Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_9P-24-2018.pdf
PDF · 72.42 KB
Case nature
Subarea
9P/24/2018
Uznesenie
Okresný súd Martin veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. C., G.. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, dieťa rodičov - matky: Q. C., P.. K., G.. XX.XX.XXXX, trvale bytom N.. K.. L. XXX/XX, M. a otca: Q. C., G.. XX.XX.XXXX, trvale bytom B.. C. XXX/XX, M., t.č. bytom F.. XX I. P., K. K. XX U., A. C. Z. K. Q. A. Í., v konaní o návrhu matky o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
V y h l a s u j e s a , že súd n e m á p r á v o m o c konať o návrhu matky o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Konanie o návrhu matky o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 29.01.2018 podala matka maloletého dieťaťa na Okresnom súde Martin návrh na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, ktorým žiadala, aby súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 200,- eur mesačne, pričom styk s maloletým dieťaťom žiadala matka neupraviť. Maloleté dieťa bolo rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 21P/85/2013-50 zo dňa 29.10.2013, právoplatným dňa 12.02.2014 a vykonateľným dňa 21.02.2014, zverené do osobnej starostlivosti otca a súd zaviazal matku platiť otcovi výživné na maloleté dieťa vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, podľa osobitného predpisu, vždy vopred do 20-teho dňa v mesiaci, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
2. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
3. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
4. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
5. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
6. K procesným podmienkam konania patrí aj právomoc súdu. Pod právomocou súdu sa chápe vymedzený rozsah vecí, ktoré je súd oprávnený riešiť v civilnom konaní.
7. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
8. Podľa Článku 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len ako „Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003“), súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
9. Podľa Článku 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
10. Podľa Článku 3 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len ako „Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009“), v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
11. Podľa Článku 10 Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
12. Zo znenia Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 vyplýva, že vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu majú právomoc súdy členského štátu, v ktorom má dieťa v čase začatia konania obvyklý pobyt. Obvyklý pobyt treba vykladať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia; na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Pri posudzovaní obvyklého pobytu je podstatné to, kde sa osoba fakticky v prevažnej miere zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života.
13. Pri zisťovaní obvyklého pobytu maloletého dieťaťa súd zohľadnil všetky osobitné skutkové okolnosti. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte súd zohľadnil ďalšie faktory z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť vôbec nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru jeho začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Súd má za to, že právomoc slovenského súdu v konaní absentuje, nakoľko má maloleté dieťa obvyklý pobyt v A. C. Z. K. Q. A. Í., kde sa maloleté dieťa dlhodobo zdržiava u svojho otca, ktorému bolo zverené do osobnej starostlivosti, rovnako tam maloleté dieťa navštevovalo strednú školu a má tam vytvorené rodinné a sociálne väzby a je ťažiskom jeho každodenného života.
14. Nakoľko má súd za preukázané, že obvyklým pobytom maloletého dieťaťa je A. C. Z. K.G. Q. A. Í., a teda právomoc vo veci rodičovských práv a povinností je daná súdu v A. C. Z. K. Q. A. Í., je v zmysle článku 3 písm. d) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 vo veci týkajúcej sa výživného na maloleté dieťa daná právomoc rovnako súdu v A. C. Z. K. Q. A. Í..
15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že tunajší súd nemá právomoc vo veci konať, keďže obvyklý pobyt maloletého dieťaťa nie je na území Slovenskej republiky. Právomoc na konanie vo veci, vzhľadom k obvyklému pobytu maloletého Q., je daná súdu v A. C. Z.C. K. Q. A. Í.. Súd zároveň podľa § 9 CSP, konanie zastavil, keďže vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky.
16. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko účastníkom žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, ktorý uznesenie vydal, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. a/ Civilného sporového poriadku / ďalej len „CSP“/ a § 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.