Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoKR/12/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Peter Sopko, LL.M., so sídlom Paulínska 24, 917 01 Trnava, správca konkurznej podstaty úpadcu: Slovak Sport, s.r.o. „v konkurze", so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra, IČO: 36 358 037, proti žalovanému: Televízia CENTRAL, s.r.o., so sídlom Staničná 8, 949 01 Nitra, IČO: 36 609 854, zastúpený: Mgr. Roman Nagy, advokát, so sídlom Akademická 4, 949 01 Nitra, IČO: 43 704 701, o odporovanie právnym úkonom, o odvolaní žalobcu proti II. a III. výroku rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 23Cbi/12/2016-196 zo dňa 07.04.2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Cbi/12/2016-196 zo dňa 07.04.2017 v napadnutej časti II. a III. výroku p o t v r d z u j e.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie zastavil v časti určenia neúčinnosti právnych úkonov (podrobne opísaných v zastavujúcom výroku), ako aj povinnosti žalovaného zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu sumu 40.000,80 eura (I. výrok), žalobu žalobcu vo zvyšku (ktorou sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti ďalších, v žalobnom návrhu podrobne popísaných právnych úkonov a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť vyčíslenú sumu do všeobecnej podstaty úpadcu) zamietol (II. výrok) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1, ods. 4, § 58 ods. 1, § 60 ods. 1, ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“), § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 18.06.2015, č. k. 32R/2/2015-1465, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 26.06.2015, bolo zastavené reštrukturalizačné konanie na dlžníka, začaté konkurzné konanie a vyhlásený konkurz na dlžníka. Za správcu bol ustanovený JUDr. Ladislav Barát. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 22.10.2015, č. k. 32K/47/2015-238, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 31.10.2015, bol odvolaný správca JUDr. Ladislav Barát a ustanovený bol správca JUDr. Peter Sopko, LL.M. (žalobca). Úkon úpadcu, ktorý je podanou žalobou napádaný, sa uskutočnil dňa 02.02.2015 (prevod finančných prostriedkov) alebo v presne neurčenom čase (kúpnej zmluvy). Od roku 2012 sú jedinými spoločníkmi a konateľmi úpadcu Y. Y. a G. R.. G. R. je zároveň spoločníkom a konateľom žalovaného od roku 2006. Úpadca previedol dňa 02.02.2015 zo svojho účtu uvedeného v Poštovej banke, a.s., č. účtu: U XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, sumu 10.500,- eur na účet v Poštovej banke a.s., č. účtu: U XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ako platbu za služby, príjemca: TV CENTRAL, s.r.o. Poštová banka, a. s. súdu

písomne oznámila, že účet príjemcu patrí obchodnej spoločnosti Arena TV s.r.o. (predtým TV CENTRAL, s.r.o.), IČO: 45 513 953, so sídlom: Dlhá 96, Nitra. Teda ide o inú právnickú osobu ako žalovaného. Žalobca zobral žalobu v časti určenia neúčinnosti právneho úkonu, prevodu finančných prostriedkov vo výške 10.500,- eur na účet žalovaného a povinnosti zaplatiť žalovaným do všeobecnej podstaty úpadcu sumu 10.500,- eur späť písomným podaním zo dňa 03.02.2017. Právny zástupca žalovaného súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby na pojednávaní dňa 15.03.2017. Predmetom druhej časti žaloby bol prevod hnuteľných vecí na žalovaného, a teda určenie neúčinnosti kúpnych zmlúv, ktorými mali byť hnuteľné veci prevedené z úpadcu na žalovaného. Žalobca sa zároveň domáhal zaplatenia sumy 76.387,- eur žalovaným do všeobecnej podstaty úpadcu. Úpadca nadobudol hnuteľné veci kúpnymi zmluvami od obchodných spoločností: CENTRON Slovakia s.r.o. (faktúry č. 12500672, č. 125000754, č. 12500803, č. 12500809, č. 12500859, č. 13500051, č. 13500085, č. 13500308, č. 13500311, č. 14500171, č. 14500243, č. 14500249, č. 14500267, č. 14500385, č. 13500253, č. 12500737, č. 12500840), SUNTEQ spol. s r.o. (faktúra č. 1310639), ASBIS SK spol. s r.o. (faktúra č. 136118896), VENRON, s.r.o. (faktúry č. VF-20130336, č. VF-20130323, č. VF-20130441, č. VF-20130435, č. VF-20130665, č. VF-20130557, č. VF-20140267, č. VF-20140363, č. VF-20140419, č. VF-20140482, č. VF-20140533, č. VF-20140483, č. VF-20140555, č. VF-20140063). Zároveň sa domáhal neúčinnosti kúpnych zmlúv, na základe ktorých mal žalovaný nadobudnúť hnuteľné veci zapísané v súpise všeobecnej podstaty úpadcu pod položkami 8 a 10 podľa zverejnenia v Obchodnom vestníku dňa 16.02.2016. K tejto časti žaloby súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca žiadnym spôsobom súdu nepreukázal prechod vlastníckeho práva k hnuteľným veciam z úpadcu na žalovaného. Nepreukázal, že došlo k uzatvoreniu kúpnych zmlúv a ani iných zmlúv, na základe ktorých by žalovaný tieto hnuteľné veci nadobudol do vlastníctva, držby alebo by s nimi mohol iným spôsobom nakladať alebo ich využíval na svoju podnikateľskú činnosť. Žalobca v žalobe a ani v priebehu súdneho konania nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by jeho tvrdenia v žalobe priamo alebo nepriamo preukázal. V konaní bolo preukázané, že hnuteľná vec RX8200 Modular Receiver, ktorú nadobudol úpadca od spoločnosti SUNTEQ spol. s r.o. (faktúra č. 1310639) bola protokolárne odovzdaná predchádzajúcemu správcovi konkurznej podstaty JUDr. Barátovi. U žalobcu sa nachádzajú aj ďalšie hnuteľné veci, čo preukazuje súpis všeobecnej podstaty (položka č. 35, 16, 7, 30). Žalovaný v konaní taktiež preukázal, že časť hnuteľných vecí úpadca vrátil predávajúcemu, pretože nezaplatil kúpnu cenu, spoločnosti CENTRON Slovakia s.r.o. úpadca vrátil tovar uvedený v preberacom protokole zo dňa 15.05.2015, za ktorý mu bol vystavený dobropis č. 15500084. Časť hnuteľných vecí úpadca predal obchodnej spoločnosti NOMA INTERIER, s.r.o. (faktúra č. 20150079, č. 20150080). Okrem toho úpadca vrátil tovar spoločnosti SUNTEQ, spol. s r.o. (faktúra č. 1510692). Žalovaný predložil súdu zoznam hnuteľných vecí, ktoré úpadca, zastúpený konateľom G. R. a I. R., odovzdal v Obci K. na likvidáciu elektronického odpadu dňa 15.04.2015. Starosta obce zoznam podpísal a na pojednávaní potvrdil, že úpadca odovzdal na likvidáciu elektronický odpad. V konaní nebolo preukázané, nakoľko starosta Obce K. neodkontroloval jednotlivé položky v zozname, že naozaj bol všetok majetok v zozname odovzdaný na likvidáciu a naozaj bol zlikvidovaný, resp., že išlo o veci uvedené v zozname. Písomným podaním zobral žalobca žalobu späť aj v ďalšej časti, v časti určenia neúčinnosti kúpnych zmlúv k hnuteľným veciam uvedených vo faktúrach č. 14500385, č. 13500253, č. 12500840, č. VF-20130336, č. VF-20130323, č. VF-20130435, č. 12500737, č. 13500308, 12500803, č. 14500267. Na pojednávaní dňa 15.03.2017 zobral žalobca žalobu späť v časti hnuteľných vecí uvedených v súpise všeobecnej podstaty pod položkami č. 8, 10. Po čiastočných späťvzatiach sa žalobca domáhal plnenia žalovaným do podstaty vo výške 36.386,20 eura. Právny zástupca žalovaného s čiastočným späťvzatím súhlasil na pojednávaní dňa 15.03.2017. Súd prvej inštancie konanie vo veci zastavil v časti, v ktorej došlo k späťvzatiu, nakoľko k prvému čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo až po začatí pojednávania, k zastaveniu konania bol potrebný súhlas žalovaného. Žalovaný prostredníctvom svojho advokáta s čiastočným späťvzatím súhlasil. Súd prvej inštancie konštatoval, že odporovať možno len právnemu úkonu dlžníka, ktorý je stranou právneho úkonu. Odporovať možno iba právnym úkonom, ktoré sú platné. Teda právny úkon musí existovať a musí byť platný. Ďalšou podmienkou je, aby došlo právnym úkonom dlžníka k ukráteniu pohľadávky veriteľa. Preukázanie tejto skutočnosti je vecou dôkazného bremena žalobcu. Úspešnosť žaloby závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu zostane na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky v konkurze prihlásili. Veriteľ musí mať pohľadávku proti dlžníkovi v čase vykonania právneho úkonu dlžníka. Pri uplatnení odporovateľnosti musí byť právny úkon dlžníka určený druhovo (napr. kúpna zmluva), účastníkmi tohto právneho úkonu, predmetom plnenia, dátumom vykonania tohto právneho úkonu tak, aby sa dal odlíšiť od iných právnych úkonov dlžníka. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v tomto konaní podal žalobu nedôvodne, neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že boli splnené základné predpoklady

pre odporovateľnosť právnych úkonov v konkurze. Žalobca v konaní vôbec nepreukázal, že úpadca a žalovaný uzatvorili kúpnu zmluvu, prípadne iný typ zmluvy, na základe ktorej by žalovaný nadobudol hnuteľné veci uvedené v petite žaloby. Tým, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vykonanie právneho úkonu medzi úpadcom a žalovaným, súd nemohol posúdiť, či je tento úkon platný a či mu možno odporovať. Žalobca nešpecifikoval, či malo ísť o jednu kúpnu zmluvu alebo ich malo byť viac. Nie je možné odporovať právnemu úkonu, ktorého existencia nebola preukázaná. Sám žalobca v žalobe právne úkony, ktorým odporuje, dostatočným spôsobom neidentifikoval, neuviedol dátum, kedy boli uskutočnené, neuviedol kúpnu cenu, za ktoré mali byť hnuteľné veci žalovanému predané. Ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby bola skutočnosť, že i v prípade preukázania existencie odporovateľných právnych úkonov žalobca nepreukázal, že týmito právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľov v konkurze. Žalobca nepreukázal výšku kúpnej ceny, ktorá mala byť v zmluvách dohodnutá, teda či došlo k zmenšeniu majetku úpadcu. Keďže dátum uskutočnenia právnych úkonov súdu nebol známy, nebolo možné zistiť ani preukázať, či v čase ich uskutočnenia mal úpadca veriteľov, ktorí si prihlásili pohľadávky v konkurze, v akej výške a aký majetok zostal úpadcovi na uspokojenie pohľadávok veriteľov. Bez označenia dátumu právneho úkonu súd nemohol posúdiť, či bola zachovaná lehota na odporovanie právnemu úkonu podľa § 58 ods. 3 alebo § 60 ods. 3 ZoKR. Keďže žalobca neosvedčil základné predpoklady pre úspešné odporovanie právnemu úkonu v konkurze, súd žalobu vo zvyšku, v ktorom nedošlo k späťvzatiu žaloby, zamietol. Žalobca nielenže nepreukázal existenciu právneho úkonu úpadcu, ale nepreukázal ani to, že žalovaný mal hnuteľné veci, ktoré mali byť predmetom právneho úkonu v držbe alebo ich užíval. Správca konkurznej podstaty je stranou sporu v incidenčnom konaní. Súd nemôže nahrádzať jeho činnosť, ktorá mu v konkurze prináleží zo zákona, nešetrí za neho pomery úpadcu, nepreberá jeho dôkazné bremeno. Súd nemôže v konaní napomáhať správcovi konkurznej podstaty a nie je ani vyšetrovací orgán. O trovách konania v zastavujúcej časti rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 a v zamietajúcej časti podľa § 255 ods. 1 CSP. Zastavenie konanie zavinil žalobca, ktorý zobral žalobu v časti späť nie pre správanie žalovaného, ktorý by napríklad dodatočne uznal pohľadávku žalobcu alebo by po podaní žaloby žalobcovi plnil. V zvyšnej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, a preto priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Proti II. a III. výroku vydaného rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov upravených v § 365 ods. 1 písm. b), d) a e) CSP. Poukázal na to, že v rozsahu hnuteľných vecí, ktorých sa týka druhý výrok rozsudku, podával trestné oznámenie a bolo začaté vyšetrovanie pre viacero trestných činov. Nakoľko výsledky vyšetrovania môžu mať podstatný vplyv na priebeh konania a môžu slúžiť ako dôkazný prostriedok aj v tomto konaní, navrhol, aby súd prvej inštancie pojednávanie odročil na neurčito. V dôsledku procesného postupu súdu prvej inštancie došlo k zamietnutiu žaloby bez toho, aby bol náležite zistený skutkový stav, ktorý bude zrejmý len z výsledku vyšetrovania ako podkladu spôsobilého byť dôkazným prostriedkom aj v tomto konaní, preto má konanie takú vadu, pre ktorú je potrebné rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie správne posúdil návrh žalobcu na odročenie pojednávania a postupoval v súlade s CSP, keď v prebiehajúcom trestnom konaní nevidel dôvod na odročenie pojednávania. Účelom trestného konania je zistenie trestných činov a potrestanie ich páchateľov a nie zisťovanie právnych úkonov a posudzovanie ich odporovateľnosti. Skutočnosti a dôkazy právne relevantné pre rozhodnutie súdu o odporovateľnosti právneho úkonu môže súd vykonať v rámci civilného sporového konania sám. Nejde o otázky, ktoré by súd prvej inštancie nebol oprávnený riešiť v tomto konaní, resp. otázky, pri ktorých by súd bol viazaný rozhodnutím iných orgánov. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že k zamietnutiu žaloby došlo bez toho, aby bol náležite zistený skutkový stav, ktorý bude zrejmý len z výsledku vyšetrovania. V prípade, ak by predpokladom náležitého zistenia skutkového stavu mali byť len výsledky vyšetrovania, každé civilné sporové konanie by sa muselo obligatórne prerušiť (ak prebieha zároveň trestné konanie), čo je absurdné, nakoľko dokazovanie v civilnom sporovom konaní by stratilo svoj význam. V civilnom sporovom konaní je povinnosťou žalobcu uniesť bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie vykonal navrhnuté dôkazy a vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že hnuteľné veci, neúčinnosti prevodu ktorých sa žalobca domáha, na žalovaného prevedené neboli a žalovaný týmito vecami ani nedisponuje. Samotný žalobca na pojednávaní dňa 15.03.2017 uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Úlohou súdu nie je nahrádzať činnosť strán sporu, príp. odstraňovať absenciu skutkových tvrdení žalobcu. Keďže podľa názoru žalovaného nie je daný ani jeden z odvolacích dôvodov, navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu odvolania podaného žalobcom (§ 379, § 380 a rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil vopred v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 . Rozsudok bol vyhlásený dňa 24.04.2018.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením vydaného rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa s poukazom na § 387 ods. 2 v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov bez toho, aby ich opakoval. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že dôkazné bremeno v incidenčnom sporovom konaní vyvolaným konkurzom je nepochybne na strane žalobcu. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena strany sporu je jej neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena. Zodpovednosť za preukázanie skutočností, ktoré musí strana preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovateľná. Z nej vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, a teda ktorá zo strán sporu je povinná stanovený okruh skutočností preukázať. V prejednávanej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu splnenia všetkých hmotnoprávnych podmienok odporovateľnosti právneho úkonu. Žalobca v konaní nenavrhol žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu platného právneho úkonu medzi úpadcom a žalovaným. Pri uplatnení odporovateľnosti musí byť právny úkon dlžníka (úpadcu) určený druhovo (napr. kúpna zmluva), účastníkmi tohto právneho vzťahu, predmetom plnenia, dátumom vykonania právneho úkonu, príp. číslom právneho úkonu, ak takéto číslo má, aby sa odporovaný právny úkon dal bez pochybností odlíšiť od iných právnych úkonov úpadcu. Takáto konkretizácia je nevyhnutná z dôvodu, že úpadca mohol v jeden deň uzavrieť aj viac kúpnych zmlúv s tým istým kupujúcim, s rôznym predmetom plnenia, o ktorých žalobca nemusí vedieť. Rovnako je možné, že medzi úpadcom a žalovaným bolo uzavretých viac kúpnych zmlúv s tým istým predmetom plnenia, avšak v rôznych dňoch. Zistenie dátumu, kedy bol odporovaný právny úkon urobený, má právnu relevanciu aj pre zistenie, či medzičasom neuplynula lehota, v ktorej by bolo možné tomuto úkonu úspešne odporovať.

11. Ďalšou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti je aj preukázanie toho, že odporovaný právny úkon ukracoval uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu. Ide o všeobecnú podmienku, ktorá vždy pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám odporovateľných právnych úkonov. Táto podmienka musí byť v každom jednotlivom prípade splnená. K ukráteniu veriteľov úpadcu dochádza jednak vtedy, ak dlžník mal pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov s prihlásenými pohľadávkami, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu už jeho majetok nepostačoval na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov s prihlásenými pohľadávkami a jednak aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov s prihlásenými pohľadávkami, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov s prihlásenými pohľadávkami ešte zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, ale zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú prihlásené pohľadávky v konkurze a tieto pohľadávky mali v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná, pretože týmto úkonom nedochádza k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa. Ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov je potrebné preukázať hodnotou majetku úpadcu pred účinnosťou

odporovaného právneho úkonu, sumou prihlásených pohľadávok veriteľov v danom čase, ktoré by sa mohli z tohto majetku uspokojovať a hodnotou majetku dlžníka po účinnosti odporovaného právneho úkonu. Žalobca nebol schopný preukázať splnenie tejto hmotnoprávnej podmienky, keďže nepreukázal ani dátum vykonania odporovaného právneho úkonu. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že nie je splnený ktorýkoľvek z kumulatívnych hmotnoprávnych predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu, odporovaciu žalobu zamietne. Za uvedených okolností totiž nie je hospodárne ani účelné zisťovať, či zostávajúce hmotnoprávne predpoklady sú splnené, lebo ani toto pozitívne zistenie by nemohlo mať za následok vyhovenie žalobe.

12. K odvolacej námietke žalobcu spochybňujúcej správnosť postupu súdu prvej inštancie pri posudzovaní odročenia pojednávania na neurčito z dôvodu podaného trestného oznámenia odvolací súd uvádza, že na návrh strany môže byť pojednávanie odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť (§ 183 ods. 1 . V prejednávanej veci však tieto zákonné podmienky splnené neboli, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď k odročeniu pojednávania nepristúpil.

13. Odvolací súd sa nestotožnil ani s ďalšou odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie náležite nezistil skutkový stav. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie rešpektoval procesnú zodpovednosť strán pri dokazovaní, pričom nebol povinný nahrádzať procesnú aktivitu žalobcu a z vlastnej iniciatívy zisťovať skutkový stav veci, ktorý zjavne nebol známy ani samotnému žalobcovi. V prípade, že by tak urobil, vystavil by sa riziku porušenia rovnosti sporových strán. Keďže žalobca preukázateľne neuniesol povinnosť tvrdenia a ani dôkazné bremeno, súd prvej inštancie postupoval správne, keď podanú žalobu v rozsahu, v akom konanie nebolo zastavené, zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

14. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti II. a III. výroku podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

15. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalovanému ich náhradu proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.