Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Cb-37-2017.pdf
PDF · 102.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-36Cb/37/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: H Point, s.r.o., sídlo: Magnezitárska č. 11, Košice, IČO: 43 838 286, zastúpený advokátskou kanceláriou: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., sídlo: Kmeťova č. 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanej: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, sídlo: Štefánikova č. 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený advokátom: Mgr. Dalibor Tverďák, sídlo: Krmanova č. 1, Košice, v konaní o zaplatenie 501,27 eur s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 351,27 eur istiny.
II. Konanie o zaplatenie úroku z omeškania nad 5% z dlžnej sumy ročne a o zaplatenie paušálnej náhrady nákladov zastavuje.
III. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.
IV. Žalovaná je povinná nahradiť 40,16% trovy konania žalobcu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 14.3.2017 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 501,27 eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil skutočnosťou, že ide o poistné plnenie (náhrada škody na poškodenom motorovom vozidle), ktoré mala žalovaná uhradiť poškodenému H. S. a ktorý neskôr svoju pohľadávku postúpil žalobcovi. Konkrétny nárok vznikol z dôvodu vzniku škodovej udalosti pri dopravnej nehode dňa 3.10.2016, pri ktorej poistenec žalovaného (povinné zmluvné poistenie titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) spôsobil škodu na vozidle poškodeného Q. X. s EČ: KS XXXDS. V rámci príslušenstva si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy ročne od 24.11.2016 do zaplatenia, nárok na nahradenie paušálnej náhrady za vymáhanie pohľadávky, a tiež si uplatnil aj právo na nahradenie trov konania.
2. Žalobca neskôr svojim podaním doručeným súdu dňa 15.8.2017 zobral svoju žalobu čiastočne späť a to ohľadom uplatneného príslušenstva, t.j. konkrétne ohľadom úroku z omeškania nad 5% z dlžnej sumy ročne a tiež aj ohľadom uplatneného nároku na nahradenie paušálnych výdavkov spojených s vymáhaním pohľadávky. Toto svoje konanie odôvodnil skutočnosťou, že predmet sporu má občianskoprávny charakter, čomu nezodpovedalo pôvodne uplatnené príslušenstvo.
3. Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné dôkazy: Cenníky servisných služieb (č.l. 7 - 9); List žalovanej o poistnom plnení za náklady na prenájom náhradného vozidla (č.l. 10); Zmluvu o postúpení pohľadávky (č.l. 12); faktúru žalobcu č. 2016 (č.l. 13); Zmluvu o nájme (č.l. 13 - 14); preberací protokol (č.l. 14); List žalovanej o poistnom plnení za
opravu vozidla (č.l. 16); Zmluvu o postúpení pohľadávky (č.l. 17); faktúru žalobcu č. 2016135/2 (č.l. 18); kalkuláciu opravy (č.l. 19 - 23); Záznam o dopravnej nehode (č.l. 24); poistný spis (č.l. 60 - 87 a 93 - 195); judikáty (č.l. 221 - 222, 226 - 231, 239 - 249) a Odborné vyjadrenie (č.l. 223 - 225).
4. Žalovaná sa k veci vyjadrila tak, že navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v plnom rozsahu. Svoje stanovisko odôvodnila nasledovne: 1. žalobca nie je aktívne legitimovaný, pretože zmluvy o postúpení pohľadávok sú absolútne neplatné z dôvodu ich neurčitosti, 2. žalobca nepredložil dôkaz o uhradení vystavených faktúr č. 2016135/2 a 2016, od ktorých odvodzuje svoj nárok, 3. Zmluvy o nájme náhradného motorového vozidla sú absolútne neplatné, pretože nie sú datované, čo spôsobuje ich neurčitosť, 4. žalobca nepreukázal dôvodnosť prenajatia náhradného vozidla na 17 dní doby prenájmu, pričom žalovaná považuje ňou priznaných 11 dní doby prenájmu za čas primeraný dobe opravy, 5. za čas nepoužívania motorového vozidla poškodeným žalovaná odrátala prevádzkové náklady na toto vozidlo, ktoré by používaním vozidla vznikli, 6. žalobca nepreukázal dostatočne výšku škody, pretože vychádzal iba z vystavených faktúr servisu a 7. uplatnený nárok na úrok z omeškania je neoprávnený, čo vyplýva zo znenia § 11 ods. 6,7 a 8 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení.
5. Žalovaná na podporu svojich tvrdení použila ako prostriedky svojej procesnej obrany nasledovné dôkazy: Rozsudok KS Bratislava (č.l. 50 - 51); Rozsudok KS v Prešove (č.l. 52 - 54); elektronickú komunikáciu žalovanej a likvidátora poistných udalostí (č.l. 55 - 56) a vyjadrenie likvidátora (č.l. 59).
6. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka (Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov): „Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.“
7. Podľa § 442 Občianskeho zákonníka: „(1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). (2) Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. (3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.“
8. Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla: „Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti: a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.“
9. Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla: „Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.“
10. Podľa § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla: „Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.“
11. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla: „Podľa § 15 ods. 1 (Priamy nárok poškodeného) Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla: „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“
12. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka: „(1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.“
13. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.“
14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka: „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“
15. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka: „ Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.“
16. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka: „(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.“
17. Nespornými v tomto konaní boli nasledovné skutočnosti: 1. Poistenec žalovanej prevádzkou svojho motorového vozidla spôsobil H. S. škodu na jeho motorovom vozidle Q. X. s EČ: KS XXXDS, za ktorú nesie zodpovednosť podľa §427 E. zákonníka; 2. Poškodený má voči žalovanej ako poisťovateľovi priamy nárok na nahradenie spôsobenej škody a to podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla; 3. Žalovaná titulom svojej povinnosti nahradiť škodu uhradila poškodenému uplatnenú škodu v nasledovnom rozsahu: 2.650,66 eur z uplatnených 2.954,86 eur za opravu vozidla a 227,93 eur z uplatnených 425,- eur za prenájom náhradného vozidla počas opravy poškodeného vozidla a 4. reálna oprava poškodeného motorového vozidla trvala 11 dní.
18. Spornými a pre rozhodnutie vo veci samej podstatnými boli nasledovné skutočnosti: 1. Je žalobca v spore hmotnoprávne aktívne legitimovaný, t.j. sú zmluvy o postúpení uplatnených pohľadávok platné ?; 2. Uhradila žalovaná vzniknutú škodu v plnom rozsahu, respektíve došlo ku zníženiu poistného plnenia oproti uplatneným nárokom oprávnene? a 3. Je žalobcom uplatnený nárok na úrok z omeškania voči žalovanej požadovaný v súlade so zákonom?.
19. Obranu žalovanej v súvislosti s neplatnosťou nájomnej zmluvy súd nepovažoval za podstatnú pre rozhodnutie vo veci samej. Tento záver vyplýva zo skutočnosti, že pokiaľ by aj nájomná zmluva nebola platná (§ 34, prípadne § 39 Občianskeho zákonníka), tak by poškodenému v rovnakom rozsahu vznikla povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie (§ 451 Občianskeho zákonníka) za užívanie náhradného motorového vozidla na základe skutočnosti, že by došlo k plneniu z neplatného právneho dôvodu. Z uvedeného je teda zrejmé, že poškodenému vznikla škoda a to bez ohľadu na platnosť nájomnej zmluvy.
20. Vychádzajúc z obsahu Zmlúv o postúpení pohľadávok (č.l. 12 a 17) predložených žalobcom, súd uzavrel, že tieto zmluvy sú platné, nakoľko sú dostatočne určité a zrozumiteľné, ich obsah neodporuje zákonu a neprieči sa dobrým mravom. Žalovaná nepreukázala, že by zmluvy neboli uzavreté vážne a slobodne, a tiež nepreukázala ani iný dôvod neplatnosti týchto právnych úkonov. Z uvedeného dôvodu vychádzajúc z obsahu ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka súd uzavrel, že žalobca je hmotnoprávne aktívne legitimovaný na podanie svojho žalobného návrhu.
21. Z obsahu faktúry žalobcu č. 2016135/2 (č.l. 18) a taktiež z obsahu jej prílohy - kalkulácie opravy (č.l. 19 - 23) súd zistil, že oprava poškodeného motorového vozidla Škoda Superb bola vykonaná za cenu 2.954,86 eur. Súd tiež zistil, že žalovaná za opravu vozidla uhradila sumu vo výške 2.650,66 eur, čo odôvodnila skutočnosťou, že vyúčtované náklady sú neprimerané, pretože ich vykonal neautorizovaný servis a tiež skutočnosťou, že náklady (lakovací materiál) boli uznané iba podľa kalkulácie AUDATEX.
22. Na základe skutočností uvedených v predchádzajúcom odseku tohto odôvodnenia súd konštatuje, že preukázateľná škoda v súvislosti s opravou vozidla skutočne zodpovedá čiastke vo výške vyúčtovanej faktúrou č. 2016135/2, t.j. táto časť škody predstavuje čiastku vo výške 2.954,86 eur. Z uvedeného
dôvodu teda má žalobca voči žalovanej nárok na nahradenie tejto časti škody vo výške 304,20 eur (neuhradená žalovanou krátená časť faktúry).
23. Záver uvedený v predchádzajúcom odseku vyplýva zo skutočnosti, že podľa názoru súdu žalobca dostatočne preukázal výšku tejto škody predloženou faktúrou a jej prílohou, pričom argumentáciu žalovanej o neoprávnenosti celej vyúčtovanej čiastky súd nepovažuje za opodstatnenú. Krátenie odmeny za vykonané práce z dôvodu, že ich nevykonal autorizovaný servis nemá žiadnu oporu v zákone a je nelogické, pretože za rovnakú prácu (nebolo zistené a ani namietané nekvalitné vykonanie opravy) prináleží rovnaká odmena. Navyše žalobca preukázal, že hodnota ním vyúčtovaných prác bola vyúčtovaná v bežných cenách (viď cenníky servisných prác na č.l. 7 - 9). Žalovanou namietané náklady za lakovací materiál s poukazom na jeho kalkuláciu podľa programu AUDATEX nepovažuje súd za relevantné, pretože podstatné pre výšku škody sú skutočné materiálové náklady pri vykonaní konkrétnej opravy a nie náklady podľa akéhosi súdu neznámemu programu AUDATEX. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že ak žalovaná nesúhlasila s výškou škody za opravu (vyúčtovaná riadnym daňovým dokladom a podporená kalkuláciou opravy na č.l. 19 až 23), tak mal možnosť navrhnúť vykonanie príslušného znaleckého dokazovania, respektíve zabezpečiť si vlastný súkromný znalecký posudok (§ 207 a § 209 Civilného sporového poriadku), prípadne mohola použiť na podporu svojho stanoviska iné dôkazy, čo sa však nestalo.
24. Ďalšia časť škody, ktorej nahradenia sa žalobca domáhal zodpovedá nákladom poškodeného za prenajatie náhradného motorového vozidla. Časť námietok žalovanej v tejto súvislosti súd (neplatnosť nájomnej zmluvy) uzavrel ako neopodstatnenú v odseku 19 tohto odôvodnenia. Ako dôvodnú obranu žalovanej považuje súd námietku žalovanej, že náklady za náhradné vozidlo sú opodstatnené iba za čas vykonania opravy, t.j. za čas 11 dní. Žalobca uviedol, že svoje vozidlo nemohol po vykonanej oprave používať až do času vykonania ohliadky vozidla u žalovanej. Tento argument žalobcu súd nepovažuje za dôvodný, pretože toto nemá oporu v žiadnom zákone, t.j. ohliadku vozidla je možné vykonať aj počas vykonávania riadnej prevádzky vozidla po jeho oprave.
25. Náklady za užívanie náhradného vozidla za obdobie 17 dní boli vyúčtované faktúrou žalobcu č. 2016 (č.l. 13) v hodnote 425,- eur. Berúc do úvahy skutočnosť, že opodstatneným obdobím bolo iba 11 dní, vznikol poškodenému nárok na nahradenie týchto nákladov v hodnote 275,- eur (11 dní x 25,- eur). Žalovaná z tejto časti škody uhradila iba sumu vo výške 227,93 eur, preto má žalobca nárok na nahradenie doplatku tejto časti škody vo výške 47,07 eur. Žalovaná túto čiastku žalobcovi neuhradila s odôvodnením, že túto sumu neuhradí z dôvodu odrátania amortizácie poškodeného vozidla, ku ktorému nedošlo z dôvodu jeho nepoužívania počas opravy. Toto krátenie súd nepovažuje za oprávnené, pretože žalovaná výšku tejto amortizácie nijako nepreukázala a taktiež z dôvodu, že to tiež nemá oporu v žiadnom zákone. Zároveň s ohľadom na povahu uplatnených nárokov žalobcu (škoda spôsobená poistencom žalovanej a s tým súvisiaci diskonfort života poškodeného spôsobený nepoužívaním vlastného vozidl) považuje súd takúto žalovanou uplatnenú amortizáciu (za nepoužívanie poškodeného vozidla) za výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi.
26. Na základe vyššie uvedených záverov je zrejmé, že žalobca má voči žalovanej nárok na zaplatenie 351,27 eur ( 304,20 eur + 47,07 eur) titulom nároku na nahradenie škody. Obrana žalovanej, že žalobca nepreukázal uhradenie predmetných faktúr, je neopodstatnená, pretože podstatným pre vznik škody je vznik samotnej škody (dopravná nehoda + následné súvisiace náklady poškodeného) a nie skutočnosť, či poškodený náklady spojené s odstránením škody tretím subjektom aj uhradil.
27. Žalobca si v tomto konaní uplatnil voči žalovanej celkovo pohľadávku vo výške 501,27 eur, t.j. pohľadávku o 150,- eur vyššiu ako je oprávnená pohľadávka žalobcu podľa vyššie uvedených záverov súdu. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v tejto neoprávnenej časti zamietol. Nepriznaných 150,- eur zodpovedá nákladom za 6 dní užívania náhradného vozidla (6 x 25,- eur).
28. Žalobca si uplatňuje v tomto konaní voči žalovanej aj právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% (pôvodne 9%) z dlžnej sumy ročne od 24.11.2016 do zaplatenia. Podľa názoru konajúceho súdu je nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie úroku z omeškania v plnom rozsahu neoprávnený a to z nasledujúcich dôvodov.
29. Žalovaná má ako poisťovateľ podľa § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z.z. povinnosť platiť úroky z omeškania iba v prípade, že nesplní svoje povinnosti dané podľa odseku 6 tohto zákonného ustanovenia.
30. V § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z. sú vo všeobecnosti určené povinnosti žalovanej, konkrétne povinnosť začať prešetrovanie poistnej udalosti a do 3 mesiacov od oznámenia poškodeného o vzniku škody: skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný a tiež poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Toto zákonné ustanovenie neupravuje konkrétnu lehotu, kedy má poisťovateľ (žalovaná) povinnosť uhradiť poškodenému poistné plnenie, pretože upravuje iné povinnosti poisťovateľa.
31. Konkrétnu lehotu na náhradu škody určuje § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. tak, že poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
32. Z vyššie uvedeného vyplýva záver, že žalobcovi nevznikol nárok na uplatnený úrok z omeškania podľa znenia § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z.z., pretože podľa tohto ustanovenia vzniká nárok na úrok z omeškania za porušenie povinností daných v odseku 6 §11 citovaného zákona, ktorý upravuje povinnosti žalovaného v rámci prešetrovania poistnej udalosti a nie povinnosť na výplatu náhrady škody.
33. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka: „Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.“
34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“
35. Právnym predpisom (vyššie uvedený § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z.) je alternatívne určená lehota na splnenie povinnosti žalovanej nahradiť žalobcovi škodu. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaná nesúhlasila s výškou uplatnenej náhrady škody a v tejto súvislosti vznikol súdny spor, je logické, že na tento prípad neplatí alternatíva na povinnosť plnenia 15 dní po skončení šetrenia, ale druhá alternatíva po skončení súdneho konania.
36. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku: „Žalobca môže vziať žalobu späť.“
37. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.“
38. Žalobca svojim podaním doručeným súdu dňa 15.8.2017 zobral svoju žalobu čiastočne späť a to ohľadom uplatneného príslušenstva, t.j. konkrétne ohľadom úroku z omeškania nad 5% z dlžnej sumy ročne a tiež aj ohľadom uplatneného nároku na nahradenie paušálnych výdavkov spojených s vymáhaním pohľadávky. Z uvedeného dôvodu súd podľa citovaných ustanovení § 144 a § 145 Civilného sporového poriadku konanie vo výroku II. čiastočne zastavil.
39. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“
40. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a to tak, že sa žalobcovi voči žalovanému priznalo právo na nahradenie trov konania v rozsahu podľa pomeru jeho úspechu. Pomerný úspech žalobcu 40,16% vyplýva zo skutočnosti, že žalobca bol úspešný v 70,08% z uplatnenej čiastky, pričom úspech žalovanej bol 29,92% (pomer úspechu žalobcu teda predstavuje rozdiel 70,08% - 29,92%).
41. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
42. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody sú uvedené v § 365 Civilného sporového poriadku) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ žalovaný nesplní svoje povinnosti uložené týmto rozsudkom, môže sa žalobca ako oprávnený domáhať uhradenia svojej pohľadávky prostredníctvom exekučného konania podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch.