Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-148-2017.pdf
PDF · 88.53 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/148/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu: I/ H.. U. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX L. L., II/ A.. K. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX L. L., III/ E.. A.. D. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX L. L., žalobcovia I/ a II/ právne zastúpení advokátkou JUDr. Ing. Gabrielou Vlkolinskou, Advokátska kancelária so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 317 771, proti žalovanému: DayCom Group, a. s., so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 44 474 113, právne zastúpenému AK Dlhopolec s. r. o., so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 867 306, o zaplatenie sumy 4 404,71 € z titulu náhrady škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/136/2014-259 zo dňa 06. 09. 2016, takto
rozhodol:
Medzitýmny rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/136/2014-259 zo dňa 06. 09. 2016 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že základ nároku žalobcov I/ až III/ na náhradu škody je daný.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia I/ až III/ sa žalobou domáhali spoločne a nerozdielne voči žalovanému zaplatenia sumy 4.404,71 Eur z titulu náhrady škody. Žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a realizáciou stavebných prác na susediacej nehnuteľnosti, vo vlastníctve žalovaného, vznikla škoda na ich nehnuteľnosti.
3. V súdenej veci okresný súd podľa § 214 ods. 1 CSP rozhodol najskôr len o základe procesného nároku žalobcov, teda či je nárok žalobcov na náhradu škody voči žalovanému je daný, alebo nie je daný.
4. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie, zistil skutkový stav, nárok posúdil podľa § 415, § 420, § 420 ods. 3, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
5. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že základ nároku žalobcov na náhradu škody voči žalovanému je daný. Ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo. Ak si tak nepočínal, porušil povinnosť uloženú mu v § 415 Občianskeho zákonníka a z porušenia tejto preventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na zdraví, majetku, prírode alebo na životnom prostredí, mu vznikne všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
6. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti - konanie v rozpore s objektívnym právom, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a
vznikom škody a prezumpcia zavinenia. Ak sa tieto predpoklady preukázali, predpokladá sa zavinenie. Škodca musí v tomto prípade preukázať, že vzniknutú škodu nezavinil a to ani z tzv. nevedomej nedbanlivosti. Nestačí, ak preukáže, že urobil všetko podľa svojich subjektívnych schopností a znalostí. Rozhodujúca musí byť miera úsilia, ktorú možno očakávať od škodcu (rozhodnutie Najvyššie súdu ČR sp. zn. 25Cdo 2542/2003).
7. Žalobcovia v konaní tvrdili, že žalovaný im spôsobil škodu na ich nehnuteľnosti, a to tak, že v rámci nepovolenej stavebnej činnosti na susediacej nehnuteľnosti, došlo dňa 03.09.2012 k poškodeniu strešnej krytiny na ich dome a k zbúraniu nadstrešných častí dvoch komínových telies na ich dome, škoda, si uplatnili vo výške 4.404,71 Eur. Žalovaný popieral svoju zodpovednosť za túto škodu. Najskôr v konaní tvrdil, že v rámci vykonávania prestavby „Adaptácia meštianskeho domu č. 27“, síce vykonával rôzne stavebné činnosti, avšak komíny, za odstránenie ktorých žalobcovia požadujú náhrady škody boli súčasťou stavby vo výlučnom vlastníctve vlastníka rekonštruovanej budovy a teda neboli vo vlastníctve žalobcov, nie si je však vedomý žiadneho poškodenia strešnej krytiny žalobcov, namietal svoju pasívnu legitimáciu v konaní s poukazom na to, že k stavbe meštiansky dom došlo k zániku jeho vlastníckeho práva dňa 04.09.2012. Následne žalovaný zmenil obranu v tom, že začal tvrdiť, že žiadne stavebné práce na stavbe „Adaptácia meštiansky dom č. 27“ nevykonával, žiadne stavebné práce na túto rekonštrukciu neobjednal a za ne nezaplatil.
8. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, na ktorej vznikla škoda, žalovaný bol vlastníkom susediacej nehnuteľnosti (ďalej len „Meštiansky dom“) do dňa 03.09.2012.
9. Pokiaľ žalovaný namietal, že nemôže byť zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcom z dôvodu, že odo dňa 04.09.2012 nie je vlastníkom nehnuteľnosti, s rekonštrukciou ktorej žalobcovia spájali nárok na náhradu škody, a preto nemôže byť zodpovedným subjektom za prípadnú škodu, pričom tiež popieral, že ku škode nedošlo dňa 03.09.2012, pretože v dňoch 03. a 04.09.2012 prebiehali len prípravné práce k rekonštrukcii, túto obranu okresný súd považoval za nie je dôvodná. Prevodom vlastníckeho práva dňa 04.09.2012 k Meštianskemu domu zo žalovaného na spoločnosť Meštiansky dom, s.r.o., sa zmenilo len vlastníctvo k tejto stavbe, nezmenil sa zodpovednostný vzťah na prípadnú náhradu škody medzi oprávneným na tento nárok a povinným z tohto nároku. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaný vykonával rôznu stavebnú činnosť na rekonštrukcii Meštianskeho domu. Tieto vykonával aj začiatkom septembra 2012, kedy malo dôjsť ku škode. Ako pôvodný vlastník tejto nehnuteľnosti požiadal príslušný stavebný úrad dňa 26.07.2012 o vydanie stavebného povolenia. Bez vydania stavebného povolenia začal vykonávať stavebné práce. Stavebný úrad rozh. zo dňa 11.09.2012, zastavil všetky stavebné práce na nepovolenej stavbe meštianskeho domu. Rozhodnutiu predchádzalo zistenie Slovenskej stavebnej inšpekcie, inšpektorát Banská Bystrica na základe ohliadky, ktorá sa uskutočnila dňa 04.09.2012 na tejto stavbe, ktorej stavebníkom v tomto čase bol žalovaný. Ohliadkou bolo zistené, že stavebníkom, žalovaným boli zrealizované stavebné úpravy nad rámec ohlásenia stavebných úprav žalovaným a to na demontáži strechy. Z listinných dôkazov mal súd jednoznačne preukázané, že ku škode na majetku žalobcov došlo pred dňom 04.09.2012, pričom nepovolené stavebné práce vykonával žalovaný, pri ktorých došlo k vzniku škody na majetku žalobcov, na ich rodinnom dome. Podporne k tomu svedčia i výpovede vypočutých svedkov G. P. a C. P.. Počas rozoberania strechy v mesiaci september na tejto stavbe došlo konaním pracovníkov firmy C. P. k poškodeniu strešnej krytiny a to pádom sutiny, ako aj pohybom pracovníkov po streche susedného domu patriacom rodine Y.. Rovnako v priestupkovom konaní svedok C. P. vypovedal, že vykonával búracie práce na meštianskom dome vo B., ktoré vykonával na základe zmluvy so spoločnosťou DayCom Group, a.s.. Keďže zo záznamu Štátneho stavebného dohľadu vyplynulo, že ohliadka na stavbe „Adaptácia meštianskeho domu č. 27“ sa uskutočnila dňa 04.09.2012, a v tomto čase bolo zistené, že asanačné (búracie) práce na stavbe sú už zastavené, rozhodne k poškodeniu strešnej krytiny žalobcov muselo dôjsť pred týmto dňom, pričom stavebné práce nepochybne vykonávala spoločnosť DayCom Group, a.s., a to prostredníctvom firmy C. P.. Z fotodokumentácie zo dňa 05.09.2012, ktoré je súčasťou priestupkového spisu vyplýva poškodenie strešnej krytiny žalobcov.
10. Na základe týchto dôkazov mal súd za to, žalobcovia preukázali, že ku škode došlo pred dňom 04.09.2012, teda dňa 03.09.2012, povinným z daného zodpovednostného vzťahu je žalovaný, pretože preukázateľne tieto nepovolené stavebné búracie práce v tomto čase vykonával on. Žalovaný vykonávaním týchto nepovolených stavebných prác porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 415
Občianskeho zákonníka v rozsahu § 420 Občianskeho zákonníka, keď si nepočínal pri týchto nepovolených stavebných prácach tak, aby zabránil vzniku škody na majetku žalobcov.
11. Žalobcovia preukázali porušenie zákonnej povinnosti zo strany žalovaného, preukázali škodu, ako aj príčinnú súvislosť medzi porušením zákonnej povinnosti žalovaného a škodou. Tieto závery súdu nevyvracajú listinné dôkazy, ktoré predložil v konaní žalovaný, a napokon i svedok C. P., že cena za stavebné práce bola vyúčtovaná spoločnosti Meštiansky dom, s.r.o., ktorá za tieto práce mala firme C. P. aj zaplatiť. Stavebné práce firma C. P. začala vykonávať pre spoločnosť DayCom Group, a.s.. Žalovaný v konaní ničím neobjasnil a ani nepreukázal žiadnymi dôkazmi, z akých dôvodov neplnil za stavebné práce, ktoré vykonávala pre neho firma C. B., aspoň sčasti on.
12. Ohľadne rozsahu škody súd bude viesť konanie po právoplatnom skončení konania ohľadne základu nároku žalobcov na náhradu škody.
13. V súlade s § 355 ods. 1 CSP v lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP proti medzitýmnemu rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne. Odvolanie podal z dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že vo vzťahu k nemu zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti z titulu náhrady škody nie sú dané. Záver súdu, že žalovaný na výkon prác a činností súvisiacich s rekonštrukciou nehnuteľnosti susediacou s nehnuteľnosťou žalobcov použil XX.P. nie je správny. Túto osobu na výkon predmetných prác a činností použila spoločnosť Meštiansky dom, a. s. Voči žalobcom I/ až III/ neporušili žiadnu zmluvnú a ani zákonnú právnu povinnosť, nemožno preto uvažovať ani o príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Ako jediný akcionár za účelom kúpy, rekonštrukcie a prevádzky nehnuteľnosti tzv. Meštianskeho domu založil obchodnú spoločnosť Meštiansky dom, a. s. Túto nehnuteľnosť žalovaný vložil ako nepeňažný vklad do základného imania zakladanej obchodnej spoločnosti. Je pravdou, že do momentu nadobudnutia vlastníckeho práva spoločnosťou Meštiansky dom, s. r. o. vykonávali úkony smerujúce k vydaniu administratívnych rozhodnutí (povolení), o vydanie ktorých žiadali za účelom plánovanej rekonštrukcie nehnuteľnosti, preto je žalovaný do určitého momentu, v správnych konaniach vedených v súvislosti s rekonštrukciou, vedený ako stavebník. Podstatné je, že na prácach a činnostiach, ktoré boli v súvislosti s rekonštrukciou nehnuteľnosti vykonávané, sa žalovaný nepodieľal. Práce a činnosti v rozhodnej dobe na zmluvnom základe realizoval C. P. pre spoločnosť Meštiansky dom, a. s. Tieto boli potom C. P. spoločnosti Meštiansky dom, a. s., aj vyfakturované a spoločnosť Meštiansky dom ich uhradila. C. P. nebola žalovanému z titulu prác a činností vykonávaných v súvislosti s rekonštrukciou nehnuteľnosti vystavená žiadna faktúra, a preto v tomto smere nebola realizovaná spoločnosťou žalovaného ani žiadna platba.
14. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť, keď z obsahu spisu 14C/136/2014 Okresného súdu Zvolen, ako aj zo spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/9/2013, a tiež z obsahu priestupkových spisov, ktoré boli pripojené k spisu 14C/136/2014, jednoznačne vyplýva, že v septembri 2012, t. j. v čase vzniku škody, bola stavebníkom a realizátorom stavebných prác spoločnosť žalovaného. Žalovaný v priebehu konania nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by dosvedčoval jeho tvrdenia, že objednávateľom a vykonávateľom stavebných prác mala byť iná spoločnosť.
15. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcov k jeho odvolaniu nevyjadril.
16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP, prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd rozhodol je potrebné zrušiť v súlade s § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
17. Predmetom konania je nárok žalobcov uplatnený proti žalovanému titulom náhrady škody. Žalobcovia si uplatnili nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla na nehnuteľnosti v ich vlastníctve konaním žalovaného, ktorý ako vlastník susediacej nehnuteľnosti vykonával na svojej nehnuteľnosti práce, v súvislosti s ktorými došlo k poškodeniu nehnuteľnosti žalobcov.
18. Súd prvej inštancie rozhodol medzitýmnym rozsudkom, tak, že nárok žalobcov na náhradu škody je daný.
19. Odvolací súd zdôrazňuje, že aj medzitýmny rozsudok musí byť preskúmateľný. Súd sa v ňom musí vysporiadať so všetkými skutkovými a právnymi otázkami týkajúcimi sa základu nároku, o ktorom medzitýmnym rozsudkom rozhoduje a musí z neho byť zrejmé, o akom základe v prejednávanej veci rozhodol, na základe akých skutočností a dôkazov a ako vec právne posúdil. Otázky, ktoré sa týkajú základu nároku možno totiž riešiť len v medzitýmnom rozsudku. Ak sa tak nestane, je vylúčené, aby k nim súd prihliadol v ďalšom konaní pri rozhodovaní o výške nároku (NS SR 4Cdo/78/2013). V ďalšom konaní už súd rozhoduje len o výške nároku.
20. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd v danej veci nerozhodol o celom základe prejednávanej veci. Právnym základom veci je všetko, čo nemožno podriadiť pod pojem výška uplatneného nároku. Pokiaľ sa súd prvej inštancie vyjadril v medzitýmnom rozsudku len k niektorým, alebo len k jednej určitej otázke právneho posúdenia, v konečnom dôsledku tak o základe prejednávanej veci nerozhodol a postupoval v rozpore s ustanoveniami § 214 CSP.
21. Správne súd prvej inštancie uviedol, že predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti - konanie v rozpore s objektívnym právom, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody a prezumpcia zavinenia. Ak sa tieto predpoklady preukázali, predpokladá sa zavinenie. Škodca musí v tomto prípade preukázať, že vzniknutú škodu nezavinil a to ani z tzv. nevedomej nedbanlivosti. Nestačí, ak preukáže, že urobil všetko podľa svojich subjektívnych schopností a znalostí. Rozhodujúca musí byť miera úsilia, ktorú možno očakávať od škodcu (rozhodnutie Najvyššie súdu ČR sp.zn. 25Cdo 2542/2003).
22. Z uvedeného vyplýva, že na to aby mohol súd rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, musí mať vyriešené všetky skutkové a právne otázky týkajúcich sa základu nároku, t.j. porušenie právnej povinnosti, škody, príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Teda musí byť zrejmá aj existencie konkrétnej škody a jej rozsahu, nestačí len zistenie, že škoda nejaká vznikla, rozhodujúce je skutkové zistenie o rozsahu škody, a to z dôvodu, že príčinnú súvislosť možno skúmať len vo vzťahu ku konkrétnej škode (jej rozsahu, teda vo vzťahu k akej konkrétnej škode a jej rozsahu súd zistil zodpovednosť), keďže následne sa súd môže zaoberať už len výškou škody (nie rozsahom - t. j. na čom všetkom a aká škoda vznikla).
23. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, akú konkrétnu škodu a jej rozsah súd prvej inštancie zistil a ako posúdil príčinnú súvislosť medzi konkrétne zistenou škodou a porušením povinnosti žalovaného. Sám súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení rozhodnutia, že ohľadne rozsahu škody súd bude viesť konanie po právoplatnosti rozhodnutia ohľadne základu nároku žalobcov na náhradu škody.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže sa súd prvej inštancie nevysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi otázkami týkajúcimi sa základu nároku, o ktorom medzitýmnym rozsudkom rozhodoval (musí byť zrejmý rozsah škody a zostať neznáma len výška škody), neostala odvolaciemu súdu iná možnosť ako rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.
25. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný porušil svoje povinnosti, tak ako to zhodnotil po skutkovej a právnej stránke súd prvej inštancie sa javí ako správny.
26. Rozhodnutia súdu prvej inštancie pre nedostatok dôvodov nie je možné preskúmať, nie je zrejmé v akom rozsahu súd prvej inštancie zistil škodu a ako posúdil príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného a vzniknutou konkrétnou škodou, čo je nevyhnutným predpokladom pre posúdenie zodpovednosti za škodu. Úlohou súdu v ďalšom konaní bude zistiť aj uvedené predpoklady zodpovednosti za škodu a rozhodnutie odôvodniť v súlade s § 220 ods. 2 CSP.
27. Súd prvej inštancie v súlade s § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí o veci, rozhodne o náhrade trov konania.
28. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).