Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Csp-230-2017.pdf
PDF · 112.41 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/230/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o. , IČO: 35831154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, právne zastúpenom JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, Bratislava proti žalovanej: X. M., O.. XX.X.XXXX, Z. V. P. F. XX/X, F., právne zastúpenej Advokátska kancelária Mgr. Ernest Vokál, so sídlom Hlavná 31, Prešov, v konaní o zaplatenie 1.582,51 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.330,14 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 20.8.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd konanie čiastočne čo do zaplatenia istiny v sume 14,- Eur s príslušenstvom zastavuje.
III. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
IV. Žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 68 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 19.6.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1 582,51 Eur s úrokom z omeškania 5,15 % ročne od 20.8.2014 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou dňa 6.12.2013 uzatvorili zmluva o pôžičke č. XXXXXXX. Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanej pôžičku vo výške 1 718,51 Eur. Žalovaná mala pôžičku splácať v pravidelných 30 mesačných splátkach v sume po 74,76 Eur a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 2 242,80. Z vyššie uvedenej sumy uhradila žalovaná sumu 374,37 Eur. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas a preto bola vyzvaná listom zo dňa 25.6.2014 k úhrade dlžných splátok a upozornená na možnosť vyhlásenia splatnosti celého dlhu. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, bol úver dňa 19.8.2014 zosplatnený. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 1 582,51 Eur.
2. Vo veci bol tunajším súdom vydaný platobný rozkaz sp. zn. 9Csp/230/2017-14 zo dňa 26.7.2017. V zákonnej lehote podala žalovaná proti platobnému rozkazu odpor s odôvodnením a preto bol platobný rozkaz uznesením sp. zn. 9Csp/ 230/2017-23 zo dňa 5.9.2017 podľa § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku zrušený.
3. V odpore žalovaná uviedla, že považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak spotrebiteľovi je poskytnutý úver za cenu prevyšujúcu 100 % priemernej ceny porovnateľných úverov poskytovaných bankami. Úrok z úveru presahoval úroky, za ktoré v tom čase t.j. v decembri 2013 poskytovali peňažné
ústavy úvery a ktoré sa pohybovali ročne vo výške 11,02 %. Preto dohodnutý úrok z úveru spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Predmetná zmluva tiež neobsahuje obligatórne náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. uvedené v § 9 ods. 2 písm. j/ a k/. Zmluva obsahuje iba indikatívny výpočet RPMN, ktorý je v rozpore so zákonom, nakoľko výška RPMN nie je určitá a zrozumiteľná, čím dochádza ku klamaniu spotrebiteľa. Zmluva tiež neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a konkrétny termín konečnej splátky. Vzhľadom k tomu je predmetná zmluva bez úročná a bez poplatkov.
4. V písomnom vyjadrení k odporu doručenom súdu dňa 29.9.2017 žalobca uviedol, že úrokovú sadzbu v zmluve, ako aj zmluvu je potrebné posudzovať podľa právneho predpisu platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa dôvodovej správy k § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia zmluvy jeho obsahom je zákaz, aby v spotrebiteľskej zmluve, odplata podstatne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v obdobných prípadoch. Pri určení podstatného prevýšenia má význam posúdenie, o akú výšku poskytnutých peňažných prostriedkov ide, či ide o záväzok zabezpečený a obdobie, na ktoré sa peňažné prostriedky poskytujú. Podľa judikatúry ide o hranicu max. 20 %. V danom prípade nejde o podstatné prevýšenie úrokovej sadzby. Žalovaná zmluvu a s ňou spojené zmluvné podmienky riadne podpísala, proces uzatvárania zmluvy nebol ňou spochybňovaný. Dohodnutá výška úrokov tak nie je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k § 9 ods. 2 písm. l/ poukázal na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, v zmysle ktorého zmluva o úvere na dobu určitú nemusí spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. V zmysle tohto rozhodnutia tiež nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvee uvádzala splatnosť splátok odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Termín konečnej splatnosti úveru je uvedený priamo v zmluve a v spojení so zmluvnými podmienkami, sú tieto hodnoty vyjadrené.
5. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 21.3.2018 žalobca uviedol, že žalovaná istina 1 582,51 Eur pozostáva z dlžnej istiny 1 568,51 Eur a zmluvných poplatkov 14,- Eur. Zároveň vzal žalobu čiastočne späť a to v časti zmluvných poplatkov v sume 14,- Eur s príslušenstvom.
6. Uznesením sp. zn. 9Csp/230/2017-53 zo dňa 7.12.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.2017, súd pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu tak, že namiesto spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok sa žalobcom stala spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., Bratislava.
7. Súd vykonal dokazovanie, vypočul žalovanú, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o poskytnutí účelovej pôžičky, Všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou s doručenkou, prehľadom splátok a úhrad, priemernými úrokovými mierami, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a zistil nasledovne:
8. Dňa 6.12.2013 bola medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o pôžičke č. XXXXXXX. Na základe zmluvy bola žalovanej schválená pôžička vo výške 1 718,51 Eur a to za účelom úhrady záväzkov žalovanej voči Slovenskej požičovni zo zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 14.14.2011 vo výške 1 039,94 Eur a zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 14.6.2010 vo výške 678,57 Eur.
9. V predmetnej zmluve o pôžičke v článku II. sú uvedené tieto údaje týkajúce sa pôžičky:
- Schválená výška pôžičky 1 718,51 Eur
- Výška mesačnej splátky 74,76 Eur
- Počet splátok 30
- Celkové náklady spotrebiteľa 524,29 Eur
- Celková suma pôžičky 2 242,80 Eur
- Termín konečnej splatnosti jún 2016
- RPMN 24,04 %
- Ročná úroková sadzba 24,04 %
- Priemerná hodnota RPMN 20,83 %.
10. Podľa žalobcom predloženého prehľadu splátok a úhrad, žalovaná uhradila len splátky v celkovej sume 374,37 Eur.
11. Predžalobnou upomienkou zo dňa 25.6.2014 bola žalovaná predchodcom žalobcu vyzvaná k úhrade dlžných splátok z predmetnej zmluvy s tým, že v opačnom prípade dôjde k vyhláseniu splatnosti celého úveru. Suma dlžných mesačných splátok vo výzve bola vyčíslená vo výške 239,14 Eur, k úhrade ktorej bola žalovaná vyzvaná bezodkladne. Upomienka bola doručovaná žalovanej na adresu jej vtedajšieho pobytu s tým, že bola vrátená neprevzatá v odbernej lehote.
12. Listom zo dňa 27.8.2014 bolo žalovanej oznámené, že jej dlh z úverovej zmluvy č. XXXXXXX sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Zároveň bola vyzvaná na úhradu celého dlhu vo výške 1 742,62 Eur.
13. Žalovaná potvrdila, že so spoločnosťou Consumer Finance Holding uzatvorila predmetnú zmluvu o pôžičke. Pred touto zmluvou uzatvorila ďalšie dve, kde prvá zmluva bola na sumu cca 1 460,- Eur, druhá cca na 1 600,- Eur. Pôžičky brala z dôvodu, že sama zabezpečovala starostlivosť o 3 deti. Prvú pôžičku vo výške 1 460,- Eur podľa nej zaplatila celú a aj niečo preplatila. Druhú vo výške 1 600,- Eur taktiež riadne splácala, chýbalo tam zaplatiť už len cca 200,- Eur. Pôžička, ktorá je predmetom tohto konania vo výške 1718,51 Eur bola použitá na úhradu týchto dvoch predchádzajúcich dlhov. Jej osobne teda nič vyplatené nebolo, všetko šlo na úhradu predchádzajúcich dlhov, pričom tieto predchádzajúce dlhy už boli v celosti uhradené resp. až preplatené. Spolu so sumou, ktorú uhradila na základe predmetnej zmluvy určite má voči predchodcovi žalobcu uhradené všetko, t.j. všetky jeho nároky zo všetkých zmlúv, ktoré s ním uzavrela. Od predchodcu žalobcu čerpala 3 pôžičky a celkove už ňou teda bola uhradená predchodcovi žalobcu taká suma, že splatila všetky 3 pôžičky.
14. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len Civilný sporový poriadok), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
15. Podľa § 146 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
16. Zo strany žalobcu došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby pred predbežným prejednaním sporu resp. začatím pojednávania. Nejde pritom ani o spor, kde spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Na základe zhora uvedených skutočností, v súlade s citovanými ustanoveniami súd konanie čiastočne čo do zaplatenia sumy 14,- Eur s príslušenstvom zastavil.
17. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 6.12.2013, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 6.12.2013, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
19. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 6.12.2013, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
20. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 6.12.2013, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
21. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 6.12.2013, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
22. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, i/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 6.12.2013, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
23. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 6.12.2013, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
25. Zmluva o pôžičke uzatvorená dňa 6.12.2013 medzi predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou. Z obsahu zmluvy je totiž zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred predchodcom žalobcu, ktorej obsah nemala žalovaná možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť. Zmluvu uzatvorila žalovaná ako nepodnikateľ. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejme aj v danej veci. Na základe uvedenej zmluvy bola predchodcom žalobcu žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 1 718,51 Eur za účelom úhrady záväzkov z predchádzajúcich dvoch zmlúv o pôžičke. Žalovaná na splatenie úveru uhradila doposiaľ sumu 374,37 Eur.
26. Žalovaná v konaní namietala skutočnosť, že uvedená zmluva nemá všetky zákonné náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a to, že neobsahuje údaj o konečnej splatnosti a že zo zmluvy nie je zrejme, aká suma v prípade úhrady mesačnej splátky pripadá na splátku istiny a aká na príslušenstvo t.j. úroky a poplatky.
27. Pokiaľ sa týka námietky žalovanej, že zmluva neobsahuje náležitosti zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom, súd uvádza, že v zmluve je skutočne uvedená len výška mesačnej splátky a priamo zo zmluvy nevyplýva aká časť splátky resp. v akom poradí je splátka započítaná na úhradu istiny úveru, úroku a aká na poplatky. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-42/15 účastníkov Home Credit Slovakia a.s. c/a M. V., v ktorom Súdny dvor konštatuje, že článok 10 ods. 1 a 2 Smernice EP a Rady 2008/48/ES z 23. 04. 2008 o Zmluvách o spotrebiteľskom úvere v spojení s čl. 3 písm. m/ Smernice sa má vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti čl. 10 ods. 2 Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej úprave.
28. Na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 z 9.11.2016 reagovala aj Národná rada Slovenskej republiky, ktorá dňa 12.10.2017 prijala zákon č. 279/2017 Z.z., ktorým s účinnosťou od 1.5.2018 upustila od požiadavky členenia splátok spotrebiteľského úveru na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Vyššie uvedenú zmenu zákonodarca odôvodnil skutočnosťou, že bez takejto zmeny by bol zákon o spotrebiteľských úveroch v rozpore so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES a tiež dôvodom, že týmto krokom zákonodarca napráva skutočnosť, že Slovenská republika pri implementácii Smernice išla, napriek požiadavke tzv. úplnej harmonizácie, nad rámec podmienok stanovených Smernicou. Samotný zákonodarca tak priamo potvrdil, že zákon je v tejto otázke v rozpore so Smernicou.
29. Súd v tomto smere poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018, v zmysle ktorého eurokonformným výkladom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Uvedené ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky.
30. Pokiaľ sa týka doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, v predmetnej zmluve je uvedený termín konečnej splatnosti jún 2016. Podľa už uvádzaného rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 z 9.11.2016, článok 10 ods. 2 písm. b/ smernice 2008/48 sa má vykladať tak, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy zo dňa 6.12.2013 podľa vyhlásenia zmluvných strán boli Všeobecné obchodné podmienky. Podľa článku 6 bod. 6.1 klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume a v termínoch uvedených v zmluve alebo podmienkach. Podľa bodu 6.2 tohto článku, ak nie je v splátkovom kalendári alebo zmluve alebo podmienkach stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Z uvedeného je zrejme, že dátum konečnej splatnosti úveru je možné bez ťažkosti určiť z údajov uvedených v zmluve (jún/2016) a splatnosti jednotlivých splátok.
31. Na základe uvedeného súd konštatuje, že z dôvodu absencie presnej špecifikácie rozčlenenia splátok úveru na splátky istiny úveru, úrokov z úveru a poplatkov a absencie konečnej splatnosti úveru, nie je možné konštatovať, že úver je bezúročný a bez poplatkov.
32. Žalobca vo formulárovej zmluve uviedol ročnú úrokovú sadzbu vo výške 24,04 %. Podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska zistených na internetovej stránke NBS, v mesiaci december 2013 bola priemerná úroková sadzba u spotrebiteľských úverov od 1 do 5 rokov poskytovaných bankami 11,02 %. Je evidentné, že v prípade predmetnej úverovej zmluvy zo dňa 6.12.2013, sa jedná o viac ako dvojnásobné prekročenie tejto priemernej úrokovej sadzby. Je pritom všeobecne známe, že subjekty poskytujúce úvery z vlastných zdrojov, vyžadujú úroky vyššie než úroky
požadované bankami v danom čase. Miera tohto prekročenia, v ktorej sú ešte úroky požadované nebankovými subjektmi akceptovateľné, však nesmie prekročiť rámec dobrých mravov. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/26/2011, v zmysle ktorého „Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek“. Je možné poukázať aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014, ktorý uviedol: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností. Súd tiež zdôraznil, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať. Aj podľa rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 6Co/102/2016 zo dňa 25.7.2017, pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.
33. V danej veci úrok dojednaný v zmluve zo dňa 6.12.2013 prekročil dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby za úvery poskytované bankami v danom čase. Podľa ustálenej judikatúry súdov sú úroky akceptovateľné, pokiaľ neprekročia práve dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby za úvery poskytované bankami. Vyššie úroky sú úroky v rozpore s dobrými mravmi. Preto súd aj v danej veci úrok dojednaný v predmetnej zmluve považuje za úrok v rozpore s dobrými mravmi a vzhľadom k tomu ustanovenie úverovej zmluvy v časti dohodnutých úrokov za neplatné. Keďže žalovaná uhradila z poskytnutého úveru len sumu 374,37 Eur, súd ju zaviazal na zaplatenie sumy 1 330,17 Eur, ktorú tvorí rozdiel medzi sumou poskytnutej pôžičky a žalovanou uhradených splátok (1 718,51 Eur mínus 374,37 Eur) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
34. K námietke žalovanej a to, že má už splatené všetky tri úvery súd uvádza, že predmetom tohto konania bol len nárok zo zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 6.12.2013 a teda súd nemohol započítavať žalovanej úhrady z predchádzajúcich dvoch zmlúv v tomto konaní. Okrem toho zo strany žalovanej nebol podaný v tomto konaní vzájomný návrh, ani neboli z jej strany preložené súdu predchádzajúce dve zmluvy, ktoré uzatvorila s predchodcom žalobcu.
35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný od 20.8.2014 t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti celého úveru. Výška úroku z omeškania bola určená poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. platné v čase vzniku záväzkového vzťahu medzi účastníkmi.
37. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
38. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
39. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. Žalobca sa návrhom domáhal zaplatenia istiny vo výške 1 582,51 Eur. Súd jeho žalobe vyhovel čo do sumy 1 330,14 Eur, ktorá predstavuje 84 % zo žalovanej istiny. Konanie bolo čiastočne zastavené v časti žalovanej istiny 14,- Eur. V tejto časti došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby bez zavinenia žalovanej. Neúspech mal tak žalobca v časti zaplatenia istiny 252,37,- Eur, ktorá predstavuje 16 % žalovanej istiny. V konaní bol tak úspešný žalobca a to v rozsahu 68 % (84 % mínus 16 %). O výške trov žalobcu bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového poriadku)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.