Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cob/22/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: Mesto Vranov nad Topľou, Dr. C. Daxnera 87, Vranov nad Topľou, IČO: 00332933, zastúpeného JUDr. Ing. Michalom Plentom, advokátom so sídlom vo Vranove nad Topľou, Sídlisko Okulka 19/42, IČO: 37 943 324, proti žalovanému BYTERM, s.r.o. so sídlom Sídlisko I. 1008, Vranov nad Topľou, IČO: 31 668 879, zastúpenému Mgr. Matejom Milovčíkom, advokátom so sídlom v Snine, Strojárska 590, IČO: 42382068, o zaplatenie 14.034,85 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11Cb/58/2012-196 zo 14.6.2017, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu 14.034,85 eur s prísl.. Určil, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. XCb/XXX/XXXX z XX.X.XXXX bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému 7.966,54 eur s úrokom z omeškania vo výške 11,42 % ročne od 28.9.2006 do zaplatenia. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. XCob/XX/XXXX- XXX zo 14.9.2010 bol tento rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený. Následne však Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. XMObdo/X/XXXX z XX.X.XXXX tento rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Pôvodne prisúdené finančné prostriedky boli žalovanému zaslané s odkazom na list právneho zástupcu žalovaného z 8.11.2010.

3. V konaní bolo preukázané, že žalobca poskytol plnenie žalovanému na účet jeho právneho zástupcu, ktorý ho v konaní pod sp.zn. XCb/XXX/XXXX zastupoval. Treba však poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. XMCdo/XX/XXXX, z ktorého vyplýva, že právny dôvod poskytnutého plnenia trvá aj v prípade zrušenia rozhodnutia, ktorým bolo toto plnenie priznané, takže v takomto prípade nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení až dovtedy, kým súd opätovne nevydá rozhodnutie o uplatnenom nároku. V tomto kontexte nie je rozhodujúce a nepostačuje zistenie, že rozhodnutie, na základe ktorého bolo plnené bolo následne zrušené, alebo došlo podľa procesných predpisov k strate jeho účinnosti. Ak sa totiž domáha vrátenia plnenia ten, kto plnil povinnosť uloženú mu súdom, závisí dôvodnosť jeho návrhu na splnenie povinnosti vrátiť plnenie od toho, či právny dôvod jeho plnenia spočíval na reálne existujúcom hmotnoprávnom základe. Ak právny dôvod plnenia podľa hmotného

práva tu bol, tak potom trvá naďalej, bez ohľadu na to, či právoplatný a vykonateľný rozsudok, ktorý toto právo deklaroval bol alebo nebol zrušený.

4. Na základe toho súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade k vzniku bezdôvodného obohatenia ešte nemohlo dôjsť. Totiž konanie pod sp.zn. XCb/XXX/XXXX nie je doposiaľ právoplatne skončené, a preto nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení až dovtedy, kým súd opätovne nevydá rozhodnutie o uplatnenom nároku. Súd prvej inštancie takto nezistil naplnenie zákonných predpokladov a skutkových podstát pre vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na úkor žalobcu, a preto žalobu zamietol.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.

6. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. V prípade, že by odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny vo veci samej, navrhol zmeniť výrok o náhrade trov konania tak, aby táto nebola priznaná žiadnej zo sporových strán.

7. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Poukázal na to, že v konaní pod sp.zn. XCb/XXX/XXXX (v pôvodnom konaní) a ani v súčasnom konaní pod sp.zn. 11Cb/58/2012 žalobca nikdy pohľadávku žalovaného z hmotnoprávneho hľadiska neuznal. Súd prvej inštancie sa oprel o judikatúru Najvyššieho súdu SR (rozhodnutia pod sp.zn. XMCdo/XX/XXXX a XCdo/XXX/XXXX), avšak z rozhodnutia XObdo/XX/XXXX Najvyššieho súdu SR vyplýva, že v tomto rozhodnutí sa senát odmietol stotožniť so závermi vyplývajúcimi z rozhodnutí pod sp.zn. XMCdo/XX/ XXXX a XCdo/XXX/XXXX. Z rozhodnutia pod sp.zn. XObdo/XX/XXXX vyplýva okolnosť, ktorá platí aj v prejednávanej veci, t.j. že žalobca v priebehu súdnych konaní nároky uplatňované žalobcom popieral. Práve o túto okolnosť sa oprel pri svojom rozhodnutí v konaní XObdo/XX/XXXX aj Najvyšší súd SR. V súčasnosti je situácia taká, že nie je preukázané, že by žalobcovi vznikla nejaká povinnosť na základe hmotného práva vo vzťahu k žalovanému. Naviac treba konštatovať, že žalobca pohľadávku žalovaného nikdy neuznal, a táto bola sporná od počiatku. Prvoinštančným súdom neboli vyriešené kľúčové právne otázky a skutkové okolnosti pre záver o povinnosti žalobcu plniť žalovanému to, čo bolo prisúdené zrušenými rozhodnutiami v pôvodných konaniach. Ak aj žalobca poskytol žalovanému plnenie na základe neskôr zrušených súdnych rozhodnutí, tak poskytnutie takého plnenia na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu nie je možné chápať ako uznanie nároku v zmysle hmotného práva. Plnenie, ktoré žalobca poskytol žalovanému možno subsumovať pod ustanovenie § 489 Občianskeho zákonníka, teda ako inú skutočnosť uvedenú v zákone, na základe ktorej dochádza k vzniku záväzku. V súvisiacich súdnych sporoch (pod sp.zn. XCb/X/XXXX a XCb/XX/XXXX Okresného súdu Vranov nad Topľou) boli žaloby žalovaného právoplatne zamietnuté, a preto taký istý výsledok sa dá očakávať aj v spore pod sp.zn. XCb/XXX/XXXX Okresného súdu Vranov nad Topľou medzi tými istými sporovými stranami, kde sa riešia nároky zo zmluvy o zabezpečení prevádzky televíznych káblových rozvodov, a to v danej veci za prvý kalendárny polrok roka 2002.

9. Pokiaľ ide o trovy konania, tieto boli na základe pôvodných rozhodnutí zaplatené (v sume 1.790,85 eur a 519,57 eur), avšak vo vzťahu k nim treba vziať do úvahy, že trovy sú nárokom v zmysle procesného práva a nejde o plnenie spočívajúce v hmotnom práve. Preto aj plnenie v tejto časti nie je vo vzťahu k žalovanému dôvodné.

10. Pokiaľ ide o trovy konania v predmetnej veci (11Cb/58/2012), treba konštatovať, že došlo k nehospodárnemu predlžovaniu konania, ktoré zapríčinil žalovaný svojím pasívnym prístupom. Žaloba bola totiž podaná v júni 2012 a rozhodnuté vo veci bolo v júni 2017. Za týchto okolností je namieste, aby súd v otázke náhrady trov konania aplikoval ustanovenie § 257 a nepriznal žalovanému náhradu trov konania.

11. Nie je zrejmé, či súd prvej inštancie dodržal postup podľa § 181 ods. 2 CSP, teda či určil, ktoré skutkové zistenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná alebo nevykoná, a tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. Preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie prekvapivé.

12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

13. V následných vzájomných vyjadreniach (§ 374 ods. 2, 3 zotrvali strany na svojich pôvodných stanoviskách.

14. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

15. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.

16. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. XCb/XXX/XXXX z XX.X.XXXX bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému 7.966,54 eur s prísl., pričom tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. XCob/XX/ XXXX-XXX zo XX.X.XXXX. Následne však uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. XMObdo/X/XXXX z XX.X.XXXX bol tento rozsudok odvolacieho súdu zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie, pričom v súčasnosti sa nachádza v štádiu prvoinštančného konania. Táto vec vedená pod pôvodnou sp.zn. XCb/XXX/XXXX doposiaľ nie je skončená.

18. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že vychádzajúc z citovanej judikatúry Najvyššieho súdu SR (XMCdo/XX/XXXX a XCdo/XXX/XXXX) nemožno zatiaľ hovoriť o bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného, pretože žalobca plnil na základe právneho dôvodu (predchádzajúce súdne rozhodnutia súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu) a samotné zrušenie týchto rozhodnutí v štádiu dovolacieho konania nezakladá existenciu bezdôvodného obohatenia tak, ako to vyplýva z citovanej judikatúry Najvyššieho súdu SR. Až následným právoplatným rozhodnutím v konaní, ktoré nasleduje po zrušení pôvodných rozhodnutí súdov (prvoinštančného a odvolacieho) bude ustálená otázka (v závislosti od výsledku konania, či došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, a to v závislosti od toho, ktorá zo sporových strán bude úspešná v konaní.

19. Totiž ako vyplýva z citovanej judikatúry Najvyššieho súdu SR (XMCdo/XX/XXXX a XCdo/XXX/ XXXX), právny dôvod založený predchádzajúcimi rozhodnutiami súdov v pôvodnom konaní naďalej trvá a odôvodňuje dôvodnosť poskytnutého plnenia, ktoré bolo poskytnuté na základe týchto pôvodných rozhodnutí, a preto nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení. Na tejto okolnosti nič nemení ani skutočnosť, že žalobca v pôvodnom konaní pohľadávku žalovaného nikdy neuznal. Judikatúra, o ktorú sa oprel súd prvej inštancie v prejednávanej veci (a s ktorou sa stotožňuje aj odvolací súd, t.j. XMCdo/ XX/XXXX a XCdo/XXX/XXXX) je prevažujúcou judikatúrou a podporuje stabilitu právneho vzťahu jeho účastníkov založenú pôvodnými rozhodnutiami (aj keď tieto boli následne v dovolacom konaní zrušené) až kým sa nepreukáže opak právoplatným rozhodnutím súdu v následnom konaní.

20. Nepochybil preto súd prvej inštancie pokiaľ žalobu zamietol, pričom nie je dôvod robiť rozdiely v rámci špecifikácie pohľadávky, ktorá bola v tomto konaní uplatnená titulom bezdôvodného obohatenia, rozdiel pri posúdení časti tejto pohľadávky spočívajúcej v trovách predchádzajúceho konania. Trovy predchádzajúceho konania sú príslušenstvom pohľadávky a ako také zdieľajú osud pôvodného nároku, a preto nie je dôvodné iné rozhodnutie vo vzťahu k trovám pôvodného konania, než tak urobil súd prvej inštancie.

21. Pokiaľ ide o trovy konania v prejednávanej veci, súd prvej inštancie sa dôsledne riadil ustanovením § 255 ods. 1 a posúdil mieru úspechu a neúspechu sporových strán v tomto konaní, kde správne priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nemožno konštatovať, že by v prejednávanej veci išlo o postup žalovaného, ktorý odôvodňuje aplikáciu § 257 v otázke náhrady trov konania, pretože samotná dĺžka konania takýmto dôvodom nie je.

22. Pokiaľ ide o absenciu postupu podľa § 181 ods. 2 (konštatovanie spornosti a nespornosti skutkových tvrdení strán, oznámenie ďalšieho postupu pri dokazovaní a predbežného právneho posúdenia veci) súdom prvej inštancie, ide o otázku procesnú, ktorá nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia a eventuálne nedodržanie tohto postupu nepredstavuje takú vadu, ktorá by mala charakter nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho strane, aby realizovala jej patriace procesné práva v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

23. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, vrátane trov konania, a preto postupom podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozsudok potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 .

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 .

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 .

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .