Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/94/2017

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci starostlivosti o maloletú V. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako otec, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 1784/30, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 30 794 536, dieťa rodičov: matky S.. J. K., nar. XX. XX. XXXX, prihlásená k trvalému pobytu L. XXXX/XX, XXX XX K. R., zastúpená advokátkou JUDr. Annou Mozolíkovou, so sídlom Palárikova 1449, Čadca a otca R. Q., nar. XX. XX. XXXX, prihlásený k trvalému pobytu T. XXX/XX, XXX XX K. X., zastúpený Kanisová & Kanis, Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 836 460, v konaní o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o nariadení neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. M e n í s a uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/94/2017 zo dňa 13. 03. 2018 o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým sa matke dočasne, do právoplatného skončenia konania vo veci samej, uložil zákaz stýkať sa s maloletou V. Q., nar. XX. XX. XXXX, bez predchádzajúceho súhlasu otca a styku za účelom vykonávania úradnej činnosti štátnych orgánov a osôb poverených štátnymi orgánmi tak, že súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie:

Matka j e do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/94/2017 oprávnená s t ý k a ť s a s maloletou V. Q., nar. XX. XX. XXXX v poradí prvú, druhú a tretiu sobotu v kalendárnom mesiaci, v čase od 9.30 hod. do 11.00 hod. v priestoroch Detského centra Slovensko, so sídlom K. Sidora 134, 034 01 Ružomberok, IČO: 30 226 112 v prítomnosti jeho pracovníkov.

Otec j e p o v i n n ý maloletú V. Q., nar. XX. XX. XXXX na styk s matkou riadne pripraviť a v určený deň a hodinu maloletú odovzdať matke v priestoroch Detského centra Slovensko v prítomnosti jeho pracovníkov.

Matka j e p o v i n n á maloletú V. Q., nar. XX. XX. XXXX po uskutočnení styku v určený deň a hodinu odovzdať otcovi v priestoroch Detského centra Slovensko v prítomnosti jeho pracovníkov.

Rodičom sa u k l a d á povinnosť d o d r ž i a v a ť pokyny pracovníkov Detského centra Slovensko pri uskutočňovaní styku.

II. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa má maloletá V. Q., nar. XX. XX. XXXX zveriť do dočasnej osobnej starostlivosti matky a zrušiť uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/94/2017 zo dňa 13. 03. 2018 o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým sa matke dočasne, do právoplatného skončenia konania vo veci samej, uložil zákaz stýkať sa s maloletou V. Q., nar. XX. XX. XXXX, bez predchádzajúceho súhlasu otca a styku za účelom vykonávania úradnej činnosti štátnych orgánov a osôb poverených štátnymi orgánmi s a z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Otec maloletej podal na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 09. 10. 2017 návrh na začatie konania na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, ktorým žiada, aby súd po vykonanom dokazovaní vydal rozsudok, ktorým zverí maloletú V. Q., nar. XX. XX. XXXX do jeho osobnej starostlivosti s určením, že bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a zakáže styk matky s maloletou. Spolu s návrhom podal otec aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhol, aby súd maloletú V. Q. dočasne zveril do jeho výlučnej osobnej starostlivosti a matke zakázal stýkať sa s maloletým dieťaťom. Písomným podaním doručeným dňa 11. 10. 2017 matka predložila súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy jej styku s maloletou dcérou. Uznesením sp. zn. 9P/94/2017 zo dňa 23. 10. 2017 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne, do právoplatného skončenia konania vo veci samej, zveril maloletú do osobnej starostlivosti otca. Otcovi, matke a maloletej uložil povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu psychologičky Mgr. Q. O. na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, zameranému na spôsob komunikácie matky s maloletou, spracovanie situácie v rodine a úprave rodičovských vzťahov po dobu 4 mesiacov. Návrhy otca na nariadenie neodkladných opatrení, ktorými sa mal matke uložiť zákaz približovať sa k maloletej do vzdialenosti 50 m a zákaz stýkať sa s maloletou boli zamietnuté. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku matky s maloletou bol tiež zamietnutý. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 11. 2017. Uznesením sp. zn. 9P/94/2017 zo dňa 13. 03. 2018, právoplatným dňa 19. 03. 2018, súd na základe návrhu otca nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne, do právoplatného skončenia konania vo veci samej, zakázal matke stýkať sa s maloletou V. bez predchádzajúceho súhlasu otca a styku za účelom vykonávania úradnej činnosti štátnych orgánov a osôb poverených štátnymi orgánmi. Návrhy otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa mala maloletá zveriť do osobnej starostlivosti otca a ktorým sa mal matke uložiť zákaz približovať sa k maloletej do vzdialenosti 50 m boli zamietnuté.

2. Dňa 11. 04. 2018 (číslo listu 461 až 465) podala matka na súde návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiada, aby súd dočasne zveril maloletú V. do jej osobnej starostlivosti. Súčasne požiadala o zrušenie uznesenia zo dňa 13. 03. 2018, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie o zákaze styku matky s maloletou bez predchádzajúceho súhlasu otca a styku za účelom vykonávania úradnej činnosti štátnych orgánov a osôb poverených štátnymi orgánmi. Svoj návrh odôvodnila najmä tým, že dieťa je ohrozené na živote a zdravom vývoji, lebo kolízny opatrovník si neplní úlohy, ktoré mu vyplývajú zo zákona. Otec sa o dieťa nestará. Starostlivosť o dieťa prevzala stará matka a suseda O., čo vyplýva z vyjadrenia dieťaťa v znaleckom posudku v trestnom konaní. Otec neumožňuje stretávanie dieťaťa (ani cez Vianoce a Veľkú noc) s matkou, starou matkou zo strany matky, sestrou matky S. E. a bratrancom, s ktorými má vybudovaní silný vzťah. Dieťaťu matka chýba, je rozrušená, že s ňou nemôže byť a dožaduje sa stretnutí. Nevie sa vyrovnať s tým, že otec jej povedal, že sa s matkou nebude stretávať. Správanie otca smeruje k zavrhnutiu druhého rodiča. Otec ju o dieťati neinformuje a ignoruje ju ako matku. Dieťa využíva, aby si nahradil vlastný komplex zavrhnutého dieťaťa. Ona sa o dieťa denno-denne starala (dojčila ho, v noci k nemu vstávala, podávala lieky a pod.) na rozdiel od otca, ktorý mal iné záujmy. Matka poukázala na znalecké posudky PhDr. Q. Y.Q., RNDr. Mgr. E. Q., PhD., výsledky psychologického vyšetrenia (matky a rozboru kresby dieťaťa Mgr. P. E.). Podľa znaleckého posudku (RNDr. Mgr. E. Q., PhD.) je schopná samostatne prípadne spolu s kompatibilným partnerom riadne zabezpečovať výchovu a starostlivosť o dieťa. Z psychopatologického hľadiska nevykazuje žiadne znaky, ktoré by boli relevantné vo vzťahu k výchove dieťaťa. Zlyhania v kontrole uvoľňovania emočného napätia sú dôsledkom negatívnej emočnej bilancie so situačne zvýšeným prísunom agresívnych impulzov strese, vnímanom ako ohrozenie, až zlyhanie v roli matky, pocitmi viny, hanby a obavami o zachovanie vzťahu k jedinému dieťaťu. Ide o súčasť reakcie na stres v kontexte osobnosti. Vo vzťahu k riziku samovražedného správania stav matky v čase vyšetrenia nenapovedá pre významne zvýšené suicidálne riziko. Emočná stabilita a miera podielu emočného zaplavenia na kvalite rozhodovacích a zvládacích mechanizmov je závislá od pokračujúcej psychotraumatizácie odlúčením od dieťaťa. Stav je možné stabilizovať umožnením primeraného kontaktu matky s dieťaťom. Súd ignoruje, že otec je násilnej povahy. V minulosti bolo voči otcovi vznesené množstvo podozrení, že sa k dieťaťu nespráva štandardne. Dieťa je v dočasnej starostlivosti otca vystavené psychickému utrpeniu, ktoré bude mať v budúcnosti fatálne následky, ktorých odstránenie bude vyžadovať dlhé pôsobenie v záujme nápravy ťažkej psychickej ujmy dieťaťa. Rizikovým faktorom je podľa znalca otec dieťaťa. Pre dieťa má vytvorené vhodné podmienky v

trojizbovom byte jej matky, ktorá je nefajčiarka na rozdiel od starej matky zo strany otca. Ona na dieťa nebude pôsobiť manipulujúco a programujúco, aby nedošlo k zavrhnutiu otca. Z otca dieťaťa má strach a odhodlala sa podať na neho trestné oznámenie za psychické týranie, čo zvyšuje u neho agresivitu voči nej a jej sestre, ktorú surovo zbil. Uvedomuje si, že je otcom V. a nechce zasiahnuť do jej práv a záujmov spoznať vlastného otca.

3. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Podľa § 2 ods. 1 a 2 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 1 prvá veta, ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

Podľa Čl. 5 základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZR“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,

e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

4. Civilný mimosporový poriadok ako špeciálny právny predpis (lex specialis) v § 360 a nasl. obsahuje len niektoré ustanovenia o neodkladných opatreniach (vo veciach ochrany maloletého, výživného, osobnej starostlivosti o maloletého a o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých). Matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci dočasného zverenia maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti. Súd pri rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aplikoval všeobecný právny predpis, ktorým je Civilný sporový poriadok (lex generalis). Tento v § 325 ods. 2 demonštratívne uvádza niektoré príklady neodkladných opatrení, ktoré môže súd nariadiť. Vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami je možné rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutná potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahe súdu. Okrem toho je základným zákonným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia aj hodnoverným spôsobom osvedčiť dôvodnosť a trvanie uplatneného nároku, ktorému sa má súdom poskytnúť neodkladná ochrana. Neodkladné opatrenie teda vyžaduje naliehavosť takéhoto opatrenia, osvedčenie danosti práva a nevyhnutnosť potreby takejto úpravy. Vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia je rozsah dokazovania, na rozdiel od konania vo veci samej, značne zúžený. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajú najmä v povinnosti aspoň osvedčiť tvrdené skutočnosti. Táto povinnosť zaťažuje navrhovateľa. Predmetom konania vo veci samej je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. V konaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti je účelom neodkladného opatrenia predovšetkým ochrana maloletých.

5. Ku dňu podania návrhu matky a ku dňu vydania tohto uznesenia sa maloleté dieťa nachádza v dočasnej starostlivosti otca na základe neodkladného opatrenia súdu. V zmysle § 329 ods. 2 je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia. Súd neodkladným opatrením zo dňa 23. 10. 2017 nariadil zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca (právoplatné 11. 11. 2017 a vykonateľné 26. 10. 2017), ktoré trvá až do právoplatného skončenia konania vo veci samej (resp. kým ho súd zmení alebo zruší). Maloletá bola v dočasnej starostlivosti otca už na základe predchádzajúceho neodkladného opatrenia súdu (uznesenie zo dňa 26. 9. 2017, sp. zn. 21PPOm/1/2017) a výkonu tohto neodkladného opatrenia od 27. 9. 2017. Po začatí konania vo veci samej, okrem iného súd nariadil neodkladným opatrením rodičom a maloletej podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu zameranému na spôsob komunikácie matky s maloletou, spracovanie situácie v rodine a úprave rodičovských vzťahov po dobu 4 mesiacov (uznesenie zo dňa 23. 10. 2017, sp. zn. 9P/94/2017, právoplatné 11. 11. 2017, vykonateľné 26. 10. 2017). Súd vyzval 17. 1. 2018 psychologičku na podanie priebežnej správy o uskutočňovaní neodkladného opatrenia, ktorá oznámila 31. 1. 2018, že po uplynutí dvoch mesiacov musela predčasne ukončiť spoluprácu pre narušenie vzťahu dôvery matky voči psychologičke. Súd 2. 2. 2018 požiadal psychologičku o záverečnú správu. V záverečnej správe zo dňa 20. 2. 2018 psychologička uviedla, že matka nedisponovala akoukoľvek sebareflexiou voči vlastným nedostatkom a formám komunikácie s dcérou, nerešpektovala odporúčanie, aby neprivádzala na miesto výkonu poradenstva širšiu rodinu. Devalvovala osobnosť psychologičky pred maloletou („zlá teta“, oslovovaním psychologičky „moja“ a pod.). Matka komunikovala s maloletou s prvkami manipulácie, citového vydierania, s prejavmi hyperprotektivity a úzkostnosti. Mala tendenciu zhadzovať

pred maloletou otca s jeho rodinou a vyzdvihovať svoju rodinu. Prejavovala hnev na otca a často si emocionálne uľavovala a zaťažovala tým maloletú. V neverbálnych prejavoch absentovala voči dcére blízkosť a vrúcnosť. Opakovane neodzdravila otca, zvyšovala hlas, pri dohadovaní termínov nebrala ohľad na dieťa (návšteva materskej školy). Otec so psychologičkou spolupracoval, rešpektoval jej pokyny, disponoval dávkou sebareflexie. S maloletou komunikoval spontánne, uvoľnene, rovnocenne, otvorene a primerane jej veku. V neverbálnych prejavoch sa opakovali prejavy blízkosti a opory. U otca boli zreteľné obavy z nepredvídateľného správania matky. Správanie rodičov voči sebe bolo v neprítomnosti maloletej rezervované a chladné, obojstranne narušené. Zo strany matky malo prvky útočnosti. Zo strany otca nieslo prvky obhajovania sa. Pokiaľ by správanie matky voči maloletej pokračovalo bez zmien malo by to za následok manipulovanie dieťaťa a negatívny dopad na jeho psychický vývin. Po oboznámení sa súdu so správou materskej školy, ktorú maloletá navštevuje a podaní návrhu otca súd nariadil neodkladným opatrením (uznesenie zo dňa 13. 3. 2018, sp. zn. 9P/94/2017) dočasný zákaz styku matke s maloletou bez predchádzajúceho súhlasu otca a za účelom vykonávania úradnej činnosti štátnych orgánov a osôb poverených štátnymi orgánmi. Už v čase vydania neodkladného opatrenia o zákaze styku bol otec trestne stíhaný za prečin ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť voči sestre matky S. E.. Vec nie je právoplatne skončená a kým nie je páchateľ právoplatne uznaný za vinného, hľadí sa na neho ako na nevinného (prezumpcia neviny). Podrobnejšie okolnosti a spôsob ako sa s tým súd vysporiadal sú uvedené v odôvodnení uznesenia, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie o zákaze styku matke s dieťaťom. Súd získal ďalšie dôkazy. Centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Liptovskom Mikuláši (číslo listu 489 spisu) pri posúdení psychomotorického vývinu dieťaťa matke odporučilo odbornú psychoterapeutickú starostlivosť (CP/2017/001232). Výchovný štýl matky bol hodnotený ako hyperprotektívny, ktorý môže mať za následok vznik rôznych foriem úzkosti a nesamostatnosť dieťaťa vo vyššom veku. Matka odmietla správu prevziať „na základe nesúhlasu s obsahom správy“ (správa Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Liptovskom Mikuláši CP/2017/001231 adresovaná ZŠ a MŠ J.. E.. R. XXX, K. X.E. z konceptu trestného spisu). Rodičia uzavreli dohodu o spolužití a pravidlách správania k maloletému dieťaťu 21. 9. 2015 s mediátorkou Mgr. R. T. (z konceptu trestného spisu). Mediátorka JUDr. R.. B. Š. realizovala mediáciu s rodičmi maloletej a dňa 14. 9. 2017 s ňou bola spísaná zápisnica o trestnom oznámení. Vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ, Odboru kriminálnej polície Liptovský Mikuláš uznesením ČVS:ORP-395/1- VYS-2017 zo dňa 26. 10. 2017 začal trestné stíhanie za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, že neznámy páchateľ od presne nezistenej doby roku 2015 do 26. 9. 2017 v mieste trvalého bydliska, v byte na ul. T., L. K. X. týral maloletú blízku osobu V. Q. nar. XX. X. XXXX, ktorá bola v jeho starostlivosti vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním, vyhrážaním sa samovraždou a vraždou maloletej, obmedzoval ju pri detských aktivitách, bránil bezdôvodne v stýkaní sa so širšou rodinou a izoloval ju od sociálnych stykov, čím ohrozoval jej fyzické a psychické zdravie. Vec bola uznesením ČVS:ORP-395/1-VYS-2017 zo dňa 12. 1. 2018 právoplatným 27. 1. 2018 postúpená Okresnému úradu Liptovský Mikuláš na prejednanie priestupku, lebo podľa výsledkov vyšetrovania nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. Podľa znaleckého posudku na posúdenie syndrómu týrania maloletej V. Q. (z konceptu trestného spisu) znalkyne PhDr. Q. Y. č. 17/2017 zo dňa 6. 12. 2017 (psychologické vyšetrenie maloletej sa uskutočnilo 29. 11. 2017) nejavila maloletá známky psychického týrania. Maloletá má k otcovi pozitívny a k matke ambivalentný vzťah. Odporučila dlhodobý dohľad nad rodinou, psychologické prípadne psychiatrické vyšetrenie matky. Matka predložila súdu súkromný znalecký posudok č. 24/2018 znalca RNDr. E. Q. PhD. (z odboru psychológie, klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality číslo listu 387 a nasl. spisu), ktoré vyšetrenie matky znalec vykonal 21. 2. 2018. Z obsahu znaleckého posudku vyplynulo, že znalec sa neoboznámil z kompletnou zdravotnou dokumentáciou matky maloletej, vo vzťahu k ochoreniam na ktoré trpela, či trpí a ich možný vplyv na jej duševný stav, čím sama argumentovala (napr. chronický únavový syndróm číslo listu 446, hypotyreóza, euthyreóza, polyartralgia číslo listu 229 - 231). Znalec popisoval u matky maloletej celkové subdepresívne ladenie, so znakmi významne zvýšenej tenzie; odmietanie psychofarmák; bez závažnejšej klinickej psychopatológie primárne nasvedčujúcej pre duševnú poruchu z okruhu psychóz alebo organického psychosyndrómu; v popredí klinického obrazu porucha nálady, depresívny obraz s prevažujúcou úzkosťou a strachom z trvalejšej straty dieťaťa (číslo listu 394, strana 15 znaleckého posudku). Klinický obraz matky zodpovedá úzkostne depresívnemu syndrómu so zvýšenou situačne kolísavou úzkosťou (číslo listu 397/rub, strana 22 znaleckého posudku). Stav jej poznávacích funkcií nie je prekážkou pri plnení funkcie rodiča (číslo listu 397, strana 21 znaleckého posudku). Kapacita pre kontrolu a toleranciu stresu je znížená s možnou tendenciou k impulzivite (číslo listu 397, strana 21 znaleckého posudku). Podľa analýzy suicidálnych

tendencií (znalcom použitej metodiky číslo listu 398 - 399, strana 23 - 24 znaleckého posudku) prevažuje neprítomnosť rizikových znakov. Znalec nenašiel klinickým rozborom okrem spornej hereditárnej záťaže (samovražda otca matky maloletej) a deklarovania suicídia v stave zvýšenej emočnej záťaže žiadne rizikové znaky. Vo vzťahu k rozšírenej samovražde (dieťa - matka) konštatoval, že jediným dôvodom k obavám bolo vyjadrenie z nahrávky poskytnutej otcom. Motiváciou bola pravdepodobne snaha o zmenu situácie, „volanie o pomoc“ a v kontexte psychologického vyšetrenia je u matky namieste úvaha o vysokej miere demonštratívnosti, bez vážneho úmyslu konanie doviesť do fatálneho záveru. Jej stav v čase vyšetrenia nenapovedá pre významne zvýšené suicidálne riziko (číslo listu 401, strana 29 znaleckého posudku). Stav matky je možné stabilizovať umožnením primeraného kontaktu s dieťaťom (číslo listu 401, strana 29 znaleckého posudku). Objednávateľ znaleckého posudku žiadal zistiť, či sú u matky dieťaťa prítomné znaky týranej osoby (osoby žijúcej v domácom násilí). Znalec konštatoval, že matka maloletej vykazuje znaky z okruhu „traumatické poruchy a poruchy spojené so stresom“ a niektoré znaky z okruhu príznakov typických pre týrané osoby (obete domáceho násilia) s tým, že znalec vychádzal zo štúdia dostupných materiálov (to je predložených matkou maloletej) a obsahov verbalizácie (vyšetrená bola iba matka maloletej, strana 26 znaleckého posudku: „Po zasadení výsledkov vyšetrenia do kontextu uvedených kritérií konštatujem vo vzťahu ku konfliktom a atakom druha voči poškodenej, že je pravdepodobné, že sa tieto udiali tak, ako boli poškodenou opísané, v čase ich priebehu vyvolávali v nej pocity emočného dyskomfortu, zhoršovali jej komfort s dopadom na prežívanie dieťaťa“) so záverom, že je možné usudzovať na vysoký podiel príčinnosti medzi správaním bývalého druha, vedúceho ku konfliktu, ktorého dôsledkom bola psychotrauma vedúca k narušeniu prejavov správania matky a viedla k obmedzeniu styku matky s dieťaťom (číslo listu 401, strana 29 znaleckého posudku). Znalec zahŕňal vo vzťahu k vývinu mechanizmov interakcie z hľadiska posúdenia „týrania“ (okrem spolužitia s otcom dieťaťa) aj odlúčenie od dieťaťa, v dôsledku ktorého obraz poškodenej bude napĺňať aj ďalšie kritériá pre týranie zo psychologického hľadiska (číslo listu 399/rub, strana 26 znaleckého posudku). Dieťa bolo dočasne zverené rozhodnutím súdu do starostlivosti otca v záujme bezpečnosti maloletej. Znalec vychádzal z informácií a podkladov predložených matkou, maloletá a otec maloletej neboli vyšetrení. Vyšetrenie duševného stavu spadá do kompetencie znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvia psychiatria. Pre posúdenie duševného stavu má význam znalosť celkového zdravotného stavu, nakoľko niektoré ochorenia môžu mať vplyv na duševný stav, hoci pacient netrpí duševnou chorobou. Znalecký posudok sa nezaoberal (nebolo to jeho úlohou) aké dôsledky by mala v súčasnosti zmena výchovného prostredia (hoci dočasná) a prevažujúci výchovný vplyv matky na maloletú. Pred znalcom matka uviedla, že vo vzťahu k samovražde na nahrávke to nemyslela vážne, nezvládala napätie a bola zúfalá; psychológ jej v roku 2017 povedal, že jej napíše negatívne hodnotenie ( číslo listu 394, strana 15 znaleckého posudku). Na pojednávaní vo vzťahu k samovražde na nahrávke uviedla (číslo listu 447/rub, 12. strana zápisnice), že nahrávka rozhovoru je stará dva roky a vznikla po tom ako ju otec dieťaťa napadol. On ju navádzal na rozhovor. V trestnom konaní vo vzťahu k samovražde na nahrávke matka vypovedala 8. 11. 2017, že nikdy nad samovraždou reálne neuvažovala a slová, že zoberie malú so sebou neznamenali, že jej chce ublížiť, ale to, že ju zoberie k svojej mame. Nahrávka, že skočí pod most a zoberie aj V. bola vytvorená v nočných hodinách po fyzickom útoku na ňu. Vec neoznámila na polícii, lebo vedela, že otec dcéry tam má spolužiakov a nič s tým neporieši. Ani predložený súkromný znalecký posudok jednoznačne a presvedčivo nevylučuje možnosť ohrozenia dieťaťa pre výhrady, ktoré k nemu súd uviedol vyššie. Maloletá žije v spoločnej domácnosti s otcom v byte, v ktorom v spoločnej domácnosti do ukončenia spolužitia žila aj matka. Plesne, na ktoré upozornila matka sa môžu vyskytnúť za určitých podmienok v každom byte, dôležitý je, či dôjde k ich odstráneniu. Kolízny opatrovník aktuálne zisťoval pomery rodičov a v domácnosti otca neboli zistené nedostatky (číslo listu 489 - 491). U matky sa pomery nepodarilo prešetriť, lebo podľa správy kolízneho opatrovníka matka odmietla uviesť, kde má prešetriť pomery, kým jej nevybaví stretnutie s maloletou. Byt na L. XXXX/XX, L. K. R., v ktorom by sa matka mala zdržiavať kolíznemu opatrovníkovi nebol sprístupnený (matka v ňom zastihnutá nebola). V priebehu konania nebol získaný žiaden dôkaz preukazujúci akúkoľvek hrozbu maloletej zo strany otca, ktorá by bola dôvodom na zverenie maloletej neodkladným opatrením do dočasnej starostlivosti matky. Žiaden z odborníkov, ktorý bol v kontakte s otcom a maloletou nevytkol otcovi prejavy správania (výchovné metódy) voči dieťaťu na rozdiel od matky. Rodičia majú dieťa chrániť a nemá byť prostriedkom boja a ani rozhodcom v ich konfliktoch. Pri rozhodovaní súd prihliadal predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradý, najmä bezpečnosť dieťaťa; jeho citové väzby; stabilitu prostredia, v ktorom sa dieťa aktuálne zdržiava a úroveň starostlivosti; ochranu dôstojnosti, duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie). Maloletá v starostlivosti otca prospieva, o čom svedčia najmä správy kolízneho opatrovníka, závery vyšetrenia psychologičky na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, závery znalkyne PhDr. Q. Y.. Na základe vykonaného dokazovania, v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, súd dospel k záveru, že zákonné predpoklady pre nariadenie matkou navrhovaného neodkladného opatrenia na dočasné zverenie maloletej do jej starostlivosti nie sú splnené (odsek 4. odôvodnenia uznesenia). Súd z návrhu matky a ani z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania nemal osvedčené, že v danej veci nastala taká zmena okolností, ktorá by viedla k bezodkladnej úprave zmeny dočasnej osobnej starostlivosti formou neodkladného opatrenia. Preto návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 328 ods. 1 ako nedôvodný zamietol (II.). Maloleté dieťa má právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a súd dbá na to, aby bolo rešpektované toto právo dieťaťa, ale vždy ho vykladá v záujme dieťaťa. Súd situáciu maloletej nepovažuje za prospešnú pre dieťa. Úroveň vzťahu rodičov ubližuje najmä dieťaťu. Rodičia nedokážu konštruktívne komunikovať. Súd nemá najmenšie pochybnosti, že maloletá má prirodzenú túžbu po obidvoch rodičov. Matka aj otec majú nezastupiteľnú úlohu v živote dieťaťa. Je zrejmé, že pri stretnutiach maloletá matku neodmieta, čo svedčí aj o tom, že otec maloletú nevychováva proti matke (V. darovala mame kresbu, cukríky a srdiečko číslo listu 448, strana 13 zápisnice z pojednávania). Nech už sú dôvody správania matky (počas spolužitia s otcom a v súčasnosti) akékoľvek, jeho dôsledky znáša dieťa, ktoré je vystavované stresu pri konfrontáciách rodičov (pri vyšetreniach na referáte poradensko-psychologických služieb, v materskej škole). V tomto konaní sa primárne nerieši nefunkčný vzťah rodičov a jeho negatívne dopady na rodičov, ale maloleté dieťa. Rodičia nie sú schopní dohodnúť sa na výkone rodičovských práv a povinností a to ani v rozsahu styku. Pre vývoj dieťaťa nie je dobré, ak sa z jeho života vytratí žijúci rodič, ktorý má záujem o dieťa. Dieťa je príliš malé, aby pochopilo dôvody, pre ktoré sa tak stalo. Súčasne je potrebné zabezpečiť, aby stretávanie s druhým rodičom prebiehalo pre dieťa bez stresu a negatívnych emócií (aby nebolo zaťahované do vzťahových problémov rodičov, počúvaním hodnotiacich úsudkov jedného rodiča na druhého, hádok, kriku a pod). Je na rodičoch, aby si uvedomili, že vždy budú spojený rodičovstvom a dieťa sa „vyhrať“ nedá. Pri stretnutiach nie je dôležitý záznam z neho, ale citlivé vnímanie dieťaťa, záujem o dieťa, vcítenie sa do jeho pocitov a spoločné prežívanie okamihu. Stretnutie nie je bojiskom a už vôbec nie okázalá ukážka rodinnej súdržnosti dvoch znepriatelených strán. Stretávanie dieťaťa s matkou má význam pre ďalšie dokazovanie (znalecký posudok pre rozhodnutie vo veci samej). Súd zmenil (I.) uznesenie sp. zn. 9P/94/2017 zo dňa 13. 03. 2018 o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým sa matke dočasne, do právoplatného skončenia konania vo veci samej, uložil zákaz stýkať sa s maloletou bez predchádzajúceho súhlasu otca a styku za účelom vykonávania úradnej činnosti štátnych orgánov a osôb poverených štátnymi orgánmi tak, že matka je do právoplatného skončenia konania vo veci samej oprávnená stýkať sa s maloletou prvú, druhú a tretiu sobotu v kalendárnom mesiaci v čase od 9.30 hod. do 11.00 hod. v priestoroch Detského centra Slovensko v prítomnosti jeho pracovníkov. Súd uložil rodičom povinnosť dodržiavať pokyny pracovníkov Detského centra Slovensko pri uskutočňovaní styku. To znamená, že pracovníci centra určia, v ktorých priestoroch sa stretnutie uskutoční, kto na ňom bude prítomný a podobne. Detské centrum Slovensko je občianske združenie s viacročnou skúsenosťou s prácou s rodinami v krízovej situácii, je držiteľ akreditácie udelenej Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (číslo rozhodnutia 14032/2006-I/21AK). Súd o priebehu stretnutí bude žiadať správu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš (písomne v štyroch vyhotoveniach). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§363

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 .

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 332 ods. 1 .