Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-74-2018.pdf
PDF · 86.59 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/74/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, dieťa rodičov: matka - O. B., Bc., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. rad XX/X, XXX XX S., a otec - T. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/X, XXX XX N., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III., č.k. 37P 351/2016-90 zo dňa 27.04.2017 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloleté dieťa W. N., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou XXX eur mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 11.11.2016, zročné výživné za obdobie od 11.11.2016 do 30.04.2017 vo výške XXX eur súd povolil otcovi splácať v XX eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným od 01.05.2017. Styk otca s maloletým neupravil. Vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1-6, § 65 ods.1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, Zákon o rodine, majúc za preukázanú dôvodnosť úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému, keďže rodičia maloletého nie sú manželmi a nežijú v spoločnej domácnosti. Maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, v zmysle súhlasných vyjadrení všetkých účastníkov konania, keď nezistil negatíva týkajúce sa matkinej starostlivosti o maloletého a určil, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Výživné určil v zmysle kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Pri určení výšky výživného vychádzal z odôvodnených v konaní preukázaných potrieb maloletého s ohľadom na jeho vek, návštevu predškolského zariadenia a športového krúžku, ako aj zistených zárobkových a majetkových pomerov rodičov. Konštatoval, že určené výživné zodpovedá zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, ktorý síce deklaruje nízky príjem XXX eur, avšak je potrebné prihliadnuť na jeho vyštudovaný odbor mechanizátor rastlinnej výroby a jeho dobrý zdravotný stav, ako aj jeho majetkové pomery osobné motorové vozidlo zn. V. V rok výroby XXXX, spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti 3 izbového bytu v Z., ktorý prenajal kamarátke za sumu, ktorá pokryje úver vo výške XXX eur mesačne. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z príjmov oboch rodičov a ich majetkových pomerov, prihliadal na rozsah ich vyživovacej povinnosti podľa zásady úmernosti ich životnej úrovne, na skutočnosť, že
rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú ako aj na otcom platené výživné vo výške XXX eur mesačne. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol ako nedôvodný, pričom zohľadnil, že neboli preukázané všetky výdavky na maloletého a matka vyčíslila celkové výdavky na syna v sume mesačne cca XXX,- eur, na ktorých sa má čiastočne podieľať aj matka. Povinnosť platiť výživné otcovi určil od podania návrhu na súd, keď matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného spätne od podania návrhu. Zročné výživné od 11.11.2016 do 30.04.2017 vyčíslil vo výške XXX eur (/ XXXXX + alikvótna časť za 11/2016 = XX = XXX + XX = XXX / po započítaní platieb výživného v posudzovanom období v sume XXX eur ), vyčíslené zročné výživné povolil otcovi zaplatiť v splátkach. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 C.m.p.. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec vo výrokoch o výživnom na maloletého, navrhujúc odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a výživné na maloletého určiť vo výške XX eur od 11.11.2016. Namietal, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď sa na poslednom pojednávaní nemohol zúčastniť z dôvodu, že mu súd nedoručil predvolanie. Uviedol, že súd nesprávne konštatoval, keď uviedol, že určené výživné zodpovedá jeho majetkovým pomerom a jeho možnostiam a schopnostiam. Poukázal na svoj nízky príjem a skutočnosť, že pri takto určenom výživnom je ohrozené zabezpečenie jeho základných životných potrieb. Zdôraznil, že z prenájmu bytu ktorý vlastní spolu s matkou nemá žiaden príjem, keďže suma za prenájom pokryje splátku úveru vo výške XXX. eur a pokiaľ súd poukázal na vlastníctvo motorového vozidla, toto využíva na dochádzku do miesta výkonu jeho práce do Bratislavy. Poukázal na výšku svojho príjmu XXX,XX eur netto mesačne a stravné lístky vo výške XX eur mesačne, ktorý je jediným zdrojom na uhradenie všetkých jeho výdavkov. Uviedol, že pokiaľ sa okolnosti a jeho príjem zmenia, nebráni sa tomu, aby na výživu maloletého prispieval aj nad rámec súdom určeného výživného.
4. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť. Tvrdenia otca, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom považovala za zavádzajúce, keď otec sa dobrovoľne ani na druhé a tretie pojednávanie nedostavil. Súd prvej inštancie rozhodol po dlhom a dôkladnom preskúmaní veci a jeho rozhodnutie považuje za spravodlivé a objektívne. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti otca a jeho príjmy uviedla, že otec má aj iné príjmy. Zdôraznila, že od obdobia od kedy sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti až do januára 2017 jej prispieval na výživu maloletého sumou XXX eur mesačne, čo znamená že v jeho možnostiach a schopnostiach je, aby určené výživné aj naďalej platil. Vyjadrila názor, že odvolanie otca je účelové, v snahe vyhýbať sa svojej vyživovacej povinnosti na maloletého, čím maloletému upiera právo na výživu a primerané materiálne zabezpečenie, ktoré mu ona môže poskytnúť vzhľadom na výšku jej príjmu len čiastočne.
5. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky zotrvával na svojich odvolacích dôvodoch a tvrdených skutočnostiach. Tvrdil, že pri doručovaní zásielky zo súdu sa informoval na pošte, kde mu bolo oznámené že žiadnu zásielku pre neho nemajú, preto predpokladá, že mohlo dôjsť k manipulácii s doručovaním predvolania na termín pojednávania a aj s jeho podpisom.
6. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvávala na svojich tvrdeniach uvedených v jej vyjadrení k odvolaniu.
7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.
8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), a dospel k záveru, že odvolanie otca dôvodné nie je.
9. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje.
10. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. S námietkou otca o nesprávnom postupe súdu prvej inštancie, ktorým mu podľa jeho názoru mala byť odňatá možnosť konať pred súdom, tým že z dôvodu nedoručenia mu predvolania na pojednávanie riadne a včas, sa nemohol zúčastniť pojednávania na ktorom súd v jeho neprítomnosti rozhodol, sa odvolací súd nestotožnil.
12. Ochrana princípov spravodlivého procesu na zákonnej úrovni prislúcha všeobecným súdom. Porušenie práva na spravodlivý proces sa môže prejaviť v ktoromkoľvek štádiu konania na súde prvej inštancie. Porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníkov konania, ktoré im poskytujú procesnoprávne predpisy. O procesnú vadu v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trail) je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.
13. V danom prípade z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že postupom súdu prvej inštancie nesprávnym procesným postupom došlo k porušeniu práva otca na spravodlivý proces tak, ako to vo svojom odvolaní namieta. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 21.03.2017 na ktorom sa otec osobne nezúčastnil ( pričom svoju neúčasť ospravedlnil iba telefonicky v ten istý deň, bez žiadosti odročenia pojednávania ) odročil na deň 27.04.2017. Doručenie predvolania na termín pojednávania si otec prevzal dňa 21.04.2017, pričom doručenka o riadnom prevzatí zásielky sa súdu vrátila dňa 24.04.2017. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 27.04.2017 na základe prijatého uznesenia konal a rozhodol v neprítomnosti otca, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil, neporušil jeho právo na spravodlivý proces.
14. Pokiaľ ide o výroky o výživnom, treba uviesť, že vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletým deťom upravujú ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zákon o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne u každého z nich, keďže každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení, napr. bývania, stravovania, ďalšou formou je platenie výživného. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ( bývanie, strava, ošatenie, zabezpečovanie lekárskej starostlivosti a pod. ), ako aj osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určuje súd.
15. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca, tieto nemali vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, v ktorom zákonodarca ako prvé kritérium, z ktorého sa má pri určení výživného na strane povinného vychádzať, zakotvil schopnosti, možnosti povinného a až následne skutočný príjem a majetkové pomery povinného. V danom prípade vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie otca, jeho vek a dobrý zdravotný stav, je možné ustáliť, že otec disponuje možnosťami a schopnosťami dostatočnými pre plnenie určenej výšky výživného na maloletého a preto nie je možné vychádzať iba z potvrdenia otca o jeho jedinom príjme - v rozsahu rovnajúcemu sa minimálnej mzde. Odvolacie dôvody otca vo vzťahu k výroku o výživnom odvolací súd považuje za neodôvodnené a poukazuje na kritérium tzv. potenciality príjmov, v zmysle ktorého je potrebné pri posudzovaní príjmu povinného vychádzať nie zo zárobku, ktorý dosahuje, ale z potenciálneho zárobku, ktorý by dosahoval, keby využíval všetky svoje schopnosti a dosiahnuté vzdelanie. Vychádzajúc z citovaných ustanovení je možné konštatovať, že súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti otca na maloletého od podania návrhu od 11.11.2016, z hľadiska odôvodnených potrieb maloletého, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletý plne odkázaný. Súdom prvej inštancie určená výška výživného v čase rozhodnutia podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté dieťa uvedených v ust.
§ 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. je primeraná a to tak odôvodneným potrebám maloletého matkou v konaní vyčíslených, ako aj v konaní zisteným pomerom rodičov, pri zohľadnení práva maloletého dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, ale aj jeho práva na uspokojovanie základných životných potrieb. Súd prvej inštancie v danej veci vykonal dostatočné dokazovanie, prijal správne skutkové závery a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa pri prihliadnutí na príjem oboch rodičov, ich majetkové pomery, skladbu ich výdavkov, ako i rozsah a výšku odôvodnených potrieb maloletého stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o tom, že určená výška výživného zo strany otca, pri zohľadnení rovnako existujúcej vyživovacej povinnosti matky, ktorej časť kompenzuje osobnou starostlivosťou je primeraná na uspokojenie odôvodnených potrieb maloletého. Navyše v danom prípade otec nepreukázal, že by na výživu a potreby maloletého prispieval aj vecnými plneniami slúžiacimi na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého. Súd prvej inštancie pri určovaní výživného na maloletého správne vymedzil obdobie jeho určenia od podania návrhu, rovnako správne zohľadnil všetky okolnosti potrebné pre posúdenie dôvodnosti jeho určenia a jeho výšky.
14.S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu v napadnutej časti vo výroku o určení výšky výživného na maloletého a výroku o zročnom výživnom ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 52 C.m.p..
16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).