Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Csp/163/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti žalovanému Q. O., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom A. Č.. XX, o zaplatenie 235,85 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 183,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 235,85 eur od 6.1.2015 do 29.9.2017, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 234,85 eur od 30.9.2017 do 2.10.2017, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 199,85 eur od 3.10.2017 do 30.10.2017, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 189,85 eur od 31.10.2017 do 28.11.2017, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 184,85 eur od 29.11.2017 do 30.11.2017, a úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 183,85 eur od 1.12.2017 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnom rozsahu sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 55,90%, pričom o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou z 26.9.2017 doručenou na tunajší súd 16.10.2017 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 235,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 235,85 eur od 6.1.2015 do zaplatenia. Uvedený žalobný návrh žalobca odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Žalobca uzatvoril so žalovaným 23.7.2014 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500071363, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.450 eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške po 89,64 eur, a to v termínoch splatnosti v zmysle splátkového kalendára dohodnutého v zmluve. Žalovaný sa dostal do omeškania už s úhradou prvej splátky úveru, avšak až vzhľadom na skutočnosť, že bol viac ako 3 mesiace v omeškaní so splátkou č. 2, žalobca uplatnil právo v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, teda vyhlásil okamžitú splatnosť celej zvyšnej dlžnej sumy úveru. Žalovaný celkovo zaplatil sumu 1.214,15 eur. Žalovaná suma vo výške 235,85 eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru vo výške 1.450 eur a doteraz žalovaným uhradenou sumou 1.214,15 eur. Žalobca si uplatnil tiež zákonný úrok z omeškania k prvému dňu omeškania, t.j. k 6.1.2015.

2. V písomnom podaní z 19.12.2017 doručenom na tunajší súd 29.12.2017 žalobca špecifikoval svoje dovtedajšie skutkové tvrdenia, keď uviedol, že žalovaný doteraz uhradil 1.266,15 eur.

3. Žalovaný sa k žalobe (v spojení s jej špecifikáciou z 19.12.2017) a ich prílohám (napriek písomnej výzve súdu) písomne nevyjadril.

4. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, pričom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, a nakoľko pre absenciu vyjadrenia žalovaného možno povedať, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) na prejednanie tohto sporu nenariadil pojednávanie. Dňa 4.4.2018 tunajší súd podľa § 219 ods. 3 oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku, a to na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Rozsudok bol následne verejne vyhlásený 24.4.2018.

5. Súd na zistenie skutkového stavu vykonal všetky žalobcom navrhnuté a pripojené dôkazy (žalovaný žiadne dôkazy vykonať nenavrhoval.)

6. Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500071363 z 23.7.2014 (uzavretej na základe žiadosti žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru z 21.7.2014 a schválenia tejto žiadosti žalobcom z 23.7.2014), a k nej prináležiacich Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFO CREDIT Slovakia, s.r.o., súd zistil, že žalobca sa v zmluve zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 1.500 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 36.-tich mesačných splátkach po 89,65 eur (53,25 eur = splátka istiny úveru a úrokov (v členení 41,67 eur - istina a 11,58 eur - úroky) + 36,40 eur = splátka podľa Dohody o poskytnutí služby podľa kapitoly 14. Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFO CREDIT Slovakia, s.r.o., predmetom, ktorej bolo dojednanie o odplatnom poskytovaním tam určeného balíku služieb), ktorých splátok bola splatnosť dojednaná vždy k prvému dňu v mesiaci (počnúc splatnosťou prvej splátky 1.9.2014, a končiac splatnosťou poslednej splátky, ktorá mala nastať 1.8.2017.) Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola v zmluve určená v sadzbe 20,91% ročne a priemerná hodnota RPMN bola uvedená v sadzbe 49,67% ročne. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný vrátiť na istine úveru spolu s úrokmi predstavovala sumu 1.917 eur a celková čiastka odplaty, ktorú mal žalovaný zaplatiť za poskytnutie služby v zmysle dohody o poskytnutí služby podľa kapitoly 14. Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFO CREDIT Slovakia, s.r.o. predstavovala sumu 1.310,40 eur. Z obsahu zmluvy vyplynulo tiež, že žalovaný sa zaviazal (pri uzavretí zmluvy) zaplatiť žalobcovi poplatok za poskytnutie úveru vo výške 50 eur.

7. Z prehľadu platieb žalovaného (príslušného k tejto zmluve) vyhotovenému k 30.11.2017 (predloženého žalobcom až s dodatočným špecifikujúcim podaním z 19.12.2017) vyplynulo, že žalovaný celkovo uhradil v prospech žalobcu sumu 1.266,15 eur, pričom k poslednej úhrade došlo 30.11.2017. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné osobitne upozorniť na skutočnosť, že žalobca v žalobe (z 26.9.2017) tvrdil, že žalovaný (do času spísania žaloby) uhradil sumu 1.214,15 eur, a v špecifikácii žaloby (z 19.12.2017) už tvrdil, že (k času spísania tejto špecifikácie) žalovaný mal uhradené 1.266,15 eur. Uvedené špecifikovanie skutkových tvrdení o uhradenej sume je aj v súlade so (žalobcom priloženým) dôkazom - prehľadom platieb žalovaného, podľa ktorého za obdobie od spísania žaloby (26.9.2017) do spísania špecifikácie žaloby (19.12.2017) žalovaný (postupne) uhradil žalobcovi spolu 52 eur (29.9.2017

- 1 euro, 2.10.2017 - 35 eur, 30.10.2017 - 10 eur, 28.11.2017 - 5 eur, a 30.11.2017 - 1 euro.) Žalobca už však opomenul upraviť žalobný petit v súlade s týmto svojím špecifikujúcim tvrdením a dodatočne predloženým listinným dôkazom (prehľadom platieb žalovaného), teda naďalej zotrval na pôvodnom návrhu zo žaloby.

8. Z výpisu z účtu žalobcu z 23.7.2014 mal súd preukázané, že žalobca poukázal na účet žalovaného sumu (istiny úveru) 1.450 eur.

9. Napriek výslovnému obsahu žaloby, v ktorom sa uvádza, že žalobca prikladá k žalobe ako dôkaz (o svojom skutkovom tvrdení, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru) aj oznámenie žalobcu o zosplatnení úveru, žalobca v skutočnosti opomenul toto oznámenie o zosplatnení k žalobe priložiť. Ako dôkaz priložil len fotokópiu dokladu o doručení tohto oznámenia žalovanému (doručenku), z ktorej vyplýva, že k doručeniu tohto oznámenia o zosplatnení žalovanému malo dôjsť 18.12.2014, čím bola tiež skutočnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti žalobcom nepriamo preukázaná. V každom prípade však podľa § 151 ods. 1 v spojení s § 290 až 300 CSP, je možné považovať skutkové tvrdenie žalobcu

o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru pre jeho nepopretie žalovaným za nesporné, a preto nemusí byť predmetom dokazovania.

10. Takto zistený skutkový stav súd následne podrobil svojmu právnemu posúdeniu, pričom aplikoval nasledovné hmotnoprávne ustanovenia.

11. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

13. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

14. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodného zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úver, ďalej len“ OBZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, ďalej len „OZ“) ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho plnenie veriteľ požiadal.

17. Podľa § 565 ak ide o plnenie v splátkach môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len, ako to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené, toto právo však môže veriteľ použiť najskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

18. Podľa § 517 ods. 1 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

19. Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úver, ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba K. J. S., platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Vyššie uvedená zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným napĺňa charakteristiku úverovej zmluvy podľa § 497 a nasl. OBZ, ako aj charakteristiku zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v danom prípade išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy veriteľom podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch (žalobcom) ako právnickou osobou, ktorá ponúka, resp. poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti spotrebiteľovi podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch (žalovanému) ako fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania alebo zamestnania.

22. V prípade vyššie uvedenej zmluva o revolvingovom úvere súd nezistil, žiadne porušenia povinností, ktoré by mali podľa § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch za následok právny záver o tom, že daný spotrebiteľský úver je treba považovať za bezúročný a bez poplatkov.

23. Žalobca sa v zmluve o revolvingovom úvere zaviazal poskytnúť žalovanému úver (istinu) vo výške 1.500 eur, pričom keďže sa žalovaný v tej istej zmluve zaviazal zaplatiť žalobcovi poplatok za uzatvorenie tejto zmluvy vo výške 50 eur (poplatok bol riadne dojednaný priamo v zmluve), žalobca započítal tieto vzájomné splatné peňažné pohľadávky, a poskytol žalovanému na účet sumu istiny len vo výške 1.450 eur. Žalobca teda poskytol žalovanému istinu úveru vo výške 1.500 eur, pričom žalovaný mu doteraz zaplatil sumu 1.316,15 eur (50 eur - poplatok za poskytnutie úveru + žalovaným doteraz uhradená suma 1.266,15 eur.) Keďže žalobca si v žalobe (okrem poplatku za poskytnutie úveru vo výške 50 eur zaplateného pri uzavretí zmluvy) uplatňoval nárok iba na vrátenie sumy poskytnutého úveru (bez úrokov), pretože žiadal priznať iba sumu poskytnutého úveru od ktorej odpočítal sumu dovtedy žalovaným uhradenej sumy, rozsahom ktorého návrhu je súd podľa § 216 viazaný a nesmie ho prekročiť, priznal podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch a § 497 žalobcovi nárok na rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru vo výške 1.500 eur a sumou 1.316,15 eur (50 eur - poplatok za poskytnutie úveru + žalovaným doteraz uhradená suma 1.266,15 eur), teda sumu 183,85 eur. A vo zvyšnom rozsahu (pre sumu 52 eur (postupne) zaplatenú žalovaným po spísaní žaloby (26.9.2017) do spísania špecifikujúceho podania (19.12.2017)), preto súd žalobu zamietol.

24. Pokiaľ o úroky z omeškania, tak súd pri svojich úvahách vychádzal predovšetkým z okolnosti, že žalobca si uplatňoval nárok na úroky z omeškania za obdobie od 6.1.2015 až do zaplatenia. Keďže však žalobca súdu nepredložil oznámenie o zosplatnení úveru, ale len doklad o jeho doručení žalovanému, súd mal na základe tejto doručenky ako aj na základe nespornosti skutkového tvrdenia žalobcu o zosplatnení úveru za zistené iba to, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo, a že oznámenie o ňom bolo 18.12.2014 doručené žalovanému. Na základe toho bolo možné dospieť len k záveru, že účinnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (podľa § 563 nastala deň nasledujúci po dni doručenia oznámenia o zosplatnení žalovanému (19.12.2014), v ktorý deň bol žalovaný povinný zosplatnenú sumu zaplatiť žalobcovi. Keďže celý obsah oznámenia o zosplatnení nebol súdu známy (pre jeho nepredloženie žalobcom), a v tomto smere chýbalo aj príslušné skutkové tvrdenie žalobcu, nebolo možné konštatovať, že by žalobca dal (v tomto oznámení) žalovanému nejakú lehotu na zaplatenie zosplatnenej sumy (ako to býva obvyklé), a teda súd mal za to, že ďalší deň (20.1.2014) začalo omeškanie žalovaného so zaplatením zosplatnenej sumy (§ 517 ods. 1 , a odvtedy by v súlade s § 517 ods. 2 bol býval vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania. Avšak súd je podľa zásady „ne ultra petitum“ vyplývajúcej z § 216 viazaný rozsahom žalobného návrhu, a teda nemohol priznať žalobcovi viac ako sám žiada. Preto keďže si žalobca uplatňoval nárok na úroky z omeškania až od 6.1.2015 (zrejme preto, že dal v oznámení o zosplatnení žalovanému nejakú lehotu na plnenie, ale to je to len vo sfére hypotéz), súd mu ich priznal až od 6.1.2015, tak ako si to žalobca uplatnil v žalobnom návrhu.

25. Pokiaľ ide o jednotlivé sumy, z ktorých súd priznával úroky z omeškania, a obdobia (po6.1.2015) , za ktoré úroky z omeškania priznal, tak súd prihliadol na sumu 52 eur, ktorá bola (postupne) žalovaným zaplatená (29.9.2017 - 1 euro, 2.10.2017 - 35 eur, 30.10.2017 - 10 eur, 28.11.2017 - 5 eur, a 30.11.2017

- 1 euro.) Suma základu pre výpočet úroku z omeškania tak bola z (pôvodnej) dlžnej sumy 235,85 eur (dlžnej v čase spísania žaloby) postupne znižovaná o tieto jednotlivé platby, pričom z každej takto zníženej dlžnej sumy boli vypočítavané úroky z omeškania, a to vždy za obdobie od uskutočnenia platby, ktorou došlo k zníženiu dlžnej sumy, až do nasledujúcej platby (resp. po poslednej platbe až do zaplatenia.)

26. Pokiaľ ide percentuálnu sadzbu úrokov z omeškania, súd pri jej stanovení vychádzal vždy zo základnej úrokovej sadzby K. J.T. S. platnej k prvému dňu omeškania (s príslušnou dlžnou sumou) zvýšenou o 5% (§ 517 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia.) Preto pokiaľ ide o dlžné sumy, pri ktorých začalo omeškanie v období od 10.9.2014 do 15.3.2016, predstavovala percentuálna sadzba úrokov z omeškania 5,05% (5% + 0,05%), a pokiaľ ide o dlžné sumy, pri ktorých začalo omeškanie v období od 15.3.2016 doteraz, predstavovala percentuálna sadzba úrokov z omeškania 5% (5% + 0%.)

27. Vo zvyšnom rozsahu (ktorý nezohľadňoval úpravu úrokov z omeškania vzhľadom na platby žalovaného po spísaní žaloby), preto súd žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania zamietol.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku. Porovnaním v žalobnom petite uplatnenej sumy a súdom priznanej sumy, súd dospel k záveru, že žalobca bol úspešný v rozsahu 77,95%, a teda žalovaný bol úspešný v rozsahu 22,05%. Súd následne úspech žalovanej odpočítal od úspechu žalobcu ako úspešnejšej strany, čím podľa § 255 ods. 2 náhradu trov konania medzi strany pomerne rozdelil, a podľa § 262 ods. 1 priznal žalobcovi ako úspešnejšej strane proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 59,28% (79,64% - 20,36%.) Súčasne súd vyslovil, že o konkrétnej výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 sa rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.