobsahovala v celom texte v mene koho bola podaná a nebola dodatočne doplnená. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd vyhodnotil žiadosť o odročenie, ako účelovú žiadosť s cieľom oddialiť rozhodnutie vo veci, ktorou sa strana pokúsila zjavne zneužiť procesné práva jej prislúchajúce tak, aby zmarila súdne pojednávanie. Súd preto uvedenej žiadosti nevyhovel, vec samú prejednal a vo veci rozhodol. Súd súčasne uvádza, že žalované strany sporu boli do dňa konania pojednávania prakticky nečinné.

16. Súd vykonal dokazovanie obsahom spisového materiálu, a to žalobou č.l. 1-3, rozsudkom OS Trnava č.l. 4T 392/2003-1472 zo dňa 15.01.2013 č.l. 4-13, doručenkou č.l. 14, výzvou č.l. 15-17, výzvou č.l. 18-20, doručenkou č.l. 21-22, potvrdením č.l. 23, rozpisom č.l. 24-25, vyjadrením č.l. 30-31, vyjadrením č.l. 46.

17. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný stav.

18. Súd z obsahu trestného rozsudku 4T/392/2003-1472 zo dňa 15.01.2013 Okresného súdu Trnava, mal preukázané, že žalovaní T. L., L. V., po predchádzajúcej vzájomnej dohode, pod zámienkou, že idú na kávu za známym dňa 20. februára 2003 asi o 20.00hod, vyviezli L. K. nar. XX.X.XXXX, ktorému predtým nasadili kuklu na hlavu za obec Trnava, do neobývaného domu poblíž cesty Trnava - Bučany, pri križovatke na vonkajší obchvat okolo Trnavy, tu ho bili, kopali, vyzliekli donaha pričom od neho žiadali okamžité vyplatenie 5 miliónov Sk (165969,59€) v hotovosti, a opal'ovaním zapal'ovačom v oblasti genitálií ho prinútili k vyzradeniu kde má doma kreditné karty a PIN kódy, čo nakoniec poškodený aj urobil, po čom obžalovaní L. a V. odišli, pomocou pravých kľúčov, ktoré poškodenému pri odcudzili vnikli do jeho domu v Trnave na ul. W. 9. 2, kde býva aj jeho otec L. K. nar. X.X.XXXX, dom prehľadali, našli kreditnú kartu od účtu vedenom vo VÚB Trnava a k nej PIN kód, po čom z účtu cez. bankomat na čerpacej stanici OMV v Trnave na ul. V. vybrali sumu vo výške 3.000,-Sk (99,58€), čím poškodenému spôsobili škodu vo výške najmenej 3.000,-Sk (99,58€). Pri útoku utrpel L. K. zranenia, trieštivú zlomeninu tela pravej ramennej kosti, zlomeninu dislokovaných článkov III. a IV. prsta ľavej ruky, pomliaždenie steny hrudníka, oboch kolien, hlavy a tváre s krvnou podliatinou v oblasti ľavého oka s dobou liečenia, ktorá doposiaľ trvá. 2) následne sa vrátili späť, kde od L. K. opakovane požadovali peniaze, ktorý im zo strachu a obavy o svoj život prezradil miesto v dome I kde ich má ukryté, následne obžalovaní. L., V. a T. odišli do domu kde býva poškodený na ulicu W. č.X v O., obž. T. zostal strážiť poblíž domu za ten čas obžalovaný. L. a obžalovaný. V. vnikli opäť pomocou pravých kľúčov do domu odcudzili hotovosť vo výške 30.000,- Sk (995,85€) a mobilný telefón zn. Erikson v hodnote najmenej 300,-Sk(9,96€), masívny prsteň zo žltého kovu v hodnote najmenej 5.300,-Sk (§ 175,93€), mobilný telefón zn. Sony v hodnote najmenej 1.928,-Sk (64,00€) a dioptrické okuliare v hodnote najmenej 3.000,- Sk ( 99,58€), po čom obžalovaní T. L., L. V., P. T. a P. I. vrátili poškodeného L. K. spät' do jeho domu na ul. W. č. 2 v Trnave kde poškodeného a jeho otca zostal strážiť obvinený P. I., poškodený L. K. v čase okolo 13.00hod. dňa 21.2.2003 využil nepozornost' obžalovaného a pomocou náhodných neznámych osôb zavolal hliadku polície, ktorá následne obžalovaného zadržala na mieste činu, čím spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, trestný čin spáchali so zbraňou a spôsobili takým činom, ťažkú ujmu na zdraví, čím spáchali trestný čin lúpeže formou spolupáchateľstva pdoľa ň 9 ods. 2 k § 234 ods. 1, ods.2 písmeno b) a c) Trestného zákona.

19. Z obsahu potvrdenia o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia(č.l.23) a ich rozpisu (č.l. 25), mal súd preukázané, že žalobca vyplatil za obdobie od 25.09.2015 do 24.09.2016 dôchodkové dávky v podobe invalidného dôchodku vo výške 2.383,61 eur, a to poškodenému Ing. L. K..

20. Z obsahu výziev č.l. 14-20 a kópii zásielok č.l. 21-22 mal súd preukázané, že žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie vzniknutej škody v stanovenej lehote, pričom žalovaní však dlh neuhradili.

21. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

22. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

23. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

24. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

25. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

26. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

27. Podľa § 238 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

28. Podľa § 238 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, a keď sa dozvedela o tom, kto za vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok. o sociálnom poistení v znení neskorších zmien a doplnkov, 29. Podľa § 238 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., právo na náhradu škody podľa odseku 1 uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní podľa osobitného predpisu.

30. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

31. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

32. Zodpovednosť v sociálnom poistení je okrem iného zodpovednosť tretích osôb, pričom ide o zodpovednosť, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že Sociálna poisťovňa je povinná priznať a poskytovať dávky aj v tých prípadoch, keď za príčinu vzniku nároku na dávky sú zodpovedné tretie osoby; v týchto prípadoch zavineného protiprávneho konania osôb zákon zakotvuje právo Sociálnej poisťovne na náhradu škody.

32. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je plne dôvodná a oprávnená. Žalovaní totiž svojim zavineným protiprávnym konaním (a to úmyselným), po predchádzajúcej vzájomnej dohode, pod zámienkou, že idú na kávu za známym dňa 20. februára 2003 asi o 20.00hod, vyviezli L. K. nar. XX.X.XXXX, ktorému predtým nasadili kuklu na hlavu za obec Trnava, do neobývaného domu poblíž cesty Trnava - Bučany, pri križovatke na vonkajší obchvat okolo Trnavy, tu ho bili, kopali, vyzliekli donaha pričom od neho žiadali okamžité vyplatenie 5 miliónov Sk (165969,59€) v hotovosti, a opal'ovaním zapaľovačom v oblasti genitálií ho prinútili k vyzradeniu kde má doma kreditné karty a PIN kódy, čo nakoniec poškodený aj urobil, po čom obžalovaní L. a V. odišli, pomocou pravých kľúčov, ktoré poškodenému pri odcudzili vnikli do jeho domu v Trnave na ul. W. 9. 2, kde býva aj jeho otec L. K. nar. X.X.XXXX, dom prehľadali, našli kreditnú kartu od účtu vedenom vo VÚB Trnava a k nej PIN kód, po čom z účtu cez. bankomat na čerpacej stanici OMV v Trnave na ul. Hlbokej vybrali sumu vo výške 3.000,-Sk

(99,58€), čím poškodenému spôsobili škodu vo výške najmenej 3.000,-Sk (99,58€). Pri útoku utrpel L. K. zranenia, trieštivú zlomeninu tela pravej ramennej kosti, zlomeninu dislokovaných článkov III. a IV. prsta ľavej ruky, pomliaždenie steny hrudníka, oboch kolien, hlavy a tváre s krvnou podliatinou v oblasti ľavého oka s dobou liečenia, ktorá doposiaľ trvá. Následne sa vrátili späť, kde od L. K. opakovane požadovali peniaze, ktorý im zo strachu a obavy o svoj život prezradil miesto v dome I kde ich má ukryté, následne obžalovaní. L., V. a T. odišli do domu kde býva poškodený na ulicu W. č.X v Trnave, obž. T. zostal strážiť poblíž domu za ten čas obžalovaný. L. a obžalovaný. V. vnikli opäť pomocou pravých kľúčov do domu odcudzili hotovosť vo výške 30.000,-Sk (995,85€) a mobilný telefón zn. Erikson v hodnote najmenej 300,- Sk(9,96€), masívny prsteň zo žltého kovu v hodnote najmenej 5.300,-Sk (§ 175,93€), mobilný telefón zn. Sony v hodnote najmenej 1.928,-Sk (64,00€) a dioptrické okuliare v hodnote najmenej 3.000,- Sk ( 99,58€), po čom obžalovaní T. L., L. V., P. T. a P. I. vrátili poškodeného L. K. spät' do jeho domu na ul. W. č. X v O. kde poškodeného a jeho otca zostal strážiť obvinený P. I., poškodený L. K. v čase okolo 13.00hod. dňa 21.2.2003 využil nepozornost' obžalovaného a pomocou náhodných neznámych osôb zavolal hliadku polície, ktorá následne obžalovaného zadržala na mieste činu, čím spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, trestný čin spáchali so zbraňou a spôsobili takým činom, ťažkú ujmu na zdraví, čím spáchali trestný čin lúpeže formou spolupáchateľstva pdoľa ň 9 ods. 2 k § 234 ods. 1, ods.2 písmeno b) a c) Trestného zákona. V dôsledku uvedeného konania vyplatila Sociálna poisťovňa poškodenému L. K. sumu celkom XXXX,XX eur titulom dôchodkových dávok (invalidný dôchodok), a preto žalovaných zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy, a to spoločne a nerozdielne v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. U. konštatuje, že obrana žalovaného 2, t.j jedinú obranu vznesenú v tomto konaní súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pričom vychádzal z nasledovných ustanovení Civilného sporového poriadku a predchádzajúcich citovaných zákonných ustanovení.

33 Podľa § 149 ods. 1 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

34. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

35. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

36. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

37. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

38. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

39. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

40. V zásade z obsahu námietky žalovaného 2 možno vyvodiť, že tento namietal nedostatok právomoci vydať potvrdenie o výške vyplatených dávok a premlčanie pohľadávky, ako aj výšku škody (v podobe, že nie je potrebne zadokumentovaná v súdnom spise). Súd konštatuje, že práve Sociálna poisťovňa, t.j. žalobca prostredníctvom príslušnej organizačnej zložky je subjektom, ktorý je oprávnený vydať potvrdenie o vyplatených dávkach (dôchodkových, prípadne iných), čo sa v tomto prípade aj stalo a súd uvedené mal preukázané z obsahu potvrdenia o vyplatených dávkach vystaveného príslušnou organizačnou zložkou podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Rovnako je žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby podľa § 238 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., na čoho uvedené ustanovenie výslovne zmocňuje. Nedôvodnou bola aj námietka neskorého uplatnenia, nakoľko

žalobcove právo sa premlčí podľa § 238 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. až v lehote troch rokov odo dňa vyplatenia, pričom žalobca vystavil potvrdenie o vyplatených dávkach za obdobie jedného roka a následne po uplynutí lehoty na plnenie v zmysle výzvy, tieto začal riadne vymáhať v súdnom konaní. Výšku škody mal súd jednoznačne preukázanú z vystaveného potrvrdenia od príslušnej zložky Sociálnej poisťovne, ako aj z rozpisu dôchodkových dávok, ktoré sú na č.l. 23 až 25, a preto má súd za to, že ani táto námietka žalovaného 2 neobstojí, nakoľko výšku stanovil v súlade so zákonom orgán na to oprávnený. Súd súčasne uvádza, že žalovaný 2 si v námietkach protirečil, keď uviedol, že žalobca si uplatnil nárok neskoro a súčasne predčasne. Pri skutkových tvrdeniach si musí žalovaný vybrať, ako tieto chce namietať, nakoľko v zásade nemôže poprieť skutkové tvrdenia uvedeným spôsobom. Žalovaný 2 neuviedol žiadne vlastné skutkové tvrdenia takého obsahu, ktoré by boli spôsobilé spochybniť nárok žalobcu, nakoľko v súčasnosti už od účinnosti nových procesných predpisov, nestačí všeobecne uviesť, že namietam pohľadávku, ale treba uviesť konkrétne prečo ju namietam, s uvedením vlastných tvrdení, ktoré takúto pohľadávku a skutkové tvrdenia protistrany spochybňujú, pričom ak tak žalovaná strana nevykoná, tak na jeho popretie skutkových tvrdení sa neprihliada. Na základe uvedeného má súd za to, že námietky žalovaného 2 sú v celom rozsahu nedôvodné, pričom žalovaný 1 v súdnom konaní žiadne námietky nevzniesol. Súd záverom uvádza, že spáchanie trestného činu žalovanými mal jednoznačne preukázané trestným rozsudkom, pričom žalovaní uvedené ani nerozporovali, a teda v tejto časti boli skutkové tvrdenia žalobcu nesporné. Súd záverom uvádza, že v sporovom konaní je v súčasnosti nevyhnutné byť aktívny v celom konaní od prvého momentu, nakoľko vlastná nečinnosť sporovej strany, jej môže byť na ťarchu v podobe procesného neúspechu v spore, kedy súd neposkytuje právnu ochranu obštrukčnému konaniu s prihliadnutím na čl. 5 a 8 (tak ako to urobil v tomto prípade) ako aj § 153 CSP, z ktorého súd taktiež vychádzal a neodročil pojednávanie, nakoľko žalovaný mali dosť možností, aby predniesli podstatné skutkové tvrdenia, predložili a označili dôkazy, čo však neurobili, ale naopak pokúsili sa zmariť pojednávanie, čo súd nepripustil a vec prejednal. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť škodu.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa ČL. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

44. Podľa ČL. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

45. Podľa ČL. 17 CSP, Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

46. O náhrade trov konania by prichádzalo rozhodnúť podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalobca, a to v rozsahu 100%. Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej by súd samostatným rozhodnutím mal rozhodnúť o výške trov, pričom z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že rozhodnutie bude znieť, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 0,- eur, nakoľko tomuto v konaní žiadne trovy nevznikli (nezúčastnil sa ani pojednávania). Vzhľadom na uvedené súd v súlade so zásadami uvedenými v ČL.17 rozhodol podľa ČL. 4 ods. 2 tak, že náhradu trov konania žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).