Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23To-136-2017.pdf
PDF · 84.93 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/136/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. apríla 2018 prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín a obžalovaného R. U., nar. X.X.lXXX vo D., M. republika, trvale bytom I., H. XX, M. republika, na verejnom zasadnutí neprítomného, ktoré 'podali proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 3T/96/2015 zo dňa 15.6.2017 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods.l písm. e/ ods. 2 Tr.por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku celý výrok o treste. Podľa § 322 ods.3 Tr. por. sa obžalovaný o d s u d z u j e pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. j/, 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia na 1 (jeden) rok, výkon ktorého trestu sa mu podľa §§ 49 ods. 1 písm. a/, 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 2 (dva) roky. Podľa §§ 50 ods. 2, 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zák. sa obžalovanému ukladá, aby v skúšobnej dobe uhradil zameškané výživné k rukám svojej dcéry D. G. J. G., nar. X.X.XXXX. II. Odvolanie prokurátora sa podľa § 319 Tr. por. zamieta, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný R. U. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., pretože hoci ako otec hoci ako otec D. G. J. G., narodenej XX.XX.XXXX, bytom U. U. č. XXXX, je povinný v zmysle § 62 a následne Zákona o rodine, ako aj rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 14C/136/2002 zo dňa 27.03.2002, právoplatným dňa 21.05.2002, povinný prispievať na výživu svojej dcéry D. G. J. G. sumou 350,- € mesačne vždy do 15. dňa vopred od 03.01.2013 k jej rukám, pričom si však svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplní od mesiaca jún 2014 vrátane až doposiaľ (marec 2017), čím mu vnikol dlh na bežnom výživnom vo výške najmenej 11.500,- €, okrem ktorého za uvedené obdobie uhradil výživné iba vo výške 400,-€. Bol za to odsúdený podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. l/, 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 11 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podali písomne v zákonnej lehote odvolania prokurátor a obžalovaný. Odvolanie prokurátora bolo podané v neprospech obžalovaného proti výroku o vine a treste. Podľa názoru prokurátora vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa predmetného trestného činu dopúšťa od mesiaca jún 2014 až doposiaľ (odvolanie napísané dňa 6.7.2017) malo byť konanie obžalovaného kvalifikované ako prečin podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., teda páchanie prečinu závažným spôsobom - po dlhší čas. Prokurátor navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušil rozsudok súdu I. stupňa v celom rozsahu a aby podľa § 322 ods. l Tr. por. vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolanie obžalovaného smerovalo tiež proti výroku o vine a treste (písomné podanie zo dňa 21.11.2017). Obžalovaný najmä poukazoval na to, že dcéru D. G. videl naposledy na XX. narodeniny. Odvtedy s ňou nemal žiaden kontakt. Od 18 rokov veku dieťaťa je dieťa zodpovedné za výživné, ktoré majú zaplatiť obidvaja rodičia. Podľa obžalovaného jeho dcéra ukončila odbornú školu zdravotnícku v roku 2014/2015. Po absolvovaní tejto odbornej prípravy už obžalovaný nie je zodpovedný za jej výživu. Ďalšie výživné musí byť platené iba v prípade, že by dcéra navštevovala sekundárne školu bez prerušenia. Obžalovaný uviedol, že je pripravený celú vec riešiť so svojou dcérou. Obžalovaný poukázal na to, že je občanom M. republiky, pričom tiež uviedol, že má manželku a dve ďalšie deti, ktorých je jediným živiteľom. Pracuje v O.. Následne obžalovaný prostredníctvom mailovej komunikácie zaslal odvolaciemu súdu ďalšie dôvody odvolania. Po dosiahnutí plnoletosti by malo byť výživné platené priamo dieťaťu a nie druhému rodičovi, pričom zákonná povinnosť vyživovať dieža sa vzťahuje na matku aj otca dieťaťa. Obžalovaný zistil, že jeho dcéra pracuje tiež v O. s mesačným príjmom cca 800 amerických dolárov a preto súčasne žiada o zrušenie vyživovacej povinnosti. Sumu výživného, ktorá mu bola určená sám navrhol v dobe, kedy nebol ženatý a nemal žiadne iné deti. Zopakoval, že dcéru videl naposledy 15 minút na jej 18. narodeniny, kedy bola v očakávaní, že k narodeninám dostane od neho auto. Odvtedy o nej nič nepočul, ani o potvrdeniach o návšteve školy. Vzhľadom na to považoval otázku platenia výživného za vybavenú. Obžalovaný napriek tomu uviedol, že uhradí dcére na jej účet chýbajúce platby až do júna 2015, kedy skončila štúdium na Strednej zdravotníckej škole v Trenčíne. Obžalovaný tiež žiadal vysvetliť, prečo poškodenou je p. G. a nie jeho dcéra. Obžalovaný tiež žiadal o oznámenie účtu svojej dcéry v O. za účelom zaplatenia výživného. Uviedol, že jeho dcéra ku dňu 28.3.2017 ukončila štúdium na vysokej škole, avšak už dňa 23.3.2017 odletela do O.. Obžalovaný v písomných podaniach tiež uviedol, že v termíne verejného zasadnutia určenom na deň 23.4.2018 sa tohto nemôže zúčastniť, pre značné náklady (minimálne 2.000,- eur - letenka, ubytovanie, strava) ako aj straty 4 dni v práci. Poukázal tiež na svoje zdravotné problémy. Taktiež žiadal obžalovaný o zrušenie pokuty vo výške 500 eur, ktoré mu uložil súd I. stupňa. Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach navrhol prokurátor krajskej prokuratúry vyhovieť odvolaniu podriadeného prokurátora s tým, že rozsudok súdu I. stupňa navrhol zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. b/,d/,e/ Tr. por. Ustanovený obhajca obžalovaného navrhol zrušiť rozsudok súdu I. stupňa a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Alternatívne navrhol po zrušení rozsudku súdu I. stupňa vec vrátiť súdu I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie za účelom ustálenia vyživovacej povinnosti obžalovaného v rozhodnom období. Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že možno prisvedčiť len odvolaniu obžalovaného z hľadiska uloženého trestu.
Vzhľadom k tomu, že už konanie na súde I. stupňa - hlavné pojednávanie bolo v súlade s Trestným poriadkom uskutočnené v neprítomnosti obžalovaného, senát odvolacieho súdu v úvode vlastných dôvodov rozhodnutia zaujíma stanovisko aj ku konaniu verejného zasadnutia o odvolaniach v neprítomnosti obžalovaného. Predovšetkým predseda senátu vzhľadom na viaceré okolnosti, týkajúce sa priebehu trestného stíhania pred súdom, na strane obžalovaného (cudzí štátny príslušník, pobyt v O.) rozhodol o ustanovení obhajcu obžalovanému v štádiu odvolacieho konania z dôvodu podľa § 37 ods. 2 Tr. por. -
spôsobilosť obžalovaného náležite sa obhajovať. Ustanovený obhajca sa tiež zúčastnil verejného zasadnutia konaného o odvolaniach. Z elektronickej komunikácie s obžalovaným ďalej vyplynulo, že obžalovaný vedel o termíne verejného zasadnutia v lehote podstatne dlhšej než je zákonná lehota 5 pracovných dní. Obžalovaný síce oznámil súdu, že sa verejného zasadnutia nezúčastní, nežiadal však o odročenie verejného zasadnutia. Z obsahu týchto oznámení pritom vyplynulo, že vzhľadom na jeho pracovný pobyt v O. je jeho účasť na verejnom zasadnutí prakticky "vylúčená". Senát odvolacieho súdu preto na začiatku verejného zasadnutia rozhodol podľa § 293 ods. 7, ods. 8 Tr. por. o tom, že sa verejné zasadnutie uskutoční v neprítomnosti obžalovaného R. U.. Ďalej k odvolaniu obžalovaného smerujúcemu proti výroku o vine uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Podľa § 62 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z. je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné sa samé živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Orgány činné v trestnom konaní a súdy pri posudzovaní trestnej zodpovednosti za zanedbanie povinnej výživy rodičov voči deťom vychádzajú z vyššieuvedeného zákonného rámca určeného špeciálnou normou - Zákon o rodine. Z vyššieuvedeného súčasne vyplýva, že zákonná povinnosť vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, nie je časovo ohraničená vekom dieťaťa. Táto povinnosť môže trvať aj po celý život dieťaťa, ak napríklad v dôsledku svojho zdravotného stavu nie je schopné sa samo živiť. Z tohto dôvodu ani obžalovaným uvádzaná okolnosť, že jeho dcéra dovŕšila 18. rok svojho veku, síce znamená, že táto dosiahla plnoletosť, na trvanie zákonnej povinnosti vyživovať dieťa to v zásade nemá vplyv ak dieťa nie je ešte schopné samostatne sa živiť, pretože sa pripravuje riadnym štúdiom na svoje budúce povolanie. Zmena je len v tom, že od dosiahnutia plnoletosti má dieťa nárok, aby výživné bolo platené do jeho rúk. Táto skutočnosť pritom vyplýva aj z skutkovej vety výrokovej časti rozsudku, kde je obžalovanému kladené za vinu, že neplatil výživné k rukám jeho dcéry a nie ako to on uvádzal v odvolaní, k rukám jeho matky. Rovnako v trestnom konaní nie je povinnosťou skúmať plnenie vyživovacej povinnosti druhého rodiča, v tomto prípade matky dcéry obžalovaného, ktorá nie je trestne stíhaná. V tomto smere preto ani nemajú orgány činné v trestnom konaní a súdy povinnosť oznamovať obžalovanému ako si plní vyživovaciu povinnosť druhý rodič, ako sa toho domáhal v štádiu odvolacieho konania obžalovaný. Len pre úplnosť k tomu senát odvolacieho súdu uvádza, že rodič, ktorý sa osobne stará o dieťa si svoju vyživovaciu povinnosť "plní" aj touto osobnou starostlivosťou.
Pokiaľ ide o dobu dokedy obžalovaný neplnil svoju vyživovaciu povinnosť táto bola ukončená mesiacom marec 2017, kedy podľa tvrdenia Vysokej školy zdravotníckej so sídlom v Prahe (č.l. 199) ukončila dcéra obžalovaného ku dňu 28.3.2017 štúdium v odbore pôrodná asistentka. Skutočnosť, že dcéra obžalovaného D. G. J. G. už mala dňa 23.3.2017 odletieť do O. nie je tak podstatná, že by mala vplyv na trestnú zodpovednosť obžalovaného za neplatenie výživného. Napokon k odvolaniu obžalovaného proti výroku o vine senát odvolacieho súdu uvádza, že predmetom útoku trestného činu zanedbania povinnej výživy je osoba, voči ktorej má páchateľ zákonnú vyživovaciu povinnosť - v tomto prípade dcéra obžalovaného. Matka dieťaťa však v trestnom konaní spravidla vystupuje ako poškodená so širšími právami poškodenej. Samotné nezaplatenie výživného však nepredstavuje škodu, ktorá by sa mohla vymáhať v trestnom konaní. K odvolaniu prokurátora týkajúceho sa správnosti použitej právnej kvalifikácie súdom I. stupňa je potrebné uviesť nasledovné. Podľa § 322 ods. 4 písm. b/ Tr.por. odvolací súd nemôže sám uznať obžalovaného za vinného z ťažšieho trestného činu než z akého ho mohol v napadnutom rozsudku uznať za vinného súd I. stupňa. Podľa § 284 ods. 2 Tr. por. súd I. stupňa môže uznať obžalovaného za vinného z trestného činu podľa prísnejšieho ustanovenia zákona ako podľa ktorého posudzovala skutok obžaloba, môže súd len vtedy, ak obžalovaného na možnosť tohto prísnejšieho posudzovania skutku upozornil skôr, ako súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Z obsahu trestného spisu vyplýva, že prokurátor podal na obžalovaného R. U. obžalobu, v ktorej mu kládol za vinu, že sa mal dopustiť prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. Na jednotlivých odročených hlavných pojednávaniach nedošlo k upozorneniu obžalovaného na možnosť použitia prísnejšej právnej kvalifikácie podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. ako sa toho domáha prokurátor vo svojom odvolaní. Súd I. stupňa preto túto prísnejšiu právnu kvalifikáciu konania obžalovaného použiť nemohol. Len pre úplnosť senát odvolacieho súdu k tomu dodáva, že prokurátor na hlavnom pojednávaní aj v záverečnej reči navrhol obžalovaného uznať vinným podľa obžaloby t.j. len pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. Procesným postupom navrhovaným prokurátorom (zrušiť rozsudok súdu I. stupňa a vec vrátiť súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol) by síce mohlo následne dôjsť aj k použitiu prísnejšej právnej kvalifikácie. Táto reálne aj prichádza do úvahy podľa skutkovej vety rozsudku súdu I. stupňa. Senát odvolacieho súdu však takto nerozhodol. Dospel k záveru, že potom čo už v marci 2017 zo zákona zanikla vyživovacia povinnosť obžalovaného voči svojej dcére, nie je nevyhnutne potrebné, aby prakticky až o rok neskôr bol zrušený odsudzujúci rozsudok súdu I. stupňa z dôvodu následného použitia prísnejšej právnej kvalifikácie. Dospel pritom k záveru, že podmienku spravodlivého súdneho konania, vrátane konania bez prieťahov spĺňa aj výrok o vine v rozsudku súdu I. stupňa. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolaniu prokurátora v neprospech obžalovaného nevyhovel.
Napokon odvolací súd preskúmal aj výrok o uloženom treste. Dospel pritom k záveru, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody je neprimerane prísny tak ako to má na mysli ustanovenie § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. Súd I. stupňa odôvodnil svoj výrok o nepodmienečnosti uloženia trestu odňatia slobody postojom obžalovaného k trestnej činnosti, vysokou výškou dlžného výživného a nezáujmom obžalovaného platiť dlžné výživné. Z obsahu odvolania obžalovaného v zásade pritom vyplýva, že obžalovaný si je vedomý vyživovacej povinnosti voči svojej plnoletej dcére, nechcel však výživné platiť matke dospelej dcéry. Súčasne obžalovaný už prezentoval záujem dlžné výživné svojej dcére uhradiť. Trestné stíhanie rodiča pre neplatenie výživného na svoje dieťa je pritom v našich trestnoprávnych normách upravené tak aby aj dodatočné zaplatenie dlžného výživného malo prednosť pred samotným postihom za spáchaný trestný čin. Z tohto dôvodu senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že primeranejším trestom v tomto konkrétnom prípade bude uloženie trestu odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu. Prakticky bude záležať na obžalovanom, či v stanovenej skúšobnej dobe zaplatí svojej dcére dlžné výživné, alebo či súdy SR rozhodnú o povinnosti obžalovaného vykonať trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu. Je pritom povinnosťou obžalovaného zistiť si potrebné údaje o svojej dcére, tak aby si mohol svoju vyživovaciu povinnosť splniť. Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak ako Je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.