Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/212/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Tulejovou, v sporovej veci žalobcu: E. F., A. XX.XX.XXXX, S. W. F. I., XXX XX W. W., právne zastúpený: JUDr. Peter Petrík, advokát so sídlom Komenského 14419/18D, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR so sídlom Župné nám. 13, 814 22 Bratislava, o náhradu škody vo výške 10.000,- EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 15.07.2013 domáha zaplatenia sumy 10.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% zo sumy 10.000,- Eur odo dňa 11.10.2011 až do zaplatenia a náhrady trov právneho zastúpenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že Najvyšší súd SR mu v konaní vedenom pod sp. zn. 4Cdo 129/2010 nesprávnym úradným postupom, spočívajúcim najmä v odňatí možnosti konať pred súdom, spôsobil nemajetkovú ujmu. Túto ujmu si žalobca vyčíslil na 10.000,- Eur. Žalobca si svoj nárok uplatnil u žalovanej žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z. z.). Žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola prejednaná v zákonnej lehote, pričom jej zo strany žalovanej nebolo vyhovené. Podľa názoru žalobcu sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávny úradným postupom. Nakoľko žalovaná ani v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody nenahradila žalobcovi škodu a jeho žiadosť zamietla, neostalo žalobcovi nič iné, ako sa domáhať svojho nároku na súde.

2. Žalovaná sa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.08.2013 písomne vyjadrila k žalobe. Uviedla, že žalobca sa pri konkretizovaní nesprávneho úradného postupu obmedzuje na tvrdenie, že NS SR porušil ustanovenia § 120 ods. 1 a 3 OSP. Akýkoľvek postup súdu ( zahrňujúci napr. právne posúdenie veci, zistenie skutkového stavu, vykonanie dokazovania, výber, aplikácia a interpretácia zvolených právnych noriem na skutkový stav a pod.), ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť nesprávnym úradným postupom na účely zákona č. 514/2003 Z. z. Žalobca podľa názoru žalovanej namieta práve také činnosti súdu, ktoré spadajú pod pojem rozhodovacej činnosti, a preto je zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vylúčená. Ďalej žalovaná uviedla, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pretože žiadne rozhodnutie nebolo po svojej právoplatnosti zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. K existencii nemajetkovej ujmy žalovaná uviedla, že pre jej úspešné uplatnenie

je nevyhnutné preukázať ujmu a v prípade jej preukázania, je možné priznať náhradu nemajetkovej ujmy formou peňažného plnenia iba za tých podmienok, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Žalobca v žalobe žiadnym spôsobom vznik nemajetkovej ujmy nepreukazuje a požadovanú výšku ničím neodôvodňuje. Žalovaná tak má za to, že žalobca vznik nemajetkovej ujmy nepreukázal. Žalobca taktiež nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a nemajetkovou ujmou, keďže nepreukázal existenciu nemajetkovej ujmy ani nesprávneho úradného postupu. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok potrebných pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. považuje žalovaná žalobu za právne neopodstatnenú a žiada, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.

3. Okresný súd v Banskej Bystrici postúpil dňa 24.10.2013 vec na rozhodnutie Okresnému súdu Bratislava I ako súdu miestne príslušnému. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 4NcC 105/2013-29 zo dňa 14.01.2014 rozhodol o námietke žalobcu proti postúpeniu veci Okresnému súdu Bratislava I a rozhodol, že na konanie je miestne príslušný Okresný súd Bratislava I.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a oboznámil sa listinnými dôkazmi, a to so súdnym spisom Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 10C/82/2009, a ďalšími listinným dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Súd z výsluchu žalobcu zistil, že žalobca podal na Okresný súd v Banskej Bystrici žalobu dňa 24.06.2009 voči P. U.G. a predmetom bolo určenie, že nepriznal zľavu 20 % pri vyúčtovaní za rok 2006 pri UK za byt Č.. X na F. I. XX Q. W. W.. Žalobca požadoval, aby bol zaviazaný na náhradu škody vo výške 506,43 Eur. Súd dňa 29.09.2009 žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Krajský súd v Banskej Bystrici. Krajský súd rozhodol dňa 25.11.2009 a rozsudok Okresného súdu v Banske Bystrici potvrdil. Odvolacie trovy nikomu nepriznal a nikto zo strán v konaní nebol na pojednávanie volaný. Pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, žalobca ho nepovažuje za spravodlivé. Pociťuje krivdu z dôvodu, že sa Najvyšší súd SR vecou nezaoberal. Žalobca uviedol, že síce súd postupoval podľa zákona, ale nerozhodoval vo veci samej, ale len procesne. Nesprávny úradný postup najvyššieho súdu žalobca vidí v tom, že jeho rozhodnutie nepovažuje za spravodlivé. Žalobca pociťoval krivdu, pretože sa cítil ako občan druhej kategórie, nevedel si presadiť žiaden návrh, ani kontrolu a išlo o roky strádania, ktoré malo vplyv aj na jeho zdravie. Ďalej žalobca uviedol, že všetky tieto okolnosti sa odrazili na jeho psychickom stave. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré žalobca považuje za nespravodlivé je presvedčený o tom, že ním uplatnená výška nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- Eur je dôvodná. 6. Žalobca na pojednávaní navrhol vypočuť svedka F.. S. O., pričom výsluch svedkyne navrhol za účelom vyjadrenia sa k jeho psychickému stavu. Žalovaná navrhla výsluch svedkyne nevykonať, v zmysle § 185 ods. 1 CPS, keďže vykonanie tohto dôkazu nemá vplyv na konanie a aj z dôvodu hospodárnosti konania navrhovaný dôkaz výsluchu svedkyne F.. S. O. nevykonal z dôvodu, že vykonaním tohto dôkazu by súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre rozhodnutie a ktoré by mali podstatný vplyv na rozhodnutie súdu. 7. Súd zo spisu Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 10C/82/2009 zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.06.2009 domáhal voči žalovanému P. U. určenia, že nepriznanie zľavy vo výške 20% vo vyúčtovaní za rok 2006 pri ÚK bolo neoprávnené a podpísanie zmluvy o výstavbe KOSTKY z 25. októbra 2006 a Dodatku č. 1 k zmluve o dodávke a odbere tepla č. 265/2006 z 25.10.2006 je nezákonné a náhrady škody v sume 506,46 Eur podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov predstavujúcu časť nedoplatku vyúčtovaného žalobcovi v rokoch 2006 až 2008.

8. Okresný súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 10C/82/2009-37 zo dňa 29.09.2009 zamietol žalobu a účastníkom konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici o odvolaní žalobcu proti rozsudku č. k. 10C/82/2009-37 zo dňa 29.09.2009 rozhodol rozsudkom č. k. 15Co/355/09-57 zo dňa 25.11.2009 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici oznámil stranám sporu oznámením na úradnej tabuli súdu dňa 18.11.2009, ktoré bolo z úradnej tabule súdu zvesené dňa 25.11.2009, že dňa 25.11.2009 o 9.45 hod vyhlási rozsudok vo veci vedenej na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 10C/82/2009.

11. Rozsudok Okresného súdu Banskej Bystrici 10C/82/2009-37 zo dňa 29.09.2009 nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15Co/355/09-57 zo dňa 25.11.2009 dňa 08.12.2009. 12. Zo spisu Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 10C/82/2009 ďalej vyplýva, že v predmetnej veci žalobca podal dňa 21.12.2009 dovolanie proti rozsudku krajského súdu č. k. 15Co/355/09-57 zo dňa 25.11.2009. Podaním doručeným Okresnému súdu v Banskej Bystrici žalobca na výzvu súdu zo dňa 16.02.2010 doplnil podané dovolanie o náležitosti dovolania v zmysle § 241 ods. 1 OSP.

13. Dovolací súd dovolanie žalobcu uznesením č. k. 4 Cdo 129/2010 zo dňa 22.09.2010 odmietol a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov dovolacieho konania. Dôvodom odmietnutia dovolania žalobcu bolo, že dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania žalobcu podľa § 237 OSP a dovolanie nie je prípustné ani podľa § 238 OSP. Uznesenie dovolacieho súdu o odmietnutí dovolania bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu poštou dňa 21.10.2010.

14. Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. / § 3 písm. a, b, c, d zákona č. 514/2003 Z.z. /

15. Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, / § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. /

16. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. / § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z./

17. Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. / § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. /

18. Ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to: 1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch 2./ nesprávny úradný postup orgánu štátu a 3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušení pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.

19. Vykonaným dokazovaním má súd jednoznačne preukázané, že návrh žalobcu nie je dôvodný. Žalobca nepreukázal, že v konaní sp. zn. 10C/82/2009 vedenom na Okresnom súde v Banskej Bystrici

došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Krajského súdu v Banskej Bystrici ako odvolacieho súdu ani, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako dovolacieho súdu. V tomto konaní žalobca ďalej nepreukázal súdu, že nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici mu vznikla škoda a nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici a vznikom škody. Žalobca rovnako nepreukázal súdu, že nesprávnym úradným postupom Najvyššieho súdu SR mu vznikla škoda a nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom Najvyššieho súdu SR a vznikom škody. Zo zákona č. 514/2003 Z. z. jasne vyplýva, že musia byť kumulatívne splnené zákonné podmienky zakotvené v predmetnom zákone a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Žalobca v žalobe odôvodňoval nesprávny úradný postup krajského súdu tým, že ho nepredvolal na pojednávanie , čím mu odňal možnosť konať pred súdom. Toto tvrdenie žalobca súdu nepreukázal. Súd z pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10C/82/2009 zistil, že krajský súd pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu nenariadil na prejednanie odvolania pojednávanie . O odvolaní žalobcu rozhodol bez nariadenia pojednávania a strany sporu riadne oboznámil s časom a miestom verejného vyhlásenia rozsudku v zmysle príslušných ustanovení vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca mal možnosť v predmetnom súdnom konaní sp. zn. 10C/82/2009 vedenom na Okresnom súde v Banskej Bystrici využiť riadne a mimoriadne opravné prostriedky a na základe nich sa domáhať nápravy podľa žalobcu nesprávneho rozhodnutia. Žalobca podal vo veci sp. zn. 10C/82/2009 dovolanie proti rozsudku krajského súdu. Dovolací súd vo svojom uznesení č. k. 4 Cdo/129/2010 zo dňa 22.09.2010 rovnako uviedol, že v prejednávanej veci nedošlo k zmene termínu, či spôsobu pojednávania na krajskom súde, keďže zo spisu vyplýva, že predseda senátu dal dňa 18.11.2009 pokyn spisovej kancelárii, aby bol na úradnej tabuli vyvesený oznam o vyhlásení rozhodnutia s termínom 25.11.2009. K žalobcom uvádzanému tvrdeniu o nesprávnom úradnom postupe Najvyššieho súdu SR, ktorý žalobca vidí v tom, že rozhodnutie najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania žalobcu je nespravodlivé súd uvádza, že sa stotožňuje s vyjadrením žalovanej uvedenom v jej podaní zo dňa 14.08.2013. Akýkoľvek postup súdu zahrňujúci napr. právne posúdenie veci, zistenie skutkového stavu, vykonanie dokazovania, výber, aplikáciu a interpretáciu zvolených právnych noriem na skutkový stav a pod., ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť nesprávnym úradným postupom na účely zákona č. 514/2003 Z. z.. Žalobca namieta také činnosti súdu, ktoré spadajú pod rozhodovaciu činnosť súdu, a preto je zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vylúčená. Odmietnutie dovolania žalobcu z dôvodu, že dovolanie nebolo proti napadnutému rozsudku krajského súdu podľa § 238 OSP prípustné, ako aj z dôvodu, že dovolací súd nezistil skutočnosti podľa § 237 OSP, ktoré by odôvodňovali prípustnosť dovolania žalobcu, je v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi a nemôže sa jednať o nesprávny úradný postup.

20. V danom prípade žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie podmienok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., a preto súd jeho žalobe nemohol vyhovieť a zamietol ju v celom rozsahu ako nedôvodnú.

21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a úspešnej žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže jej žiadne nevznikli.

Poučenie:

Poučenie:

Proti prvému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 .

Proti druhému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ .

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 . Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov).