Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/467/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ G. B., nar. XX.X.XXXX, 2/ K. B., nar. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom Y. XXX/XX, Č., o zaplatenie 3.617,61 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 3.617,61 € spolu s úrokom z omeškania ročne vo výške 8,5 % zo sumy 2.586,45 € od 21.8.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že splnením povinnosti jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

Žalobca m á právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 25.4.2014 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 6.094,12 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobca postavil na tom skutkovom základe, že žalovaní s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzatvorili dňa 18.12.2007 zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej im boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazali riadne splatiť. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 6.469,96 € (z toho dlžná istina predstavovala sumu vo výške 5.062,96 €, úrok sumu vo výške 1.031,16 €, úrok z omeškania sumu vo výške 313,05 € a ostatné príslušenstvo sumu vo výške 62,79 €). V tomto konaní si uplatnil nárok na zaplatenie sumy dlžnej istiny a zmluvného úroku spolu s úrokom z omeškania z dlžnej istiny od 21.8.2013 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

2. Súd o podanej žalobe rozhodol rozsudkom č.k. 6C/467/2014-107 zo dňa 3.5.2016, ktorým žalobe v časti o zaplatenie sumy 2.476,51 € spolu s úrokom vo výške 8.5 % ročne zo sumy 2.476,51 € od 21.8.2013 do zaplatenia vyhovel a vo zvyšnej časti súd podanú žalobu zamietol. O trovách rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na ich náhradu. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti podal odvolanie žalobca. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č.k. 7Co/640/2016-138 zo dňa 29.12.2017 tak, že rozsudok tunajšieho súdu v napadnutej zamietajúcej časti zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď prvoinštančnému súdu uložil opätovne sa vecou zaoberať i s pohľadu platnosti postúpenia pohľadávky a aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore.

3. Tunajší súd riadiac sa rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec opätovne prejednal v neprítomnosti žalovaných v rade 1/ a 2/, ktorí sa na pojednávanie nedostavili. Po vypočutí si prednesu právneho zástupcu žalobcu a po oboznámení sa s obsahom listín predložených v priebehu konania, a to zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, kópiou doručenky, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, kópiou doručenky, špecifikáciou pohľadávky, prehľadom finančných transakcií, rozsudkom č.k. 6C/467/2014-107 zo dňa 3.5.2016, odvolaním žalobcu, uznesením č.k. 7Co/640/2016-138 zo dňa 29.12.2017 ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovaným v rade 1/ a 2/ zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 6.094,12 € s príslušenstvom titulom dlžnej sumy z úverovej zmluvy č. 0212564043. V súčasnom štádiu sporu zostal predmetom sporu nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3.617,61 s príslušenstvom, keď ohľadne zvyšnej časti uplatneného nároku súd prvej inštancie právoplatne rozhodol rozsudkom č.k. 6C/467/2014-107 zo dňa 3.5.2016.

5. Ako vyplynulo z listín predložených žalobcom spolu s podanou žalobou, na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 27.6.2013, žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči žalovaným titulom zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.12.2007 celkove vo výške 6.469,96 €. Ako vyplynulo z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok, ku dňu postúpenia pohľadávky táto predstavovala sumu vo výške 6.469,96 €, keď ku dňu postúpenia pohľadávky boli žalovaní v omeškaní s plnením svojho záväzku 887 dní. Postúpenie pohľadávky bolo žalovaným oznámené právnym predchodcom žalobcu písomným podaním zo dňa 9.7.2013.

5. Žalovaní v rade 1/ a 2/ ako spoludlžníci uzatvorili s právnym predchodcom žalobcu dňa 18.12.2007 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 170.000,- Sk (5.642,97 €), ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť právnemu predchodcovi žalobcu pravidelnými mesačnými splátkami po 2.493,- Sk (82,75 €). Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20.1.2008 a splatnosť poslednej splátky na deň 20.11.2017. Úroková sadzba bola dojednaná vo výške 11,75 % ročne, RPMN vo výške 13,85 %. Zároveň sa zmluvné strany dohodli na úhrade jednorazového spracovateľského poplatku vo výške 3.400,- Sk a na poplatku za správu úveru vo výške 60,- Sk mesačne. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky.

6. Ako vyplynulo z prehľadu finančných operácií, žalovaní dňa 18.12.2007 čerpali úver vo výške 166.600,- Sk (po odpočítaní spracovateľského poplatku). Tento splácali v období od 20.1.2008 do 9.3.2011, keď v tomto období uhradili právnemu predchodcovi žalobcu celkove sumu 3.166,45 €.

7. Ako vyplynulo z oznámenia právneho predchodcu žalobcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.5.2013, týmto podaním adresovaným žalovaným v rade 1/ a 2/ (každému osobitne) právny predchodca žalobcu oznámil, že v zmysle bodu 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok, pre neplnenie zmluvných podmienok žalovanou, vyhlásil ku dňu 17.5.2013 mimoriadnu splatnosť úveru. K tomuto dňu vyčíslil svoju pohľadávku na sumu vo výške 6.359,38 € a žalovaných v rade 1/ a 2/ vyzval na zaplatenie tejto sumy do 10 dní od prevzatia oznámenia. Ako vyplynulo z doručeniek tohto podania, žalovaní v rade 1/ a 2/ túto zásielku na známej adrese jej pobytu neprevzali, zásielka sa vrátila odosielateľovi po uplynutí úložnej doby.

8. K zaplateniu dlžnej sumy nedošlo ani po postúpení pohľadávky žalobcovi.

9. Žalovaní v rade 1/ a 2/ v priebehu konania skutkové tvrdenia žalobcu nepopierali, k žalobe a jej prílohám sa nevyjadrili.

10. Právny zástupca žalobcu v priebehu konania na pojednávaní dňa 24.4.2018 zotrval na podanej žalobe. Mal za to, že žalobca v spore preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu predložením listinného dôkazu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru jeho právnym predchodcom, v ktorom podaní boli žalovaní v rade 1/ a 2/ ako spoludlžníci zároveň vyzvaní na zaplatenie dlžnej sumy, pričom žalovaní v rade 1/ a 2/ na túto výzvu nereagovali, pričom následne pôvodný veriteľ postúpil svoju pohľadávku žalobcovi.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) a b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia len pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatné a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy, po ktorej bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené je zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery c) a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.

Aktívnou vecnou legitimáciou v konaní sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd vecnú legitimáciu v konaní skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, ak ju žiaden z účastníkov konania/ strán sporu nenamieta.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

12. V danom prípade sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom zmluvy splátkovom úvere uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovanými dňa 18.12.2007, keď predmetom sporu zostal nárok na zaplatenie sumy 3.617,61 € s príslušenstvom.

13. Súd vykonaným dokazovaním riadiac sa právnym názorom Krajského súdu v Nitre vysloveným v jeho uznesení č.k. 7Co/640/2016-138 zo dňa 29.12.2017 dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaných v rade 1/ a 2/, ktorý vznikol zo zmluvy o splátkovom úvere v zmysle § 497 až 507 Obchodného zákonníka, ktorá je však súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaných je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľov, pretože pri jej uzavieraní nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

14. Pokiaľ ide o vecnú legitimáciu strán sporu súd dospel k záveru, že pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných v rade 1/ a 2/ žalobca preukázal predložením zmluvy o splátkovom úvere, plnenie z ktorej je predmetom sporu. V konaní tiež bola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu, keď tento preukázal splnenie zákonných podmienok postúpenia pohľadávky banky na tretiu osobu v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, a to že v čase postúpenia pohľadávky táto bola zo strany jeho právneho predchodcu v celom rozsahu zosplatnená a že žalovaní v rade 1/ a 2/ boli pred postúpením pohľadávky vyzvaní na zaplatenie dlžnej sumy, pričom na výzvu nereagovali a naďalej boli v omeškaní s úhradou dlžnej sumy.

15. Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.12.2007 uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými v rade 1/ a 2/ súd považoval za platný právny úkon, ktorý spĺňal náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z..

16. Vychádzajúc zo zásady, na ktorej je postavený Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z.), podľa ktorej sa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, považujú za nesporné, súd rozhodol tak, že žalobe vyhovel a žalovaných v rade 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne na zaplatenie dlžnej sumy i s príslušenstvom tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Príslušenstvo pohľadávky - úrok z omeškania bol zo strany žalobcu uplatnený vo výške vyplývajúcej z § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

17. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 396 ods. 1 CSP, keď žalobca bol tou stranou sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok konania v konaní plne úspešná. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením (§ 262 .

18. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zo strany žalobcu odvolanie nie je prípustné, nakoľko žalobca sa po vyhlásení rozsudku práva na podanie odvolania výslovne vzdal (368 .

Proti tomuto rozsudku môžu žalovaní v rade 1/ a 2/ podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

V prípade, ak odvolanie s prílohami nebude predložené v potrebnom počte vyhotovení, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 veta posledná .

Ak žalovaní nesplnia povinnosť uloženú im týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.