Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-2086-2012.pdf
PDF · 71.1 KB
Case nature
Subarea
7Er/2086/2012
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného regionPRESS, s.r.o., so sídlom Študentská 2, Trnava, IČO: 36 252 417, zastúpeného Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti povinnému N. T. (predtým N.Á.), nar. X. XX. XXXX, bytom U. XXXX/X, N. Y., pre vymoženie pohľadávky 512,49 € s príslušenstvom, o trovách exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Pavel Halás, so sídlom Exekútorského úradu Popradská 70, Bratislava, pod sp. zn. EX 6654/12, takto
rozhodol:
Exekúcia sa zastavuje.
Oprávnenému sa ukladá zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Halásovi, trovy exekúcie vo výške 48,23 €, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom sa dňa 31. 7. 2012 začalo exekučné konanie pod spisovou značkou Ex 6654/12 na vymoženie pohľadávky vo výške 512,49 € s príslušenstvom, priznanej vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 9Rob/104/2011 zo dňa 18. 10. 2011. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 *039337 zo dňa 21. 9. 2012 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 512,49 € s príslušenstvom a trovy exekúcie.
2. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
3. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 3. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
4. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,ZKR“), ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
5. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 2OdK/157/2017 zo dňa 20. 12. 2017 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz. Konkurzný súd vydal toto rozhodnutie v rámci konania o oddlžení dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, v zmysle ust. § 167 a nasl. ZKR, ktoré obsahujú aj špeciálnu úpravu účinkov takto vyhláseného konkurzu. Pretože v predmetnej exekúcii sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v exekúcii alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166a až 166c ZKR), súd exekúciu podľa § 167f ods. 2 ZKR v spojení s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku zastavil. Ak sa konkurz zruší z
dôvodu, že tu neboli predpoklady na vedenie konkurzu, na zastavenie exekúcie sa nebude prihliadať (§ 167f ods. 5 ZKR). Dňa 8. 3. 2018 zverejnil správca konkurznej podstaty v obchodnom vestníku oznámenie o zrušení konkurzu podľa § 167v ods. 1 ZKR z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Týmto oznámením bol konkurz zrušený a zanikla funkcia správcu, preto súd konal priamo s povinným. Zrušenie konkurzu z tohto dôvodu (na rozdiel od zrušenia konkurzu podľa § 167v ods. 3 ZKR) nie je dôvodom na pokračovanie v exekúcii.
6. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 230,46 € z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
7. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
8. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
9. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. V súlade s § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v znení účinnom do 31. 03. 2017(ďalej len vyhlášky), súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 €, zvýšenú o 20 % DPH, t. j. o 6,64 €, čo je 39,83 €. Súdny exekútor žiadal priznať odmenu podľa § 15 vyhlášky, čiže za jednotlivé úkony exekučnej činnosti a to vo výške 132,80 € za spolu 40 úkonov. Súd po preskúmaní exekučného spisu vyhodnotil ako účelne vykonané úkony exekučnej činnosti spolu 5 úkonov, za ktoré súdnemu exekútorovi vznikol nárok na odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ktorú mu súd priznal. Ide o úkony získanie poverenia, doručenie exekučného príkazu banke povinnej, zisťovanie majetku povinnej a zisťovanie platiteľa mzdy 2x. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, pretože bolo doručované poštou a nie osobne exekútorom. Rovnako súd nepriznal odmenu za doručenie príkazu na začatie exekúcie do 17 bánk, pretože tieto úkony nevyplývajú z predloženého exekučného spisu. Súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za 1 úkon doručenia exekučného príkazu banke a nie za 17 úkonov, ako žiadal priznať. Súdny exekútor je povinný postupovať účelne a hospodárne a v zmysle § 95 Exekučného poriadku doručuje exekučný príkaz banke, v ktorej má povinný účet. Z predloženého exekučného spisu vyplýva, že súdny exekútor vôbec nezisťoval banku povinného a doručoval neúčelne a nehospodárne exekučné príkazy do 9 bánk, pričom žiadal priznať odmenu za 17 úkonov. Podľa § 22 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada hotových výdavkov za poštovné vo výške 7 €, zvýšené o 20 % DPH, čo je 8,40 €. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu tzv. budúceho výdavku na poštovnom (poštovné za vrátenie poverenia a konečné vyúčtovanie), nakoľko v štádiu rozhodovania o zastavení exekúcie nie sú preukázateľným nárokom. Iné trovy na poštovnom nevyplývajú z predloženého exekučného spisu a preto ich súd nepriznal. Zaujímavosťou je, že súdny exekútor vo svojom vyúčtovaní žiadal priznať aj poštovné za 32 zásielok doručovaných poštou a zároveň aj odmenu za tie isté úkony, za to, že ich vykonal osobne a nie prostredníctvom poštového podniku. Súd súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie spolu vo výške 48,23 €, na úhradu ktorých zaviazal oprávneného v súlade s § 203 ods. 3 Exekučného poriadku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané, v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.