Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/71/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore veci žalobcov: 1/ M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/X, X. Q. J., 2/ T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, 3/ Y. H., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, Dl. R. XXX/XX, X. Q. J., 4/ Y. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, R. XX, X., G., Grécko, žalobcovia v rade 1/ až 4/ zastúpení splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Máriou Vajdovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie D. X., S. XXX, X. Q. J., proti žalovanej: T. J., bytom X. S. XXX, X. S., zastúpená splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom Národná 10, Žilina, IČO: 47 240 997, o zaplatenie 4.652,29 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 40C/54/2015-221 zo dňa 23. júna 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, ako aj vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .

Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi 1/ v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ - 4/ sumu vo výške 658,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 658,20 eur od 30.01.2015 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 71,7 % proti žalobcom 1/ - 4/ vo výške, o ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaná z finančných prostriedkov poručiteľa Y. R., ktoré neboli predmetom dedičského konania, financovala pohreb a výdavky s ním spojené tak Y. R., ako aj jeho matky T. R.. Vo vzťahu k výdavkom súvisiacich so smrťou Y. R. uhradených žalovanou súd prvej inštancie nedospel k záveru, že boli naplnené základné predpoklady vzniku bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobcovia domáhali voči žalovanej podľa § 451 Občianskeho zákonníka. U týchto výdavkoch súd akceptoval vyúčtovanie nákladov predložené žalovanou v plnom rozsahu; za dôvodné a účelné považoval aj použitie finančných prostriedkov na zaplatenie dlhov poručiteľa spojených s užívaním nehnuteľnosti (elektrina, telekomunikačné služby, viď položka 8, 9, 10 vyúčtovania predloženého žalovanou, ďalej len „vyúčtovanie“) a následnými výdavkami dedičského konania (viď položka 13 vyúčtovania). Žalobcovia v konaní spochybňovali len dôvodnosť výdavkov, nespochybnili a nepreukázali, že tieto výdavky neboli vynaložené, resp. že by boli fiktívne. Ak by súd v posudzovanom prípade pripustil argumentáciu žalobcov, išlo by o extrém vo výklade

práva, ktorému nemohol poskytnúť právnu ochranu pre rozpor s dobrými mravmi, t. j., či sa dalo lacnejšie nakúpiť alebo nie, či to bolo vôbec nevyhnutné. Pokiaľ sa týkalo výdavkov na pohreb T. R., matky žalovanej a starej matky žalobcov, v danom prípade súd prvej inštancie videl priestor na dôvodnosť vydania bezdôvodného obohatenia, keďže náklady na pohreb T. R. boli hradené z finančných prostriedkov, ktoré patrili jej synovi Y. R. a nie T. R.. Súd prvej inštancie však poukázal na morálnu povinnosť zabezpečiť predkovi dôstojný pohreb, zvlášť, keď ide o priame príbuzenstvo v línii potomok

- predok. Vychádzajúc z právnych princípov a v súlade s morálnymi hodnotami spoločnosti, preto považoval za žiaduce, aby sa na nákladoch pohrebu starej matky, t. j. poručiteľky T. R. primeraným spôsobom podieľali deti a v prípade, ak ich niet, právni nástupcovia. Inak povedané, v prejednávanej veci to znamená, že všetky náklady pohrebu starej mamy by znášali žalobcovia - vnuci. Z uvedeného vyplýva, že bolo dôvodné žiadať, aby žalovaná vydala časť žalovanej sumy spočívajúcej v príspevku na pohreb matky. V tomto smere súd prvej inštancie považoval argumentáciu žalobcov za dôvodnú. Pri stanovení primeranej sumy, ktorú má žalovaná vydať žalobcom, vychádzal z vyúčtovaných výdavkov za pohreb poručiteľky v sume 1.459,15 eur. Túto sumu navýšil o ďalšie výdavky (položka č. 11, náklady s pohrebom pre každého po 107,17 eur) a o polovičný náklad pomníku sumu 1.250,- eur. Výslednú sumu vydelil dvoma, to znamená, že pre každú stranu pripadol náklad vo výške 1.408,16 eur. Od tejto sumy odpočítal nepriamo preukázanú skutočnosť, že matka žalovanej, resp. stará matka žalobcov disponovala sumou 750,- eur pre prípad smrti a tak dospel k sume 658,20 eur, na zaplatenie ktorej zaviazal žalovanú v prospech žalobcov. Vychádzajúc z uvedených úvah, súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol. Osobitne k námietkam žalobcov vo vzťahu k vynaloženiu sumy 2.500,- eur na vyhotovenie pomníka a sumy 250,- eur vynaloženej na zabezpečenie ohodnotenia nehnuteľnosti uviedol, že uhradenie týchto súm žalovanou mal za preukázané z príjmového pokladničného dokladu vystaveného zhotoviteľom pomníka a z príjmového pokladničného dokladu, na ktorom je uvedené meno žalobcu 1/. Osobitne k námietkam žalovanej okresný súd uviedol, že neakceptoval to, že T. R. disponovala hotovosťou v sume 43.894,- Sk, ktorá jej mala byť poskytnutá v zmysle nálezu ústavného súdu, pretože žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala, že táto suma bola vložená ako prvý vklad na vkladnú knižku v Poštovej banke, z ktorej boli financované oba pohreby. Súd neakceptoval ani ďalšie námietky žalovanej o nesprávnej zmätočnej formulácii petitu, nedostatočnej právnej argumentácii a o premlčaní časti žalovanej sumy. Pokiaľ sa týka príslušenstva uplatnenej pohľadávky, žalobcovia si uplatnili úrok z omeškania dňom pohrebu poručiteľa, t. j. 23.05.2013, teda nesprávne, keďže žalovaná o výške sumy, o ktorú sa mala bezdôvodne obohatiť, nemala žiadnu vedomosť a v súvislosti s vykonaním dokazovania vo veci nie je možné k tomu dňu hovoriť o vzniku bezdôvodného obohatenia v žalovanom rozsahu. Navyše medzi stranami prebiehali rokovania o tejto sume, výška bezdôvodného obohatenia bola menená ešte na základe procesného návrhu strán po začatí konania a výška úroku z omeškania bola uplatnená aj v nesprávnej výške. Preto súd prvej inštancie priznal príslušenstvo pohľadávky, úrok z omeškania odo dňa podania žaloby, t. j. 30.01.2015 vo výške platnej k tomuto dňu, t.j. 5,05 % z priznanej sumy. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, keď podľa pomeru úspechu vo veci priznal úspešnému účastníkovi konania, t. j. žalovanej náhradu trov, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej. Pomer úspechu strán súd stanovil na 14,15 % : 85,85 %.

2. Proti uvedenému rozsudku žalobca 1/ podal odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby rozsudok okresného súdu zmenil tak, že uloží žalovanej zaplatiť žalobcom 1/ - 4/ sumu 4.536,47 eur, zaplatenia ktorej sa žalobou domáhali, ako aj trovy konania. Zopakoval, že žalovaná po smrti Y. R. vybrala z vkladných knižiek na jeho meno prostredníctvom K. X., ktorá mala dispozičné právo k vkladom, sumu 7.610,- eur, v dôsledku čoho sa žalovaná na úkor žalobcov 1/ - 4/ bezdôvodne obohatila „okradla ich na dedičskom podiele, na ktorý mali právo zo zákona“. Žalovaná bola viackrát zo strany žalobcov vyzvaná na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia, avšak bezvýsledne. Okresný súd neriešil podvod v sporiteľni a ani podvod a krádež na žalobcov. Súd rozhodol nesprávne aj napriek tomu, že mal preukázané podvodné správanie žalovanej. Pritom bolo preukázané, že poručiteľ nemal dobrý vzťah ani so svojou matkou a ani so žalovanou, nedal im dispozičné právo ku svojim vkladom, poveril radšej cudziu osobu, ktorá sa po jeho smrti všetkého zmocnila. Z uvedeného dôvodu je nesprávne aj rozhodnutie o trovách konania.

3. Žalovaná v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu 1/ žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Uviedla, že žalobca 1/ vo svojom odvolaní neuviedol žiadny relevantný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 CSP. Všetky skutočnosti ním uvádzané boli dôsledne prejednané súdom prvej inštancie. Okresný súd výstižne a dostatočne

odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. V ďalších podrobnostiach uviedla, že ani žalobcovia nemali dobrý vzťah so svojím otcom Y. R.. Samotný odvolateľ si dal zmeniť svoje rodné priezvisko na priezvisko A., takisto aj jeho brat žalobca 2/. Svojmu otcovi neposkytoval v starobe a chorobe žiadnu pomoc, žalobcovia sa o neho nezaujímali, nepovažovali ani za potrebné svojho otca pochovať dôstojne, ale hlavne lacno a bez finančnej účasti. Argumentácia žalobcu 1/ je tendenčná a účelová.

4. Žalobca 1/ vo svojej odvolacej replike zopakoval, že žalovaná sa dopustila podľa presvedčenia žalobcov podvodu, protiprávneho výberu sumy 7.610,79 eur, v dôsledku čoho boli žalobcovia nútení domáhať sa svojich práv súdnou cestou. Odvolateľ potvrdil, že s nebohým Y. R. nemali žalobcovia dobrý vzťah, pretože sa o nich ako otec o deti nezaujímal, neplatil na nich výživné, avšak napriek uvedenému mu boli ochotní poskytnúť pomoc v chorobe, ak by ich o to požiadal. Žalovaná z finančných prostriedkov poručiteľa uhradila dva pohreby, otca žalobcov a starej matky, pričom obaja boli pochovaní do toho istého hrobu. Takisto aj žalovaná mala počas života s poručiteľom Y. R. zlý vzťah, rozbila mu dve manželstvá, ako aj všetky vzťahy, ktoré mal. 5. Žalovaná vo svojej odvolacej duplike zopakovala, že argumentácia žalobcu 1/ je tendenčná, účelová, navyše tvrdenia odvolateľa vo vyjadrení zo dňa 07.12.2017 nie sú riadne preukázané, odôvodnené a špecifikované, podložené relevantnými listinami, ktoré by preukázali ich pravdivosť a dôvodnosť. Takisto ako odvolací dôvod neboli uplatnené včas.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 379 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 potvrdil. Rovnako aj vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP. Výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ - 4/ sumu vo výške 658,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 658,20 eur od 30.01.2015 do zaplatenia, sa odvolací súd nedotkol, keďže tento výrok nebol odvolaním napadnutý.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade ustanovením § 387 ods. 2 sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

8. Z obsahu odvolania žalobcu 1/ možno vyvodiť, že v odvolaní namieta odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Ďalší uplatnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie, je nesprávne, t. j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

9. Odvolací súd dospel k záveru, že oba uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci náležité dokazovanie, z neho získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných

kritérií (§ 191 ods. 1 a na základe toho ustálil správne skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie správne právne posúdil, že zistený skutkový stav dostatočne odôvodňuje záver, že na strane žalobcov vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanej len v súvislosti s použitím finančných prostriedkov patriacich nebohému Y. R. na pohreb a výdavky s tým súvisiace jeho matky T. R.. Výšku bezdôvodného obohatenia okresný súd správne vyčíslil s prihliadnutím na celkovo použité a preukázateľne vynaložené finančné prostriedky žalovanou s pripočítaním poskytnutého príspevku na pohreb pozostalého. Nebolo možné akceptovať argumentáciu zo strany žalobcu 1/ o bezdôvodnom obohatení na strane žalovanej v celom rozsahu žalovanej sumy, pretože aj keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že do dispozičnej sféry žalovanej sa dostali finančné prostriedky, ktoré ku dňu smrti patrili nebohému Y. R., po ktorom ako zákonní dedičia dedili žalobcovia 1/ - 4/, a to v zmysle Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 37D 10/2013 zo dňa 04.04.2014, žalovaná tieto finančné prostriedky použila prevažne na pohreb Y. R. a ďalej na výdavky s tým súvisiace. Pokiaľ v konaní vyšlo najavo, že časť finančných prostriedkov použila aj na pohreb jeho matky, ktorá zomrela bezprostredne po Y. R., odvolací súd považoval za právne správne závery okresného súdu, v zmysle ktorých je súladné s dobrými mravmi, aby aj takto použité finančné prostriedky nemusela žalovaná vrátiť, pretože v konečnom dôsledku by sa aj na nákladoch pohrebu svojej starej matky poručiteľky T. R. primeraným spôsobom museli podieľať aj žalobcovia.

10. K odvolacím dôvodom žalobcu 1/ o nesprávnom hodnotení dôkazov odvolací súd uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 . Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten- ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. V súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov zo strany prvoinštančného súdu je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa § 383 viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Na základe toho odvolací súd v odvolacom konaní skúma (okrem splnenia procesných podmienok odvolacieho konania), či súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie a či skutkové zistenia, ku ktorým po takomto dokazovaní dospel, majú v prevedenom dokazovaní oporu. Ak zistí, že nebolo prevedené náležité dokazovanie (kde možno zaradiť i nevykonanie stranou sporu navrhovaného relevantného dôkazu), alebo ak zistí, že prvoinštančným súdom konštatovaný skutkový stav nemá oporu v prevedenom dokazovaní (nevyplýva z prevedených dôkazov) prípadne, ak má za to, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 384 ods. 1 .

11. V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie, z neho získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií (§ 132 O.s.p., aktuálne § 191 ods. 1 a na základe toho ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov zo strany prvoinštančného súdu nezistil žiadny rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými procesnými pravidlami, a preto nepovažoval za potrebné ním prevedené dokazovanie opakovať, alebo doplniť. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nebol vysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

12. Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o trovách konania súdu prvej inštancie, keďže tento výrok, vychádzajúc z výsledku konania (pomer úspech a neúspech strán), vykazuje taktiež vecnú správnosť.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal žalovanej voči žalobcovi 1/ v plnom rozsahu, keďže bola v odvolacom konaní plne úspešná.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430