Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-23Cb/447/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Ivicou Blecharžovou v právnej veci žalobcu: Bc. Q. Q. - R. M., F. 9, XXX XX F., B.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Ewals Cargo Care, spol. s.r.o., Údernícka 11, 851 01 Bratislava, IČO: 35 750 472, zastúpenému: ACCEPTUM, s.r.o., Vrútocká 12, 821 04 Bratislava, IČO: 36 863 459, o zaplatenie 7.981,33 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom č. kon. 23 Cb/447/2011 - 149 zo dňa 13.01.2014 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 7.981,33 eur, úrok z omeškania zo sumy 339,15 eur vo výške 9 % ročne od 04.12.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 666,40 eur vo výške 9 % ročne od 09.12.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 476,- eur vo výške 9 % ročne od 10.12.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 297,50 eur vo výške 9 % ročne od 10.12.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 499,80 eur vo výške 9 % ročne od 10.12.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 666,40 eur vo výške 9 % ročne od 15.12.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 499,80 eur vo výške 9 % ročne od 24.12.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 566,44 eur vo výške 9 % ročne od 27.12.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 349,86 eur vo výške 9 % ročne od 29.12.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 666,40 eur vo výške 9 % ročne od 04.01.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 349,86 eur vo výške 9 % ročne od 07.01.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 349,86 eur vo výške 9 % ročne od 15.01.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 233,24 eur vo výške 9 % ročne od 20.01.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 297,50 eur vo výške 9 % ročne od 20.01.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 233,24 eur vo výške 9 % ročne od 25.01.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 452,20 eur vo výške 9 % ročne od 02.02.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 380,80 eur vo výške 9 % ročne od 05.02.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 299,88 eur vo výške 9 % ročne od 05.02.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 357,- eur vo výške 9 % ročne od 05.02.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť trovy konania žalobkyne pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 478,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 2.096,62 eur k rukám právnej zástupkyne žalobkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Rozhodol tak s poukazom na §§ 601, 603 ods. 2 zák. č. 513/1991 Z. z. (ďalej len Obch. zák.), článok 17 ods. 1, 2) Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR).

4. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že na základe objednávok žalovaného, obstarala žalobkyňa pre žalovaného vykonanie medzinárodnej prepravy tovaru, ktorej vykonanie preukazovala predložením medzinárodných nákladných listov V. SK XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX. V súlade so zmluvnými dojednaniami navrhovateľka dohodnutú odplatu vyfakturovala faktúrou: č. XXXXXXXX zo dňa 24.09.2010, splatnou dňa 03.12.2010, znejúcou na sumu 339,15 eur, č. XXXXXXXX zo dňa 29.09.2010, splatnou dňa 08.12.2010, znejúcou na sumu 666,40 eur, č. O./XXXXXX zo dňa 30.9.2010, splatnou dňa 09.12.2010, znejúcou na sumu 476 eur, č. XXXXXXXX zo dňa 30.09.2010, splatnou dňa 09.12.2010, znejúcou na sumu 297,50 eur, č. O./ XXXXXX zo dňa 30.09.2010, splatnou dňa 09.12.2010, znejúcou na sumu 499,80 eur, č. O./XXXXXX zo dňa 05.10.2010, splatnou dňa 14.12.2010, znejúcou na sumu 666,40 eur, č. O./XXXXXX zo dňa 14.10.2010, splatnou dňa 23.12.2010, znejúcou na sumu 499,80 eur, č. O./XXXXXX zo dňa 17.10.2010, splatnou dňa 26.12.2010, znejúcou na sumu 566,44 eur, č. O./XXXXXX zo dňa 19.10.2010, splatnou dňa 28.12.2010, znejúcou na sumu 349,86 eur, č. OFZ/XXXXXX zo dňa 25.10.2010, splatnou dňa 3.1.2011, znejúcou na sumu 666,40 eur, č. O./XXXXXX zo dňa 28.10.2010, splatnou dňa 06.01.2011, znejúcou na sumu 349,86 eur, č. O./XXXXXX zo dňa 05.11.2010, splatnou dňa 14.01.2011, znejúcou na sumu 349,86 eur, č. O./XXXXXX zo dňa 10.11.2010, splatnou dňa 19.01.2011, znejúcou na sumu 233,24 eur, č. XXXXXXXX zo dňa 10.11.2010, splatnou dňa 19.01.2011, znejúcou na sumu 297,50 eur, č. O./ XXXXXX, zo dňa 15.11.2010, splatnou dňa 24.01.2011, znejúcou na sumu 233,24 eur, č. O./XXXXXX zo dňa 23.11.2010, splatnou dňa 01.02.2011, znejúcou na sumu 452,20 eur, č. XXXXXXXX zo dňa 26.11.2010, splatnou dňa 04.02.2011, znejúcou na sumu 380,80 eur, č. XXXXXXXXX zo dňa 26.11.2010, splatnou dňa 04.02.2011, znejúcou na sumu 299,88 eur, č. XXXXXXXX zo dňa 26.11.2010, splatnou dňa 04.02.2011, znejúcou na sumu 357,- eur.

5. Žalovaný uviedol, že si u žalobkyne objednal medzinárodnú prepravu tovaru, v priebehu ktorej došlo k poškodeniu prepravovaného tovaru, za ktoré v zmysle § 17 ods. 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), vyhláseného v Zbierke zákonov vyhláškou č. 11/1975 Zb., zodpovedá žalobkyňa, ako zmluvný dopravca. Škoda bola vyčíslená sumou 13.588,93 eur, túto žalovaný uhradil dňa 15.04.2011 poškodenému (príjemcovi tovaru) - obchodnej spoločnosti JOHNSON CONTROLS INTERNATIONAL spol. s.r.o., so sídlom Štúrova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 363 695. Náhradu škody zaplatenú príjemcovi tovaru si žalovaný následne uplatnil voči žalobkyni faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 08.03.2011, splatnou dňa 22.03.2011. Žalobkyňa fakturovanú náhradu škody neuhradila, preto žalovaný listom zo dňa 23.03.2011 jednostranne započítal svoju pohľadávku voči pohľadávkam žalobkyni, čím podľa názoru žalovaného došlo k zániku všetkých pohľadávok žalobkyne a zostáva jej uhradiť žalovanému rozdiel vo výške 5.997,60 eur. S poukazom na uvedené navrhol žalovaný návrh v celom rozsahu zamietnuť.

6. Vyšetrovaním bolo zistené, že bezprostrednou príčinou dopravnej nehody bola skutočnosť, že vozidlo, ktoré riadil rumunský vodič V. K. (ktorý pri nehode zahynul), nebolo v dobe nehodového deja osvetlené. Taktiež bolo zistené, že vodič prepravcu A. G. nemohol v žiadnom prípade predpokladať, že sa bude po diaľnici pohybovať neosvetlená súprava ťažného a ťahaného vozidla. Po náraze sa súprava ťažného vozidla prevrátila a ťahač Scania narazil do stredových vozidiel. Následne ďalší vodič na vozidle zn. Mercedes Sprinter nezvládol riadenie a narazil do návesu vodiča A. G.. Žalobkyňa predložila súdu uznesenie Policie České republiky Krajského ředitelství policie kraje Vysočina č. kon. KRPJ-9115-72/TČ-2010-161771-FB, právoplatné dňa 16.03.2012 (č. l. 128), ktorým bola odložená trestná vec podozrenia zo spáchania prečinu usmrtenia, ktorého sa mal dopustiť neznámy páchateľ, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti, oprávňujúce zahájiť trestné stíhanie podľa § 160 Trestného poriadku.

7. Žalovaný v konaní namietal, že tretia osoba, ktorá realizovala prepravu v prospech navrhovateľky - A. G., nedisponovala v čase prepravy a v čase vzniku dopravnej nehody, t.j. ku dňu 18.11.2010, povolením vykonávať medzinárodnú cestnú prepravu tovaru.

8. Súd mal ďalej za preukázané, že žalobkyňa prepravu zásielky nevykonala sama, ale jej prepravu zabezpečila prostredníctvom tretej osoby - A. G.. Súd v rámci vykonaného dokazovania skúmal skutočnosť, či táto osoba disponovala povolením na medzinárodnú cestnú prepravu tovaru. Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky bola súdu predložená kópia povolenia (č. l. 142) oprávňujúca A. G. vykonávať medzinárodnú cestnú prepravu tovaru, ktorá je podnikaním, na všetkých trasách, na celú cestu alebo časť cesty na území spoločenstva podľa Nariadenia rady (EHS) č. 881/92, platného od 17.04.2009 do 16.04.2014 vydaného dňa 17.04.2009 pod č. XXXXXX. Preprava bola vykonaná A. G., I. č. 5, XXX XX I., a to medzinárodnými nákladnými listami predloženými žalobkyňou, č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, teda žalobkyni podľa § 601 ods. 1 Obchodného zákonníka vzniklo právo na odplatu, ktoré predmetným návrhom uplatnila.

9. Žalovaný povinnosť zaplatiť odplatu za obstaranie prepravy namietal. Podaním zo dňa 23.12.2011 (č. l. 95) uviedol, že odplatu odmietol zaplatiť z dôvodu poškodenia zásielky počas prepravy s tým, že na predmete prepravy vznikla škoda vo výške 13.588,93 eur. Súd posúdil podanie podľa obsahu ako obranu žalovaného s cieľom zohľadniť započítací prejav len do výšky žalobkyňou uplatneného nároku a o zvyšku pohľadávky žalovaného nerozhodoval. V konaní žalovaný nepopieral, že žalobkyni nezaplatil odplatu za obstaranie prepravy a žalobkyňa nepopierala, že na prepravovanom tovare došlo k vzniku škody.

10. Súd ustálil, že medzi účastníkmi konania vznikol právny vzťah zo zasielateľskej zmluvy upravenej v § 601 a nasl. Obchodného zákonníka. Zodpovednosť za škodu zasielateľa na zásielke, ktorá bola prepravovaná treťou osobou, upravuje ustanovenie § 603 ods. 2 Obchodného zákonníka.

11. Súd mal za to, že v konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalobkyňa v pozícii zasielateľa nezodpovedala za škodu na prepravovanej zásielke, nakoľko škoda vznikla v priamej súvislosti so vznikom dopravnej nehody, kedy už zásielka bola odovzdaná dopravcovi - A. G. na prepravu. Dopravca (ktorý však nie je účastníkom tohto konania) zodpovedá za škodu podľa článku 17 Dohovoru 11/1975 Zb. o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), pričom prípadné liberačné dôvody sú upravené v čl. 17 ods. 2 Dohovoru. Týmito sa súd nezaoberal, lebo dopravca A. G. nie je účastníkom tohto konania, a preto nebolo vykonávané dokazovanie nad rámec konania.

12. Súd ustálil pohľadávku žalovaného titulom uplatnenia nároku na náhradu škody vyfakturovanú faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 08.03.2011 za nespôsobilú započítania, preto návrhu žalobkyne celkom vyhovel a odporcovi uložil povinnosť uhradiť jej odplatu v zmysle dohody. O úroku z omeškania rozhodol súd podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka s použitím § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal celkom 2.096,62 eur, ktoré boli riadne špecifikované. Splnomocnená zástupkyňa žalobkyne uplatňovala pri náhrade trov aj cestovné náhrady za cesty na pojednávania, avšak súdu neosvedčila doklady súvisiace s použitím motorového vozidla, spotrebu pohonných hmôt a nákup pohonných hmôt, preto jej súd náhradu cestovných nákladov nepriznal.

13. Proti rozsudku súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že pokiaľ súd kvalifikoval vzťah medzi účastníkmi konania ako zasielateľskú zmluvu, považuje jeho závery týkajúce sa prípadnej absencie zodpovednosti žalobkyne za vzniknutú škodu za ničím neodôvodnené. K vzniku škody na prepravovanom tovare - airbagoch - došlo počas prepravy na trase Elterlein (Nemecko) - Lozorno (Slovenská republika) vykonanej na základe Zmluvy o preprave č. Y a to v dôsledku dopravnej nehody na území Českej republiky na diaľnici Dl na kilometri 80,5. Závery vyšetrujúcich zložiek Polície Českej republiky o zodpovednosti konkrétneho subjektu (odlišného od navrhovateľky aj od prepravcu vykonávajúceho prepravu pre navrhovateľku) za vzniknutú dopravnú nehodu nemožno zamieňať so zodpovednostnými vzťahmi medzi účastníkmi konania. Z ustanovení Zmluvy o preprave č. Y týkajúcich sa poistenia vyplýva, že žalobkyňa mala predložiť platnú poistnú zmluvu, ktorou je chránená proti poškodeniu a strate zásielky, a to ešte pred vykonaním prepravy. Zo zmluvy bolo žalobkyni ako zasielateľovi známe, aké sú podmienky stanovené príkazcom pre vykonanie prepravy, preto s poukazom na citované ustanovenia Obchodného zákonníka bolo jej povinnosťou dojednať spôsob a podmienky prepravy tak, aby zodpovedali čo najlepšie

záujmom príkazcu, a to vrátane povinnosti predloženia poistnej zmluvy kryjúcej prípadné poškodenie alebo stratu zásielky. Žalobkyňa takú poistnú zmluvu nepredložila za seba, ani za prepravcu A. G., prostredníctvom ktorého prepravu obstarala. Tým porušila svoje povinnosti podľa zmluvy, aj zákonom stanovené povinnosti obstarať prepravu v zmysle príkazu príkazcu a s odbornou starostlivosťou, pričom v dôsledku porušenia tejto povinnosti odporcovi vznikla škoda, keďže žalobkyňa ani prepravca A. G. v čase vykonania predmetnej prepravy nedisponovali požadovaným poistením. Je nepochybné, že pokiaľ by žalobkyňa (alebo prepravca) mala uzavretú poistnú zmluvu podľa požiadaviek žalovaného, vzniknutá škoda by bola nahradená prostredníctvom poistného plnenia a podľa všetkého by si následne poisťovňa regresne uplatnila svoje nároky voči skutočnému vinníkovi dopravnej nehody, takže ani žalobkyňa samotná by takýmto postupom neutrpela žiadnu ujmu. Jej neochota nahradiť vzniknutú škodu bola podľa všetkého spôsobená len neexistenciou platného poistenia počas prepravy, ktorú žalobkyňa obstarala, čo však prirodzene nesmie byť na ujmu žalovaného v tomto súdnom konaní. Podporne poukázal na Všeobecné zasielateľské podmienky Zväzu logistiky a zasielateľstva Slovenskej republiky, ktorý je uvedený na začiatku textu Zmluvy o preprave č. Y Aj z ustanovení dotknutých článkov citovaných podmienok (najmä články 5 a 7) totiž vyplývajú rovnaké povinnosti zasielateľa pri obstarávaní prepravy, ako aj rovnaký princíp zodpovednosti zasielateľa za prípadnú škodu vzniknutú počas obstaranej prepravy v dôsledku porušenia povinností zasielateľa.

14. Odvolateľ poukázal ďalej na to, že súd nesprávne vyhodnotil jeho námietku týkajúcu sa neexistencie žalovaných pohľadávok žalobkyne, ktoré zanikli v dôsledku započítacieho úkonu žalovaného. Súd zaujal až príliš stručné stanovisko. Uviedol len to, že „ustálil pohľadávku odporcu titulom nároku na náhradu škody vyfakturovanú faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 08.03.2011 za nespôsobilú započítania...“ Z hľadiska procesného súd, podľa jeho názoru, správne vyhodnotil túto námietku ako obranu žalovaného do výšky žalovaného nároku a o zvyšku pohľadávky žalovaného nerozhodoval; napokon zaplatenie zvyšku pohľadávky je predmetom iného súdneho konania vedeného na Okresnom súde v Trnave. V rozsudku Okresného súdu Bratislava V však nie je uvedený jediný dôvod, ktorý ho viedol k vyslovenému záveru týkajúcemu sa nosného argumentu žalovaného proti opodstatnenosti žalovaného nároku (pričom žalovaný trvá na neexistencii žalobou uplatnených pohľadávok), čo robí jeho rozhodnutie nepreskúmateľným.

15. Napokon uviedol argumenty, ktoré by boli aktuálne v prípade posúdenia vzťahu medzi účastníkmi nie ako zasielateľskej zmluvy v zmysle ustanovení § 601 a nasl. Obchodného zákonníka, ale ako zmluvy o preprave podľa ustanovení § 610 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s ustanoveniami Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), publikovaného v Zbierke zákonov pod číslom 11/1975 Zb.. V prípade, ak by v ďalšom priebehu konania došlo napr. v dôsledku textu niektorých písomných dôkazov obsiahnutých v súdnom spise, k posúdeniu vzťahu medzi účastníkmi konania ako zmluvy o preprave (navrhovateľka v pozícii dopravcu a odporca v postavení odosielateľa), je presvedčený o tom, že na uvedených záveroch by sa nič nezmenilo. Aj v takom prípade sú totiž nepochybné pokyny žalovaného týkajúce sa poistenia uvedené na Zmluve o preprave č. Y ktoré žalobkyňa porušila a porušením tejto povinnosti došlo k vzniku škody pri rovnakej príčinnej súvislosti, ako uviedli pri posudzovaní vzťahu medzi účastníkmi ako zasielateľskej zmluvy. Povinnosť disponovať poistením tiež vyplýva z právnych predpisov platných pre dopravcov vykonávajúcich medzinárodnej prepravy v Slovenskej republiky. Odkaz na prípadné liberačné dôvody vedúce k zbaveniu sa zodpovednosti zo strany dopravcu by tak rovnako nebol relevantný, pretože zodpovednosť dopravcu v tomto prípade nie je založená jeho zodpovednosťou za spôsobenú dopravnú nehodu, počas ktorej došlo k vzniku škody, ale porušením povinnosti mať uzavretú poistnú zmluvu v zmysle písomnej dohody medzi účastníkmi. Okrem toho je nepochybné, že prvostupňový súd síce správne uvádza, že sa nezaoberal prípadnými liberačnými dôvodmi voči dopravcovi A. G.. S týmto záverom sa žalovaný stotožňuje, pretože s týmto subjektom nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu. Vo vzťahu k meritu prejednávanej veci však bol záver súdu nesprávny v ďalšom posudzovaní, pretože prípadné liberačné dôvody mohol dopravca A. G. uplatniť voči žalobkyni pri posudzovaní jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobkyni, ktorú si táto mala u dopravcu regresne uplatniť. Pre vzťah medzi účastníkmi konania prípadné liberačné dôvody viažuce sa na zodpovednosť žalobkyne za škodu voči žalovanému neprichádzajú do úvahy.

16. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá poukázala na to, že žalovaný svoje odvolanie zdôvodňuje uplatnením kompenzačnej námietky do výšky žalovanej pohľadávky z

titulu náhrady škody vzniknutej pri medzinárodnej preprave zabezpečovanej navrhovateľom. V tomto konaní žalovaný nepodal vzájomnú žalobu, a na Okresnom súde v Trnave žaluje ako žalobca náhradu škody v sume 5.997,60 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa zabezpečovala, ako zasielateľ pre žalovaného, medzinárodnú prepravu, vzťahy z tejto medzinárodnej prepravy sa riadia Dohovorom o prepravnej zmluve v medzinárodnej nákladnej doprave (CMR). Protižalobu, resp. vzájomnú žalobu žalovaný nepodal a výšku škody nezdôvodnil a ani nevypočítal počas konania v zmysle ustanovení Dohovoru CMR. Ku škode, ktorá vznikla bez zavinenia prepravcu, uplatnila liberačné dôvody, ktoré na pojednávaní preukázateľne zdôvodnila. Predmetnú prepravu, pri ktorej došlo k dopravnej nehode dňa 19.11.2010, vykonával prepravca A. G. , pričom vozidlo - ťahač zn. Scania riadil vodič A. G.. Vodič A. G. riadil ťahač návesov naložený kovovými debnami, v ktorých boli uložené automobilové airbagy s pyropatrónami, pričom na diaľnici Dl v km 80,5 v smere Praha Brno, narazil do neosvetlenej súpravy ťažného a ťahaného vozidla riadenej vodičom z Rumunska. Vyšetrovaním bolo zistené, že bezprostrednou príčinou dopravnej nehody bola skutočnosť, že vozidlo, ktoré riadil rumunský vodič V. K. (ktorý pri nehode zahynul), nebolo v dobe nehodového deja osvetlené. Ďalej bolo zistené, že vodič prepravcu A. G. nemohol v žiadnom prípade predpokladať, že sa bude po diaľnici pohybovať neosvetlená súprava ťažného a ťahaného vozidla. Po náraze sa súprava ťažného vozidla prevrátila a ťahač Scania narazil do stredových vozidiel. Následne ďalší vodič na vozidle zn. Mercedes Šprintér nezvládol riadenie a narazil do návesu vodiča A. G.. Súdu bolo doložené Usnesení Polície České republiky Krajské ředitelství polície kraje Vysočina č. k. KRPJ-9115-72/TČ-2010-161771- FB, ktorým bola odložená trestná vec, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti, oprávňujúci začať trestné stíhanie podľa § 160 Trestného poriadku.

17. Žalobkyňa poukázala na článok 17 odst. l) Dohovoru CMR, podľa ktorého dopravca zodpovedá za poškodenie zásielky od okamžiku prevzatia zásielky na prepravu až do okamžiku jej vydania. Podľa článku 17 odst. 2) Dohovoru CMR dopravca je zbavený tejto zodpovednosti, ak poškodenie bolo zavinené okolnosťami, ktoré dopravca nemôže odvrátiť a následky ktorých nie je v jeho moci odstrániť. V danom konaní vodič dopravcu nezavinil dopravnú nehodu a políciou bolo konštatované, že tejto nehode nemohol zabrániť a nemohol ju ani predpokladať (neosvetlený ťahač a ťahané vozidlo na diaľnici). Z uvedených dôvodov sa dovolali liberačných dôvodov vo vzťahu k vzniknutej škode. Žalovaný si neuplatnil v konaní návrh o zaplatenie spôsobenej škody, uvádzal iba obranu spočívajúcu v čiastočnom zápočte pohľadávky žalovaného voči žalovaným pohľadávkam žalobkyne. Ďalej nesúhlasí s právnym názorom žalovaného, že právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným má byť posudzovaný podľa § 610 Obchodného zákonníka. V danom prípade sa jednalo o medzinárodnú prepravu a vzťahy z nej vyplývajúce sa riadia Dohovorom o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej preprave (CMR). V odvolacom konaní žalovaný uvádza novú skutočnosť, a to poistnú zmluvu, ktorú údajne navrhovateľ nepredložil. V pôvodnom konaní žalovaný tvrdil, že zasielateľ porušil svoje povinnosti tým, že prepravu zveril prepravcovi, ktorý v čase prepravy nemal platnú licenciu. Toto tvrdenie bolo vyvrátené potvrdením Ministerstva dopravy SR ako aj samotnou licenciou prepravcu na vykonávanie medzinárodnej prepravy doloženou súdu do spisu. Samotný žalovaný, ktorý vo vzťahu k poškodenému príjemcovi spoločnosti JOHNSON CONTROLS INTERNATIONAL spol. s r.o. bol jej zmluvným prepravcom a zasielateľom a mohol si u svojej poisťovne ako zasielateľ uplatniť poistné plnenie za škodu, ktorú príjemcovi zásielky svojmu zákazníkovi JOHNSON CONTROLS INTERNATIONAL spol. s r.o. uhradil.

18. V kontradiktórnom konaní žalovaný nerozporoval nárok žalobkyne na zaplatenie žalovanej pohľadávky. V konaní si uplatnil započítaciu námietku, pričom však nepreukázal ani výšku škody, ktorou sa bránil ako započítacou námietkou. Žalobkyňa listom zo dňa 28.03.2011 odmietla započítanie, ktorú skutočnosť potvrdil žalovaný listom zo dňa 18.11.2011. Regresnú náhradu, ktorú požadoval odporca, nevydokladoval výpočtom škody podľa Dohovoru CMR, konkrétne čl. 25 vychádzajúceho z hodnoty zásielky vypočítanej podľa čl. 23 ods. 1, 2 a 4 Dohovoru CMR. Vo vzťahu k svojej započítacej námietke žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nezdôvodnil a nevypočítal výšku škody a ani v odvolaní nezdôvodnil výšku škody a ani nevyvrátil liberačné dôvody vydokladované navrhovateľom podľa Dohovoru CMR. Preto žalobkyňa navrhuje rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť. V prípade úspechu v odvolacom konaní si uplatňuje žalobkyňa náhradu trov právneho zastupovania za jeden úkon právnej služby v sume 237,34 eur, paušálny poplatok 8,04 eur a DPH v sume 49,07 eur.

19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v uznesení č. kon.8Cob/285/2014-193 zo dňa 16.03.2017 skonštatoval, že predmetom sporu je nárok žalobkyne na zaplatenie 7.981,33

eur s prísl. z titulu dohodnutej odplaty za obstaranie vykonania medzinárodnej prepravy tovaru, ktorú obstarala žalobkyňa, a to na základe objednávok žalovaného. Oprávnenosť svojho nároku preukazovala žalobkyňa medzinárodnými nákladnými listami CMR ako aj faktúrami. Žalobkyňa prepravu zásielky nevykonala sama, ale jej prepravu zabezpečila prostredníctvom tretej osoby - A. G.. Súd v rámci vykonaného dokazovania skúmal skutočnosť, či táto osoba disponovala povolením na medzinárodnú cestnú prepravu tovaru. Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky bola súdu predložená kópia povolenia (č. l. 142) oprávňujúca A. G. vykonávať medzinárodnú cestnú prepravu tovaru, ktorá je podnikaním, na všetkých trasách, na celú cestu alebo časť cesty na území spoločenstva podľa Nariadenia rady (EHS) č. 881/92, platného od 17.04.2009 do 16.04.2014 vydaného dňa 17.04.2009 pod č. XXXXXX.. V priebehu prepravy došlo k poškodeniu prepravovaného tovaru pričom bezprostrednou príčinou dopravnej nehody bola skutočnosť, že vozidlo, ktoré riadil rumunský vodič V. K. (ktorý pri nehode zahynul), nebolo v dobe nehodového deja osvetlené. Taktiež bolo zistené, že vodič prepravcu A. G. nemohol v žiadnom prípade predpokladať, že sa bude po diaľnici pohybovať neosvetlená súprava ťažného a ťahaného vozidla. Po náraze sa súprava ťažného vozidla prevrátila a ťahač Scania narazil do stredových vozidiel. Následne ďalší vodič na vozidle zn. Mercedes Sprinter nezvládol riadenie a narazil do návesu vodiča A. G.. Žalobkyňa predložila súdu uznesenie Policie České republiky Krajského ředitelství policie kraje Vysočina č. k. KRPJ-9115-72/TČ-2010-161771-FB, právoplatné dňa 16.03.2012 (č. l. 128), ktorým bola odložená trestná vec podozrenia zo spáchania prečinu usmrtenia, ktorého sa mal dopustiť neznámy páchateľ, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti, oprávňujúce zahájiť trestné stíhanie podľa § 160 Trestného poriadku.

20. Je nesporné, že žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu ako aj v odvolaní namietal existenciu akýchkoľvek splatných pohľadávok žalobkyne voči nemu, nakoľko tieto zanikli v dôsledku ich jednostranného započítania voči pohľadávke žalovaného. Podľa odvolateľa sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s jednostranným započítaním pohľadávky. Ďalej namietal, že žalobkyňa nepredložila poistnú zmluvu za seba, ani za prepravcu A. G., prostredníctvom ktorého prepravu obstarala. Tým porušila svoje povinnosti podľa zmluvy, aj zákonom stanovené povinnosti obstarať prepravu v zmysle príkazu príkazcu a s odbornou starostlivosťou, pričom v dôsledku porušenia tejto povinnosti odporcovi vznikla škoda, keďže žalobkyňa ani prepravca A. G. v čase vykonania predmetnej prepravy nedisponovali požadovaným poistením. Poukázal na Všeobecné zasielateľské podmienky Zväzu logistiky a zasielateľstva Slovenskej republiky, ktorý je uvedený na začiatku textu Zmluvy o preprave č. Y Aj z ustanovení dotknutých článkov citovaných podmienok (najmä články 5 a 7) totiž vyplývajú rovnaké povinnosti zasielateľa pri obstarávaní prepravy, ako aj rovnaký princíp zodpovednosti zasielateľa za prípadnú škodu vzniknutú počas obstaranej prepravy v dôsledku porušenia povinností zasielateľa. Taktiež poukázal na možnosť použitia ustanovení § 610 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s ustanoveniami Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), publikovaného v Zbierke zákonov pod číslom 11/1975 Zb..

21. K tomu odvolací súd dodal, že súd prvej inštancie správne posúdil právny vzťah medzi sporovými stranami podľa § 601 a nasl. Obch. zák. a zodpovednosť za škodu zasielateľa na zásielke, ktorá bola prepravovaná treťou osobou podľa § 603 ods. 2 Obch. zák., ako aj liberačné dôvody podľa § 373 a nasl. Obch. zák..

22. Súd prvej inštancie správne posúdil tvrdenie žalovaného o tom, že mu vznikla škoda na predmete prepravy vo výške 13.588,93 eur, ktorú musel uhradiť príjemcovi tovaru, ako obranu žalovaného s cieľom zohľadniť započítací prejav len do výšky žalobkyňou uplatneného nároku. Podľa § 147 ods. 2 CSP, ak žalovaný uplatnil započítanie svojej pohľadávky na pohľadávku žalobcu už pred podaním žaloby (čo je aj tento prípad), túto skutočnosť musí preukázať. Vo svojej podstate ide o iný typ procesnej obrany spočívajúci v tom, že žalovaný tvrdí, že pohľadávky žalobcu celkom alebo sčasti zanikli započítaním. Preto ide len o procesnú obranu žalovaného proti žalobcovmu nároku a nemusí preto spĺňať kritéria podľa § 132 ods. 1 CSP.

23. Odvolací súd súvislosti so započítaním poukázal na to, že Občiansky zákonník definuje základné princípy započítania v § 580, podľa ktorého „ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.“

24. Predpoklady zániku pohľadávok započítaním sú: a) vzájomnosť pohľadávok (musí ísť o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, kde veriteľ jednej pohľadávky je zároveň dlžníkom druhej a naopak; výnimky zo vzájomnosti nie sú pre túto vec podstatné), b) rovnaký druh plnenia (ten je splnený, ak ide o pohľadávky peňažné), c) spôsobilosť pohľadávok na započítanie (nejde o pohľadávky, ktorých kompenzovateľnosť je vylúčená zákonom alebo dohodou účastníkov) a d) právny úkon smerujúci k započítaniu (jednostranný alebo dvojstranný).“

25. Započítanie je teda možné vykonať jednostranne (úkon započítania urobí jeden subjekt voči druhému bez ohľadu na súhlas druhej strany), alebo dvojstranne (obidve zúčastnené strany akceptujú započítanie). Z jednostranného započítania sú vylúčené niektoré druhy pohľadávok, ako pohľadávka na náhrade škody na zdraví (takéto pohľadávky však možno započítať navzájom), pohľadávky, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia, premlčané pohľadávky, súdne nežalovateľné pohľadávky, pohľadávky z vkladov a proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú (čo však neplatí naopak, pretože „V občianskoprávnych záväzkových vzťahoch je možné jednostranne započítať splatnú pohľadávku proti pohľadávke, ktorá ešte nie je splatná. Zánik pohľadávok v takomto prípade nastane okamihom, keď prejav vôle smerujúci k započítaniu dôjde veriteľovi pohľadávky, ktorá ešte nie je splatná.“

26. Úprava započítania v § 358 až § 364 Obchodného zákonníka je len doplňujúca, pretože na započítanie medzi podnikateľmi sa použijú základné ustanovenia o započítaní v Občianskom zákonníku, s niektorými rozdielmi.

27. Špecifikom započítania je to, že jeho účinky väčšinou nastávajú (najmä pri jednostrannom započítaní) spätne. Pri započítaní, ak existujú vzájomné pohľadávky, ktoré sa stali splatné v minulosti, nastáva zánik pohľadávok nie v čase, keď sa pošle druhej strane započítanie, ale v čase, keď sa stali splatnými, t.j. aj spätne. Má to vplyv napr. na možnosť žiadať úroky z omeškania, prípadne zmluvné pokuty, pretože tieto možno zo započítavaných pohľadávok žiadať len do momentu stretnutia sa započítavaných pohľadávok (t.j. keď sa stane posledná zo započítavaných pohľadávok splatnou) a nie až do momentu, keď sa započítanie robí. Má to význam aj v súdnom konaní, napr. pre priznanie nároku na náhradu trov konania.

28. Zo započítania musí byť určite zrejmé, kto ho robí, voči komu, musí v ňom byť určená pohľadávka, ktorú započítavam a pohľadávka voči ktorej započítanie robím, musí byť podpísané a malo by byť aj datované. Forma právneho úkonu započítania nie je predpísaná, musí spĺňať všeobecné náležitosti stanovené v § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka a z jeho obsahu musí byť zrejmé, aká pohľadávka a v akej výške sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Zánik započítaných pohľadávok v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú, nastane okamihom, keď sa stretli.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 3799/2007 zo dňa 24.02.2010).

29. Odvolací súd skonštatoval, že tým, že žalovaný svoju pohľadávku započítal s pohľadávkou žalobkyne, svojím spôsobom uznal svoj záväzok voči žalobkyni, pretože možno započítať len vzájomné pohľadávky. V konaní nebolo preukázané, kedy započítací prejav bol doručený žalobkyni. Súd správne vyhodnotil námietku o započítaní ako obranu žalovaného do výšky žalovaného nároku a o zvyšku pohľadávky žalovaného nerozhodoval, nakoľko sám žalovaný potvrdil, že zaplatenie zvyšku pohľadávky je predmetom iného súdneho konania vedeného na Okresnom súde v Trnave.

30. Odvolací súd sa však stotožnil s tvrdením odvolateľa, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s tým, prečo považoval pohľadávku žalovaného vyfakturovanú faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 08.03.2011 za nespôsobilú započítania a uložil tunajšiemu súdu zistiť, kedy bolo započítanie doručené žalobkyni a riadne a jasne odôvodniť, prečo považoval pohľadávku žalovaného vyfakturovanú faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 08.03.2011 za nespôsobilú započítania.

31. Súd postupoval v zmysle právneho názoru a usmernenia odvolacieho súdu . Žalovaný na pojednávaní dňa 03.04.2018 doložil do súdneho spisu list žalobkyne datovaný dňa 28.03.2011, označený: „Vrátenie jednostranného zápočtu pohľadávok, Jednostranný zápočet pohľadávok žalovaného zo dňa 23.03.2011, výpis z účtu obchodnej spoločnosti JOHNSON CONTROLS

INTERNATIONAL, s.r.o., Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, zo dňa 15.04.2011, Žiadosť spoločnosti Johnson Controls o náhradu škody vo výške 13.588,93 eur a súd uzatvára:

32. V listinnom doklade označenom Vrátenie jednostranného zápočtu pohľadávok zo dňa 07.03.2011 žalobkyňa uvádza: „Zasielame Vám späť Jednostranný zápočet pohľadávok zo dňa 23.03.2011, nám doručený dňa 28.03.2011, ktorý nemôžeme akceptovať. Dôvod: Vaša pohľadávka, faktúra č. XXXXXXXX Vám bola vrátená“. Žalovaná predmetným listinným dokladom potvrdzuje doručenie jednostranného zápočtu žalovaného zo dňa 23.03.2011.“

33. Z listinného dokladu obchodnej spoločnosti JOHNSON CONTROLS INTERNATIONAL s.r.o. zo dňa 07.03.2011 vyplýva výpočet výšky škody v súlade s Článkom 23 ods. 1, 2 a 4 Vyhlášky ministra zahraničných vecí SR z 27.11.1974 č. XX/XXXX Zb.O Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), ktorý SR ratifikovala a ktorý znie: (1)Ak dopravca má podľa ustanovení tohto Dohovoru povinnosť nahradiť škodu za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky, vypočíta sa náhrada z hodnoty zásielky v mieste a čase jej prevzatia na prepravu. (2)Hodnota zásielky sa určuje podľa burzovej ceny, a ak nie je burzová cena, podľa bežnej trhovej ceny, a ak nie je ani burzová ani bežná trhová cena, podľa všeobecnej hodnoty tovaru rovnakej povahy a akosti. (4.)Okrem toho sa uhrádza dovozné, clo a iné výdavky vzniknuvšie v súvislosti s prepravou zásielky, a to pri úplnej strate v plnej výške a pri čiastočnej strate pomerným dielom; iné škody sa neuhrádzajú. Podľa Článku 25 vyhl. č. 11/1975 Zb. : Pri poškodení zásielky uhrádza dopravca sumu, o ktorú sa jej hodnota znížila; suma sa vypočítava z hodnoty zásielky určenej podľa článku 23 ods. 1, 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1975/11/20080520> a <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1975/11/20080520>.

34. Hodnota zásielky sa s použitím cit. článkov určuje podľa burzovej ceny, a ak nie je burzová cena, podľa bežnej trhovej ceny, a ak nie je ani burzová, ani bežná cena trhová cena, podľa všeobecnej hodnoty tovaru rovnakej povahy a akosti. Náhrada škody však nesmie presahovať 8,33 číselných jednotiek na kilogram chýbajúcej (hrubej hmotnosti. Vyššiu náhradu možno požadovať iba vtedy, ak bola podľa čl. 24 a 26 vyhl. č. 11/1975 Zb. udaná cena zásielky, alebo osobitný záujem na dodaní. Číselnou jednotkou je Special Drawing Right (osobitné právo čerpania), ako ho definuje Medzinárodný menový fond.

35. Poškodený vo vyčíslení zadefinoval číslo zásielky, hmotnosť zásielky a s použitím číselnej jednotky SDR ustálenej ku dňu vzniku škody zadefinoval výšku škody. Súd konštatuje, že výška škody uplatnená príjemcom tovaru (poškodeným) - obchodnou spoločnosťou Johnson Controls je zadefinovaná v súlade s vyhl. č. 11/1975 Zb. správne.

36. S poukazom na objednávku prepravy č. Y zo dňa 14.09.2010 (č.l. 12 súdneho spisu) súd konštatuje, že objednávateľ prepravy (žalovaný), si v návrhu zmluvy, akceptovanej žalobkyňou, vymienil uzavretie poistnej zmluvy a žalobkyňa bola povinná zásielku poistiť v súlade s ust. § 603 ods. 3 Obchodného zákonníka. Tým, že zásielku nepoistila, nepostupovala s odbornou starostlivosťou a zodpovedá tak za škodu vzniknutú pri obstarávaní prepravy v súlade s ust. § 603 ods. 2 Obchodného zákonníka.

37. Pohľadávka žalovaného titulom náhrady škody uplatnená v konaní kompenzačnou námietkou je pohľadávkou spôsobilou na započítanie, k účinnému zápočtu došlo dňa 28.03.2011, t.j. ešte pred samotným podaním žaloby na súd. S poukazom na uvedené mal súd za to, že pohľadávka žalobkyne, uplatnená v tomto konaní zanikla v dôsledku započítacieho prejavu žalovaného. Súd poukazuje na skutočnosť, že pohľadávka žalovaného titulom náhrady škody bola uplatnená výlučne v rámci kompenzačnej námietky do výšky nároku uplatneného žalobkyňou. S poukazom na uvedené súd žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške trov rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).