Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Csp-212-2017.pdf
PDF · 106.87 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/212/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: T. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. I. XXXX/XX, 841 08 Bratislava, občan SR, o zaplatenie 392,51 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 143,08 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 23,58 Eur od 26.01.2016 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 30,38 Eur od 26.02.2016 do zaplatenia, vo výške 5,00% ročne zo sumy 30,38 Eur od 30.03.2016 do zaplatenia, vo výške 5,00% ročne zo sumy 30,38 Eur od 26.04.2016 do zaplatenia, vo výške 5,00% ročne zo sumy 28,36 Eur od 26.05.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.11.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.12.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 392,51 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania a náhrady trov konania z titulu neuhradenia ceny za poskytované služby, ktorú poskytol žalovanému právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s. Právny predchodca žalobca poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické komunikačné služby na základe zmluvy o pripojení zo dňa 19.12.2015. Žalovaný sa zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Právny predchodca žalobcu riadne a včas elektronické komunikačné služby žalovanému poskytol a sprístupnil a na cenu za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o pripojení vystavil a doručil žalovanému faktúru č. 7600162491 na sumu 23,58 Eur s dátumom splatnosti 25.01.2016, faktúru č. 7601069146 na sumu 35,37 Eur s dátumom splatnosti 25.02.2016, faktúru č. 7602029090 na sumu 55,17 Eur s dátumom splatnosti 29.03.2016, faktúru č. 7602986803 na sumu 35,37 Eur s dátumom splatnosti 25.04.2016, faktúru č. 7603941329 na sumu 48,16 Eur s dátumom splatnosti 25.05.2016, faktúru č. 7609734740 na sumu 249,43 Eur s dátumom splatnosti 25.11.2016. Právny predchodca žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017 postúpil pohľadávku žalobcovi. Žalovaný za poskytnuté služby do dňa podania žaloby nezaplatil.
2. Súd doručoval žalovanému žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k podanej žalobe na adresu trvalého pobytu uvedenú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky v zmysle § 106 ods. 1 písm.
a/ CSP. Zásielka sa súdu vrátila dňa 06.02.2018 s označením „adresát neznámy“. Aj ďalší pokus súdu o doručenie žaloby na adresu vyplývajúcu z obsahu spisu ostal neúspešný, keď z adresy uvádzanej vo faktúrach sa zásielka vrátila dňa 09.02.2018 s označením „adresát neznámy“. Súd preto doručoval žalobu v súlade s ustanovením § 116 ods. 2 CSP zverejnením na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu. Vzhľadom na uvedené súd považoval žalobu za doručenú po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia o podanej žalobe, teda 03.03.2018.
3. Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b/ CSP, nakoľko ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.04.2017 (§ 219 ods. 3 CSP v spojení s § 300 CSP).
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017 spolu s dodatkom k zmluve o postúpení a prílohami, zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 19.12.2015, dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb, všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s., cenníkom služieb platným od 01.12.2015, faktúrami č. 7600162491, 7609734740, 7603941329, 7602029090, 7602986803, 7601069146, výzvou k úhrade zo dňa 18.10.2017 a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 19.12.2015 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorej predmetom bolo sprístupnenie verejných elektronických komunikačných služieb žalovanému za podmienok stanovených v predmetnej zmluve o poskytovaní verejných služieb, pričom žalovaný sa zaviazal platiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Strany uzavreli aj Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb dňa 19.12.2015, predmetom ktorého bola aktivácia účastníckeho programu „HAPPY L NAJ“ s dobou viazanosti 24 mesiacov. Predmetným dodatkom sa žalobca zaviazal odpredať žalovanému mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Huawei MediaPad T1 8.0 Pro a žalovaný sa zaviazal zaplatiť kúpnu cenu mobilného telefónu, platiť cenu za zriadenie, sprístupnenie a používanie predmetných služieb a zotrvať v zmluvnom záväzku po dobu 24 mesiacov. Žalobca predal žalovanému mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie odpredať žalovanému mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie Huawei MediaPad T1 8.0 Pro za akciovú cenu 1,- Eur. Predajná cena telefónu je 189,- Eur.
7. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za poskytnuté služby:
- faktúru č. 7600162491 na sumu 23,58 Eur s dátumom splatnosti 25.01.2016,
- faktúru č. 7601069146 na sumu 35,37 Eur s dátumom splatnosti 25.02.2016,
- faktúru č. 7602029090 na sumu 55,17 Eur s dátumom splatnosti 29.03.2016,
- faktúru č. 7602986803 na sumu 35,37 Eur s dátumom splatnosti 25.04.2016,
- faktúru č. 7603941329 na sumu 48,16 Eur s dátumom splatnosti 25.05.2016. Žalovaný cenu za poskytnuté služby a zmluvnú pokutu účtovanú faktúrou č. 7609734740 neuhradil. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017 uzatvorenej medzi Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom sa žalobca stal nadobúdateľom pohľadávky voči žalovanému vrátane príslušenstva a práv spojených s pohľadávkou. Žalobca listom zo dňa 18.10.2017 vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 568,- Eur (istina 447,08 Eur + úroky 26,46 Eur + náklady inkasného konania 94,46 Eur) do 28.10.2017. Žalovaný na výzvu nereagoval a do dňa podania žaloby dlžnú sumu neuhradil.
8. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“), elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach.
9. Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
10. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry
11. Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva..
14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
17. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
18. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky, uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
19. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
20. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
21. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
22. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu uzavretím zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku vznikol záväzkovo-právny vzťah. Žalobca poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické komunikačné služby za podmienok stanovených v predmetnej zmluve o poskytovaní verejných služieb. Žalovaný sa zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Z listinných dôkazov vyplýva, že žalobca riadne a včas elektronické komunikačné služby žalovanému poskytol a sprístupnil a na cenu za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o poskytovaní verejných služieb vystavil a doručil žalovanému faktúry č. 7600162491, 7603941329, 7602029090, 7602986803, 7601069146 spolu na sumu 197,65 Eur. Listom zo dňa 18.10.2017 žalobca vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej sumy vo výške 568,- Eur. Žalovaný na výzvu nereagoval a dlžnú sumu žalobcovi neuhradil. Žalobca si v konaní uplatnil sumu 143,08 Eur pozostávajúcu zo sumy za poskytnuté služby v zmysle vyššie uvedených faktúr (po odpočítaní upomienok a poplatkov za obmedzenie služieb). Žalovaný cenu za poskytnuté služby neuhradil riadne a včas, a preto súd žalobe v časti vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 143,08 Eur.
26. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ho zaviazal v zmysle cit. ustanovenia zákona aj k zaplateniu úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr až do zaplatenia do zaplatenia. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05% (od 10.09.2014 do 15.03.2016) a 0,00% (od 16.03.2016) + 5 percentuálnych bodov.
27. Žalobca v žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu zmluvnú pokutu v sume 249,43 Eur s príslušenstvom, ktorú žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 7609734740. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovanému boli predaný mobilný telefón Huawei MediaPad T1 8.0 Pro za akciovú cenu 1,- Eur, pričom predajná cena telefónu je 189,- Eur. Výška zmluvnej pokuty bola v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb uvedená sumou 308,- Eur.
28. Žalobca nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty od žalovaného odvodzoval z dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, v zmysle ktorého sa podnik a účastník dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré podnik poskytol účastníkovi na základe tohto dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby (vrátane doplnkových) podľa cenníka, ako aj zľava z ceny mobilného telefónu, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol účastníkovi na základe tohto dodatku mobilný telefón poskytnutý. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke 1, ktorá zohľadňuje benefity poskytnuté účastníkovi podľa tohto dodatku. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena a/ alebo b/ predchádzajúceho bodu dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena c/ predchádzajúceho bodu dodatku: vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti * základ pre výpočet).
29. V zmysle bodu 3 dodatku sa porušením viazanosti rozumie: a/ výpoveď zmluvy účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojejdnanej doby viazanosti,
b/ žiadosť účastníka o prenesenie telefónneho čísla uvedeného v tomto dodatku k inému podniku poskytujúcemu služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy počas dojednanej doby viazanosti, c/ nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom do 45 dní po dplatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy.
30. Súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty nepovažoval za dôvodný. V prvom rade súd poukazuje na samotné znenie článku dodatku upravujúceho možnosť uplatnenia zmluvnej pokuty, v zmysle ktorého zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré podnik poskytol účastníkovi na základe tohto dodatku.
31. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je nevyhnutné, aby všetky tieto predpoklady boli kumulatívne splnené.
32. Pokiaľ ide o samotný vznik škody je potrebné poukázať na ustanovenie § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Súd v prejednávanej veci nemal preukázané, že by žalobcovi vznikla škoda alebo ušlý zisk.
33. Žalobca vyúčtovanú zmluvnú pokutu odôvodňuje poskytnutými benefitmi žalovaného na základe dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, okrem iného aj zľavou z ceny mobilného telefónu, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou telefónu. Podľa názoru súdu však za škodu nemožno považovať to, že v rámci obchodnej politiky žalobcu tento predáva mobilné telefóny za nižšiu ako trhovú cenu. Žalobca ponúkol žalovanému predaj predmetného mobilného telefónu za cenu akciovú a žalovaný túto ponuku prijal. V tomto prípade teda rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou zariadení nie je následkom tvrdeného ale nepreukázaného protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi stranami. Tento konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd dospel k záveru, že nedošlo k protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu, pretože predmetný mobilný telefón odpredal žalovanému za dojednanú kúpnu cenu.
34. Na viac zmluvnú pokutu uplatnenú žalobcom v súlade s bodom 3 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, vzťahuje sa na konanie osobitná ochrana spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorými bola do slovenského právneho poriadku vyššie citovaná smernica implementovaná. V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ má vnútroštátny súd posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Ak ide o neprimeranú doložku, má súd právomoc vyvodiť všetky dôsledky, ktoré vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje len demonštratívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet neprijateľných podmienok teda možno rozšíriť výkladom, keď z obsahu záväzku vyplynie značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
35. Pri posudzovaní zmluvnej pokuty ako neprijateľnej podmienky vychádzal súd z posúdenia dojednanej zmluvnej pokuty, či táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva aj jej vzťah k úrokom z omeškania, teda že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch
z omeškania. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitosti právneho úkonu, ako i na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, najmä z hľadiska sankcionovania nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy, ktoré by malo byť vyvážené.
36. V danom prípade mal súd za to, že žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých dodatkoch, žalobca iba mení výšku zmluvnej pokuty s ohľadom na výšku zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu resp. telekomunikačného zariadenia, prípadne výšku zľavy zo služieb, ktoré žalovanému poskytol. Ustanovenie o zmluvnej pokute v tomto dodatku považuje súd za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzavretia zmluvy v spojení so smernicou Rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a s poukazom na ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko požaduje od žalovaného ako spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil zmluvnú pokutu spočívajúcu v rozdiele medzi trhovou cenou mobilných telefónov a telekomunikačných zariadení poskytnutých žalovaným a ich akciovou cenou, prípadne spočívajúcu v sume ďalších zliav zo služieb poskytnutých žalovanému, ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, pričom výška zmluvnej pokuty má byť zo strany žalobcu znižovaná v závislosti od toho, koľko dní uplynulo od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Z uvedeného ustanovenia však nie je zrejmý presný spôsob výpočtu žalobcu pri pomernom znižovaní zmluvnej pokuty. Toto ustanovenie podľa názoru súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko v čase uzatvorenia dodatku spotrebiteľovi nie je zrejmé, o koľko presne sa zníži nárok žalobcu na zmluvnú pokutu v prípade nedodržania povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom záväzku po dobu dohodnutú v dodatku. 37. Na viac pokiaľ ide o samotnú výšku zmluvnej pokuty, túto súd považuje za neprimerane vysokú s ohľadom na nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Súd preto žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 249,43 Eur s príslušenstvom, zamietol.
38. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobca žiadal uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť mu sumu 392,51 Eur spolu s príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi sumu 143,08 Eur s príslušenstvom. Úspech žalobcu v pomere k žalovanej pohľadávke teda činí 36,45 % (143,08 Eur z 392,51 Eur). Úspech žalovaného v pomere k žalovanej pohľadávke potom činí 63,55 % (249,43 Eur z 392,51 Eur). Odrátaním úspechu žalovaného od úspechu žalobcu vyjde čistý úspech žalovaného v pomere 27,10 %. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v konaní úspešný, mal by nárok na náhradu trov konania. Nakoľko mu však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Opačný postup, t. j. priznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej strane, hoc jej žiadne nevznikli. t.j. nevynaložila pri bránení práva žiadne výdavky, by bolo vo svojej podstate popretím § 251 CSP, kedy za trovy konania sú považované len výdavky vynaložené v konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.