Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5To-38-2018.pdf
PDF · 70.13 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/38/2018
Uznesenie
Krajský súd Banská Bystrica na neverejnom zasadnutí konanom v zmysle § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por. dňa 24. apríla 2018, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Jána Bobora, o odvolaní obžalovaného M. N. proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/115/2017 zo dňa 05.03.2018, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný M. N. uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a § 127 ods. 5 Tr. zák. a tiež z prečinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
19. 07. 2017 asi o 21.50 h na ul. S. vo S. G. pred bytovým domom č. X obžalovaný pristúpil zozadu k svojej bývalej družke B. N., nar. XX. XX. XXXX, ktorá tam sedela na lavičke, poškodenú vyzval, aby išla s ním, keď odmietla, ovinul jej pravú ruku okolo krku a takto ju ťahal na ulicu A., povedal jej, že ak nepôjde s ním, zle dopadne, keď sa snažila kričať o pomoc, zapchával jej rukou ústa, keď sa poškodenej podarilo zo zovretia vymaniť, obžalovaný ju ťahal ďalej za vlasy na A. ulicu vo S. G., na tejto ulici si poškodená musela sadnúť na zem vedľa obžalovaného, potom sa jej obžalovaný vyhrážal, že ak jeho konanie oznámi polícii, tak ju zabije, hrozby opakoval.
Bol za to odsúdený 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote prostredníctvom obhajcu odvolanie. V písomnom odvolaní obžalovaný uviedol, že na hlavnom pojednávaní nepoprel skutočnosť, že svojím konaním mohol naplniť znaky skutkovej podstaty prečinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zák. Ďalej uvádzal, že od počiatku trestného stíhania popieral, že by násilím alebo hrozbou ťažkej ujmy nútil poškodenú, aby s ním išla. Okresný súd pri rozhodnutí nezohľadnil, že sa jej počas rozhovoru nevyhrážal fyzickým násilím a žiadny fyzický útok voči nej ani nevykonal, čo potvrdila aj samotná poškodená vo svojej výpovedi z prípravného konania. Na hlavnom pojednávaní neboli overené všetky okolnosti prípadu v súlade s jednou zo zásad trestného konania uvedeného v § 2 ods. 10 Tr. por. Vychádzajúc zo základnej zásady prezumpcie neviny, jeho vina dokázaná nebola. V
dôsledku pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených v rozsudku a pochybností o správnom vyhodnotení dôkazov má za to, že vina zo zločinu vydierania mu nebola legitímne preukázaná. Navrhol, aby bol spod obžaloby za zločin vydierania oslobodený a prečin obmedzovania osobnej slobody aby bol postúpený Okresnému úradu Veľký Krtíš. Alternatívne navrhol vec zrušiť a vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je plne dôvodné.
Z trestného spisu je zrejmé, že na obžalovaného bola podaná obžaloba pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. a zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák. Trestnej činnosti sa mal dopustiť na svojej bývalej družke.
Obžalovaný nepopiera, že obmedzoval osobnú slobodu poškodenej. Popiera však, že by sa jej vyhrážal násilím, či ťažkou ujmou na zdraví, ak by oznámila policajtom, že jej bránil vo voľnom pohybe. Obžalovaného mala usvedčovať len poškodená B. N.. Jej výpovede sú v tomto smere veľmi rozporné a súd sa nevysporiadal náležite so skutkovou otázkou, ktorá mala dopad na právnu kvalifikáciu.
Okresný súd vychádzajúc zo zápisnice z hlavného pojednávania oprel skutkové okolnosti a právnu kvalifikáciu práve o výpoveď poškodenej, ktorá popísala, ako obžalovaný prišiel k nej, chytil ju za krk a druhou rukou jej zapchal ústa, pričom ju ťahal preč. Neskôr ju chytil za vlasy. Medzičasom niekto zavolal hliadku polície, ktorá sa pristavila pri nich. Obžalovaný jej predtým hrozil slovami „Zabijem najskôr teba a potom seba a tiež jej hovoril, či chce poslednýkrát vydýchnuť“. Keď prichádzala hliadka polície, tak jej povedal, aby im oznámila, že sa chceli len porozprávať. Naliehal na ňu, aby to povedala, hrozby pritom opakoval.
Takto popísané konanie však v žiadnom prípade nemožno podradiť pod skutkovú podstatu zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. Dané vyhrážanie zabitím, či ťažkou ujmou na zdraví bez toho, aby niekoho obžalovaný nútil niečo konať, možno podradiť len pod skutkovú podstatu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zák.
Poškodená rozporne vypovedala aj v prípravnom konaní ako svedok - poškodený dňa 20.07.2017 (č. l. 49). Vtedy popísala rovnako ako na hlavnom pojednávaní, ako ju obžalovaný uchopil, ťahal ju preč, pričom jej hovoril, že ak nepôjde, tak to zle dopadne. Ona to pochopila tak, že by ju mohol zbiť. Tiež jej nadával a vyhrážal sa jej, či chce poslednýkrát vydýchnuť.
Vo výpovedi zo dňa 12.09.2017 popísala veci rovnako po uchopenie zo strany obžalovaného a potom jej ten hovoril, že ak s ním nepôjde, tak to dopadne zle. V tejto výpovedi už uvádzala, že nevie, čo tým myslel. Tiež sa jej vyhrážal, že vydýchne naposledy a že najprv umrie ona a potom on.
Až pri poslednom výsluchu dňa 24.10.2017 na sugestívnu otázku vyšetrovateľa, ktorá znela doslovne „V tomto oznámení ste uviedli, že kým ste sedeli na ulici A., tak mal niekoľkokrát povedať, že aby ste sa ho neopovážili udať na polícii za to, že vás na to miesto dostal, lebo ak ho udáte, tak vás zabije“. Ona odpovedala až potom pozitívne, že to tak bolo.
Toto je na uznanie viny žalostne málo, pričom súd napriek rozpornosti výpovede poškodenej nevyužil zákonnú možnosť či povinnosť konfrontovať poškodenú s výrokmi z prípravného konania s výrokmi na hlavnom pojednávaní a povinnosťou okresného súdu bolo tiež zistiť, či poškodená nebola nejakým spôsobom navádzaná na niektoré časti svojej výpovede, resp. či jej nebolo vkladané do úst, že obžalovaný sa jej mal vyhrážať. Za daného stavu sa právna kvalifikácia javí ako neprimeraná, čo sa týka prísnejšieho trestného činu.
Okresnému súdu je tiež potrebné vytknúť, hoci odvolateľ to výslovne nenamietal, že použil pri ukladaní úhrnného trestu ustanovenie § 41 ods. 1 Tr. zák., a to nesprávne, keďže mal byť jeden zo zbiehajúcich trestných činov zločin a mal byť ukladaný trest podľa sprísňujúcej zásady uvedenej v § 41 ods. 2 Tr. zák. Navyše okresný súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák., keď v § 38 ods. 7 Tr. zák. je uvedené, že ustanovenia odsekov 4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest
alebo trest súhrnný podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42 Tr. zák., ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne. V danom prípade nepochybne vzhľadom na okolnosti prípadu, následok trestného činu bol trest odňatia slobody na 6 rokov výrazne nepomerne prísny.
Krajský súd preto musel napadnutý rozsudok zrušiť a uložiť okresnému súdu opätovne vypočuť poškodenú k okolnostiam tak, ako to krajský súd vyššie uviedol. Bude tiež potrebné napraviť aj ďalšie vytýkané pochybenia.
Vychádzajúc z uvedeného preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.