Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Cb-198-2014.pdf
PDF · 82.98 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
NM-9Cb/198/2014
Uznesenie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v právnej veci žalobcu: EUROHAUSE, s.r.o., so sídlom Piešťany, Orviská cesta 7137, IČO: 36286087, zast. JUDr. Štefanom Kočanom, PhD., advokátom v Piešťanoch, Nitrianska 1837/5, proti žalovanému: Obec Lúka, so sídlom Lúka 205, 9ČO: 00311758, zast. JUDr. Adrianou Ručkayovou, advokátkou v Novom Meste nad Váhom, Jilemnického 27, o zaplatenie 51.153,34 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou vo veci samej domáha, aby súd žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 51.153,34 Eur s príslušenstvom. Uviedol, že na základe Zmluvy o dielo č. 02/95/2010 uzatvorenej medzi objednávateľom FURMET GROUP, s.r.o., a žalobcom ako zhotoviteľom vznikla povinnosť zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa stavbu „D. A.- X b.j. Q.“ v obci Q.. Celková cena diela s DPH bola 422.000,- Eur a jeho ukončenie bolo plánované do 18-tich mesiacov od začatia stavby. Dňa 22.03.2012 bola vyfakturovaná dodávateľom faktúrou č. 2012006 za práce podľa súpisu prác naviac č. 82012 zo dňa 09.03.2012 suma 51.153,34 Eur. Práce boli zrealizované na základe požiadania technického dozoru investora. Tieto práce neboli objednané firmou FURMET GROUP, s.r.o., ale pánom N. povereným dozorom investora. Tieto práce neboli v rozpočte a investor sa ústne zaviazal, že dá na uvedené práce objednávku a riadne ich zaplatí. Vyfakturované práce sú riadne evidované v stavebnom denníku, ktorý je podpísaný povereným dozorom investora.
2. Platobným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 10.09.2014 č.k. 3Rob/13/2014-82 bolo žalobe vyhovené.
3. Proti Platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. Uviedol, že dňa 11.01.2010 bola uzatvorená Zmluva o dielo č. 01/95/2010 medzi žalovaným ako verejným obstarávateľom a objednávateľom na jednej strane a FURMET GROUP, s.r.o., ako zhotoviteľom na druhej strane, na základe ktorej sa zhotoviteľ zaviazal pre žalovaného vykonať za podmienok dohodnutých v zmluve stavbu s názvom „D. A.- X. D..S.. Q.. Na základe tejto zmluvy sa zhotoviteľ zaviazal vykonať stavbu v zmysle spracovanej a schválenej projektovej dokumentácie, zaviazal sa, že predmet obstarávania neodovzdá na realizáciu tretej osobe a podľa ustanovenia bodu 4.7. tejto zmluvy bol postup úpravy ceny pri rozšírení predmetu zmluvy stanovený, takže akákoľvek zmena oproti ocenenému výkazu výmer bude zapísaná v stavebnom denníku, podpísaná zhotoviteľom, objednávateľom a v prípade potreby aj projektantom, pričom v prípade súhlasu týchto osôb zhotoviteľ pripraví dodatok k Zmluve o dielo a predloží ho na odsúhlasenie. Žalobca nemal právny titul vykonávať práce na stavbe. Žalovaný nemal prístup k stavebnému denníku, nemohol preto vykonávať objednávanie stavebných prác u žalobcu prostredníctvom zápisov v stavebnom denníku. Žalobca nešpecifikuje, na základe ktorých zápisov malo dôjsť k výslovnému objednaniu poskytnutia prác naviac na základe zápisu v stavebnom denníku zo strany žalovaného priamo u žalobcu. Sám žalobca v žalobe uvádza, že zo strany žalovaného nikdy neboli práce objednané. Žalobca sám uvádza, že po zápise technického dozoru do stavebného denníka mal žalovaný ešte len dať
žalobcovi objednávku. Nakoľko obstarávateľom prác bol žalovaný ako obec, k účinnosti akéhokoľvek záväzku mohlo dôjsť až po zverejnení zmluvy. Nakoľko k písomného a ani k akémukoľvek inému spôsobu uzatvorenia zmluvy nikdy nedošlo, nedošlo ani k jej zverejneniu a teda ani k nadobudnutiu účinnosti takéhoto právneho úkonu. Ústna dohoda je teda z pohľadu uvedených právnych predpisov neakceptovateľným právnym úkonom. Žalobca fakticky nikdy neodovzdal stavebný denník žalovanému. Zo strany žalovaného nikdy nedošlo k potvrdeniu prijatia plnenia, resp. odovzdaniu prác, o čom svedčí aj absencia podpisu žalovaného na krycom liste rozpočtu. Je potrebné upozorniť na fakt, že práce naviac sú práce, ktoré by mali byť vykonané nad pôvodne zmluvne dohodnutý rozsah. Žalobca a žalovaný však nemali vzťah upravený žiadnou zmluvou a preto nemohol žalobca ani vykonať žiadne práce naviac, ale mohol vykonať len práce podľa objednávok. Preto je dôvodné sa domnievať, že tieto práce si chcel pravdepodobne žalobca uplatniť v spoločnosti FURMET GROUP, s.r.o., avšak nakoľko nebol úspešný, obrátil sa na žalovaného ako vlastníka stavby. Žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť.
4. Dňa 19.04.2018 doručil žalovaný súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. C.s.p. Žiadal, aby súd uložil žalobcovi povinnosť zložiť peňažnú sumu, ktorá bude slúžiť na úhradu trov konania žalovaného v prípade neúspechu žalobcu v konaní, vo výške 20.000,-Eur do úschovy na súde, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Opätovne poukázal na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným nikdy nebola uzatvorená zmluva o dielo na výstavbu bytového domu a ani akákoľvek iná zmluva alebo dohoda na vykonanie prác naviac. Súdny spor sa vedie už niekoľko rokov, s čím sú spojené aj nie malé trovy právneho zastúpenia. Do dnešného dňa žalobca nepredložil jediný relevantný dôkaz o tom, že by si žalovaný u žalobcu objednal nejaké práce naviac. Žalovaný mal riadne uzatvorenú zmluvu o dielo s FURMET GROUP, s.r.o., ktorej riadne uhradil zmluvne dohodnutú cenu za dielo. Celý súdny spor je účelový z dôvodu, že si bez právneho titulu nárokuje žalobca pohľadávku, ktorá bola uhradená spoločnosti FURMET GROUP, s.r.o. Konateľ žalobcu, pán Juraj Sláma, bol zároveň aj spoločníkom STAVING & C.O., spol. s r.o., ktorá ukončila svoju činnosť rozhodnutím o zrušení konkurzu z dôvodu nepostačujúceho majetku úpadcu, preto má žalovaný obavu s ohľadom na to, že časová a ani finančná náročnosť tohto konania sa nedá odhadnúť, či v prípade úspechu žalovaného v konaní by žalobca dokázal pokryť náklady vzniknuté v konaní, ako aj trovy právneho zastúpenia. Konateľ žalobcu bol spoločníkom a štatutárnym orgánom TRANSFORM PLASTICS SLOVAKIA, spol. s r.o., ktorá bola zrušená bez likvidácie 31.05.2014. Bývalý spoločník Juraja Slámu v spoločnosti STAVING & C.O., spol. s r.o., pán Peter Sláma, bol zakladateľom STAVING- stavebniny, s.r.o., ktorá bola 21.07.2011 zrušená, TRANSFORM PLASTICS SLOVAKIA, spol. s r.o., bola zrušená bez likvidácie dňa 31.05.2014 a STAVING & C.O., spol. s r.o., ktorá ukončila svoju činnosť rozhodnutím o zrušení konkurzu z dôvodu nepostačujúceho majetku úpadcu a bola 15.01.2016 zrušená. Spoločnosť taktiež nie je v dobrom finančnom zdraví, nakoľko z jej verejne prístupnej účtovnej závierky vyplýva, že účtovné obdobie 2017 skončila so záväzkami vo výške 853.478 Eur, pričom jej vlastné imanie tvorí len 820.508 Eur. Spoločnosť dosiahla zisk len vo výške 7.963,-Eur. Žalovaný sa domnieva, že v prípade, ak by bolo evidentné, že bude žalobca povinný uhradiť trovy súdneho konania, podnikne kroky, ktoré by vyústili do jeho platobnej neschopnosti a teda nemožnosti uhradiť trovy súdneho konania, ktoré s ohľadom na jeho dĺžku a náročnosť sú už v súčasnosti veľmi vysoké. Žalovaný má teda obavu z toho, aby nedošlo k zrušeniu spoločnosti alebo vyhláseniu konkurzu na spoločnosť. Účel sledovaný žalovaným nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže žalovaný si voči žalobcovi primárne neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mala byť ohrozená. Uloženie povinnosti strane sporu zložiť do úschovy súdu peňažnú sumu slúži ako prostriedok zabezpečenia práv tej sporovej strany, ktorá neodkladné opatrenie navrhla. Existuje legitímna obava z ujmy na právach žalobcu. V prípade, ak nebude žalobca úspešný a bude teda povinný uhradiť žalobcovi trovy konania, tak spoločníci, resp. konatelia žalobcu zvolia rovnaký postup ako pri iných spoločnostiach v minulosti, v ktorých figurovali. V dôsledku takéhoto postupu by trovy konania v celom rozsahu znášal žalobca, čo by malo značný nepriaznivý vplyv na jeho rozpočet. Vyhnutie sa plneniu svojich záväzkov žalobcom by nemalo vplyv len na žalobcu, ale aj na jeho obyvateľov, teda osoby, ktoré so sporom nemajú vôbec nič spoločné.
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1, 2 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
7. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
10. Neodkladné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania, alebo po ukončení konania. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o nutnosti neodkladnej úpravy. Neodkladné opatrenie môže byť v odôvodnených prípadoch konečným rozhodnutím, ale jeho hlavnou funkciou je rýchla, i keď dočasná úprava právnych a faktických pomerov účastníkov. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Základnou podmienkou vydania neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Ide o taký stav právnych, nielen teda faktických, vzťahov medzi účastníkmi, ktoré bezpodmienečne vyžadujú rýchlu súdnu úpravu. Súd musí skúmať, či je neodkladné opatrenie potrebné vzhľadom na naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pri tom opiera o výsledky urýchleného dokazovania.
11. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia počas konania je typickým procesným úkonom žalobcu. Za takýto návrh sa považuje aj návrh podaný spolu so žalobou, ktorej doručením súdu sa začína konanie vo veci samej (§ 156 CSP). Z povahy veci vyplýva, že nariadenia neodkladného opatrenia sa nemôže domáhať žalovaný, ktorý v konaní neuplatňuje žiaden nárok a jeho procesná pozícia je determinovaná obranou proti žalobe. Tým nie je dotknutá možnosť žalovaného podať vzájomnú žalobu podľa § 147 CSP a domáhať sa nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k takto uplatnenému nároku. Takýto nárok si však žalovaný v konaní neuplatňuje. Dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia má byť len obava, že žalobca v prípade jeho neúspechu v konaní nebude mať dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie trov konania. Takéto neodkladné opatrenie však zákon nepredpokladá, keďže dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia treba vidieť v podstate sporu (napríklad v budúcnosti nevymožiteľná priznaná suma). Treba uviesť, že v minulosti Občiansky súdny poriadok obsahoval ustanovenie § 141a, podľa ktorého bolo možné uložiť povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, takéto ustanovenie sa však v súčasnosti v C.s.p. nenachádza.
12. Odhliadnuc od skutočnosti, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu konania môže podať iba žalobca, je potrebné uviesť, že podľa názoru súdu ani po obsahovej stránke by
nebolo možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, keďže žalovaný nepreukázal skutočnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Ako vyplýva aj z návrhu, žalobca dosahuje v podnikateľskej činnosti zisk, teda nie je preukázané, že by nebol schopný v budúcnosti v prípade neúspechu v konaní zaplatiť trovy konania. To, že iné spoločnosti, v ktorých pôsobil v minulosti boli zrušené ešte samo o sebe neznamená, že v súčasnosti fungujúca spoločnosť (žalobca) by na trovy konania nemala dostatok finančných prostriedkov.
13. Vychádzajúc zo všetkých týchto skutočností bol potom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý ako nedôvodný.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.