Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-39-2017.pdf
PDF · 81.48 KB
No categories available
13P/39/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Tomanicovou Nadeždou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: F. bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: otec - T. matka
- P. zastúpená JUDr. Luciou Horváthovou, advokátkou, Bratislava, Borodáčova 4 o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Otec je povinný prispievať zvýšeným výživným na maloletého F., zo sumy 59,75€ sumou 100€ mesačne, počínajúc dňom 13.06.2016, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Vo zvyšku sa návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.
Konanie o zvýšenie výživného pre maloletého od 01.09.2013 do 15.06.2016 sa zastavuje.
Zročné výživné pre maloletého F. za dobu od 13.06.2016 do 24.04.2018 v sume 805€, je otec povinný zaplatiť v pravidelných 22€ mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počínajúc dňom 01.05.2018 pod stratou výhody splátok.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P 103/2005-22 zo dňa 13.09.2005, v časti o výživnom pre maloletého F..
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P 103/2005-22 zo dňa 13.09.2005, právoplatným dňa 17.10.2005, bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že maloletý bol zverený matke a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 1 800,-Sk od 01.09.2005. V tom čase rodičia spolu nežili, neboli manželia, nemali žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 4 110,-Sk mesačne a prídavky na dieťa v sume 540,-Sk mesačne. Otec vyučený Z. mal priemerný mesačný zárobok 8 954,- Sk netto mesačne.
2.Dňa 13.06.2016 podala matka maloletého návrh na zvýšenie výživného, ktorým navrhla, aby súd zvýšil výživné zo sumy 59,75€ na sumu 270€ od 01.09.2013. V návrhu uviedla, že mesačné výdavky maloletého odhaduje na 849€. F. v školskom roku 2016/2017 začal navštevovať 5. ročník ZŠ, je aktívny
- hudobne a športovo založený, navštevuje doučovanie z anglického jazyka. Matka je zamestnaná v spoločnosti V. a mesačne zarobí 420€, pričom sa snaží nájsť si aj brigádu na zlepšenie finančnej situácie.
3.Dňa 13.02.2017 Okresný súd Bratislava V preniesol predmetnú vec na tunajší súd na ďalšie konanie.
4.Uznesením č.k. 13P 39/2017-63 zo dňa 31.03.2017, súd ustanovil maloletému kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, ktorý po vykonanom dokazovaní uviedol, že návrh na zvýšenie výživného pre maloletého je dôvodný, ale s prihliadnutím na skutočnosť, že otec má tri vyživovacie povinnosti, výšku zvýšeného výživného a začiatok povinnosti prispievať zvýšeným výživným na maloletého, ponechal na úvahu súdu.
5.Otec vo svojom vyjadrení zo dňa 25.04.2017 namietal návrh matky s tým, že navrhol, aby bolo výživné zvýšené na 70€ mesačne od 01.04.2017. K vyjadreniu pripojil potvrdenie o svojom príjme, ktorý činí minimálna mzda cca 430€ mesačne netto. Zároveň pripojil rodný list maloletého C. na ktorého platí 100€ mesačné výživné, rodný list maloletého P. s ktorým žije v spoločnej domácnosti, pričom s jeho matkou uzavrel manželstvo dňa 18.06.2016.
6.Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predchádzajúcim súdnym rozhodnutím o výživnom, s rozpismi príjmov rodičov a zistil, že matka maloletého je slobodná, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k V. a s ktorým je v súčasnosti na materskej dovolenke. Na pojednávaní dňa 28.06.2017 uviedla, že na návrhu v časti zvýšenia výživného od 01.09.2013 do podania návrhu netrvá a od podania návrhu navrhuje, aby súd zvýšil výživné na 200€ mesačne. V súčasnosti má F. 12 rokov, pričom v čase posledného rozhodnutia o výživnom mal pol roka. Má diagnostikovanú poruchu v učení v jazykoch, dysortografiu, a preto navštevuje doučovanie 2x do týždňa slovenský jazyk, 3x do týždňa anglický jazyk, za čo platí mesačne 160€. Matka žije s obidvomi maloletými deťmi a V. otcom v byte, ktorý patrí starej matke maloletého V. zo strany jeho otca. Matkin priateľ iné vyživovacie povinnosti nemá. Je slobodný, zamestnaný v W. ako T. a zarobí približne mesačne minimálnu mzdu. Otec výživné platí riadne a včas, s F. sa nepoznajú. Naopak, F. s priateľom matky vychádza veľmi dobre. F. okrem návštevy školy a doučovania navštevuje základnú umeleckú školu - spev, gitaru, rád bicykluje, lyžuje, je všestranne športovo aktívny.
7.Otec maloletého je ženatý, má dve ďalšie vyživovacie povinnosti, pracuje ako vodič vo firme A., zarobí minimálnu mzdu. Spolu s maloletým P. a jeho matkou - svojou manželkou, otec býva v rodinnom dome, ktorý patrí starej matke maloletého P., zo strany otca. Otcova manželka má okrem P.alšiu vyživovaciu povinnosť k 11-ročnej dcére, ktorú má z predchádzajúceho partnerstva a ktorú má vo svojej starostlivosti.
8.Podľa § 26 zákona o rodine č. 36/05 Z.z. ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
9.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
12.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
13.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15.Podľa § 78 ods. 1 dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
16.Podľa § 78 ods. 3 pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
17.Po vykonanom dokazovaní súd o návrhu matky rozhodol tak, že výživné pre maloletého F. zvýšil zo sumy 59,75€ mesačne na sumu 100€ mesačne od 13.06.2016, kedy matka návrh na Okresný súd Bratislava V podala. S prihliadnutím na všetky zmeny, ktoré na strane rodičov a maloletého F. od 01.09.2005 nastali, je súd toho názoru, že od podania návrhu matkou, je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať zvýšeným výživným na maloletého F., aspoň sumou 100€ mesačne. V súčasnosti je situácia na strane rodičov maloletého F. približne rovnaká s tým, že matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, s ktorou je na materskej dovolenke, jej manžel zarobí priemerne mesačne minimálnu mzdu. Otcova manželka je tiež na materskej dovolenke, pričom aj ona aj otec majú každý z nich jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Rodičia si musia uvedomiť, že výživné má prednosť pred osobnými výdavkami rodičov a tejto požiadavke musia prispôsobiť svoj spôsob života. Pokiaľ právna zástupkyňa matky vo vykonávanom dokazovaní poukazovala na skutočnosť, že otec hráva na koncertoch a vydokladované v spise bolo, že zarobí za koncerty približne 50€ mesačne, tak súd dáva do pozornosti otcovi, že ak sa venuje zadarmo svojmu koníčku, ako tvrdí, tak s prihliadnutím na to, že poberá minimálnu mzdu a má tri vyživovacie povinnosti, by sa mal svojmu koníčku venovať za odplatu, prípadne nájsť si inú vhodnejšiu aktivitu s majetkovým prospechom tak, aby mohol zvyšujúce sa výdavky všetkých svojich troch detí riadne hradiť.
Súd mal jednoznačne za preukázané, že maloletý F. je viac ako o jedenásť rokov starší, niet pochýb, že jeho odôvodnené mesačné výdavky sa úmerne veku zvýšili a súd je toho názoru, že pokiaľ otec platí na mladšieho C. mesačne 100€ výživné, tak aspoň v takejto istej sume by mal platiť zvýšené výživné na maloletého F..
V konaní mal súd za preukázané, že nie je v možnostiach otca od 13.06.2016 platiť zvýšené výživné 200€ mesačne, a preto návrh matky vo zvyšku zamietol.
18.Konanie o zvýšenie výživného pre maloletého za dobu od 01.09.2013 do 15.06.2016 súd zastavil, keďže matka vzala návrh späť a aj otec aj kolízny opatrovník maloletého s týmto riešením súhlasili. Späťvzatie časti návrhu je v súlade s ustanovením §29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku.
19.Súd zvýšil povinnosť otca prispievať na výživu maloletého od 13.06.2016, a preto do 24.04.2018 otcovi vzniklo zročné výživné v sume 805€ (keďže za uvedené obdobie mal zaplatiť o 40,25€ mesačne viac - za 23 mesiacov) o ktorom zaplatení súd rozhodol tak, že s prihliadnutím na zárobkové schopnosti a možnosti otca mu zročné výživné povolil zaplatiť v pravidelných 22€ mesačných splátkach spolu s bežným výživným od 01.05.2018 pod stratou výhody splátok. Riešenie je v súlade s ust. § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku.
20.O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie trojmo v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.