Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Co-333-2017.pdf
PDF · 96.01 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/333/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu A.. H. R., X.. XX.X.XXXX, F. XX, F., zast. Advokátskou kanceláriou Peter Dittrich s.r.o., Mudroňova 29, Košice, IČO: 36 861 855 proti žalovanému G. L. - W..R., B. X, F., IČO: 34 412 654, zast. JUDr. Jánom Lemešom, advokátom, Žižkova 19, Košice o zaplatenie 2 000 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 12Csp/65/2016-47 zo dňa 19.5.2017
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalobu zamietol. Priznal žalovanej náhradu trov konania v 100 %-nej výške. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Vychádzal z toho, že ako záujemca o kúpu nehnuteľnosti dňa 16.1.2016 uzatvoril so žalovanou ako sprostredkovateľkou predaja nehnuteľnosti a pani F. ako vlastníkom predávanej nehnuteľnosti Rezervačnú zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok sprostredkovateľa a vlastníka nehnuteľnosti rezervovať do 4.3.2016 za účelom predaja nehnuteľnosti špecifikované v rezervačnej zmluve. Žalobca ako listinný dôkaz do spisu predložil Rezervačnú zmluvu uzatvorenú medzi ním ako záujemcom, žalovanou ako sprostredkovateľkou a pani F. ako vlastníkom nehnuteľnosti dňa 16.1.2016. V článku I. tejto zmluvy je uvedené, že sprostredkovateľka vyhlásila, že bola poverená vlastníčkou nehnuteľnosti zabezpečiť budúceho kupujúceho/záujemcu a k tomu súvisiacich úkonov pre budúci predaj nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť mala byť rezervovaná do 4.3.2016. V článku IV. bod 4 zmluvy si strany dohodli, že v prípade, ak nedôjde k naplneniu účelu tejto zmluvy, a to k uzatvoreniu kúpnej zmluvy zavinením zo strany záujemcu, uhradí záujemca sprostredkovateľovi sumu 2 000 € ako zmluvnú pokutu za neplnenie záväzkov záujemcu, ktoré mu vyplynú z tejto zmluvy, a ktorá sa uhrádza započítaním vyššie uvedeného blokovacieho depozitu. Jedinou výnimkou, kedy záujemca nie je povinný uhradiť pri nenaplnení účelu tejto zmluvy zmluvnú pokutu, je neschválenie hypotekárneho úveru záujemcovi. V článku IV. bod 5 zmluvy si strany dohodli, že v prípade, ak nedôjde k naplneniu účelu tejto zmluvy, a to uzatvoreniu kúpnej zmluvy zavinením zo strany vlastníka, uhradí sprostredkovateľ záujemcovi sumu 2 000 € ako zmluvnú pokutu za neplnenie záväzkov vlastníka. V článku IV. bod 6 si strany dohodli, že sprostredkovateľ touto zmluvou nezodpovedá za konanie záujemcu. V prípade, ak nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy zavinením zo strany sprostredkovateľa, potom sa sprostredkovateľ zaväzuje okamžite vrátiť záujemcovi rezervačný poplatok vo výške 2 000 €. Žalobca do spisu doložil aj návrh na vysporiadanie zmluvných podmienok, ktorý dňa 3.2.2016 zaslal žalovanej. V návrhu sa uvádza, že dňa 2.2.2016 mu bolo telefonicky oznámené zo strany sprostredkovateľa aj vlastníčky, že vlastníčka ustupuje od predaja z dôvodu predaja nehnuteľnosti inému
záujemcovi. Žalobca konanie vlastníčky považuje za porušenie zmluvných podmienok a uplatňuje si právo na vrátenie zálohy vo výške 2 000 € a tiež právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2 000 € podľa článku IV. bod 5 zmluvy. Do spisu doložil aj druhú výzvu na vysporiadanie plnenia zmluvných podmienok zo dňa 23.2.2016 adresovanú žalovanej na vrátenie zálohy 2 000 €, ako aj na zaplatenie zmluvnej pokuty 2 000 €, najneskôr do 26.2.2016. Zároveň do spisu doložil aj výzvu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 13.6.2016 adresovanú žalovanej na zaplatenie zmluvnej pokuty 1 500 € do 20.6.2016. Súd citoval § 544 až § 546 O.z. a dôvodil, že ak z dohody o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, dlžník nie je povinný platiť zmluvnú pokutu, ak porušenie zmluvy nezavinil. Občiansky zákonník vychádza v ustanovení § 545 ods. 3 z toho, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v občianskoprávnom vzťahu je zo zákona viazaná na zavinené porušenie povinnosti povinnou osobou, pričom sa predpokladá zavinenie povinného subjektu. Uvedené platí, pokiaľ sa zmluvné strany v zmluve o zmluvnej pokute nedohodli inak. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť napr. na tom, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vznikne aj v prípade nezavineného porušenia zmluvných povinností. Z hľadiska ustanovenia § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka stačí na splnenie podmienky zavinenia nevedomá nedbanlivosť, ktorá predstavuje psychický vzťah povinnej osoby k porušeniu povinnosti charakterizovanej tým, že povinný subjekt nechcel, aby došlo k porušeniu povinnosti a ani nevedel, že spôsob zabezpečenia jej splnenia, ktorý zvolil nie je dostačujúci a k splneniu povinnosti nevedie, hoci ho vzhľadom na okolnosti a svoje postavenie, či osobné pomery mal a mohol vedieť (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Odo 588/2003 zo dňa 23.6.2004). Ako už bolo uvedené, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu sa viaže na nesplnenie zmluvnej povinnosti dlžníka. V tomto prípade však žalovaná ako sprostredkovateľ nemohla byť tým dlžníkom, ktorý nejakým spôsobom svoju zmluvnú povinnosť porušil. Zmluvnú povinnosť porušila vlastníčka nehnuteľnosti pani F.. Zmluvné prenesenie povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti z vlastníka na sprostredkovateľa nemôže podľa názoru súdu požívať právnu ochranu. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa názoru súdu, článok IV. bod 5 Rezervačnej zmluvy svojím účelom odporuje zákonu, konkrétne ustanoveniam Občianskeho zákonníka o zmluvnej pokute, a preto je tento článok neplatný. Aj keď ustanovenie § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka uvádza, že ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil. Opätovne súd poukazuje, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu sa viaže na dlžníka. Strany zmluvy si nemôžu dohodnúť, že povinnosť zmluvnej pokuty prechádza na inú osobu. Ustanovenie § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka pripúšťa, aby dlžník bol povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, aj keď ju nezavinil. Čiže dohoda sa môže týkať len zavinenia alebo nezavinenia dlžníka, nie tretej osoby. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.
2. V podanom odvolaní navrhol žalobca napadnutý rozsudok zmeniť alebo zrušiť. V odvolaní namietal, že konajúci súd pri posudzovaní nároku žalobcu nezobral do úvahy skutočnosť, že predmetom Rezervačnej zmluvy bol záväzok nielen vlastníka nehnuteľnosti ale aj záväzok žalovanej, a to zabezpečiť rezervovanie nehnuteľnosti v prospech realizácie kúpy tejto nehnuteľnosti žalobcom. Žalovaná si svoju povinnosť nesplnila a umožnila vlastnícke nehnuteľnosti nepristúpiť k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy. Práve pre tento prípad bola uzatvorená dohoda v znení článku IV odsek 5 Rezervačnej zmluvy, teda „V prípade, ak nedôjde k naplneniu účelu tejto zmluvy a to uzatvoreniu kúpnej zmluvy zavinením zo strany vlastníka, uhradí sprostredkovateľ záujemcovi sumu 2 000 € (slovom : dvetisíc eur) ako zmluvnú pokutu za neplnenie záväzkov vlastníka“. S ohľadom na uvedené sa teda nejedná, ako to uzatvoril konajúci súd, o prenesenie povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti z vlastníka na sprostredkovateľa, ale jedná sa o dohodu zaplatiť zmluvnú pokutu sprostredkovateľom v prípade ak nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, teda k realizácii záväzku, na ktorý bola zaviazaná aj žalovaná (jedná sa o priamy záväzok žalovanej). Zároveň poukazujeme na skutočnosť, že žalovaná je realitnou kanceláriou a mala postupovať s odbornou starostlivosťou, teda mala plniť povinnosti, na ktoré sa zmluvne zaviazala, zvlášť po tom, čo záujemca o kúpu nehnuteľností uhradil rezervačný poplatok. Žalovaná však v rozpore s Rezervačnou zmluvou nezabezpečila naplnenie účelu Rezervačnej zmluvy a teda uzatvorenie kúpnej zmluvy. S ohľadom na uzatvorenie dohody o zmluvnej pokute v znení a obsahu uvedenom v Rezervačnej zmluve máme za to, že nárok žalobcu je zachovaný bez ohľadu na to, či nesplnenie účelu Rezervačnej zmluvy zavinila alebo nezavinila žalovaná, pričom povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v žiadnom prípade nie je prenesenou povinnosťou z vlastníka nehnuteľnosti na sprostredkovateľa, ale je priamou povinnosťou sprostredkovateľa, ktorá mala byť splnená.
S ohľadom na vyššie uvedené navrhujeme súdu druhej inštancie, aby v súlade s ustanovením § 388 CSP vydal nasledovný rozsudok: súd mení rozsudok súdu prvej inštancie a to tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2 000 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % roční až do zaplatenia. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %. Alternatívny petit: V prípade, ak má súd druhej inštancie za to, že je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie a nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom navrhujeme, aby v súlade s ustanovením § 389 odsek 1 CSP vydal uznesenie: Odvolací súd ruší Rozsudok súdu prvej inštancie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanú a rozhodnutie.
3. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhol žalovaný potvrdiť rozsudok. K tonuto odvolaniu dáva žalovaná toto vyjadrenie: Žalovaná sa plne stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že povinnosť sa viaže na nesplnenie povinnosti dlžníka. Zmluvnú povinnosť porušila vlastníčka nehnuteľnosti a nie žalovaná, teda zmluvné prenesenie povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti z vlastníka na sprostredkovateľa nemôže požívať právnu ochranu. Z uvedeného vyplýva, že čl. IV. bod 5 Rezervačnej zmluvy odporuje ustanoveniam Občianskeho zákonníka, a preto je neplatný. Formuláciu rezervačnej zmluvy pripravenej žalobcom, o ktorú žalobca opiera svoj nárok, považuje žalovaná za nekalú a to v snahe prenášať povinnosť úhrady zmluvnej pokuty na žalovanú a v nedodržiavaní zásady ekvivalencie vzájomných povinností, adresnosti povinnosti vrátane zmluvných pokút. Toto sa jasne demonštruje napr. v čl. IV., bod 5 Rezervačnej zmluvy, kde je snaha prenášať zodpovednosť vlastníka nehnuteľnosti na sprostredkovateľa, ako aj v čl. IV. bod 4 Rezervačnej zmluvy, kde je zakotvená zmluvná pokuta kupujúceho s jedinou výnimkou a to neschváleného hypotekárneho úveru. Je potrebné uviesť, že ide o používané nekalého ustanovenia, ktoré má evokovať zdanie ekvivalencie povinnosti a ktoré umožňuje v kombinácii, keď nie je uvedené, a to ani približne, v akom rozsahu sa má platiť kúpna cena z hypotekárneho úveru, aby, ak sa záujemca rozhodne následne nepristúpiť k podpisu zmluvy, jednoducho požiadal o poskytnutie úveru blízkemu 100 % ceny nehnuteľnosti, t.j. v rozsahu, ktoré v súčasnosti banky neposkytujú. Žalovaná podotýka, že nekalosť konania žalobcu vyplýva aj z toho, že dňa 14.01.2016 a 15.1.2016 bola vykonaná obhliadka bytu na C. Č.. XX F. a žalobca ako záujemca prejavil záujem o kúpu bytu, pričom žalovaná navrhla stretnutie vo veci uzavretia predkupnej zmluvy, prípadne rezervačnej zmluvy na pondelok 8.1.2016 v priestoroch realitnej kancelárie za účasti všetkých zmluvných strán. Žalobca naliehal, aby k stretnutiu došlo už v sobotu 16.01.2016, pričom žalobca návrh rezervačnej zmluvy zaslal žalovanej mailom 10 minút pred stretnutím, čím zamedzil žalovanej sa s predmetom zmluvy oboznámiť, prípadne jej znenie prekonzultovať s právnikom. S prihliadnutím na obsah zmluvy považuje žalovaná konanie žalobcu za nekalé, čo uviedla aj vo vyjadrení zo dňa 08.02.2016 prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vlastníčka nehnuteľnosti dňa 27.01.2016 oznámila žalobcovi, že nepristúpi k predaju nehnuteľnosti. Podľa čl. IV. bod 6 Rezervačnej zmluvy v prípade ak nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy zavinením zo strany sprostredkovateľa (žalovaného) potom sa sprostredkovateľ zaväzuje okamžite vrátiť záujemcovi rezervačný poplatok vo výške 2 000 €. Nakoľko k neuzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo zavinením zo strany žalovanej ako sprostredkovateľky, žalovanej nevzniká povinnosť vrátiť rezervačný poplatok. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, jej úprava v OZ vychádza z princípu zavinenia. K porušeniu povinnosti pristúpiť k podpisu kúpnej zmluvy nedošlo zavinením zo strany žalovanej, preto žalovaná považuje požiadavku žalobcu na úhradu zmluvnej pokuty uplatnenú v žalobe za nedôvodnú. Na základe uvedeného žalovaná navrhuje, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol, rozsudok prvostupňového súdu potvrdil a priznal žalovanej trovy konaniu vo výške 100%.
4. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.
5. Rozsudok bol odvolaním napadnutý, preto bol aj v celom odvolacom konaní preskúmavaný.
6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie.
7. Uplatnené odvolacie dôvody sú dané.
8. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.
9. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu.
10. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.
11. Odvolací súd k dôvodom rozsudku dopĺňa z hľadiska právneho záveru súdu prvej inštancie len to, že v súlade s ustálenou súdnou praxou (judikatúra Najvyššieho súdu SR, napr. uznesenie sp.zn. 7Cdo/17/2014) sa ustálila na tom, že ak zistil odvolací súd pri odvolacom prieskume, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozsudku a je v ňom vysvetlené, z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádza aj ako daný spor pri zistení skutkového stavu právne posúdil, toto konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom treba chápať ako jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvárajú ich organickú jednotu, čo jednoznačne takýto prístup judikatúry reflektuje aj v ustálenej judikatúre ESĽP.
12. Treba potom súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že v súdenom spore žalovaná ako sprostredkovateľ nemohla byť dlžníkom, ktorý nejakým spôsobom svoju zmluvnú povinnosť porušil, práve vlastníčka nehnuteľnosti pani F. porušila zmluvnú povinnosť a prenesenie povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti z vlastníka na sprostredkovateľa nepožíva žiadnu právnu ochranu.
13. Výrok o trovách odvolacieho konania sa odôvodňuje § 369 CSP, lebo súd prvej inštancie vyložil svoj právny záver jednoznačne a vychádzal z viacerých právnych predpisov, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa pre odvolacie konanie, aby neboli priznané trovy odvolacieho konania za vyjadrenie podané žalovaným.
14. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.