Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Cr-1-2016.pdf
PDF · 116.08 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cr/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňa JUDr. Miriam Szárazová, v spore žalobcu U. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, XXX XX F. Z., právne zast. JUDr. Vladimírom Komanom, advokátom AK Stará Ľubovňa, Ul. 17. novembra 31, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 35 792 752, pr. zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 24/03/15 zo dňa 3.12.2015 Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Asociáciou arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava vydaný v konaní pred rozhodcom Mgr. Branislavom Bušom, sa zrušuje. II. Vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku sp. zn. 24/03/15 zo dňa 3.12.2015 Stáleho rozhodcovského súdu zradeného Asociáciou arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, sa odkladá do právoplatnosti rozsudku vo veci samej. III. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd 1. inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Stará Ľubovňa súdny poplatok zo žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku vo výške 331,50 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 8.2.2016 domáhal proti žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava sp.zn. 24/03/15 zo dňa 3.12.2015, vydaného v konaní pred rozhodcom Mgr. Branislavom Bušom v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia proti žalovanému U. R., ako žalovanému v celom rozsahu a náhrady trov konania. Zároveň žiadal, aby súd rozhodol o odklade výkonu rozhodcovského rozsudku.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.12.2015 mu bol doručený rozhodcovský rozsudok sp.zn. 24/03/2015 zo dňa 3.12.2015, vydaný Slovenským arbitrážnym súdom a bola mu uložená povinnosť zaplatiť sumu 2 218,40 eur spolu so 6 % úrokom ročne od 4.2.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 7,39 eur, poplatok za rozhodcovské konanie 149,79 eur a trovy právneho zastúpenia 239,24 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca je toho názoru, že rozhodcovské konanie trpí vadou - absenciou právomocí Slovenského arbitrážneho súdu, a to hlavne z dôvodu, že rozhodcovská zmluva je podľa § 37 ods. 1 OZ ako neurčitý právny úkon neplatná. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve je podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka, a to predovšetkým z toho dôvodu, že žalobca sa nemal možnosť skutočne oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu, ako aj z dôvodu, že podľa jeho názoru zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. a/ OZ sú neprijateľné. V tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo 61/2012. Pokiaľ ide o samotnú revolvingovú zmluvu o úvere, uviedol, že ide o spotrebiteľský
úver a rozhodcovská zmluva zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Táto nebola individuálne so žalobcom dojednaná, čo vyplýva z predtlačenej formy, do ktorej sa nevpisuje ani špecifikácia úverovej zmluvy, na vzťahy, ktoré sa má rozhodcovská zmluva vzťahovať. Táto rozhodcovská zmluva žalobcovi bola daná aj na podpis spolu so zmluvou o revolvingovom úvere ako aj spolu s vlastnou zmenkou dňa 18.12.2013, kde bez podpisu týchto listín by úver žalobcovi nebol poskytnutý. Ďalej poukázal na bod 5 rozhodcovskej zmluvy a je toho názoru, že nedáva zmluvným stranám možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, iba dáva možnosť vybrať si jeden z dvoch rozhodcovských súdov a aj táto možnosť je iba na strane žalovaného, čo spôsobuje a narúša rovnováhu zmluvných strán v neprospech žalobcu. Žalovaný mal možnosť výberu medzi Slovenským arbitrážnym súdom v Bratislave a Victoria Rozhodcovským súdom v Banskej Bystrici a aj tak si vybral možnosť riešenia sporu v Bratislave, čo je dvojnásobná vzdialenosť v porovnaní s Rozhodcovským súdom v Banskej Bystrici, a to len za účelom sťaženia ochrany práv žalobcu.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 12.8.2016 tak, že žiadal, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania. Uviedol, že zmluvu o revolvingovom úvere uzatvoril žalobca ako podnikateľ pri uskutočňovaní svojej podnikateľskej činnosti a ako účel, pre ktorý požiadal o poskytnutie úveru, bol v žiadosti o poskytnutie úveru vyznačený účel „investičný“. Taktiež žalobca pripojil i potrebné listiny na schválenie úveru, ktorými sa rovnako preukazoval ako podnikateľský subjekt. Taktiež v článku 1, ods. 1.1 sa uvádza, že peňažné prostriedky sa poskytujú na podnikateľský účel. Z týchto ustanovení zmluvy je zrejmé, že medzi účastníkmi bol založený obchodno-právny vzťah. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania nikdy sporná, a to ani v priebehu rozhodcovského konania. Ďalej žalovaný namietal, že žaloba bola podaná na mieste nepríslušnom súde, ale súčasne aj po uplynutí zákonnej lehoty a poukázal na § 41 zák. č. 244/2002 Z. z. Argumentáciu obsiahnutú v žalobe žalovaný považuje za bezpredmetnú a zavádzajúcu. Má za to, že žalobca účelovo vykreslil svoje postavenie ako postavenie spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu a zároveň sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku na základe ustanovení spotrebiteľského práva, hoci mu takéto postavenie, podľa názoru žalovaného, patriť nemôže. Teda nie je možné sa zaoberať neprijateľnou podmienkou, keď žalobca nie je spotrebiteľom. Žalovaný podotkol, že žalobca uzavrel rozhodcovskú zmluvu dobrovoľne a pred jej uzavretím bol poučený o význame a dôsledkoch jej uzavretia, vrátane možnosti o dodatočnom odstúpení od predmetnej rozhodcovskej zmluvy. Žalovaný je toho názoru, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená riadne, v súlade s § 3 zák. č. 244/2002 Z. z. a ide o platný právny úkon. Ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 13Co/111/2014 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 15Co/439/2015.
4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou doručenou súdu dňa 29.5.2017, v ktorej uviedol, že sa pridržiava vyjadrení uvedených v žalobe a žiada, aby jej súd v plnom rozsahu vyhovel. Naviac uviedol, že žalovaného požiadal o poskytnutie úveru z dôvodu, že v danom čase sa s manželkou sťahovali z Bratislavy a peniaze potrebovali na zariadenie bytu. O úver žalobca žiadal ako fyzická osoba a v žiadnom prípade nešlo o obchodnú záležitosť. Písomnú žiadosť o úver vypisoval sám pracovník žalovaného. Žalobca bol s rodinou vo finančnej tiesni a preto neuvažoval triezvo a nemohol uvažovať rozumne a v prípade riadneho myslenia by nebol schválil cca 39 % ročný úrok. Pokiaľ sa týka doložky o rozhodcovskom konaní, uviedol, že ho nikto nepoučil o tom, že niečo v tom zmysle uzatvára, pretože podklady mu boli predložené vcelku a jednoznačne mu bolo prehlásené, že v prípade nepodpísania, žiaden úver mu poskytnutý nebude. Poukázal naviac na skutočnosť, že peniaze vo výške 1 400,- eur mu boli zaslané na osobný účet a nie na podnikateľský. V závere uviedol, že žaloba bola podaná včas, nakoľko rozhodcovský rozsudok mu bol doručený dňa 15.12.2015 a žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podal na súd dňa 8.2.2016, teda v zákonnej lehote.
5. Dňa 16.1.2018 doručil žalobca na základe výzvy súdu doklad z VÚB osvedčujúci, že peniaze od žalovaného boli zaslané na účet R. Y. a išlo o osobný účet - nepodnikateľský a uviedol, že peniaze z úveru boli použité na úhradu nájomného za byt a služby spojené s užívaním bytu. Ďalej boli spotrebované na osobnú spotrebu - oblečenie, potraviny a nejaké splátky.
6. Súd nariadil vo veci pojednávanie, ktorého sa žalovaný nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil emailovým podaním doručeným súdu dňa 18.4.2018. Zároveň uviedol, že súhlasí, aby súd pojednával bez prítomnosti žalovaného, pričom sa tento pridržiava písomných vyjadrení, ktoré boli súdu predložené. Zároveň uviedol, že zotrváva na požiadavke zamietnutia žaloby a náhrady trov konania.
7. Žalobca na pojednávaní zotrval na svojej skutkovej i právnej argumentácii, uviedol, že predmetnú zmluvu podpísal, bol vo finančnej tiesni a poukázal na skutočnosť, že v tom čase sa presťahoval z Bratislavy do Starej Z.. Bolo pred vianočnými sviatkami a musel zaplatiť preddavok na byt mestu. Žalobca poznal pána I., ktorého manželka sprostredkovávala úvery. Táto mu pripravila všetky papiere, ktoré on len podpísal, bez možnosti prečítania si ich, až následne, na druhý deň si uvedomil, že podpísal i zmenku. Spočiatku nemal problém úver splácať, až následne sa dostal do omeškania. Ďalej uviedol, že sprostredkovateľke úveru predložil len svoj občiansky preukaz, žalobca nemá vedomosť, odkiaľ mala táto informácie a údaje o jeho živnosti. Poukázal na to, že tieto sa dajú získať z internetu. Uviedol, že žiadal o bežný spotrebný úver. Naviac, finančné prostriedky boli poukázané na účet R. Y. - jeho svokry.
Súd na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov doložených v súdnom spise, za preukázané skutkové tvrdenia považuje:
8. Z predloženej listiny - Žiadosť o úver - - preklenovací, podpísanej dňa 17.12.2013 vyplýva, že pričom ako žiadateľ v bode 1, žiadateľ FO, je uvedený žalobca s jeho osobnými údajmi - rodným číslom. Následne v bode 3 kontaktné identifikačné a ekonomické údaje žiadateľa o poskytnutie úveru, ktoré vypĺňajú podnikatelia - fyzické aj právnické osoby, je uvedené IČO žalobcu, predmet podnikania
- kovoobrábač. V bode 5 žiadosti o úver je uvedená požadovaná čiastka k výplate - 1 400,- eur, splatnosť úveru - 18 mesiacov, výška mesačnej splátky - 118,- eur, nominálna hodnota úveru 2 124,- eur a požadovaný dátum splatnosti - 26, účel čerpania úveru je zaškrtnutý ako investičný. Ako prílohy sú uvedené - kópia osobných dokladov, kópia kartičky k bankovému účtu, živnostenský list, daňové priznanie, vrátane príloh za rok 2011 a za rok 2012 a doloženia potvrdenia o stave účtov z daňového úradu a zo sociálnej poisťovne. Následne na základe tejto žiadosti dňa 18.12.2013 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere, na základe ktorej boli žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 2 124,- eur. V bode 1.1. zmluvy je uvedený účel poskytnutia úveru - výkon podnikateľskej činnosti. Zároveň bolo dohodnuté, že veriteľ sa zaväzuje predmetný úver splácať v 18 mesačných splátkach vo výške 118,- eur podľa splátkového kalendára. Zmluvná odmena je uvedená vo výške 724,- eur. Zmluvné strany dňa 18.12.2013 uzatvorili rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXX-XXXXX. Ako dlžník je uvedený žalobca, pričom je identifikovaný ako rodným číslom tak aj uvedením IČO. Ďalej je uvedené číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX - ktoré ako vyplynulo z vykonaného dokazovania patrí fyzickej osobe - R. Y. - svokre žalobcu (čl. 40). Taktiež z predloženej fotokópie zmenky je zjavné že žalobca je označený jednak rodným číslom ako aj uvedením IČO.
9. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou splátok, žalovaný podal na Slovenský arbitrážny súd zriadený záujmovým združením, ktorým sa domáhal voči žalobcovi zaplatenia sumy 2.218,40 eur.
10. Slovenský arbitrážny súd, zriadený Asociáciou arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava vydal na základe žalobného návrhu rozhodcovský rozsudok sp. zn. 24/03/15 zo dňa 3.12.2015, ktorým zaviazal žalobcu zaplatiť sumu 2 218,40 eur spolu so 6 % úrokom ročne od 4.2.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 7,39 eur, poplatok za rozhodcovské konanie 149,79 eur a trovy právneho zastúpenia 239,24 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodcovský rozsudok žalobca prevzal dňa 15.12.2015. Žalobca podal dňa 8.2.2016 túto žalobu, ktorou sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: 11. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 18.12.2013 (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
14. Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
15. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZoSRK") spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.
17. Podľa § 73 ods. 3, ods. 4 ZoSRK rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. Januárom 2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.
18. Podľa § 73 ods. 5 ZoSRK rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona (ďalej len "nástupnícky stály rozhodcovský súd"). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd.
19. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon č.244/2002 Z.z.“) rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.
20. Podľa § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
21. Podľa § 45 ods. 1 ZoSRK účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne rozhodcovskú zmluvu, vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
22. Podľa § 45 ods. 3 ZoSRK súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.
23. Podľa § 46 ods. 1 ZoSRK žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
24. Podľa § 47 ods. 1 až ods. 3 ZoSRK ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa odseku 2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.
Súd dospel k právnemu záveru:
25. Spotrebiteľ sa môže domáhať žalobou zrušenia rozhodcovského rozsudku v lehote 3 mesiacov od jeho doručenia. Žalobcovi bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa 15.12.2015 a žalobu podal dňa 8.2.2016, žaloba je teda podaná včas.
26. Žalobca sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku z viacerých dôvodu, že rozhodcovskú zmluvu považuje za neplatnú.
27. Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či predmetnú úverovú zmluvu uzatvoril žalobca ako fyzická osoba spotrebiteľ alebo ako podnikateľský subjekt. Žalobca poprel, aby uzatváral úver ako podnikateľ za účelom výkonu svojho podnikania a uviedol, že úver použil výlučne na osobnú potrebu. Sprostredkovateľke nepredložil žiadne doklady, len svoj občiansky preukaz. Listiny nevypisoval žalobca, ale sprostredkovateľka a na svoju obranu ďalej poukázal, že údaje o jeho živnosti - IČO, sú bežne dostupné na internete. Žalovaný v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré mali byť prílohou k žiadosti o úver (sú označené v žiadosti ako Prílohy), a to daňové priznanie vrátanie príloh za rok 2011 a 2012, výkaz o príjmoch a výdavkoch a výkaz o majetku a záväzkoch, ktoré mal predložiť žalobca pri podpisovaní žiadosti o úver, potvrdenie o stave účtov z daňového úradu a zo Sociálnej poisťovne, z ktorých by bolo preukázané a zrejmé, že žalobca žiadal o úver ako živnostník. V rozhodcovskom konaní bol predložený len internetový výpis zo živnostenského registra na obchodné meno žalobcu. Dúd poukazuje, že i na preukázanú skutočnosť, že finančné prostriedky boli vyplatené na účet fyzickej osoby - R. Y. - svokry žalobcu (výpis z účtu čl. 40). Ak by úver bol poskytnutý za účelom výkonu podnikateľskej činnosti, museli by finančné prostriedky poslané na podnikateľský účet žalobcu a tak potom zahrnuté do účtovníctva žalobcu. Ďalej súd poukazuje i na skutočnosť, že Rozhodcovská zmluva obsahuje údaje žalobcu - a to rodné číslo i údaj IČO. Teda nie je určité - kto predmetnú zmluvu uzatváral - či žalobca ako fyzická osoba spotrebiteľ alebo žalobca ako fyzická osoba - podnikateľ živnostník. Predmetnú zmluvu vyhotovoval žalovaný - resp. ním osoba poverená, takže táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu žalobcu. Naviac súd poukazuje i na tú skutočnosť, že žalovaný so žalobcom uzatvoril Dohodu o zrážkach zo mzdy (tak ako to vyplýva z čl. 5 bod 5.1 zmluvy), čo je nereálne, ak by mal zmluvu uzatváral dlžník ako podnikateľ
- živnostník.
28. Teda na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že zmluvu o revolvingovom úvere ako i Rozhodcovskú zmluvu uzatváral žalobca ako fyzická osoba spotrebiteľ.
29. Ďalej sa súd zaoberal tým, či je uzavretá rozhodcovská zmluva platná. Žalobca namieta, že pri vyjednávaní zmluvy bol v slabšej pozícii, nemal možnosť ovplyvniť jej obsah a rozhodcovskú zmluvu si osobitne nevyjednal, ale bol povinný celú ju prijať bez možnosti do nej zasiahnuť, jej neprijateľnosť tiež vidí v geografickom faktore a to vzdialenosti. Podľa názoru súdu skutočnosť, že sídlo rozhodcovského súdu nie je pre posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy právne podstatná. Rozhodcovské konanie bolo dohodnuté ako písomné a rozhodca vo veci nepovažoval za potrebné nariadiť pojednávanie, preto vzdialenosť miesta bydliska od sídla rozhodcovského súdu nebola v rozhodcovskom konaní podstatná. Avšak napriek tomu, že rozhodcovská zmluva je uzavretá oddelene od zmluvy o revolvingovom úvere, má súd za to, že nebola dojednaná individuálne. Existencia samostatnej listiny s možnosťou dlžníka od takejto zmluvy odstúpiť ešte nepreukazuje individuálnosť dojednania. Žalovaný nepreukázal, či žalobca mohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy. Z tvrdení žalobcu vyplýva, že nemal možnosť obsah zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť a bol povinný zmluvu prijať tak, ako mu bola predložená. Sporná rozhodcovská zmluva má charakter vopred pripraveného formulára, ktorého ustanovenia spotrebiteľ nemôže nijakým spôsobom pri jej uzatváraní ovplyvniť. Súd mal nesporne preukázané, že žalovaný ako dodávateľ vopred naformuloval zmluvné klauzuly a je zrejmé, že žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť takúto formulárovú zmluvu zmeniť. Dôkazné bremeno v danej veci je na strane žalovaného ako dodávateľa, v zmysle § 53 ods. 3 OZ, ktorý musí preukázať, že žalobca ako spotrebiteľ si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto smere žalovaný nepredložil súdu žiadne dôkazy podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Súdu zo svojej činnosti je známe, že Rozhodcovská zmluva bola žalovaným ako dodávateľom pripravená ako tlačivo a žalovaný ho opakovane používa pri uzatváraní rozhodcovských zmlúv so spotrebiteľmi. Do tohto tlačiva sa dopisuje len meno a osobné údaje dlžníkov, číslo zmluvy, miesto a dátum. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca ju nemal možnosť ovplyvniť žiadnym spôsobom a preto nemal možnosť sa osobitne dohodnúť na jej obsahu. V rozhodcovskej zmluve je síce upravený alternatívny spôsob riešenia sporov zo zmluvy, jednak v rozhodcovskom konaní alebo cestou súdu, avšak možnosť výberu spôsobu riešenia sporu žalobcom je len zdanlivá. Žaloby ohľadne spotrebiteľských úveroch iniciuje ako žalobca práve veriteľ, dlžník ako
spotrebiteľ žaloby nepodáva. Spotrebiteľ síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní veriteľom, stratil možnosť domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. Preto spotrebiteľ nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu.
30. Preto bol súd toho názoru, že Rozhodcovská zmluva, ktorú uzavreli strany sporu dňa 18.12.2013 je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je potom neplatná so zreteľom na ustanovenie § 53 ods.5 OZ.
31. Na základe hore uvedeného súd rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Asociáciou arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava k sp. zn. 24/03/15 zo dňa 3.12. 2015 vydaný v konaní pred rozhodcom Mgr. Branislavom Bušom zrušil podľa § 45 ods. 1 písm. e) zák. č. 335/2014 Z.z.
32. Keďže súd ustálil, že k zrušeniu rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, vec bude po právoplatnosti rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania prejednaná v súdnom konaní (§47 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z.z.
O trovách konania súd rozhodol takto: 33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný bol v spore v plnom rozsahu neúspešný, teda je povinný žalobcovi nahradiť vzniknuté trovy konania vo výške tak, ako o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
37. Štátu vzniklo právo na náhradu trov konania vo výške 331,50 eur za zaplatenie súdneho poplatku z návrhu podľa položky 3 písm. c/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Táto povinnosť zo žalobcu ako spotrebiteľa oslobodeného od platenia súdnych poplatkov prechádza na neúspešného žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.