Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/67/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom D. XXX/X, C., proti žalovanému: C. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 1.195,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 41Csp/53/2016-87 zo dňa 27.11.2017, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol, žalovanému náhradu konania nepriznal.

2. Rozhodnutie okresného súdu sa opiera o ust. § 415, § 420 ods. 1, § 442, § 517 ods. 2, § 563 Občianskeho zákonníka.

3. Z vykonaného dokazovania (vychádzajúc v zmysle § 193 z rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 3T/197/2005 zo dňa 19.02.2007, právoplatného a vykonateľného dňa 19.02.2007) mal súd preukázané, že žalovaný protiprávnym konaním - spáchaním trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona (§ 221 ods. 2 Trestného zákona), za ktorý bol právoplatne odsúdený porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 predchádzať škodám na majetku, a teda v zmysle § 420 ods. 1 zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti tým, že dňa 15.07.2004 v Žiline prostredníctvom mandatára O. B. uzatvoril so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava (žalobcom) zmluvu o úvere č. 561007, v ktorej sa zaviazal poskytnutý úver vo výške 20.000,- Sk, zvýšený o poplatok 16.000,- Sk splatiť desiatimi mesačnými splátkami po 3.600,- Sk, pričom dohodnuté splátky neuhrádzal a sumu 36.000,- Sk zaplatil až dňa 30.08.2006, v žiadosti o úver uviedol svoj čistý mesačný príjem 15.000,- Sk, hoci podľa daňového priznania za celý rok 2004 mal príjmy zo živnosti 43.700,- Sk, a teda na škodu cudzieho majetku sa obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú, tým spáchal trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona (v starom znení). Ku škode na majetku žalobcu teda došlo konaním žalovaného uvedeným vo výrokovej časti predmetného rozsudku (opis skutku, pre ktorý bol žalovaný právoplatne odsúdený). Okresný súd mal zákonné predpoklady nároku na náhradu škody (porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, zavinenie) preukázané výsledkami trestného konania. Súd dodáva, že v prípade zavinenia nebol v konaní preukázaný opak. V tejto súvislosti poukazuje okresný súd na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 269/2011-55 zo dňa 23.11.2011, v zmysle ktorého rozsah viazanosti všeobecného súdu

rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní, nemožno obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t. j. o spáchaní trestného činu, a o tom, kto ho spáchal. Z nálezu Ústavného súdu vyplýva, že pokiaľ je znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol žalovaný účastník právoplatne odsúdený, „spôsobenie škody na cudzom majetku“, potom si súd rozhodujúci o žalobe poškodeného, ktorý bol so svojím nárokom na náhradu škody spôsobenej takýmto trestným činom odkázaný na občianskoprávne konanie, nemôže vytvoriť vlastný názor na to, či žalobcovi bola trestným činom spôsobená škoda a kto ju spôsobil. Ústavne konformný výklad § 193 (§ 135 OSP) totiž vyžaduje, aby súd rozhodujúci v občianskoprávnom konaní o náhrade škody spôsobenej trestným činom, bol viazaný právoplatným odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu (jeho výrokovou časťou), a to vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia páchateľa za tento trestný čin. Zodpovednosť škodcu za škodu spôsobenú trestným činom treba potom posudzovať v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo/41/2011 z dňa 17.05.2012). V súlade s uvedeným, pokiaľ súd v trestnom konaní právoplatne (právoplatným a vykonateľným rozsudkom) rozhodol, že žalovaný konaním opísaným v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku zo dňa 19.02.2007 spôsobil žalobcovi škodu na majetku nie nepatrnú, má okresný súd za to, že v danej veci, t.j. v konaní o žalobe žalobcu (poškodeného), je rozhodnutím v trestnom konaní v súlade s § 193 viazaný, a teda nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému považoval čo do základu za preukázaný. Na druhej strane však stále platí, že občianskoprávny súd nie je viazaný výškou škody, aj keby bola vo výroku rozhodnutia v trestnom konaní presne vyčíslená. Vyplýva to z toho, že v trestnom konaní sa výška škody spravidla nezisťuje presne. Súd tak následne vykonával v danej veci dokazovanie ohľadom výšky škody, t.j. v akom rozsahu je nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému dôvodný. Súd v tomto smere vychádzal zo skutkových tvrdení a listinných dôkazov predložených žalobcom. V súlade s § 442 okresný súd dospel k záveru, že žalobcovi nárok na náhradu škody vo výške 1.195,- eur nevznikol. Z trestného rozsudku sp. zn. 3T/197/2005, ktorý ako listinný dôkaz predložil žalobca, vyplýva, že žalovaný dňa 30.08.2006 uhradil žalobcovi sumu 36.000,- Sk (1.195,- eur). Táto skutočnosť vyplýva aj zo samotného trestného spisu sp. zn. 3T/197/2005, kde na č. l. 81 spisu je obsiahnuté potvrdenie ČSOB, a. s. o vklade žalovaného vo výške 36.000,- Sk pre žalobcu. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Žaloba žalobcu bola nedôvodná tak v istine, ako aj v príslušenstve. Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu (100 %), avšak trovy konania si neuplatnil a v konečnom dôsledku mu žiadne trovy konania ani nevznikli, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

4. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktoré odôvodňuje ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP. Žalobca má za to, že v trestnom konaní ako aj v civilnom konaní dostatočne preukázal, že v prípade absencie konania žalovaného (ak by neuviedol žalobcu do omylu v otázke splnenia úverových podmienok) nedošlo by k uzavretiu zmluvy, ani k poskytnutiu úveru a ani k vzniku škody v majetkovej sfére žalobcu. Niet pochýb o tom, že konanie žalovaného malo charakter úmyslu, čo bolo potvrdené aj trestným rozkazom, ktorým uznal žalovaného vinným zo spáchania úmyselného trestného činu úverového podvodu podľa ust. § 222 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. Okresný súd Žilina v trestným rozkazom odkázal žalobcu s nárokom na náhradu škody na civilné konanie. Jedným zo znakov skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu je aj spôsobenie škody. V prípade, ak by uvedený znak nebol naplnený, žalovaný by nebol uznaný za vinného. Škodou sa na účely tohto Trestného zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. Škodou sa rozumie v zmysle aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť. Z uvedeného vyplýva, že pri trestnom čine úverového podvodu nie je škodou len suma rovnajúca sa výške poskytnutého úveru, ale aj odplata za poskytnutie úveru a ďalšie pohľadávky, ktoré mu vznikli v dôsledku omeškania dlžníka, na ktoré žalobca ako poškodený vzhľadom na okolnosti (dojednaný úrok, zákonný úrok z omeškania, zmluvná pokuta) mal nárok alebo ktoré mohol odôvodnene dosiahnuť. Vyššie uvedené skutočnosti majú za následok, že žalobca sa v civilnom konaní domáha náhrady škody vo výške, ktorá sa rovná nárokom vyplývajúcim zo zmluvy. Táto skutočnosť sama osebe nemôže mať za následok posúdenie predmetnej žaloby, ako žaloby na plnenie, bez zohľadnenia všetkých okolností ktorú nasvedčujú tomu, že ide o žalobu na náhradu škody. Krajský súd v Žiline v rozsudku č. k. 11Co/108/2017-63 zo dňa 12.09.2017 uviedol: „Civilný súd je v konaní o náhradu škody viazaný výrokom právoplatného odsudzujúceho rozsudku. Výrok odsudzujúceho rozsudku obsahuje

právnu časť a skutkovú časť. Z výroku o vine treba vždy vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu aj jeho skutkovú časť. Práve skutková časť výroku rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa... Pokiaľ je súčasťou skutkovej podstaty aj vznik škody a jej následok, je civilný súd viazaný nielen záverom trestného súdu o zavinenom protiprávnom konaní páchateľa, ale aj o vzniku škody a existencii príčinnej súvislosti medzi zavineným protiprávnym konaním páchateľa a spôsobenou škodou.“ Z citovaného rozsudku jednoznačne vyplýva, že civilný súd je viazaný záverom trestného súdu o vzniku škody a vzhľadom na skutočnosť, že vznik škody je súčasťou skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu, je civilný súd povinný vykonať dokazovanie len o výške škody spôsobenej trestným činom a nie o vzniku a existencii škody. Podľa žalobcu sa mal súd v rozsudku zaoberať výškou náhrady škody (skutočnou škodou a ušlým ziskom) a nie náležitosťami uzavretej zmluvy o úvere. Na záver žalobca poukazuje aj na rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 17C/277/2016-36 zo dňa 13.04.2017, kde súd v obdobnom prípade, ako je tento uviedol: „že aj keby záväzkový vzťah posudzoval ako spotrebiteľský, mu nemôže súd poskytnúť ochranu spotrebiteľa, nakoľko by došlo k zneužitiu práva v prospech žalovaného a k neprimeranej ochrane žalovaného. Výkon práva nie je protiprávne správanie subjektov.“ V uvedenom konaní sa žalobca rovnako domáhal priznania sumy z dôvodu náhrady škody spôsobenej trestným činom úverového podvodu a Okresný súd Galanta priznal žalobcovi nárok na celú žalovanú sumu. K rovnakému záveru dospel aj Okresný súd Pezinok rozsudkom č. k. 9C/128/2016-53 zo dňa 25.01.2017, keď priznal žalobcovi nárok na zaplatenie celej žalovanej sumy spolu so zákonným úrokom z omeškania, pričom Okresný súd Pezinok posúdil uzatvorenú zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú. V odôvodnení uviedol nasledovné: „Rovnako bolo žalobkyňou preukázané, že žalovaná sa pri čerpaní úveru dopustila úverového podvodu, kedy od žalobkyne čerpala peniaze, ktoré nemala v úmysle vrátiť. Zhrnúc uvedené, je potrebné konštatovať, že žaloba je dôvodná, nakoľko konaním žalovanej došlo na strane žalobkyne ku škode, ktorá bola spôsobená žalovanou úmyselne. Právnym posúdením zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť.“ Žalobca žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

7. Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré poukazuje bez toho, aby bolo žiaduce opakovať tam uvedené závery (§ 387 ods. 2 . Odvolacie námietky žalobcu nie sú dôvodné.

8. Odvolací súd poukazuje na viazanosť rozsahom odvolania (§ 379 a odvolacími dôvodmi (§ 380 . Z úradnej povinnosti môže odvolací súd prihliadnuť iba na vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

9. Odvolateľ je v zmysle zásady „právo patrí bdelým“ zodpovedný za vymedzenie odvolacích dôvodov a odvolací súd môže rozsudok súdu prvej inštancie podrobiť prieskumu iba z dôvodov uvedených odvolateľom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že odvolacie námietky odvolateľa sú nelogické a zmätočné. Odvolateľ zrejme pre veľký rozsah súdnych konaní, ktorých je účastníkom, nereagoval na dôvody rozsudku okresného súdu v súdenej veci.

10. Celé odvolanie žalobcu je zamerané na právnu argumentáciu zdôvodňujúcu naplnenie predpokladov vzniku nároku na náhradu škody vo výške 1.195,- eur s príslušenstvom voči žalovanému z titulu náhrady škody. To ale okresný súd nespochybnil. Aj okresný súd došiel k záveru, že žalobcovi vznikla voči žalovanému pohľadávka z titulu náhrady škody, ktorá však už v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie neexistovala. Okresný súd viazaný rozhodnutím v trestnom konaní (rozsudok OS Žilina sp.zn. 3T/197/2005) mal zákonné predpoklady nároku na náhradu škody (porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť, zavinenie) preukázané výsledkami trestného konania (viď rozsudok okresného súdu, jeho 4. strana, odsek 10). Hoci okresný súd mal za to, že nie je viazaný výškou škody v trestnom konaní, nespochybnil uplatnenú výšku škody 1.195,- eur.

11. Dôvodom zamietnutia nároku žalobcu bolo zistenie okresného súdu (vychádzajúc z obsahu spisu 3T/197/2005), že žalovaný 30.08.2006, t. j. pred podaním žaloby uhradil žalobcovi sumu 36.000,- Sk, čo po prepočte zodpovedá sume 1.195,- eur (viď rozsudok okresného súdu, jeho 4. strana, odsek 16). Tento záver, na ktorom je založený rozsudok súdu prvej inštancie, žalobca nespochybnil žiadnou odvolacou námietkou. Vychádzajúc z dôvodov odvolania, potom tento záver, ktorý bol dôvodom zamietnutia žaloby, odvolací súd nemôže podrobiť prieskumu.

12. Keďže odvolacie námietky odvolateľa neboli dôvodné a odvolací súd nezistil procesnú vadu v postupe súdu prvej inštancie týkajúcu sa procesných podmienok, rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny, vrátane výroku o trovách konania, ktorý taktiež vykazuje vecnú správnosť a neboli voči nemu vznesené odvolacie námietky.

13. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešným účastníkom odvolacieho konania bol žalovaný, ktorému vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430