Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/429/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu N. Š., B., K. XXX/XX, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Erika Simanová, s.r.o., Rožňava, Edelényska 2027/3, IČO: 47 258 853, proti žalovaným 1) N. X., B.Ž., K. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, Rožňava, Cyrila a Metoda 4, 2) G. R., B., R. XXXX/X, X) Ľ. Y., B., C. XXX A. X) I. Y., B., R. XXXX/X, o zrušenie vecného bremena, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 6C/138/2016-134 zo 17.8.2017 Okresného súdu Rožňava

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovaným p r i s u d z u j e náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozhodol rozsudkom: I. Žalobu žalobcu zamieta. II. Priznáva žalovaným ad1 - ad4 náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vo výške 100 %. 2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal, čím ju odôvodnil, čo vo svojom podaní z 24.4.2017 zdôraznil, aké listinné dôkazy predložil na dôkaz zmeny pomerov týkajúcich sa nehnuteľností od vzniku vecného bremena (podanie zo 14.8.2017), ako sa podaním z 2.9.2016 žalovaný ad) 4 vyjadril k podanej žalobe (čo uviedol a na čo poukázal), ako sa podaním zo 14.9.2016 k veci vyjadrila (čo uviedla a na čo zároveň poukázala) žalovaná ad)1, čo vyplynulo z ním nariadenej a vykonanej obhliadky na mieste samom 17.2.2017, čo žalobca na pojednávaní uviedol (navrhol), čo žalovaní na pojednávaní uviedli, že vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav, konkrétne čo vyplýva z aktuálneho výpisu z LV č.XXXX, V. Č..XXX, V. Č..XXXX A. V. Č..XXXX okres Rožňava, obec Jovice, k. ú. K., z Oznámenia Okresného úradu Rožňava, katastrálneho odboru zo 4.8.2017, z Osvedčenia o dedičstve 7D/105/2015 z 12.10.2015 a z Osvedčenia o dedičstve 1D/186/2015 z 19.8.2015 vydaných notárkou Juditou Nagyovou, z predloženej kópie pozemkovej knihy 21, k. ú. K., z technickej správy vystavenej GEODÉZIA ROŽŇAVA, s.r.o., z pripojeného spisu 5C/36/2003 v konaní o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, z rozsudku 5C/36/2003-115 z 13.1.2005 právoplatného 12.1.2006 a, že z priloženej fotodokumentácie vyplývajú zistenia totožné s výsledkami vykonanej obhliadky na mieste samom zo 17.2.2017. Ďalej, citujúc znenie § 151n ods.1,2,§ 151o ods.1 a § 151p ods.3 O. z., uviedol: Na návrh môže podľa cit. zákonného ust. za primeranú náhradu vecné bremeno obmedziť alebo zrušiť, ak v dôsledku zmeny pomerov (mutatis mutandis) nastane hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Zmenu pomerov môžu vyvolať objektívne i subjektívne skutočnosti. Zmena pomerov sa môže týkať nehnuteľností, a to tak zaťažených ako aj zvýhodnených, môže sa týkať tiež osôb, či už povinných alebo oprávnených z vecného bremena, príp. sa môže týkať vzťahu k vecnému bremenu a k právu vyplývajúcemu z vecného bremena. Samotná zmena pomerov je právne významná, len ak privodila hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Kedy

pôjde o „hrubý nepomer” (úvodzovky súd) bude záležať od konkrétnych okolností daného prípadu. Súd obmedzí alebo zruší vecné bremeno za primeranú náhradu, ak v dôsledku zmeny pomerov nastane hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, kedy musí ísť o trvalú zmenu pomerov (a), hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného (b) a príčinnou súvislosťou medzi uvedenými podmienkami (c). Primeraná náhrada sa poskytne predovšetkým v peňažnej forme, i keď nemožno vylúčiť ani formu inej primeranej náhrady, napr. naturálnej. Zmena pomerov, ktorou vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, spočíva nielen v objektívnych okolnostiach, ale aj v osobných pomeroch účastníkov; za určitých okolností môže vzniknúť aj zmenou v správaní sa účastníkov. Pri rozhodovaní o obmedzení alebo zrušení vecného bremena v dôsledku zmeny pomerov je potrebné vziať do úvahy všetky okolnosti veci. Právne významným je len hrubý nepomer, ktorý vznikol v dôsledku zmeny pomerov. I keď k zmene pomerov došlo a je daný i hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, nie sú dané podmienky pre zrušenie vecného bremena, pokiaľ tento hrubý nepomer existoval už pred zmenou pomerov (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 22Cdo 1665/99 z 25.1.2001). V danom konkrétnom prípade sa domáha žalobca zrušenia práva vecného bremena s odôvodnením, že od rozhodnutia súdu v konaní 5C/36/2003, kedy boli posudzované pomery vzniku vecného bremena v súvislosti s uplynutím vydržacej doby 32 rokov, teda jednalo sa približne o r.1900, došlo k výraznej zmene pomerov a to vytvorením novej prístupovej cesty a to z ul. Okružnej a Mlynskej, čím vznikol žalovaným nový prístup k ich nehnuteľnostiam. Jedná sa len o miernu obchádzku, pričom ide o kvalitnejší prístup k ich nehnuteľnostiam. Poukázal na skutočnosť, že žalovaní ad) 3 a 4 ani nevlastnia susediace nehnuteľnosti. Hrubý nepomer vznikol zmenou pomerov pre žalobcu, ktorý si tak nemôže chrániť súkromie a zabezpečiť tiež patričnú ochranu majetku. Zastáva názor, že žalobca v súdnom konaní žiadnym spôsobom nepreukázal zmenu pomerov a to vznik novej prístupovej cesty pre žalovaných, ktorá by vznikla v čase od vydania rozsudku 5C/36/2003-115 z 13.1.2005 a následne tak ani hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou žalovaných. Z pripojeného spisu jednoznačne vyplýva, že spomínaný rozsudok skúmal a zohľadňoval stav prístupovej cesty v čase rozhodovania, teda v r.2005, čo sa podrobne opisuje aj v odôvodnení tohto rozsudku. Od tejto doby nedošlo k zmene infraštruktúry obce, ani k zmenám v pôvodných prístupových cestách, ani v ich stave, čo vyplynulo aj z vykonanej obhliadky na mieste samom a navyše aj žalovaní v spomínanom konaní využili túto argumentáciu vo svoj prospech. Teda je možné konštatovať, že nedošlo k žiadnej významnej zmene pomerov od obdobia, kedy súd právoplatne rozhodol o určení práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Rovnako nie je možné prihliadať ani na argumentáciu žalobcu, že súd v spomínanom konaní neprihliadal na aktuálne pomery, ale skúmal len či boli splnené podmienky pre vydržanie, keďže aktuálne pomery obsiahlo opisoval v odôvodnení svojho rozhodnutia. Čo sa týka skutočnosti, že žalovaní ad) 3 a 4) nie sú podľa aktuálnych výpisov z LV vlastníkmi susediacich pozemkov, je nepochybné, že nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu a to dedením - univerzálnou sukcesiou a aj keď sa vzdali nehnuteľnosti v prospech svojho synovca, naďalej „sa jedná“ o ich rodičovský dom, ktorý navštevujú a ide o užšiu rodinu s pevnými rodinnými väzbami. Predpokladmi zrušenia vecného bremena je splnenie súčasne podmienok a to, že „sa jedná“ o trvalú zmenu pomerov, že ide o hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného a príčinná súvislosť medzi nimi. Zák. má „na mysli“ takú zmenu pomerov, ktorá nastala v rámci existujúceho právneho vzťahu, bez toho, aby došlo k jeho porušeniu niektorou zo zmluvných strán. Zastáva názor, že argumenty uvádzané žalobcom nie je možné kvalifikovať ako zmenu pomerov a následne nemôže ani dôjsť k vzniku hrubého nepomeru medzi jeho zaťažením a výhodou žalovaných, ktorý navyše v čase kúpy predmetných nehnuteľností si musel byť vedomý, že tieto sú zaťažené právom zodpovedajúcim vecnému bremenu v prospech žalovaných a tak nebude celkom možné zabezpečiť si dostatok súkromia a úplnú bezpečnosť uzamknutím týchto nehnuteľností, a teda je možné konštatovať, že aj keby pripustil, že došlo k trvalej zmene pomerov, táto skutočnosť uvádzaná ním ako jediná - ako hrubý nepomer medzi jeho zaťažením a výhodou žalovaných, by jednoznačne existovala už pred zmenou pomerov. Ďalším predpokladom zrušenia vecného bremena súdom je poskytnutie primeranej náhrady žalovaným. Žalobca žiadnu náhradu v žalobe nenavrhol, učinil tak, až na poslednom pojednávaní pred vyhlásením rozhodnutia. S poukazom na uvedené žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, keďže neuniesol v konaní dôkazné bremeno a nepreukázal vznik zmeny pomerov od rozhodnutia súdu o určení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v r.2005 a tým ani vznik hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou žalovaných, ktorý by bol spôsobilým pre jeho rozhodnutie o zrušenie vecného bremena. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o § 255 v spojení s § 262 ods.1,2 (ich znenie cituje). Náhrada trov konania bola žalovaným priznaná vo výške 100 % podľa pomeru úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Žalobca podal včas odvolanie proti rozsudku, žiada tento rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vrátiť vec súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a uvádza: Odvolanie odôvodňuje podľa § 365 ods.1 písm. b),h) CSP, t. z. tým, že: 1. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, 2. rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podanou žalobou sa domáhal zrušenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu peši a dopravnými prostriedkami cez pozemok CKN 507/4 zapísanom na LV č.XXXX R.. Ú.. K. v časti C Ťarchy po por.č.1 na tom skutkovom základe, že v dobe od vzniku vecného bremena ešte v období platnosti obyčajového práva na Slovensku došlo v infraštruktúre obce Jovice k takým podstatným zmenám, že kým na prelome 19. a 20. storočia viedla k ich nehnuteľnostiam iba jedna prístupová cesta práve cez jeho pozemok, ku dňu rozhodovania súdu majú žalovaní v 1.,2.rade zabezpečený plnohodnotný prístup k svojim nehnuteľnostiam cez miestne komunikácie a cez obecný pozemok, pričom žalovaný v 3.rade nevlastní susedné nehnuteľnosti k CKN 507/4 a žalovaný v 4.rade nevlastní nehnuteľnosti v obci Jovice vôbec. Právni predchodcovia žalovaných nadobudli právo prechodu na základe rozsudku Okresného súdu (ďalej len OS) Rožňava 5C/36/2003 z 13.1.2005, právoplatného 12.1.2006, ktorým súd určil právo zodpovedajúce vecnému bremenu na základe vydržania so započítaním vydržacej doby ich právnych predchodcov. Skutkové tvrdenia preukázal listinnými dôkazmi a ohliadkou. Hrubý nepomer medzi výhodou oprávnených a nevýhodou povinného odôvodnil práve vznikom niekoľkých nových prístupových ciest k nehnuteľnostiam žalovaných, ku ktorým aj vedie brána ich domu, avšak napriek tomu trvajú na prechode cez jeho pozemok, ktorý vytvára prístup skratkou - v porovnaní s ďalšou prístupovou cestou bez podstatného rozdielu vo vzdialenosti. Preto nemôže v plnej miere realizovať vlastnícke právo a nútený je strpieť obmedzenie, hoci to reálny stav nevyžaduje, dokonca aj vo vzťahu k osobám, ktoré susedné nehnuteľnosti ani nevlastnia a tak nie je dôvod, aby bolo v prospech týchto osôb jeho vlastnícke právo obmedzené. Základom jeho argumentácie bolo hodnotenie zmeny pomerov porovnaním aktuálneho stavu so stavom v čase vzniku vecného bremena okolo r.1884 s poukazom na deklaratórny charakter rozsudku 5C/36/2003 z 13.1.2005, ktorý deklaroval vznik a existenciu práva už pred vydaním tohto rozsudku, a to najneskôr k 31.12.1950, teda počas platnosti obyčajového práva, a nie hodnotenie zmeny pomerov porovnaním aktuálneho stavu so stavom nehnuteľností a možností prístupu k nehnuteľnostiam ku dňu rozhodovania 13.1.2005, lebo týmto rozsudkom vecné bremeno nevzniklo. Súd zamietol žalobu o zrušenie vecného bremena z dôvodu, že nedošlo k žiadnej významnej zmene pomerov od obdobia, kedy OS Rožňava rozsudkom 5C/36/2003 z 13.1.2005, právoplatným 12.1.2006 rozhodol o určení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Súčasne vo vzťahu k žalovaným v 3.,4.rade uviedol, že je nepochybné, že nadobudli právo vecného bremena k predmetným nehnuteľnostiam dedením a aj keď sa v dedičskom konaní vzdali nehnuteľnosti v prospech svojho synovca, aj naďalej ide o ich rodičovský dom. Takto sa vysporiadal s dôvodmi žaloby a jeho argumentáciou opísanou v bode 1.,6. odôvodnenia rozsudku. Zastáva stanovisko, že uvedené odôvodnenie rozsudku nie je v súlade s § 220 ods.2 CSP. Ako je zrejmé z odôvodnenia rozsudku, súd sa obmedzil na sumarizáciu skutkových tvrdení strán, písomných podaní a súdneho spisu. Neuviedol jasný a logický argument, prečo pri hodnotení zmeny pomerov vychádzal zo skutkového stavu v čase rozhodovania vo veci 5C/36/2003 a nie zo skutkového stavu existujúceho v čase vzniku vecného bremena ani z akého dôvodu by malo trvať právo prechodu cez jeho pozemok v prospech osôb, ktoré susedné nehnuteľnosti nevlastnia. Súd nevyhodnotil dôkazy jednotlivo ani vo vzájomnej súvislosti a na jeho základnú argumentáciu nedal odpoveď vôbec a ani sa ňou nezaoberal, hoci ide o skutočnosti relevantné pre rozhodnutie. Rozsudok súdu tak považuje za zmätočný a nepreskúmateľný. Uvedeným nedostatočným odôvodnením bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces v zmysle čl.6 Dohovoru a čl.46 ods.1 Ústavy SR. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia, súd zrejme klasifikoval rozsudok 5C/36/2003 o určení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu za konštitutívny, čím nesprávne interpretoval vtom čase platný § 152 O. s. p. Túto skutočnosť však nie je možné konštatovať s určitosťou, pretože súd rozsudok nedostatočne odôvodnil. V prípade úspechu v odvolacom konaní žiada o náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 99,50 € a trov právneho zast. 76,84 €. 4. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti uvádzané už počas konania na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd výstižne a presvedčivo vysporiadal.

5. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. 6. Podľa 220 ods.2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 7. Z uvedeného ust. vyplýva, že súd je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami strán sporu alebo iným zák. predpísaným spôsobom

- podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 ods.1 hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom strán sporu na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov strán sporu na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadroval skutkový stav veci (§ 215 ods.1 a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú strany sporu na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 8. Odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z cit. § 220 ods.2 a zásadám súdnej praxe, preto nie je rozsudok nepreskúmateľný. 9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 10. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2 možno doplniť: 12. Za zmenu pomerov sa nepovažuje sama osebe skutočnosť, že došlo k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ku ktorej sa vecné bremeno viaže, a to ani vtedy, keď sa nový vlastník ocitol v horšej situácii, než v čase prevodu. 13. Žalobca sa stal vlastníkom nehnuteľnosti, ku ktorej sa viaže vecné bremeno v r.2016 kúpou a jeho situácia od kúpy do dňa rozhodnutia súdu sa nezmenila, tzn. nedošlo k žiadnej zmene pomerov, preto nebol dôvod na vyhovenie žalobe a to ani vo vzťahu k žalovaným v 3. a 4.rade, ktorí nie sú vlastníkmi susediacich pozemkov. 14. Podľa § 396 ods.1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

15. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 16. Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 17. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. Žalovaní mali v odvolacom konaní plný úspech, preto im bola priznaná náhrada jeho trov v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie. 19. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.