Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/130/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, Trnavská cesta 82, Bratislava, zastúpeného JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovaným: X/ W. J., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. Š.P. X, U., zastúpený: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s. r. o., so sídlom Miletičova 1, Bratislava, X/ Ž. F., Q.. XX. XX. XXXX, W. U. Na W. X, M., o zaplatenie 1.621,66 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24.januára 2017, č.k. 50C 614/2015-83, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že žalobu proti žalovanému 1/ zamieta. Žalovaný 1/ má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.621,66 eur spolu úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 14. 06. 2015 do zaplatenia a žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Po právnej stránke žalobcom uplatňovaný nárok posúdil podľa § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 2 písm. j/, § 24 ods. 2 písm. b/, § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 116 ods. 2, ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 428, § 430 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že dňa 28. 12. 2014 žalovaná 2/ ako vodička motorového vozidla T. R., P.: U. XXX - Y. spôsobila v dôsledku dopravnej nehody vznik škody na motorovom vozidle J. S., že motorové vozidlo T. R. P.: U. XXX Y. nebolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu a nebolo sporné ani to, že žalobca poskytol poškodenému poistné plnenie z poistného garančného fondu. V konaní bolo sporné, kto bol v čase dopravnej nehody držiteľom, resp. vlastníkom motorového vozidla T. R., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda na inom motorovom vozidle. Žalobca tvrdil, že držiteľom motorového vozidla bol žalovaný 1/, čo preukazoval výpisom z centrálnej evidencie motorových vozidiel. Žalovaný 1/ tvrdil, že motorové vozidlo v minulosti previedol ústnou kúpnou zmluvou na T. K., ktorého k uvedenej skutočnosti žiadal vypočuť ako svedka a tento mal zabezpečiť prepis motorového vozidla v centrálnej evidencii vozidiel. Z výpisu z centrálnej evidencie vozidiel zistil, že v čase od 13. 08. 2010 do 10. 06. 2015, teda v čase dopravnej nehody dňa 28. 12. 2014, bol držiteľom motorového vozidla žalovaný 1/. Svedok T.G. K. vo svojej výpovedi uviedol, že v čase dopravnej nehody mal motorové vozidlo požičané od žalovaného 1/, nepamätal si dátum prevodu vlastníctva k motorovému vozidlu T. R., uviedol, že k prevodu došlo vtedy, keď bol zrealizovaný prepis

motorového vozidla. Podľa výpisu z centrálnej evidencie motorových vozidiel sa svedok stal držiteľom motorového vozidla od 22. 06. 2015. Z vykonaného dokazovania tak mal preukázané, že držiteľom motorového vozidla v čase dopravnej nehody dňa 28. 12. 2014 bol žalovaný 1/. V konaní ďalej bolo sporné, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla T. R.. Žalobca tvrdil, že za spôsobenú škodu zodpovedajú obaja žalovaní, žalovaný 1/ podľa ust. § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka a žalovaná 2/ podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom v prípade plurality zodpovedných subjektov závisí od žalobcu, voči ktorému zo zodpovedných subjektov uplatní svoje postihové právo, prípadne ho uplatní voči obom subjektom. V konaní bolo preukázané, že žalovaný 1/ bol v čase dopravnej nehody držiteľom motorového vozidla T. R., mal predmetné motorové vozidlo vo svojej právnej moci a podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. bol žalovaný 1/ povinný uzavrieť poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zodpovednosť žalovaného 1/ za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vyplýva z ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to aj v prípade, ak škodu nezavinil. Podľa žalovaného 1/ žalovaná 2/ viedla motorové vozidlo v čase dopravnej nehody bez súhlasu a proti jeho vôli a poukázal v tomto smere na postup v súlade s ust. § 430 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na uvedenú obranu konštatoval, že skutočnosť, že žalovaná 2/ viedla motorové vozidlo bez súhlasu alebo proti vôli žalovaného 1/, nebola v konaní žiadnym spôsobom preukázaná, navyše svedok K. v konaní tvrdil, že v čase dopravnej nehody mal motorové vozidlo od žalovaného 1/ požičané, takže možno konštatovať, že žalovaný 1/ umožnil svojou nedbalosťou protiprávne použitie motorového vozidla inou osobou. Žalovaná 2/ ako vodička motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, podľa záznamu o dopravnej nehode porušila pravidlá cestnej premávky, v príčinnej súvislosti s uvedeným porušením pravidiel cestnej premávky došlo k vzniku škody, za ktorú zodpovedá s poukazom na ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca má preto nárok na náhradu poistného plnenia voči obom žalovaným, a preto ich zaviazal povinnosťou spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi žalovanú pohľadávku. Žalovaní sa neuhradením tohto peňažného záväzku dostali do omeškania s jeho splatením, počnúc dňom 14. 06. 2015, a preto ich zaviazal aj k úhrade príslušných úrokov z omeškania. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný 1/ domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny tak, aby bola žaloba voči nemu zamietnutá, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že by poskytnutie motorového vozidla do výpožičky T. K. bolo možné považovať za jeho nedbanlivostné konanie. Mal zato, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil zmluvu o výpožičke ako nedbanlivostné konanie na jeho strane, keď uzavretím zmluvy o výpožičke mal umožniť protiprávne použitie motorového vozidla inou osobou - žalovanou 2/. Poukázal na to, že vypožičiavateľ je oprávnený vec užívať na uspokojovanie svojich vlastných potrieb a nesmie ju prenechať na užívanie inému, ak nie je dohodnuté inak. On sa s T. K. nikdy nedohodol, že môže vypožičané vozidlo prenechať na užívanie inej osobe, a preto nie je možné považovať jeho konanie za nedbanlivostné. Keďže ide o negatívnu skutočnosť pokiaľ ide o neudelenie súhlasu s užívaním vozidla treťou osobou, túto nie je spôsobilý preukázať. Argumentoval, že nemal žiadnu vedomosť o tom, že ním prenechané vozidlo T. K. bude užívané žalovanou 2/. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že je prevádzkovateľom motorového vozidla, mal rozhodnúť v súlade so zmluvou o pôžičke v zmysle prvej vety § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že namiesto neho zodpovedá ten, kto použil dopravný prostriedok bez jeho vedomia alebo proti jeho vôli ako prevádzkovateľa. Vytýkal súdu prvej inštancie, že neprihliadol ani na skutočnosť, že uzatvoril ústnu kúpnu zmluvu s novým vlastníkom T. K.. V čase dopravnej nehody už nebol vlastníkom ani držiteľom predmetného motorového vozidla, s čím sa konajúci súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nijako nevysporiadal a na "tento dôkaz" neprihliadol. Predmet kúpy bol medzi zmluvnými stranami ustálený ako predmetné motorové vozidlo a kúpna cena bola T. K. riadne uhradená pri prevzatí motorového vozidla, čím došlo k dohode zmluvných strán o predmete kúpy a kúpnej cene, a teda došlo k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy, u ktorej zákon nevyžaduje osobitnú písomnú formu. Mal za to, že napriek absencii písomnej formy, bola kúpna zmluva platne uzatvorená, čomu nasvedčuje aj to, že následne došlo aj k odovzdaniu veci. Nakoľko v čase dopravnej nehody nebol vlastníkom ani držiteľom predmetného motorového vozidla a nemohol ním právne, ani fyzicky disponovať, nemožno ho považovať za prevádzateľa v zmysle § 427 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a preto nemôže byť ani daná jeho zodpovednosť za škodu podľa uvedeného ustanovenia zákona. Prepis motorového vozidla v evidencii motorových vozidiel má len deklaratórny účinok, T. K. sa zaviazal vykonať úkony potrebné k prepisu vlastníckeho práva, a až po doručení výzvy žalobcu na zaplatenie sa dozvedel, že T. K. si svoje povinnosti nesplnil a prepis vlastníckeho práva k motorovému

vozidlu nevykonal. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nebolo vykonané dostatočné dokazovanie na určenie vlastníka a držiteľa motorového vozidla, a preto súd prvej inštancie nezistil rozhodujúce skutočnosti pre vydanie rozhodnutia a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vytýkal tiež súdu prvej inštancie, že rozhodnutie nie je riadne odôvodnené a je zmätočné. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ uviedol, že v ňom neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesného útoku, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Zotrval na tom, že prevádzkovateľom motorového vozidla bol v čase dopravnej nehody žalovaný 1/, čo preukázal centrálnou evidenciou motorových vozidiel, a túto skutočnosť potvrdil aj svedok. Žalovaný 1/ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by uzatvoril so svedkom T. K. ústnu kúpnu zmluvu pred dopravnou nehodou, naopak svedok vypovedal, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo až po dopravnej nehode. Žalovaný 1/ ako prevádzkovateľ, resp. držiteľ vozidla, mal v čase dopravnej nehody faktickú a právnu moc nad vozidlom, keď bol zapísaný v dokladoch od vozidla a v čase dopravnej nehody ho zveril vodičovi vozidla, preto je daná jeho objektívna zodpovednosť podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Prevádzkovateľom vozidla tiež nie je osoba, ktorá použije vozidlo na jazdu na základe zmluvy o výpožičke. Stotožnil sa so súdom prvej inštancie, že žalovaný 1/ v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že dopravný prostriedok bol použitý bez jeho vedomia alebo proti jeho vôli a stotožnil sa aj so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný 1/ svojou nedbalosťou umožnil žalovanému 2/ použitie vozidla. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, v ktorej bolo žalobe žalobcu proti žalovanému 1/ vyhovené, a v medziach žalovaným 1/ uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.); keď účinky odvolania žalovaného 1/ sa nedotýkajú právoplatnosti tej časti výroku rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené proti žalovanej 2/ tvoriacej so žalovaným 1/ samostatné spoločenstvo (§ 367 ods. 2 veta prvá C.s.p. v spojení s § 76 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie vykonal; v rozsahu dôkazných návrhov strán; všetko potrebné dokazovanie na posúdenie medzi stranami sporných skutočností a tvrdení z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval dôvodnosť svojho nároku a procesnej obrany, ktorými žalovaný 1/ popieral uplatňovaný nárok z dôvodu nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie, a na základe vykonaného dokazovania správne dospel k záveru, že žalovaný 1/ bol v čase dopravnej nehody držiteľom motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, a je preto daná jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa § 427 ods. 1 Obč. zák. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalovaný 1/ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalovaná 2/ použila motorové vozidlo bez jeho súhlasu alebo proti jeho vôli, z obsahu spisu nemožno vyvodiť a nemôže obstáť ani záver súdu prvej inštancie, že požičaním vozidla žalovaný 1/ umožnil svojou nedbalosťou protiprávne použitie vozidla žalovanou 2/. 6. Žalovaný 1/ sa v spore bránil tým, že nie je pasívne legitimovaným, nakoľko nebol v čase dopravnej nehody prevádzkovateľom, ani držiteľom vozidla, ktorým došlo ku škode, keďže na základe ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy previedol svoje vlastnícke právo k predmetnému vozidlu na svedka T. K., ktorý bol povinný vykonať všetky úkony spojené so zmenou vlastníka na dopravnom inšpektoráte. Na preukázanie tohto tvrdenia bol v spore vypočutý svedok T. K., ktorý tvrdenie žalovaného 1/ o uzatvorení kúpnej zmluvy v čase dopravnej nehody nepotvrdil, keď v tomto smere uviedol, že žalovaný 1/ mu predmetného vozidlo v čase dopravnej nehody požičal z dôvodu, že jeho pokazené vozidlo bolo v tom čase v servise. V konaní nebolo sporné, že v čase dopravnej nehody vozidlo riadila partnerka tohto svedka - žalovaná 2/. Za tohto stavu; keď žalovaný 1/ nenavrhol vykonať dokazovanie jeho výsluchom ako strany sporu; správne súd prvej inštancie na základe svedeckej výpovede T.. K. skutkovo uzavrel, že prevádzkovateľom a držiteľom vozidla bol žalovaný 1/, keďže k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, a tým aj k zmene vlastníctva, došlo až v čase prepisu zmeny na dopravnom inšpektoráte dňa 22.06.2015, teda po dopravnej nehode dňa 28.12.2014. 7. Súd prvej inštancie pri svojom závere, že žalovaná 2/ použila predmetné vozidlo bez súhlasu, príp. proti vôli, žalovaného 1/, keď toto riadila ako partnerka svedka T.. K., ktorému žalovaný 1/ vozidlo požičal, nezohľadnil, že táto skutočnosť nebola v konaní sporná, keď žalobca a žalovaná 2/ ju nespochybňovali a tiež neprimerane zaťažil žalovaného 1/ preukazovaním neexistencie tejto právnej skutočnosti, t.j. neudelenia súhlasu žalovanej 2/ na použitie vozidla. Skutkové tvrdenie o tom, že žalovaná 2/ použila predmetné vozidlo bez súhlasu, príp. proti vôli žalovaného 1/, tak považoval odvolací súd za nesporné. 8. Podstatnou spornou otázkou, ktorú bolo potrebné vyriešiť, bolo posúdenie, či žalovaný 1/ svojou nedbalosťou umožnil použitie predmetného vozidla žalovanou 2/ bez jeho súhlasu, príp. proti jeho

vôli, teda či svojím (zavineným) nedbanlivostným konaním umožnil žalovanej 2/ zneužitie predmetného vozidla. Odvolací súd sa v tomto smere nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že požičanie vozidla možno považovať za nedbanlivostné konanie žalovaného 1/, v dôsledku ktorého došlo k protiprávnemu použitiu vozidla žalovanou 2/. Pokiaľ žalovaný 1/ prenechal svedkovi T.. K. vozidlo na dočasné užívanie, mohol sa dôvodne spoliehať na to, že tento ako vypožičiavateľ, neporuší svoju zákonom stanovenú povinnosť neprenechať inému vozidlo na užívanie (§ 661 ods. 2 Obč. zák.), keď vzhľadom na účel vypožičania vozidla , t.j. odkázanosť svedka na použitie vozidla počas obdobia, keď mal svoje vozidlo v servise, žalovaný 1/ nemohol vedieť, že svedok zverí vozidlo svojej partnerke - žalovanej 2/. Za týchto okolností nemožno vyvodiť záver, že by žalovaný 1/ svojou nedbalosťou, t.j. vypožičaním vozidla svedkovi, ktorý mal nielen právo; ale aj povinnosť; vozidlo sám používať, umožnil zneužitie vozidla žalovanou 2/. Žalovaná 2/ preto použila vozidlo proti vôli žalovaného 1/, ktorý svojou nedbalosťou toto protiprávne použitie jeho vozidla žalovanou 2/ neumožnil, keď na základe okolností, za ktorých došlo k odovzdaniu vozidla žalovaným 1/ svedkovi T.. K. nemožno prijať záver, že žalovaný 1/ mal a mohol vedieť, že môže dôjsť k jeho použitiu žalovanou 2/ proti jeho vôli, prípadne bez jeho súhlasu. Nedbalosť žalovaného 1/ podľa názoru odvolacieho súdu nezakladá ani argument žalobcu, že žalovaný 1/ bol v priateľskom vzťahu so svedkom. 9. V preskúmavanej veci tak dospel odvolací súd; na rozdiel od súdu prvej inštancie; k záveru, že nie je daná zodpovednosť žalovaného 1/ za škodu podľa § 430 ods. 1 Obč. zák., keď vodička vozidla

- žalovaná 2/ použila motorové vozidlo, prevádzkou ktorého bola škoda spôsobená, bez súhlasu ako aj proti vôli žalovaného 1/, ktorý jej takéto neoprávnené použitie vozidla svojou nedbalosťou neumožnil, a preto žalovaná 2/ zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou tohto vozidla namiesto žalovaného 1/ ako prevádzateľa. 10. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanému 1/ domáhal zaplatenia sumy 1.621,66 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 14.06.2015 do zaplatenia, v celom rozsahu zamietol. 11. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovanému 1/, ktorý mal v konaní úspech, priznal proti žalobcovi v celom rozsahu nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s bránením sa proti uplatňovanému nároku. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).